Kazetovú muníciu tvorí kontajner s veľkým množstvom submunície v podobe malých bombičiek. Obal kazetovej munície sa rozpadne ešte vo vzduchu a rozptýli tieto bombičky tak, aby na zemi pokryli veľkú plochu. Používa sa na ničenie techniky, ale najmä živej sily nepriateľa.
Ako prví ju použili Nemci počas druhej svetovej vojny v podobe malých bômb SD-2, ktoré najskôr zhadzovali masovo na letiská, aby tam ničili lietadlá na zemi. Neskôr ich používali proti skupinám vojakom, ale aj proti civilným oblastiam. Už vtedy sa ukázalo, že veľké percento týchto dvojkilových bombičiek zlyhá a nevybuchne hneď pri dopade na zem.
To sa ukázalo ako hlavný kameň úrazu aj pri neskoršom použití. Kazetová munícia sa počas studenej vojny rozšírila v oboch táboroch. Nevybuchnutá submunícia však predstavuje veľké riziko pre vlastných vojakov, ktorí zbombardované územie neskôr obsadia, ale najmä pre civilistov – a to aj po dlhých rokoch. Napríklad na Laos počas vietnamskej vojny zhodilo americké letectvo až 260 miliónov bombičiek z kazetovej munície – a z nich 80 miliónov nevybuchlo. Od roku 1973 zabili alebo zranili 7 000 ľudí a sú smrtiace dodnes.
Podľa medzinárodnej organizácie Humanity & Inclusion, ktorá vznikla na pomoc ľuďom zmrzačeným mínami v Ázii, až 98 % obetí neskorších výbuchov bombičiek z kazetovej munície tvoria civilisti a až 27 % sú deti. To sú hlavné dôvody, pre ktoré v roku 2008 vznikla Konvencia o kazetovej munícii. Tá zakazuje použitie i výrobu takýchto zbraní a do dnešného dňa ju podpísalo 123 štátov. Medzi nimi však nie je ani Rusko, ani USA a ani Ukrajina.
Rusko nasadilo kazetovú muníciu od prvého dňa vojny. Najčastejšie ju používa v neriadených raketách z raketometov, ktoré sa neštíti vypúšťať aj na husto zastavané oblasti. Ostreľovaniu kazetovou muníciou tak čelili obytné zóny v Charkove a ďalších ukrajinských mestách, čo si vyžiadalo veľa obetí na strane civilistov. Kazetovú muníciu použila aj Ukrajina, no v oveľa menšej miere. Využila jednak staré zásoby zo sovietskych čias, a zrejme aj novú tureckú kazetovú muníciu. Z Turecka totiž Ukrajina získala raketomety TRLG-230. Ich dodanie prebehlo v tajnosti a prevalilo sa až koncom minulého roka.
Protesty spojencov
Nič z toho však nevyvolalo také búrlivé reakcie, ako oznámenie o dodaní kazetovej munície z USA. Rusko ústami hovorcu Kremľa Peskova kričí o vojnovom zločine. Tento krik si môžeme pokojne odmyslieť. Je to totiž práve Rusko, ktoré svoju kazetovú muníciu bez zábran používa v obytných zónach. Priemerne pri tom ostane až 40 percent nevybuchnutej submunície, Naopak, munícia z USA má oficiálne mieru zlyhania menej ako 2,5 percenta (v reálnych podmienkach to však prípad od prípadu môže byť aj viac) a Ukrajina poskytla písomné záruky, že ju použije len na bojisku, a nie proti zastavaným oblastiam a už vôbec nie proti Rusku. Zásadnejšie sú výhrady spojencov.
Čítajte viac Madrid je proti poslaniu kazetovej munície Ukrajine, Británia i Kanada proti jej používaniu
Niektoré krajiny len pripomenuli svoje záväzky týkajúce sa nešírenia kazetovej munície bez toho, aby USA priamo kritizovali. Britský premiér Rishi Sunak sa napríklad priamej odpovedi na otázku o americkom rozhodnutí vyhol a iba zdôraznil, že jeho krajina je jednou zo 123, ktoré Konvenciu o kazetovej munícii podpísali. Kanada uviedla, že má obavy z dosahu použitia takejto munície, osobitne na deti. „Berieme vážne naše záväzky podľa tejto konvencie, aby sme sa usilovali o jej celosvetové prijatie,“ uviedla kanadská vláda vo vyhlásení.
Najostrejšie sa ozval Nový Zéland, ktorý bol v roku 2008 jedným z iniciátorov konvencie. „Tieto zbrane nepôsobia cielene, spôsobujú veľké škody nevinným ľuďom a môžu mať veľmi dlhotrvajúci účinok,“ povedal novozélandský premiér Chris Hipkins s tým, že Bielemu domu tlmočili svoj odpor voči použitiu kazetovej munície na Ukrajine. Španielska ministerka obrany Margarita Robles zas uviedla, že jej krajina má zásady, že určité zbrane nemožno na Ukrajinu posielať. „Nie kazetovej munícii, áno legitímnej obrane Ukrajiny, ktorá má byť podľa nášho názoru vykonávaná bez kazetovej munície,“ povedala M. Robles.
Nemecko však má pre krok USA pochopenie, hoci ono samo je signatárom konvencie a nebude takúto muníciu na Ukrajinu dodávať. „Sme si istí, že naši americkí priatelia neprijímali rozhodnutie o dodaní kazetovej munície ľahko,“ povedal hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit.
Iba na fronte
Ukrajina sa o získanie kazetovej munície usilovala dlho. V zime ju chcela na to, aby ju jej vojaci rozobrali a jednotlivé granáty používali pri zhadzovaní z malých dronov. Odvtedy sa však situácia zmenila. Namiesto Rusov sa snažia útočiť Ukrajinci a musia pri tom prekonávať dobre pripravené obranné línie. Kým teraz na zničenie zákopov potrebujú desiatky výstrelov z diel a mínometov, pri použití kazetovej munície by stačil iba jeden výstrel. Kazetová munícia tak má šetriť zásoby delostreleckých granátov, ktoré sa v spojeneckých krajinách už vyčerpali a výroba ešte nenabehla natoľko, aby pokryla potreby.
Ako prvú majú Ukrajinci dostať kazetovú muníciu pre húfnice kalibru 155 mm. Každý takýto náboj obsahuje 88 bombičiek. Neskôr možno dostanú aj kazetovú muníciu pre raketomety HIMARS. Dodanie kazetových bômb pre ukrajinské letectvo je nepravdepodobné. Ak dodržia slovo a použijú ich len priamo na bojisku, malo by im to vyriešiť aj problém s nevybuchnutými bombičkami. Tieto oblasti sú totiž tak husto zamínované, že ich beztak bude treba mechanicky odmínovať – a pri tom bude zlikvidovaná aj nevybuchnutá submunícia.