504. deň: Zelenskyj: Ukrajina vie, že budúca západná pomoc súvisí od situácie na bojisku

Čítajte viac 503. deň: Ukrajinci v Berďansku zrovnali so zemou hotel, v ktorom sídlilo ruské vojenské velenie

23:40 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu oznámil, že spolupracuje s prezidentmi Ukrajiny a Ruska na predĺžení obilnej dohody, ktorej platnosť sa má skončiť 17. júla.

Dohoda Kyjevu garantuje vývoz obilia a ďalších potravinových komodít cez Čierne more aj v čase prebiehajúcej ruskej invázie. Platnosť dohody sa skončí na budúci pondelok, ak Rusko nebude súhlasiť s jej predĺžením, pričom podľa AFP v poslednej dobe dôrazne naznačuje, že tak neurobí.

„Pán (Volodymyr) Zelenskyj je za pokračovanie tejto iniciatívy a pán (Vladimir) Putin má v tomto smere niekoľko návrhov,“ poznamenal Erdogan na konci dvojdňového summitu NATO v litovskom Vilniuse s odkazom na prezidentov Ukrajiny a Ruska. Dodal, že spoločne pracujú na hľadaní riešenia, ktoré by malo zaistiť pokračovanie dohody, pričom sa zohľadňujú aj Putinove návrhy.

Dohodu o dodávkach obilia medzi Moskvou a Kyjevom vlani v júli Turecko a OSN. Blokáda ukrajinských prístavov ruskou armádou by totiž mohla spôsobiť globálnu potravinovú krízu. Rusko a Ukrajina patria medzi najväčších svetových vývozcov poľnohospodárskych produktov, takže je od nich závislých mnoho krajín.

Spomínaná dohoda umožnila Ukrajine vyviezť už vyše 32 miliónov ton obilia a potravín z troch ukrajinských prístavov – Čornomorsk, Odesa a Pivdennyj. (tasr/afp)

22:57 Šéf ruskej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin uviedol, že na konci júna telefonoval o situácii na Ukrajine so šéfom americkej CIA Williamom Burnsom. Informovala o tom ruská tlačová agentúra TASS. O telefonáte na konci minulého mesiaca písali médiá The Washington Post a The New York Times.

Podľa novín šéf CIA ubezpečoval Moskvu, že USA nie sú nijako zapojené do krátkej ozbrojenej vzbury členov Vagnerovej skupiny.

Naryškin konštatoval, že Burns si „udalosti z 24. júna“, keď sa vagnerovci vydali smerom na Moskvu, vybral ako zámienku. Väčšinu približne hodinového hovoru podľa neho ale venovali diskusiám o Ukrajine. „Rozmýšľali sme, preberali sme, čo urobiť s Ukrajinou,“ povedal Naryškin.

CIA vyhlásenie šéfa ruskej rozviedky zatiaľ nekomentovala.

Burns a Naryškin podľa agentúry Reuters udržiavajú spojenie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Iná priama komunikácia medzi Moskvou a Washingtonom je odvtedy minimálna. Kyjev zároveň opakovane uvádza, že iné krajiny by v jej mene nemali vyjednávať o ukrajinskej budúcnosti.

Šéf SVR tiež povedal, že existuje možnosť osobného stretnutia s Burnsom. „Na stretnutí sme sa (počas telefonátu) nedohodli, ale tá možnosť tu je: Ako telefonická komunikácia, tak osobného stretnutia,“ povedal Naryškin. (čtk)

22:26 Americký prezident Joe Biden prijme 27. júla v Bielom dome taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú. Rokovať spolu budú okrem iného o vojne na Ukrajine a tiež o transatlantickej spolupráci v súvislosti s Čínou.

Hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová vo vyhlásení uviedla, že Biden s talianskou premiérkou „potvrdia silné vzťahy medzi Spojenými štátmi a Talianskom“.

Okrem pokračujúcej podpory Ukrajiny budú obaja lídri podľa Bieleho domu spolu hovoriť o vývoji v severnej Afrike alebo o talianskom predsedníctve G7 v budúcom roku. Pre Melonivoú to bude prvá oficiálna návšteva USA od jej vlaňajšieho nástupu do funkcie. (čtk)

21:57 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na vytrvalú medzinárodnú vojenskú podporu pre Ukrajinu, pretože Rusko teraz podľa neho prejavuje známky „slabosti“ a rozdelenia.

Na záver samitu Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v Litve, ktorému dominovala vojna, Macron povedal, že cesta pre Ukrajinu do NATO je „otvorená“ aj napriek tomu, že jej členovia aliancie neponúkli jasný časový harmonogram alebo plán pre členstvo.

V reakcii na sklamanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského povedal, že „je oprávnené“, že ukrajinský líder „od nás veľa očakáva“, spojenci NATO však podľa neho „urobili to, čo mali“ a zároveň zachovali jednotu aliancie.

Čas je podľa Macrona vo vojne na strane Ukrajiny, pretože rozpory odhalené minulý mesiac vzburou wagnerovcov „ukázali slabosť ruskej moci“.

Francúzsky prezident zároveň zopakoval prísľub poslať Ukrajine strely dlhého doletu SCALP a skonštatoval, že spojenci NATO by mali zachovať dlhodobý záväzok, pričom dodal, že aj keď sa bude vojna naťahovať, „stále tam budeme“.

Macron sa tiež jasne vyjadril, že je proti rozširovaniu aktivít NATO mimo Európy. Aliancia totiž plánovala otvoriť styčnú kanceláriu v Japonsku, no Francúzsko bolo proti. Francúzsky prezident síce privítal prítomnosť Japonska na samite a povedal, že NATO by malo mať partnerov v indo-pacifickom alebo iných regiónoch. „Napriek tomu, jednoducho povedané, zostáva Organizáciou Severoatlantickej zmluvy. Indo-pacifický región nie je severoatlantický región,“ uzavrel.

20:50 Rusko v stredu oznámilo, že žoldnieri z Vagnerovej skupiny – po júnovom pokuse o vzburu – odovzdali ruskej armáde viac než 2 000 kusov vojenskej techniky vrátane tankov a vyše 2 500 ton munície.

„Presunutých bolo viac než 2000 kusov vojenskej techniky a zbraní,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany s tým, že išlo aj o tanky T-90 a T-80, prenosné odpaľovacie zariadenia a protilietadlové a delostrelecké systémy.

Ruská armáda uviedla, že vagnerovci jej odovzdali aj „viac než 2500 ton munície rôzneho typu a zhruba 20 000 malých zbraní“.

Veľká časť odovzdaných zbraní a techniky ešte nebola použitá v boji. Presunuli ich do lokalít v zázemí, kde sa bude vykonávať ich údržba a oprava.

Kde sa momentálne nachádza vodca vagnerovcov Jevgenij Prigožin, nie je známe, píše AFP. Na základe dohody s Kremľom mohol odísť aj so svojimi žoldniermi do susedného Bieloruska. Bieloruský vodca Alexandr Lukašenko však tento mesiac vyhlásil, že 62-ročný Prigožin sa v jeho krajine nenachádza, ale je stále v Rusku.

Kremeľ tento mesiac oznámil, že prezident Putin a Prigožin sa stretli na niekoľkohodinovej schôdzke v Moskve.

20:15 Prečo a kedy prídu na Slovensko ďalší vojaci členských štátov aliancie? A je takticky správne, ak predstavitelia NATO verejne deklarujú, že Ukrajina sa nestane členom aliancie, kým sa neskončí vojna? Vypočujte si podcast denníka Pravda so zahranično-politickým reportérom Andrejom Matišákom, ktorý bol priamo na summite NATO vo Vilniuse.

Čítajte viac Povzbudilo NATO Rusov do vojny? Vypočujte si, čo priniesol summit vo Vilniuse

19:46 Slovensko je súčasťou dohovoru o zákaze kazetovej munície a jeho pozícia k tejto záležitosti je teda jasná. Uviedla to v stredu prezidentka SR Zuzana Čaputová po skončení samitu NATO v reakcii na rozhodnutie Spojených štátov poslať Ukrajine tento typ munície, informuje osobitný spravodajca TASR.

Dôvody, prečo Ukrajina požiadala USA o kazetovú muníciu, vidí Čaputová v tom, že Rusko ju na Ukrajine používa voči civilným cieľom už od začiatku invázie. Navyše Kyjev ani Washington, rovnako ako Moskva, nie sú súčasťou dohovoru zakazujúceho tento druh munície, poznamenala.

Ako dodala, o dodávke kazetovej munície na Ukrajinu sa v rámci spoločných rokovaní lídrov členských štátov NATO, na ktorých bola prítomná, nehovorilo.

Čítajte viac Desiatky bômb v jednej. Použije Kyjev kazetovú muníciu iba v zákopoch?

Biely dom oznámil plány na dodanie kazetovej munície na Ukrajinu minulý týždeň. Americký prezident Joe Biden to označil za náročné rozhodnutie, no Ukrajina podľa neho takúto muníciu potrebuje. Kyjev sa pritom podľa Washingtonu zaviazal, že s touto muníciou bude zaobchádzať opatrne.

Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov.

19:25 Ukrajina si je vedomá toho, že budúca vojenská pomoc Západu bude závisieť od situácie na fronte. Na tlačovej konferencii po skočení dvojdňového summitu Severoatlantickej aliancie (NATO) v litovskom hlavnom meste Vilnius to v stredu uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Západní lídri ho uistili, že „pomôžu a podporia Ukrajinu do takej miery, ako to bude nevyhnutné,“ povedal Zelenskyj novinárom. „Vy i ja musíme pochopiť, že to závisí od toho, čo sa deje na bojisku,“ dodal.

Výsledky summitu označil Zelenskyj za dobré, avšak optimálna by bola podľa neho priama pozvánka pre Ukrajinu na vstup do NATO. Ešte pred summitom vyhlásil, že bude absurdné, ak Ukrajina nedostane od NATO jasný harmonogram vstupu.

Ukrajinský prezident na stredajšej tlačovej konferencii tiež informoval, že od partnerov na summite dostal prísľuby o dodávkach ďalšej pomoci.

Zelenskyj zopakoval, že Ukrajina sa nikdy nevzdá ani kúska svojho územia, aj keď by to mala byť „jedna dedina“ v ktorej žije „jeden starý človek“. "Nikdy nevymeníme (naše územie) za zmrazený konflikt,“ povedal Zelenskyj. (tasr/afp)

18:56 Severoatlantická aliancia uviedla, že Ukrajina sa v budúcnosti môže stať jej členom, no nespomenula žiadny časový rámec. NATO však na summite v litovskom Vilniuse povedalo, že na druhej strane Kyjev nemusí prejsť Akčným plánom členstva, teda sa dá povedať, že preskočí jednu fázu vedúcu k vstupu do transatlantickej organizácie.

Čítajte viac Naznačilo NATO Rusku, že vo vojne proti Ukrajine môže pokračovať?

18:45 Rumunsko začne s výcvikom ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16 možno už od budúceho mesiaca. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na anonymný zdroj, ktorý je oboznámený s ešte trvajúcimi rokovaniami.

Pre výcvik vyčlenili leteckú základňu v Rumunsku. To má zhruba desať kvalifikovaných inštruktorov, ktorí absolvovali viac ako 2 000 hodín lietania na daných strojoch. Súčasťou príprav je podľa zdroja rumunská požiadavka letového simulátora na stíhačky od výrobcu Lockheed Martin. Tri alebo štyri stroje zo súčasnej rumunskej letky F-16 by mohli byť kedykoľvek použité na výcvikovú misiu, dodal zdroj.

Rumunsko má v súčasnosti 16 stíhačiek F-16, do konca roka 2024 by z Nórska malo prísť ešte ďalších 32. Dĺžku výcvikového programu ešte určia. Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov sa v utorok vyjadril, že dúfa vo výsledky do šiestich mesiacov.

Reznikov na sumite Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) vo Vilniuse podpísal memorandum, v ktorom načrtáva podmienky výcviku na bojové lietadlá s 11 členmi koalície, v ktorej sú Dánsko, Holandsko, Belgicko, Kanada, Luxembursko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. (sita/cnn)

18:19 Summit Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse bol pre prezidentku SR Zuzanu Čaputovú predovšetkým o ochrane slovenských záujmov na východnom krídle tejto organizácie. Vrcholná schôdzka podľa nej priniesla pre Slovensko „takú úroveň ochrany, akú sme doposiaľ pre našich občanov nikdy nemali.“

Čítajte viac Čaputová: Summit NATO bol o ochrane slovenských záujmov

Tento summit podľa nej nebol rozhodovaním o členstve Ukrajiny v Aliancii, ale o zvýšení úrovne praktickej i politickej spolupráce, a to konkrétne vo formáte Rady NATO-Ukrajina.

17:20 Turecko neratifikuje vstup Švédska do NATO skôr než v októbri, vyhlásil v stredu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý sa zúčastňuje na summite Aliancie vo Vilniuse. „Máme dvojmesačné parlamentné prázdniny,“ zdôvodnil Erdogan. Ako pokračoval, po októbrovom návrate do parlamentných lavíc budú musieť poslanci „prerokovať množstvo ďalších legislatívnych návrhov“.

Čítajte viac Turecko neratifikuje vstup Švédska do NATO skôr než v októbri

17:10 Summit Severoatlantickej aliancie splnil podľa českého prezidenta Petra Pavla očakávania, pretože Ukrajina dostala uistenie, že v okamihu, keď budú naplnené podmienky a dôjde k politickému rozhodnutiu, stane sa členom NATO. Dostala tiež materiálne, finančné aj bezpečnostné záruky. To je podľa neho viac, než mohla očakávať, preto je s výsledkami spokojný. Vyhlásil to v stredu po skončení summitu NATO, informuje spravodajkyňa TASR.

„S výsledkami summitu som spokojný, pretože naplnil očakávania a ukázal, že Aliancia — aj keď nám môže pripadať ťažkopádna — v dobe, keď je potrebné sa rozhodnúť, dokáže rozhodnutia prijímať rýchlo a efektívne,“ povedal Pavel. Ukrajinu sa podarilo uistiť, že nezostane sama a že jej ostatné štáty budú pomáhať, dodal.

Zdôraznil, že Kyjev dostal uistenie, že v okamihu, keď budú naplnené podmienky a dôjde k politickému rozhodnutiu, stane sa členom NATO. „Myslím si, že je to asi viac než mohla Ukrajina očakávať, lebo je tam jasný prísľub, jasne vyjadrená podpora a vôľa dosiahnuť cieľ — to znamená obnovu hraníc Ukrajiny a jej suverenity. Zároveň je jasne povedané, že nikto iný v tom nebude hrať rolu. Nepadne žiadne rozhodnutie o Ukrajine bez Ukrajiny,“ spresnil Pavel. Podľa neho sú to dostatočné garancie, aby sa Ukrajina po tomto summite cítila istejšia a spokojnejšia.

"Aliancia sa výrazne zhodla na všetkých bodoch, ktoré si stanovila na tento summit konštatoval Pavel a menoval napríklad posilnenie východného krídla a celkovej obranyschopnosti NATO schválením regionálnych plánov či nastavenie dlhodobého rámca financovania.

16:41 Britský minister obrany Ben Wallace v stredu vzbudil rozruch, keď navrhol, aby Ukrajina bola vďačnejšia za vojenskú podporu Západu a nesprávala sa k spojencom ako k americkému internetovému predajcovi Amazon.

Čítajte viac Ukrajina má byť vďačná, nie sa k spojencom správať ako k Amazonu, vyhlásil Wallace

16:14 Skupina G7 pomôže Ukrajine pri budovaní silnej armády ešte predtým, než bude môcť vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Na tlačovej konferencii zoskupenia popri summite NATO vo Vilniuse to v stredu vyhlásil americký prezident Joe Biden.

„Pomôžeme im (Ukrajincom) vybudovať silnú obranu – na zemi, na mori aj vo vzduchu,“ vyhlásil Biden. Zdôraznil pritom, že budúcnosť Ukrajiny je v NATO, na čom sa podľa neho zhodli všetci spojenci na stredajšom zasadnutí Rady NATO-Ukrajina. V spoločnej deklarácii lídri krajín G7 uviedli, že Ukrajinu budú podporovať, „kým to bude potrebné“.

Na tlačovej konferencii vystúpil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa po mene poďakoval prítomným lídrom vrátane predstaviteľov Európskej únie. Privítal „dôležitý balík bezpečnostných záruk“ pre Ukrajinu zo strany G7. „Ukrajinská delegácia vezie domov významné bezpečnostné víťazstvo – pre našu krajinu, našich ľudí a naše deti,“ cituje Zelenského stanica Sky News. (tasr, afp)

15:43 Generál Sergej Surovikin sa rekreuje a nie je v súčasnosti k dispozícii, povedal v stredu šéf obranného výboru ruského parlamentu Andrej Kartapolov. Surovikin sa neukázal na verejnosti od doby, keď ruskí žoldnieri podnikli 23. a 24. júna ťaženie na Moskvu na protest proti ruskému armádnemu vedeniu.

Čítajte viac Kde je Surovikin? Nie je k dispozícii, rekreuje sa, odkázal vyhýbavo šéf výboru ruskej Dumy

15:17 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan bude ešte len rokovať so svojimi spojencami v parlamente o ratifikácii vstupu Švédska do NATO. Píše to agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na vysoký vládny zdroj.

Samotná Erdoganova Strana spravodlivosti a rozvoja totiž nemá v parlamente väčšinu a jej najväčší spojenec, nacionalistická Strana národnej akcie, sa k vstupu Švédska vyjadrila chladne. Parlament by mohol o žiadosti hlasovať v októbri.

„Budú nadviazané kontakty ako s prezidentom, tak s najvyššími vládnymi činiteľmi,“ povedal zdroj agentúre Reuters. (reuters, čtk)

15:15 Berlín odstúpil od plánov na vytvorenie spoločného servisného strediska v Poľsku, kde sa mali opravovať moderné tanky Leopard 2 poškodené vo vojne na Ukrajine. Dnešnú informáciu denníka Handelsblatt podľa agentúry DPA potvrdil hovorca nemeckého ministra obrany.

Náročné rokovania s Poľskom neviedli k výsledku, tanky sa preto budú opravovať v Nemecku a pravdepodobne aj v Litve. „Tanky Leopard 2A5 a Leopard 2A6 sa budú opravovať v Nemecku a pravdepodobne v Litve,“ uviedol hovorca.

Nemecko doteraz Ukrajine dodalo zhruba 20 tankov 2A6. „O tom, ako sa budú tanky Leopard 2A4 opravovať, ešte vedieme rozhovory,“ cituje DPA hovorcu. Tento typ tankov pritom Ukrajine ponúklo Poľsko. Zo 14 tankov Leopard 2A4 z Poľska však bolo osem poškodených ešte pred nasadením, uviedol Handelsblatt.

"Poľsko a Nemecko sa naďalej zaoberajú myšlienkou opravovať tanky Leopard 2. Chcú to spoločne koordinovať, "povedal hovorca ministerstva obrany.

Handelsblatt uviedol, že pôvodný plán na vznik opravárenského centra stroskotal na prehnaných cenových predstavách Poľska. Nemecko s Poľskom a Ukrajinou memorandum o zriadení servisného strediska pre tanky Leopard 2 v Poľsku podpísalo v apríli. (dpa, čtk)

14:48 Viac než 40 percent Ukrajincov, ktorí z dôvodu vojny odišli z vlasti do Nemecka, plánuje v tejto krajine zostať.

Celkovo 44 percent Ukrajincov uviedlo, že si vedia predstaviť, že zostanú v Nemecku dlhodobo. Je to o päť percent viac než v rovnakom prieskume z vlaňajšej jesene.

Prieskum uskutočnili Nemecký ústav pre hospodársky výskum (DIW) a ďalšie inštitúcie v období od januára do marca tohto roka na vzorke takmer 7 000 Ukrajincov.

Ukrajinu od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 opustilo viac než 6 330 000 ľudí, z ktorých viac než 1 070 000 prišlo do Nemecka, uvádza Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Väčšina z nich podľa DPA navštevuje alebo už absolvovala jazykové kurzy a kurzy zamerané na integráciu.

14:10 Ukrajina je k Severoatlantickej aliancii bližšie ako kedykoľvek predtým, členovia Aliancie znovu potvrdili, že Ukrajina sa stane členskou krajinou NATO. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu vo Vilniuse na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Šéf NATO načrtol balík opatrení, ktorý podporí Ukrajinu na ceste k členstvu v Aliancii. Ide o viacročný program praktickej pomoci, ktorý ukrajinskej armáde pomôže prejsť na aliančné štandardy, vytvorenie novej Rady NATO-Ukrajina a odstránenie požiadavky plnenia Akčného plánu členstva zo strany Kyjeva.

Stoltenberg tvrdí, že NATO odstránením požiadavky plnenia akčného plánu zjednodušilo cestu Kyjeva do Aliancie. Pozvánku Ukrajina dostane, keď sa spojenci dohodnú, že „požiadavky boli splnené“. Podľa jeho slov je potrebné zabezpečiť, že po skončení vojny na Ukrajine budú existovať bezpečnostné záruky pre Kyjev, aby sa história neopakovala. (tasr)

13:20 Niektorí členovia Vagnerovej súkromnej vojenskej spoločnosti vrátane veliteľov až do poslednej chvíle nevedeli, že tiahnu na Rostov na Done a na Moskvu, o protestnej akcii svojho zoskupenia sa dozvedali rovnako ako zvyšok sveta zo správ na komunikačnej platforme Telegram.

Stanici BBC to o vzbure vagnerovcov proti ruskému armádnemu vedeniu povedal jeden z nižšie postavených žoldnierskych veliteľov. Na Moskvu tiahol aj bývalý pracovník ruskej vojenskej rozviedky a vyznávač názorov blízkych nacizmu Dmitrij Utkin, známy tiež pod prezývkou Vagner, na ktorého počesť si žoldnieri hovoria vagnerovci.

Čítajte viac Vagnerovci sa detaily o svojej vzbure dozvedali z internetu. Na Moskvu tiahol aj Utkin

13:01 Plán skupiny vyspelých ekonomík G7 poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky je chybný a nebezpečný, vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Tento krok by podľa neho ohrozil bezpečnosť Ruska.

Čítajte viac Bezpečnostné záruky G7 Ukrajine ohrozia Rusko. Blíži sa tretia svetová vojna, hrozí Medvedev

12:38 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu na summite NATO privítal oznámenie aliančných krajín o nových balíkoch vojenskej podpory či dohodu na úprave budúceho prístupového procesu do aliancie, avšak ako ideálny výsledok si predstavoval pozvánku do NATO. Ukrajinský prezident to uviedol na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom aliancie Jensom Stoltenbergom.

Stoltenberg vyhlásil, že Ukrajina a NATO sú si bližšie ako kedykoľvek predtým, a uvítal rozhodnutie skupiny veľkých ekonomík G7 ponúknuť Ukrajine dlhodobú bezpečnostnú spoluprácu. Vyjadrenie prišli pred premiérovým zasadnutím tzv. Rady NATO-Ukrajina, ktorej spustení spojenci prezentujú ako dôkaz zbližovania dvoch strán takmer rok a pol po ruskej invázii na Ukrajinu. (reuters, čtk)

12:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu poďakoval Nemecku za to, že pošle Ukrajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany Patriot a rakety. Zelenskyj sa na summite NATO vo Vilniuse stretol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, s ktorým podľa vlastných slov rokoval o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu na jej ceste do Aliancie.

„Máme dohodu o ďalších systémoch Patriot a raketách určených pre nich od Nemecka. Toto je veľmi dôležité pre ochranu života na Ukrajine pred ruským terorom,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

Zároveň uviedol, že je Nemecku vďačný za jeho dlhodobú podporu ukrajinskej obrany a slobody. „Dlhodobé programy sú najlepším signálom všetkým vo svete, že Európa zostane priestorom bezpečnosti a mieru,“ napísal Zelenskyj.

V stredu ukrajinský prezident už absolvoval i stretnutie s britským premiérom Rishim Sunakom. Zelenskyj ho označil za úspešné, pričom uviedol, že na ňom rokovali o obrane i spoločnej bezpečnosti. „Poďakovali sme za zbrane, predovšetkým za zbrane s dlhým dosahom a silnú podporu Ukrajiny na jej ceste do NATO,“ uviedol Zelenskyj s tým, že sa tiež pripravujú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. (tasr)

12:00 Zatiaľ čo invázia ruských vojsk na Ukrajinu trvá už sedemnásty mesiac, otvorila kyjevská mestská správa výcvik pre civilistov, ktorí sa chcú naučiť zručnostiam prežitia, vrátane poskytovania prvej pomoci, rozpoznávania nášľapných mín a streľby.

Čítajte viac Ukrajinskí civilisti sa prispôsobujú podmienkam vojny. Učia sa rozpoznávať míny či používať zbrane

11:34 Taliansky vicepremiér a minister zahraničných vecí Antonio Tajani v stredu zdôraznil, že vstup Ukrajiny do NATO je už vlastne jasný, hoci sa nesplnili nádeje Kyjeva, že na prebiehajúcom summite Severoatlantickej aliancie v litovskom Vilniuse dostane aj konkrétny časový rozvrh prijatia.

„Rozhodnutie prijať Ukrajinu do NATO už bolo skutočnosti prijaté. Otázkou je, kedy,“ povedal Tajani pre taliansku rozhlasovú stanicu Rtl z Vilniusu. „Určite nie počas vojny (proti Rusku), pretože by hrozilo jej vyostrenie. Pomáhame Kyjevu brániť ukrajinskú nezávislosť a územie,“ vysvetľoval.

„Mier nemôže nastať, kým ruskí vojaci neodídu z Ukrajiny. Je ťažké pochopiť, čo Rusko zamýšľa urobiť. Chceme, aby Ukrajinci dokázali znovu dobyť významnú časť svojho územia,“ dodal.

Lídri členských krajín NATO v utorok potvrdili, že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom Aliancie. Zároveň sa jej súčasní členovia dohodli na odstránení požiadavky plnenia akčného plánu zo strany Ukrajiny, čo urýchli jej vstup do NATO – „keď sa na tom spojenci dohodnú a Ukrajina splní podmienky“. (ansa.it, tasr)

11:20 Ministerstvo obrany obstará za financie z fondu USA 160 ľahkých taktických viacúčelových vozidiel (JLTV) 4×4. Cena kontraktu predstavuje takmer 190 miliónov dolárov, približne 172,9 milióna eur. Zámer v stredu schválila vláda.

Čítajte viac Ministerstvo vyzbrojí Ozbrojené sily SR novými 160 taktickými vozidlami z fondu USA

10:32 Plán na zaistenie dlhodobej vojenskej podpory Ukrajiny od krajín skupiny G7 ukáže v stredu Rusku, že čas nie je na jeho strane. Vyhlásila to poradkyňa Bieleho domu pre európske záležitosti Amanda Sloatová, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Biely dom oznámil, že americký prezident Joe Biden a lídri ostatných krajín G7 – Británie, Francúzska, Japonska, Kanady, Nemecka a Talianska – oznámia spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o 14.10 SELČ „medzinárodný rámec pre dlhodobú bezpečnosť Ukrajiny“.

„Je to signál dlhodobého záväzku na vybudovanie silnej obrannej… sily pre Ukrajinu. Táto multilaterálna deklarácia vyšle významný signál Rusku, že čas nie je na jeho strane,“ uviedla Sloatová.

Lídri G7 chcú podľa nej „pomôcť Ukrajine vybudovať armádu, ktorá sa dokáže brániť a odstrašiť tiež budúce útoky“. Plán bude klásť dôraz na dlhodobé investície do obrannej i ekonomickej sfé­ry.

9:51 Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko oznámil, že protivzdušná obrana zostrelila všetky ruské bezpilotné lietadlá mieriace na hlavné mesto Kyjev a jeho okolie. Dvaja ľudia utrpeli zranenie v Čerkaskej oblasti v strednej časti Ukrajiny, uviedol podľa agentúry Ukrinform šéf miestnej oblastnej správy Ihor Taburec.

Ruská armáda v noci útočila dovedna 15 iránskymi dronmi, 11 Ukrajinci zostrelili.

„Nepriateľ podnikol ďalší letecký útok na hlavné mesto,“ napísal Popko na telegrame, kde pripomenul, že Ukrajina sa bráni ruskej invázii už 504 dní. Rusi podľa neho použili drony iránskej výroby Šáhíd, ktoré útočia štýlom kamikadze.

„Letecký poplach trval vyše dvoch hodín. Všetky nepriateľské ciele vo vzdušnom priestore okolo Kyjeva boli odhalené a zničené,“ tvrdí ukrajinský činiteľ, ktorý zároveň poďakoval protivzdušnej obrane za jej prácu. Sirény varujúce pred vzdušným úderom sa rozozneli aj v ďalších ukrajinských regiónoch.

Šéf Čerkaskej oblastnej správy Taburec uviedol, že v Čerkaskom okrese následkom útoku vznikol požiar v nebytovom objekte. „Dvaja zranení s popáleninami boli prepravení do nemocnice,“ napísal na telegrame.

9:33 Kolaboranti z takzvanej okupačnej správy Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny sa snažia dohodnúť s Kremľom na možnosti „evakuácie“ na územie Ruska v prípade oslobodenia regiónu od ruských okupantov. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Centrum národného odporu.

Čítajte viac Kolaboranti v Luhanskej oblasti sa pripravujú na „evakuáciu“ do Ruska

9:12 „Pozorujeme, ako Amerika a jej komplici neustáli strkajú Ukrajine zbrane a tlačia (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského, aby pokračoval v boji,“ povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov..

Čítajte viac Lavrov: Konflikt na Ukrajine potrvá, kým sa Západ nevzdá posadnutosti poraziť Rusko

8:51 Vo Vilniuse sa začal druhý deň summitu Severoatlantickej aliancie rokovaním prezidentov a premiérov členských štátov s predstaviteľmi Japonska, Južnej Kórey, Austrálie, Nového Zélandu a Európskej únie. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na úvod zdôraznil potrebu jednoty a spolupráce a tiež previazanosť severoatlantického regiónu s takzvaným Indo-Pacifikom.

Stoltenberg zdôraznil, že NATO je alianciou Európy a Severnej Ameriky, ale tunajšie dianie má vplyv na situáciu v Indo-Pacifiku a platí to aj naopak. „Nikto nie je bližším spojencom NATO ako Japonsko,“ povedal Stoltenberg predtým na spoločnej tlačovej konferencii s japonským premiérom Fumiom Kišidom. Ten vyzdvihol, že NATO a Japonsko „zdieľajú hodnoty aj strategické ciele“.

Na dnešnom rokovaní chcú predstavitelia NATO a ich partneri rokovať o prehĺbení spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pretože hrozby tohto druhu podľa Stoltenberga nepoznajú hraníc. Vojna na Ukrajine navyše podnietila masívnejšie šírenie dezinformácií a manipuláciu, uviedol generálny tajomník NATO.

Dvojdňový summit NATO v Litve má na programe najmä ďalšiu podporu Ukrajiny v jej boji proti ruskej agresii, vstup Švédska do aliancie alebo tlak na rast obranných rozpočtov.

8:28 Rusko podniklo vlnu útokov samovražednými dronmi na Kyjev a okolitú oblasť už druhú noc po sebe, oznámila v stredu ráno ukrajinská armáda. Údery prišli niekoľko hodín pred tým, ako sa má ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stretnúť s lídrami Severoatlantickej aliancie (NATO) na summite v litovskom Vilniuse. Správu priniesol portál britského denníka The Guardian.

Podľa predbežných informácií ukrajinskej armády nie sú zatiaľ hlásené obete ani veľké škody. Všetky drony zneškodnili skôr, než stihli zasiahnuť ciele.

„Je 504. deň invázie Ruskej federácie na Ukrajine. Nepriateľ podnikol ďalší vzdušný útok na hlavné mesto,“ napísal šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko v odkazovej aplikácii Telegram.

Poplašné sirény zneli v Kyjeve a po celej Ukrajine vyše dve hodiny. Zároveň pokračovali boje na frontoch.

Lídri NATO sú v litovskom Vilniuse na summite, ktorý Kremeľ kritizuje. Moskva varovala, že bude reagovať, aby ochránila bezpečnosť Ruska.

V predchádzajúcu noc z pondelka na utorok Rusko vyslalo na Kyjev a juhoukrajinské prístavné mesto Odesa 28 dronov Šáhid iránskej výroby, pričom ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 26 z nich.

7:47 V dedine Krivcovo, ktorá sa nachádza niekoľko desiatok kilometrov severozápadne od metropoly Moskvy, bojujú hasiči s požiarom, ktorý podľa ruského ministerstva pre mimoriadne udalosti zachvátil drevené budovy na ploche 3200 metrov štvorcových. Informovali o tom dnes agentúry Reuters a TASS.

Hasiči sa snažia zabrániť tomu, aby sa plamene dostali k obytným domom a k lesu, píše ruská štátna agentúra TASS. Podľa predbežných informácií si oheň nevyžiadal žiadne obete na životoch ani ranených.

Príčina požiaru zatiaľ nie je známa. Dedina je vzdialená asi 70 kilometrov od centra Moskvy.

7:16 Estónska premiérka Kaja Kallasová uviedla, že lídri Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) urobili „dobrý kompromis“ v tom, ako sa vysporiadať s ambíciou Ukrajiny vstúpiť do aliancie, hoci chápe, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je sklamaný.

Spojenci ukázali, že „je jasná ochota mať Ukrajinu v NATO,“ povedala Kallasová pre agentúru AP na okraji samitu NATO vo Vilniuse. „Samozrejme, že to chce čas,“ povedala. „Ale keď budú splnené podmienky a zakrátko sa otvorí okno príležitostí, potom môžeme pokračovať v členstve.“

Čítajte viac NATO súhlasilo so skrátením cesty Ukrajiny k členstvu v aliancii

Zelenskyj povedal, že je „absurdné“ neposkytnúť ani časový plán, kedy možno Ukrajinu pozvať. „Chápem frustráciu prezidenta Zelenského,“ povedal Kallasová, ale dodala, že „nikto nechce, aby táto vojna zašla ďalej, ako je práve teraz“.

Pozvanie Ukrajiny do NATO pred skončením vojny by v podstate dostalo alianciu do priameho konfliktu s Ruskom. „Takže to, čo robíme, je podpora Ukrajiny so všetkou vojenskou pomocou, ktorú im môžeme poskytnúť, aby sa mohli brániť a zatlačiť Rusko späť do Ruska,“ povedala Kallasová. „A keď je Rusko v Rusku, je tu priestor pre udržateľný mier a tiež príležitosť pre vstup do NATO.“

6:15 Rusko druhú noc za sebou vyslalo na ukrajinské hlavné mesto a Kyjevskú oblasť útočné drony. Informoval o tom šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko, podľa ktorého protivzdušná obrana všetky bezpilotné lietadlá zostrelila. Úrady zatiaľ nehlásia žiadne obete ani väčšie škody.

„Nepriateľ podnikol ďalší letecký útok na hlavné mesto,“ napísal Popko na sociálnej sieti Telegram. Rusi podľa neho použili drony iránskej výroby Šáhed, ktoré útočia štýlom kamikadze.

„Letecký poplach trval vyše dve hodiny. Všetky nepriateľské ciele vo vzdušnom priestore okolo Kyjeva boli odhalené a zničené,“ poznamenal činiteľ, ktorý zároveň poďakoval protivzdušnej obrane za jej prácu. Sirény varujúce pred vzdušným úderom sa rozozneli aj v ďalších ukrajinských regiónoch.

Úrady zatiaľ neoznámili, koľko dronov podľa nich Rusi počas noci na Ukrajinu vyslali. Svedkovia agentúre Reuters opísali, že v Kyjeve počuli zvuky explózií pripomínajúce zásahy protivzdušnej obrany.

Rusko podľa ukrajinských úradov zaútočilo na ukrajinské hlavné mesto aj o deň skôr, udrelo tiež na juhoukrajinskú Odesu. Ukrajinská armáda k tomuto úderu neskôr uviedla, že sa jej podarilo zostreliť 26 z 28 útočiacich dronov.

V litovskom Vilniuse sa v stredu končí dvojdňový summit Severoatlantickej aliancie, na ktorom sa ako hosť zúčastňuje tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruskí činitelia summit kritizovali, napríklad zástupca šéfa ruskej bezpečnostnej rady a ruský exprezident Dmitrij Medvedev podľa agentúry Reuters v utorok neskoro večer vyhlásil, že navýšenie vojenskej pomoci Ukrajine zo strany NATO približuje tretiu svetovú vojnu. Tou hrozil v súvislosti s priblížením Ukrajiny k NATO už vlani v septembri, poznamenal server Ukrajinska pravda.

5:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu prvýkrát zasadne „ako rovný s rovnými“ k rokovaciemu stolu spolu s lídrami členských krajín NATO. Premiérová schôdzka v novom formáte Rady NATO-Ukrajina zakončí hlavný program dvojdňového aliančného summitu v litovskom Vilniuse. Uskutoční sa po tom, ako prvý deň vrcholného stretnutia priniesol pre Kyjev zmiešané výsledky.

Spojenci utorkovým spoločným vyhlásením príliš nevyjasnili cestu Ukrajiny k členstvu v NATO, keď uviedli, že krajina bude môcť pozvánku dostať, „keď sa so spojencami zhodnú a budú splnené podmienky“. Zelenskyj predtým uviedol, že by bolo absurdné neposkytnúť Ukrajine časový rámec pre prijatie, ktoré jej aliancia bez väčších podrobností prisľúbila už v roku 2008.

Výsledkom summitu vo Vilniuse je zároveň záväzok viacročného pokračovania podpory modernizácie ukrajinskej armády, ako aj spustenie nového formátu pre prijímanie spoločných rozhodnutí NATO a Ukrajiny. Vývoj prezentujú alianční činitelia ako ďalší posun Kyjeva bližšie k NATO. „Zajtra (v stredu) sa teším na rokovania v novom formáte Rady NATO-Ukrajina, kde (Zelenskyj) prvýkrát zasadne ako rovný s rovnými,“ uviedol v utorok na twitteri český prezident Petr Pavel.

Rokovanie so Zelenským je na programe od 13.00 h miestneho času (12.00 h SELČ). Predchádzať mu bude diskusia aliančných lídrov s predstaviteľmi Japonska, Južnej Kórey, Austrálie a Nového Zélandu.

Lídri členských krajín NATO sa na summite vo Vilniuse dohodli, že Ukrajine skrátia cestu k vstupu do aliancie odstránením takzvaného Akčného plánu členstva. Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg ale povedal, že NATO formálne pozve Ukrajinu do svojich radov až vo chvíli, keď s tým členovia bloku budú súhlasiť a budú splnené všetky stanovené podmienky. Kyjev tak na vrcholnej aliančnej schôdzke, ktorá sa v utorok začala v litovskej metropole a ktorej sa ako hosť zúčastňuje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, nezískal pozvánku na pripojenie ani jeho časový plán, o ktoré usiloval. Účastníci summitu okrem iného schválili najpodrobnejšie obranné plány bloku od konca studenej vojny.

Zástupcovia niektorých aliančných krajín už v prvých hodinách summitu oznámili ďalšiu významnú vojenskú pomoc určenú Ukrajine, ktorá sa od vlaňajšieho februára bráni ruskej invázii. Zelenskyj ešte pred príletom do Vilniusu dal najavo, že „neistota je slabosťou“, a vopred kritizoval ako absurdnú absenciu časového plánu dosiahnutia ukrajinského členstva v NATO. Po utorkovej Stoltenbergovej tlačovej konferencii povedal, že „NATO urobí Ukrajinu bezpečnejšou, Ukrajina zase posilní NATO“. Jeho krajina si podľa Zelenského zaslúži, aby mohla do aliancie vstúpiť.

Čítajte viac NATO už má plán na odstrašenie Ruska. Na Slovensku bude viac vojakov

5:25 Britská vláda v utorok oznámila, že Ukrajine poskytne ďalší balík pomoci v hodnote 50 miliónov libier (58,7 milióna eur) určený na opravu vojenského vybavenia a tiež na zriadenie vojenského rehabilitačného centra na Ukrajine, informovala agentúra Reuters.

Má ísť o súčasť novej medzinárodnej pomoci, o ktorej majú svetoví lídri rokovať na summite NATO v litovskom Vilniuse. Británia a ďalší členovia skupiny G7 by sa podľa vyhlásenia Londýna mali dohodnúť aj na tom, že Ukrajine poskytnú množstvo munície do tankov Challenger 2 a tiež vyše 70 bojových i logistických vozidiel.

„Podpora pokroku Ukrajiny na jej ceste k členstvu v NATO spolu s formálnymi, multilaterálnymi a bilaterálnymi dohodami a obrovskou podporou členov NATO vyšle silný signál (ruskému) prezidentovi Putinovi a vráti do Európy mier,“ povedal v tejto súvislosti britský premiér Rishi Sunak.