Rusko v ňom má síce najvýchodnejší výbežok a Kaliningradskú oblasť, ale celý zvyšok pobrežia je pod kontrolou transatlantickej organizácie.
Mohlo by sa zdať, že akýkoľvek pokus ruských lodí o preplávanie Baltského mora bude pod drobnohľadom aliancie. NATO však námorné sily v Baltskom mori dlhodobo zanedbávalo, a tak je chystaný vstup Švédska vítanou posilou, hoci má iba tri moderné ponorky.
Stačí to porovnať s južným krídlom aliancie. Turecko má 12 ponoriek, Francúzsko a Grécko po desať, Taliansko osem. To už je úctyhodná sila.
Baltské more je oproti tomu chudobným príbuzným. Pobaltské štáty a Dánsko nemajú žiadne ponorky. Nový člen Fínsko tiež nie, hoci v jeho prípade je situácia iná. Počas druhej svetovej vojny malo Fínsko silné ponorkové loďstvo, ktoré dosiahlo veľa úspechov. A tak bolo súčasťou dohôd so ZSSR po roku 1945 aj to, že Fínsko ponorky po vojne mať nebude.
Poľsko síce má jednu ponorku, ktorá je oficiálne vedená v aktívnej službe, ale ide o plavidlo sovietskej triedy Kilo ešte z roku 1986. Je to najstaršia slúžiaca ponorka tejto triedy na svete a dnes sa nehodí ani na výcvik. Ponorka Orzel trpí častými poruchami, v roku 2017 na nej dokonca vypukol požiar. Frekvencia porúch sa pritom stále zvyšuje, v rokoch 2020 až 2021 potrebovalo plavidlo najmenej 10 opráv.
Čítajte viac Kde nájde NATO 300-tisíc vojakov na obranu pred Ruskom? A čo to znamená pre Slovensko?
Jediný štát, ktorý môže účinne nasadiť ponorky, je Nemecko. To má vo výzbroji šesť nových plavidiel triedy Typ 212, ktoré boli zaradené do služby v rokoch 2005 až 2016. Nemecko chystá stavbu dvoch ďalších väčších ponoriek, ale tie budú k dispozícii až o desať rokov. Treba však rátať s tým, že nemecké ponorky neoperujú len v Baltskom mori, ale aj v Atlantickom oceáne. Švédske ponorky tak prišli vhod ako záplata na túto dieru v schopnostiach NATO.
Iste, aliancia by mohla do Baltského mora vyslať ponorky akéhokoľvek členského štátu. Lenže to má špecifické podmienky. Je veľmi plytké, priemerná hĺbka je 60 metrov, a to je pre veľké ponorky s nukleárnym pohonom príliš málo. Navyše do Baltského mora ústia mnohé rieky a to vytvára rôzne prúdenia, ale najmä mení z ničoho nič slanosť vody, čo má veľký vplyv na plavebné vlastnosti ponorenej ponorky. Švédski námorníci sú tam však doma a všetky tieto zákernosti dokonale poznajú.
Čítajte viac Rakety z čínskej ponorky by zasiahli aj USA. Čo chystá Peking?
Švédsko používa ponorky v Baltskom mori nepretržite od roku 1904. Žiadna z okolitých krajín tam nebola pod hladinou taká aktívna ako Švédi. „Máme regionálnu odbornosť. Vypĺňa to dieru, odbornosť, ktorú NATO nemá,“ citovala agentúra Reuters veliteľa švédskej ponorkovej flotily Fredrika Lindena. Švédsko má momentálne vo výzbroji tri moderné ponorky triedy Gotland a jedno staršie plavidlo, ktoré čaká vyradenie. V roku 2027 a 2028 chce Štokholm zaradiť do svojej flotily dve nové a väčšie plavidlá.
Trieda Gotland je výnimočná tým, že môže zostať pod hladinou niekoľko týždňov. To inak dokážu len ponorky s jadrovým pohonom. Klasické dieselelektrické ponorky plávajú pod hladinou na elektrický pohon a pravidelne sa musia vynoriť, aby zapli dieselové motory a dobili batérie. Trieda Gotland však bola prvou na svete, ktorá zaviedla do praxe Stirlingov motor – tepelný stroj so spaľovaním bez vonkajšieho prístupu vzduchu. V uzavretom cykle používa kvapalný kyslík. Ponorky triedy Gotland sa tak nielenže nemusia vynárať, ale ich motory sú aj bez vibrácií. Vďaka tomu sú mimoriadne tiché, a preto ťažko zistiteľné.
Trojicu postavili v prvej polovici 90. rokov, ale v rokoch 2018–2020 prešli strednodobou modernizáciou, pri ktorej dostali viac ako 20 systémov pripravovaných pre dve nové ponorky. Po ich zaradení do služby bude mať Švédsko vo výzbroji päť ponoriek s porovnateľnými schopnosťami. Nič lepšie na Balte nebude.