Zaplnenie dier v obrane
O ochranu Európy sa od začiatku 60. rokov minulého storočia staral Integrovaný systém protivzdušnej obrany NATO. Ten funguje dodnes a zahŕňa radarové stanice v členských krajinách Severoatlantickej aliancie, lietadlá včasnej výstrahy (AWACS), rakety zem-vzduch a stíhačky v pohotovosti. Ruský útok na Ukrajinu a najmä bezohľadné bombardovanie civilnej infraštruktúry raketami však ukázalo, že na takéto niečo nie je Európa pripravená. Integrovaný systém NATO je totiž viac zameraný proti lietadlám ako proti raketovej hrozbe.
Nemecko preto v auguste minulého roka spustilo iniciatívu ESSI. Jej cieľom nie je konkurovať Integrovanému systému NATO, ale doplniť ho a najmä zaceliť medzery v ňom. Za týmto účelom chcú členské štáty spoločne nakúpiť prostriedky protivzdušnej obrany čo najrýchlejšie a čo najlacnejšie tak, aby nimi pokryli čo najväčšie územie a zaistili aj obranu proti balistickým raketám, dronom a strelám s plochou dráhou letu.
„Nové prostriedky, plne interoperabilné a bez zádrhov integrované v rámci protivzdušnej obrany NATO, výrazne zvýšia schopnosť aliancie brániť sa pred leteckými a raketovými hrozbami,“ privítal vtedy iniciatívu zástupca generálneho tajomníka NATO Mircea Geoană.
Deklaráciu ESSI podpísalo v októbri 2022 pätnásť európskych krajín – Belgicko, Bulharsko, Česko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Veľká Británia. Všetky sú zároveň členmi NATO. Vo februári sa pridali Dánsko a Švédsko, pričom druhé menované na vstup do aliancie ešte len čaká. Tento mesiac sa k ESSI pripojili aj Rakúsko a Švajčiarsko.
Oba štáty sú dlhodobo neutrálne. Vojenskú pomoc Ukrajine striktne odmietajú, Švajčiarsko opakovane zablokovalo reexport munície, ktorú bojujúca Ukrajina naliehavo potrebuje. Pri vstupe do ESSI však tvrdia, že to ich neutrálny štatút nijako nespochybňuje. „Naše výhrady týkajúce sa neutrality sme spolu s Rakúskom vopred zaznamenali v dodatočnej osobitnej deklarácii, aby sme vopred vylúčili akúkoľvek účasť v medzinárodnom ozbrojenom konflikte,“ povedala Viola Amherdová, členka švajčiarskej Federálnej rady zodpovedná za obranu.
Zdieľanie prostriedkov protivzdušnej obrany je pre malé krajiny strategicky aj finančne výhodné. „Som presvedčená, že tento projekt je nevyhnutnou európskou odpoveďou na ochranu nášho vzdušného priestoru,“ povedala rakúska ministerka obrany Klaudia Tannerová. Na švajčiarskej politickej scéne však zaznievajú kritické hlasy. Čo ak nastane situácia, keď ponad Švajčiarsko poletí raketa na inú členskú krajinu ESSI? Zostrelí ju švajčiarska obrana aj v prípade, že krajina nebude zapojená do konfliktu? To sú otázky, na ktoré ešte nikto nedal odpoveď. Najpravdepodobnejšie všetci v tichosti dúfajú, že taká situácia nikdy nenastane.
Viacvrstvový systém
Systém ESSI by mal byť viacvrstvový. Obranu na strednú vzdialenosť by zabezpečoval nemecký systém IRIS-T s dosahom 35 km. Na dlhú vzdialenosť by pôsobil americký systém Patriot s dosahom okolo 100 km. A na veľmi dlhú vzdialenosť by bol určený izraelský systém Arrow 3, pri ktorom sa spomína dosah až 2 400 km. Prvé dva systémy už má Nemecko k dispozícii a na nákup izraelských rakiet Arrow 3 vlani vyčlenil Bundestag takmer 4 miliardy eur. Pre systémy IRIS-T určené pre ESSI už nemecká firma Hensoldt AG vyrába 30 radarov TRML-4D.
Nemecký kancelár Olaf Scholz vyslovil želanie, aby bol systém vyvinutý za päť rokov. Jeho dobudovanie určite potrvá dlhšie. Napríklad Slovensko dnes chránia spojenci z NATO, no naše ministerstvo obrany sa nechce spoliehať len na nich. Slovensko chce svoje spôsobilosti protivzdušnej a protiraketovej obrany postupne získavať v štyroch etapách. Aktuálne rezort obrany pracuje na prvej etape. Jej súčasťou bude obstaranie mobilného protilietadlového raketového kompletu stredného dosahu s nosičom a 12 prenosných protilietadlových raketových kompletov v hodnote do 200 mil. eur. Realizácia je s výhľadom do roku 2035. Ministerstvo obrany v tejto súvislosti oslovilo 11 krajín s výrobným potenciálom pre požadované systémy, pričom odpovede s ponukami očakáva do konca tohto mesiaca.
Čítajte viac Pribrzdí Kyjev ofenzívu? Západ s muníciou pre Ukrajinu nestíha, jej výroba viazneViacero veľkých európskych krajín sa však do projektu zatiaľ nezapojilo. Konkrétne ide o Francúzsko, Poľsko, Španielsko a Taliansko. Najmä Paríž je od začiatku veľmi kritický. Nepáči sa mu nemecká dominancia v ESSI. Vybrané prostriedky protivzdušnej obrany sú totiž presne tie, ktoré Nemecko vyrába alebo ich už nakúpilo v zahraničí. Najväčšie rozhorčenie však spôsobilo vynechanie francúzsko-talianskeho systému SAMP-T z iniciatívy: Paríž preto navrhuje vlastné alternatívy a vyzýva ostatné krajiny, aby nad nimi porozmýšľali.
Zapojenie neutrálneho Švajčiarska a Rakúska do ESSI, ktoré aj nemecký minister obrany Boris Pistorius označil za prelomovú novinku v oblasti európskej bezpečnosti, však francúzske snahy trochu nabúralo. Výsledkom stále môže byť situácia, že v Európe vznikne viacero oddelených systémov protivzdušnej obrany. To by však bol stále prijateľnejší výsledok ako ten, že by pre nejaký trucpodnik nevznikol žiaden ochranný dáždnik.