Denník sa odvolal na nemenovaných ukrajinských činiteľov oboznámených so situáciou. Cieľom je prekonať silne opevnené ruské pozície spomaľujúce súčasnú ukrajinskú protiofenzívu.
Jeden z ukrajinských predstaviteľov povedal americkému denníku, že armáda muníciu nasadila, aby rozbila zákopy, ktoré brzdia ukrajinské jednotky snažiace sa získať späť okupované územie. Okrem frontových pozícií na juhovýchode Ukrajiny sa očakáva, že kazetová munícia bude použitá tiež v blízkosti okupovaného ukrajinského mesta Bachmut, poznamenal The Washington Post.
To, že ukrajinská armáda už používa kazetovú muníciu dodanú zo Spojených štátov, potvrdil na štvrtkovom tlačovom briefingu zástupca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby. Munícia je podľa neho efektívna pri manévrovaní ruských jednotiek na Ukrajine a proti ich obranným pozíciám, informovala agentúra Reuters.
„Dostali sme od Ukrajincov nejakú prvotnú spätnú väzbu, používajú to celkom efektívne,“ povedal Kirby na využitie americkej kazetovej munície na Ukrajine.
Denník pripomína, že použitie kontroverzných prostriedkov vyrobených v USA prichádza po nedávnom rozhodnutí amerického prezidenta Joea Bidena dodať túto muníciu Ukrajine, ktorá sa už takmer poldruhého roka bráni ruskej vojenskej agresii. Šéf Bieleho domu rozhodnutie označil ako „veľmi ťažké“. Pentagón pred pár dňami potvrdil, že kazetová munícia z USA už na Ukrajinu bola dodaná.
Moskva dodávky tejto munície ostro kritizovala. Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu uviedol, že jeho krajina má dostatočné zásoby kazetovej munície a Moskva si vyhradzuje právo ich použiť, ak táto munícia bude nasadená proti ruským silám. Rusko pritom od začiatku svojej invázie kazetovú muníciu použilo v obývaných ukrajinských oblastiach najmenej 24-krát, píše WP s odvolaním sa na OSN.
Organizácia Human Rights Watch už skôr uviedla, že kazetovú muníciu v súčasnej vojne už použili obe strany, teda Moskva aj Kyjev.
Kazetová munícia v určitej fáze svojho letu exploduje a rozpadne sa na menšie nálože, ktoré sa rozptýlia v širšom okolí. Nevybuchnuté nálože pritom môžu predstavovať nebezpečenstvo pre civilistov aj dlho po skončení konfliktu. USA však tvrdia, že podiel nevybuchnutých menších náloží v nimi poskytnutých granátoch bude menší ako 2,5 percenta.
Približne 120 krajinách sveta sa pridalo k dohovoru, v ktorom sa zaväzujú nepoužívať, nevyrábať ani ďalej nepredávať kazetovú muníciu. Spojené štáty, Rusko ani Ukrajina medzi týmito signatármi nie sú.