519. deň: Smer Berďansk. Ukrajinci oslobodili Staromajorske. Zelenskyj: Náš juh! Naši chlapci!

Čítajte viac 518. deň: Stovky vojakov a Leopardy. Rusi tvrdia, že Ukrajinci masívne útočia pri meste Orichiv, Kyjev mlčí

23:19 Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho sa v súvislosti s budúcou zimou pripravuje na najhorší možný scenár, ale je presvedčená, že hlavná energetická sieť krajiny bude schopná fungovať bez obmedzení. Ako referuje web Kyiv Independent, vo štvrtok to povedal šéf spoločnosti Volodymyr Kudryckyj.

„Musíme byť pripravení na najhorší scenár, ktorý zahŕňa opakované raketové útoky a útoky bezpilotných lietadiel na energetickú infraštruktúru,“ povedal Kudryckyj. „My v Ukrenerho sme si absolútne istí, že naša hlavná sieť bude počas vykurovacej sezóny pripravená fungovať bez obmedzení,“ dodal.

Aj keď nemožno s istotou povedať, či krajina počas budúcej zimy nezaznamená výpadky prúdu, Ukrenerho sa podľa Kudryckého pripravuje aj na takéto scenáre. Cieľom spoločnosti je, aby odpojenie ktorejkoľvek časti siete neovplyvnilo spotrebiteľov. Ukrenerho tiež plánuje zlepšiť svoju reakciu na núdzové situácie na základe skúseností z minulej zimy, skonštatoval Kudryckyj.

Ruské sily sa pokúsili ochromiť ukrajinskú energetickú sieť masívnymi útokmi počas ostatnej jesene a zimy, čo viedlo k častým výpadkom prúdu v celej krajine. Šesť mesiacov nepretržitých útokov zo strany Ruska výrazne oslabilo energetický systém a poškodilo 43 % hlavnej siete, uviedla spoločnosť Ukrenerho.

Čítajte viac Jadrový inžinier opisuje, aké budú následky ruského jadrového útoku na Ukrajine

23:03 Ukrajinský parlament o ďalších 90 dní predĺžil stanné právo a všeobecnú mobilizáciu. Informovala o tom agentúra Unian, podľa ktorej sa rozhodnutie vzťahuje na obdobie od 18. augusta do 15. novembra. Krajina obe opatrenia prijala vlani v súvislosti s inváziou ruských vojsk.

Za ďalšie predĺženie stanného práva dnes v 450-člennom parlamente hlasovalo 347 poslancov. Pre zákon o všeobecnej mobilizácii sa ich vyslovilo 334.

Čítajte viac Tajný agent Steele: Putin opúšťa plány vyhrať vojensky. Rusko zlyháva, preto sa zamerali na jedno

O predĺžení stanného práva teraz podľa Unianu ukrajinská diplomacia informuje OSN a zástupcov ostatných štátov. Opatrenia pre Ukrajincov znamená určité obmedzenia, okrem iného dodržiavanie stanovených zákazov vychádzania, kontroly dokumentov či osobných vecí alebo kancelárií a domovov či možnosť zákazu zhromažďovania a demonštrácií. Zakázané tiež môžu byť politické strany a spolky, ak ich činnosť ohrozuje zvrchovanosť, nezávislosť alebo bezpečnosť Ukrajiny.

22:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil historický Katedrálny chrám Premenenia Pána v juhoukrajinskom prístavnom meste Odesa, ktorý bol pred niekoľkými dňami poškodený v dôsledku ruských útokov, informuje TASR podľa agentúry AFP.

„Volodymyr Zelenskyj si prezrel skazu v Katedrále Premenenia Pána spôsobenú nedávnym masívnym bombardovaním civilnej infraštruktúry v historickom centre Odesy,“ uviedla vo vyhlásení kancelária ukrajinského prezidenta.

Katedrála zostala zničená po ruských úrokoch v noci na nedeľu 23. júla.

Čiernomorský prístav Odesa bol už od začiatku ruskej vojenskej invázie bombardovaný viackrát, pripomína AFP.

V januári tohto roka zaradila Organizácia OSN pre vedu, kultúru a vzdelávanie (UNESCO) historické centrum tohto mesta, kde sa nachádza i spomenutá katedrála, na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva v ohrození.

Opakovaným útokom Odesa čelila od začiatku minulého týždňa, keď Moskva odstúpila od čiernomorskej obilnej dohody umožňujúcej vývoz obilia z ukrajinských prístavov. Ukrajina obvinila Rusko zo zámerného cielenia na zásoby obilia a na infraštruktúru nevyhnutnú na realizáciu obilnej dohody.

22:28 Podľa bulharského ministerstva obrany môže ísť o snahu Ruska zabrániť vývozu ukrajinských poľnohospodárskych komodít cez Čierne more po ukončení čiernomorských dohôd.

Čítajte viac NATO v pozore. Rusi chystajú vojenské cvičenie pri výsostných vodách Bulharska

22:02 Líder poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosław Kaczyński vystríha, že hranica Európskej únie s ruským spojencom Bieloruskom sa stala nebezpečnejšou. Napriek tomu podpredseda poľskej vlády povedal, že zabezpečenie hraníc je najvyššou prioritou poľskej vlády.

Po minulomesačnej krátkej vzbure voči Moskve sa tisíce žoldnierov z Wagnerovej skupiny premiestnili do Bieloruska, kde údajne pomáhajú s výcvikom bieloruskej armády. Okrem toho Rusko rozmiestnilo v Bielorusku časť svojich taktických jadrových zbraní krátkeho doletu.

Čítajte viac Putin blúzni? Varuje pred poľským útokom. Budeme brániť Bielorusko všetkými prostriedkami, vyhlasuje

„Chceme to povedať jasne. Robíme všetko, čo je potrebné, a to nám stačí na to, aby sme ľahko odrazili akékoľvek potenciálne provokácie alebo agresívne akcie,“ povedal Kaczyński.

Minulý rok poľská pravicová vláda postavila vysoký múr pozdĺž hranice s Bieloruskom, aby zastavila vlnu nepovolenej migrácie z Blízkeho východu a Afriky, ktorú podľa nej zorganizovali Minsk a Moskva s cieľom destabilizovať EÚ.

21:15 Ukrajinskí vojaci a prezident Volodymyr Zelenskyj ohlásili oslobodenie dediny Staromajorske, ktorá leží na jednom z hlavných smerov ukrajinskej protiofenzívy na juhu krajiny. Informovali o tom ukrajinské médiá.

Zelenskyj zverejnil na sociálnych sieťach video, na ktorom ukrajinskí vojaci uprostred ruín hlásia, že splnili úlohu a oslobodili dedinu Staromajorske. Zelenskyj túto správu komentoval zvolaním: „Náš juh! Naši chlapci! Sláva Ukrajine!“

Saromajorske leží na rozhraní Doneckej a Záporožskej oblasti, kde sa v júni začala ukrajinská protiofenzíva, uviedla ruská redakcia BBC. Dodala, že o stiahnutí ruských síl z dediny predtým informovali niektorí ruskí vojnoví reportéri.

Zelenskyj predtým na sociálnych sieťach informoval o svojej návšteve mesta Dnipro na východe krajiny, kde rokoval o situácii na fronte. Na Ukrajine teraz začal hlavný úder ukrajinskej protiofenzívy, pri ktorom sa Ukrajinci pokúsia prelomiť pomyselný pozemný most spájajúci polostrov Krym s ďalšími Ruskom okupovanými územiami na juhu Ukrajiny.

Čítajte viac Hlavná fáza ofenzívy? Čo sa naozaj deje na juhu Ukrajiny

20:39 Čína pomáha Rusku obchádzať západné sankcie a pravdepodobne mu dodáva techniku s vojenským využitím, uvádza čerstvo odtajnené hodnotenie amerických spravodajcov. Colné záznamy podľa nich svedčia okrem iného o dodávkach súčiastok do bojových lietadiel, informovala agentúra Reuters.

Peking od minuloročnej ruskej invázie na Ukrajinu opakovane odmietol, že by z Číny do Ruska prúdilo vojenské vybavenie. Západní činitelia od začiatku vyjadrujú ohľadom spolupráce dvoch veľmocí obavy a Čínu varujú pred poskytovaním zbraní pre ruské vojnové ťaženie, podozrenie ohľadom dodávok smrtiaceho vybavenia však zatiaľ verejne nevyjadrujú.

Podľa novej americkej správy Čína poskytuje isté „technológie dvojakého využitia, ktoré armáda Moskvy používa na pokračovanie vo vojne na Ukrajine, napriek medzinárodnému kordónu sankcií a exportných obmedzení“. Hodnotenie vypracoval Úrad riaditeľa spravodajských služieb (ODNI) a závery teraz zverejnila americká Snemovňa reprezentantov.

Čítajte viac Vyzýva na mier a tajne podporuje Rusko? Colníci dokazujú pravdepodobnú vojenskú pomoc Číny

Colné záznamy ukazujú, že čínske štátne spoločnosti posielajú navigačné vybavenie, technológie na rušenie (signálov) a súčiastky do stíhačiek sankcionovaným spoločnostiam vlastneným ruskou vládou, uvádza správa. ODNI sa podľa Reuters z veľkej časti odvoláva na zistenie médií a konštatuje, že americké tajné služby nie sú schopné vyhodnotiť, či Peking „zámerne tlmí“ americké sankcie.

19:47 Prekvapivým hosťom na rusko-africkom summite, ktorý momentálne prebieha v Petrohrade, sa zdá byť šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, ktorý pred vyše mesiacom zorganizoval vzburu proti ruskému vojenskému veleniu.

Čítajte viac Späť v Rusku. Prigožin prekvapujúco prišiel na summit s Afrikou

19:30 Ukrajina, ktorá je jedným z najväčších svetových producentov obilia, bude odkázaná na prepravu obilia po zemi cez členské krajiny EÚ alebo na v súčasnosti najlacnejšiu alternatívu – plavbu hore Dunajom.

Čítajte viac Na EÚ sa Ukrajina pri vývoze obilia spoľahnúť nemôže, Brusel nemá na to peniaze

18:27 Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) upozornil, že západní predstavitelia „kontraproduktívne posilňujú očakávania rýchleho a dramatického ukrajinského postupu", ktorý vojaci pravdepodobne nedokážu dosiahnuť. V najnovšej analýze vojny na Ukrajine inštitút dodal, že západní predstavitelia zároveň zverejňujú predpovede, kde postup Ukrajincov môže nastať, „ktoré by sa pravdepodobne nemali verejne zdieľať".

ISW uviedol, že podľa jeho hodnotenia ozbrojené sily Kyjiva v protiofenzíve „môžu dosiahnuť významné zisky". Pravdepodobne to však zaberie určitý čas a bude to „popretkávané prestávkami a obdobiami pomalšieho a náročnejšieho úsilia".

17:38 Ruský prezident Vladimir Putin pripustil, že v uplynulých dňoch došlo k zintenzívneniu bojových operácií ukrajinskej armády. Tvrdí však, že Ukrajinci napriek tomu nezaznamenali postup na žiadnom z frontov, píše stanica Sky News.

Kyjev v posledných týždňoch neposkytuje informácie o dianí na bojiskách, ukrajinský prezident Vododymyr Zelenskyj však v noci na štvrtok hovoril o „veľmi dobrých výsledkoch“ na frontovej línii.

Vojenskí analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) uviedli, že Ukrajinci v stredu prelomili ruské obranné pozície pri obci Robotyne v juhoukrajinskej Záporožskej oblasti, hoci výsledok tejto operácie zatiaľ nie je jasný.

Ruské ministerstvo obrany naproti tomu zopakovalo svoje tvrdenie, že ukrajinské jednotky pokračujú v „neúspešných“ útokoch pozdĺž viacerých frontových línií vrátane oblasti Robotyne a Kliščiivky neďaleko Bachmutu.

16:51 Ukrajinský parlament predĺžil platnosť trvania stanného práva, ako aj mobilizáciu do armády o ďalších 90 dní. Za predĺženie stanného práva hlasovali dve tretiny poslancov 450-členného parlamentu (Verchovnej rady). Oznámili to viacerí poslanci na svojich účtoch v aplikácii Telegram. Obe uvedené opatrenia tak zostanú v platnosti do polovice novembra.

Poslanec Olexij Hončarenko podotkol, že predĺženie stanného práva neumožňuje usporiadať parlamentné voľby, ktoré by sa mali na základe ústavy v krajine konať 29. októbra. Dlhotrvajúca vojna taktiež ohrozuje prezidentské voľby naplánované na 31. marca 2024.

Stanné právo a všeobecná mobilizácia vrátane dočasného zákazu vycestovania pre mužov vo veku 18–60 rokov boli vyhlásené po začiatku ruskej invázie vlani vo februári a odvtedy boli opakovane predlžované na žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského.

Počas stanného práva majú ozbrojené sily rozšírené právomoci a obmedzujú sa občianske slobody, ako napríklad právo na konanie demonštrácií. (tasr/dpa)

16:30 Ukrajinský vojak Viktor Chomenko v zalesnenej časti Luhanskej oblasti zničil nepriateľský tank po tom, ako sa k nemu plazil 150 metrov. Zachránil tým viacerých svojich podriadených.

Čítajte viac Plazil sa 150 metrov, aby zneškodnil ruský tank. Ukrajinský veliteľ zachránil mnoho životov

16:06 Ukrajinský parlament prijal vo štvrtok demisiu ministra kultúry Olexandra Tkačenka. Oznámil to ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak. K hlasovaniu došlo týždeň po tom, ako prezident Volodymyr Zelenskyj žiadal o odvolanie Tkačenka z funkcie.

Parlament prijal Tkačenkovu demisiu drvivou väčšinou hlasov, informoval Železňak na platforme Telegram. Dodal, že parlament sa vo štvrtok a zrejme ani do konca tohto týždňa nebude zaoberať schválením Tkačenkovho nasledovníka vo funkcii.

Olexandr Tkačenko ohlásil svoju demisiu 21. júla v príspevku na Facebooku. Ako dôvodu uviedol „vlnu nedorozumení o význame kultúry počas vojny“, pripomína stanica Sky News.

Tkačenko sa dostal do sporu so Zelenským, ktorý ešte pred ministrovou rezignáciou vyzval členov svojej vlády, aby počas vojny prísne regulovali výdavky svojich rezortov. Prezident zároveň v tejto súvislosti požiadal premiéra Denysa Šmyhaľa, aby zvážil výmenu ministra kultúry.

Minister Tkačenko bol v zástancom viacerých finančne nákladných projektov, pričom míňanie štátnych peňazí na kultúru bránil dokonca aj pri ohlásení svojej demisie. „Kultúra počas vojny je dôležitá, pretože neprebieha len vojna o územia, ale aj o ľudí,“ uviedol. „Súkromné a rozpočtové peniaze pre kultúru počas vojny nie sú menej dôležité než drony, pretože kultúra je štítom chrániacim našu identitu a naše hranice,“ dodal.

Bývalý herec Zelenskyj s takýmto pohľadom nesúhlasil. Kultúru označil za dôležitú, no uviedol, že v čase vojny by sa jednoznačne mala „maximálna pozornosť štátu, a teda aj štátne prostriedky, venovať obrane“. (tasr/reuters)

15:53 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) tvrdí, že prekazila plánovaný „teroristický útok“ na jednu zo svojich vojenských lodí čiernomorskej flotily. Zároveň zadržala ruského námorníka, ktorý mal pri sebe dve podomácky vyrobené výbušniny. Podozrivý je aj z vyzradenia štátnych tajomstiev Ukrajine. Z plánovaného útoku Moskva obvinila Kyjev.

Ruské médiá krátko predtým informovali, že FSB objavila stopy výbušnín na palube zahraničnej lode smerujúcej z Turecka do Ruska, ktorá predtým vplávala do ukrajinského prístavu. Loď smerujúca do Rostova nad Donom sa zastavila v ukrajinskom prístave Reni.

„Táto zahraničná loď mohla byť predtým použitá na prepravu výbušnín na Ukrajinu,“ uviedla FSB. Dodala, že ruské sily zabránili lodi preplávať cez Kerčský prieliv a vykázali ju z ruských teritoriálnych vôd.

AFP pripomína, že v ostatnom čase ide už o druhý takýto incident. Rusko v pondelok otočilo aj inú loď plaviacu sa z Turecka do Rostova nad Donom, ktorá sa predtým zastavila v inom ukrajinskom prístave. Aj na jej palube sa údajne našli stopy po výbušninách. (TASR/Sky News,The Guardian)

15:35 Ukrajinským jednotkám sa v rámci väčšej operácie, ktorá bola súčasťou prebiehajúcej protiofenzívy, podarilo v stredu prelomiť ruské obranné pozície pri obci Robotyne v Záporožskej oblasti. Celkový úspech tejto operácie však zostáva nejasný, uviedli vo štvrtok analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na štvrtok uviedol, že na frontovej línii zaznamenali „veľmi dobré výsledky“ a je možné, že sa odvolával práve na túto operáciu, uviedli analytici.

ISW vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine spresnil, že ukrajinské sily podľa všetkého uskutočnili úder smerom na dedinu Robotyne v západnej časti Záporožskej oblasti.

Ruské zdroje vrátane ministerstva obrany v Moskve uviedli, že ukrajinským vojakom sa tam podarilo „prelomiť ruské obranné pozície“ smerom na severovýchod, pripomína inštitút.

Geolokalizované zábery podľa ISW ukazujú, že Ukrajina pravdepodobne počas útoku postúpila do vzdialenosti 2,5 kilometra na východ od Robotyne predtým, než ruské sily použili taktiku tzv. „elastickej obrany“ a zatlačili ich späť.

Rozdielne tvrdenia relevantných ruských zdrojov o rozsahu útoku – vrátane počtu nasadených ukrajinských bojových vozidiel a rozsahu ruských strát – však znamenajú, že skutočné výsledky celej operácie zatiaľ „zostávajú nejasné“, uvádza ISW. Podľa inštitútu však rozdiely v správach z ruských zdrojov môžu naznačovať, že Ukrajincom sa danej oblasti podarilo dosiahnuť výraznejší úspech, než to tvrdia Rusi. (tasr)

15:15 V Záporožskej oblasti sa začala ďalšia fáza ukrajinskej protiofenzívy. S odvolaním sa na zdroje v Pentagone o tom píšu noviny The New York Times. Ukrajinský postup priznávajú aj ruské propagandistické zdroje. Zdá sa, že práve ruskí vojenskí blogeri boli na začiatku správ o novom ukrajinskom útoku, hoci ich informácie boli postupným preberaním značne pozmenené.

Čítajte viac Hlavná fáza ofenzívy? Čo sa naozaj deje na juhu Ukrajiny

14:58 Ruské ministerstvo vnútra zaradilo na zoznam hľadaných osôb sudkyňu Medzinárodného trestného súdu (ICC) Tomoko Akane, ktorá vydala zatykač na ruského vodcu Vladimira Putina. Ako uvádza spravodajský portál Ukrajinská pravda, ktorý cituje ruský web RBC, Akane je v databáze rezortu vedená ako „hľadaná na základe článku trestného zákona Ruska“. Na základe akého článku sa však v databáze neuvádza.

Akane je už druhá sudkyňa ICC, ktorá je v Rusku označená za hľadanú. V júni sa v databáze objavil sudca Rosario Salvatore Aitala. V máji zase ministerstvo za hľadaného vyhlásilo prokurátora ICC Karima Khana.

Medzinárodný trestný súd v marci vydal zatykač na Putina a komisárku pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Mariu Ľvovú-Belovú za nelegálne deportácie tisícok detí z Ukrajiny. Zatykač znamená, že ak sa Putin ocitne v členskom štáte ICC, môžu ho zatknúť. (sita)

14:39 Rusko v poslednom období posilnilo svoje vojenské jednotky na juhu Ukrajiny modernizovanými útočnými vrtuľníkmi Ka-52, ktoré v minulosti spôsobili Ukrajine významné straty. Uviedla to v správe zverejnenej vo štvrtok spravodajská služba britského ministerstva obrany. „Za situácie, keď ukrajinské sily pokračujú vo veľkých ofenzívnych operáciách v Záporožskej oblasti, jedným z najvplyvnejších ruských zbraňových systémov v tomto sektore je útočný vrtuľník Ka-52,“ konštatuje správa britského rezortu obrany. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Predstavitelia britskej vojenskej spravodajskej služby poznamenali, že Rusko stratilo približne 40 vrtuľníkov Ka-52, ale konštatovali, že tento typ vrtuľníka zároveň spôsobil významné straty Ukrajine. „V posledných mesiacoch Rusko s vysokou pravdepodobnosťou zväčšilo sily na juhu minimálne o malý počet úplne nových variantov vrtuľníka Ka-52M,“ dodalo britské ministerstvo obrany. (sita)

14:14 Ukrajinské sily sa pohybujú a situácia na frontovej línii ani zďaleka „nie je patová“. Ako referuje web news.sky.com, uviedol to hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Samotný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priznal, že dlho očakávaná protiofenzíva postupuje pomalšie, než by si želal, a podobné ohlasy prišli taktiež zo Spojených štátov.

Kirby však trvá na tom, že ukrajinská protiofenzíva rozhodne „nie je zmrazená“. „Nie je to patová situácia. Ukrajinci sa hýbu,“ poznamenal Kirby a sľúbil pokračujúcu podporu Ukrajine.

Podotkol, že USA „zaistia, aby mali vybavenie a schopnosti, ktoré potrebujú, aby zostali v pohybe“. (sita)

13:57 Ruský súd uložil 15 ročný trest odňatia slobody dvom údajným ukrajinským špiónom. Oznámila to Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB), informuje TASR podľa štvrtkovej správy stanice Sky News citujúcej z ruských štátnych médií.

FSB nezverejnila identitu odsúdených, ani ktorý súd verdikt vyniesol. Uviedla len, že dvojica bola zadržaná minulý rok pre podozrenie zo špionáže a účasť na zabíjaní ruských vojakov. Údajní agenti boli tiež obvinení z ničenia ruského vybavenia počas invázie na Ukrajinu.

Sky News pripomína, že Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu opakovane ohlasuje zatýkanie údajných špiónov, voči ktorým zaviedlo prísne tresty.

13:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v Dnepropetrovskej oblasti zdravotníkov. Poďakoval im, že zachraňujú životy ukrajinských obrancov, a poprial im šťastný Deň zdravotníckych pracovníkov.

12:48 Vladimir Putin v prejave na otvorení rusko-afrického summitu v Petrohrade ponúkol, že Rusko bude počas štyroch mesiacov bezplatne dodávať tisíce ton obilia do Somálska, Zimbabwe, Burkiny Faso a do Eritrey. Hovoril tiež o príprave energetických projektov s ruskou účasťou v Afrike. Dvojdňový summit v Petrohrade sa dnes začal s účasťou 17 afrických najvyšších štátnych predstaviteľov, pôvodne ruskí organizátori podľa agentúry AP počítali, že príde 43 hláv afrických štátov.

Čítajte viac Putin si obilím a odpúšťaním dlhov kupuje lojalitu Afričanov

12:39 Africká únia dnes vyzvala na urýchlené obnovenie dohody sprostredkovanej Organizáciou Spojených národov (OSN), ktorá umožňovala Ukrajine vyvážať milióny ton obilia a ktorú zrušili na žiadosť Ruska. Informuje o tom portál Politico.

„Problém obilia a hnojív sa týka všetkých,“ povedal pre ruskú štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti prezident ostrovného štátu Komory Azali Assoumani, ktorý je zároveň predsedom 55-člennej Africkej únie. Vyjadril sa tak v Petrohrade, kde ruský vodca Vladimir Putin organizuje samit s africkými lídrami.

„Budeme o tom hovoriť v Petrohrade, budeme o tom diskutovať s Putinom, aby sme zistili, ako môžeme túto dohodu obnoviť,“ dodal.

Putin minulý týždeň odstúpil od čiernomorskej obilnej iniciatívy, ktorá umožňovala Ukrajine vyvážať obilie a olejniny cez tri ukrajinské prístavy na pobreží Čierneho mora, Odesu, Čornomorsk a Južnyj/Pivdennyj.

Rusko, ktoré vedie už 17 mesiacov plnohodnotnú vojnu proti Ukrajine, odvtedy spustilo sériu leteckých útokov na prístavné zariadenia a opätovne zaviedlo námornú blokádu, čím sa krajiny, ktoré potrebujú dovážať potraviny, stali závislejšími od Ruska a zvýšilo sa riziko, že budú hladovať.

Putin sa vo štvrtok a v piatok stretne so 17 africkými lídrami, keďže sa čoraz izolovanejší ruský líder snaží udržať vzťahy s kontinentom, ktorý má s Moskvou úzke historické väzby. (sita)

11:57 Rusko odmietlo vystúpiť na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) zvolanom v reakcii na nedávne ruské útoky na ukrajinské prístavné mesto Odesa. Spor sa začal už na začiatku zasadnutia BR OSN k rozdelenej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine, o ktoré požiadalo Rusko. Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij namietal, že Británia, ktorá predsedá BR OSN, povolila len dvoch rečníkov. Poľanskij obvinil Londýn zo zaujatosti, cenzúry a obštrukcií.

Následne Poľanskij povedal, že Rusko „na znak nesúhlasu“ nevystúpi na zasadnutí BR OSN, o ktoré požiadala Ukrajina v reakcii na útoky v Odese. Rokovaciu sálu opustil na konci zasadnutia.

Prístavy v Odeskej oblasti sú častým terčom ruských útokov po nedávnom odstúpení Moskvy od čiernomorskej obilnej dohody.

Na zasadnutí BR OSN k Odese stály predstaviteľ Ukrajiny pri OSN Sergij Kyslycja povedal, že rakety zasiahli v meste 29 historických a kultúrnych pamiatok. Útoky sú podľa neho zamerané aj „na odstránenie konkurenta na trhu, zámerné zvyšovanie cien potravín vo svete a na vytváranie zisku na úkor miliónov ľudí na celom svete, ktorí budú trpieť“. (TASR/Sky News,AP)

11:50 Americký prezident Joe Biden nariadil jeho tímu, aby poskytol dôkazy o ruských vojnových zločinoch na Ukrajine Medzinárodnému trestnému súdu (ICC). Je to výrazný odklon od doterajšieho amerického postoja voči súdu a ide proti odporúčaniam Pentagonu. Informuje o tom spravodajský web Politico.

Nemenovaný americký predstaviteľ potvrdil, že administratíva oboznámila s rozhodnutím zákonodarcov, aj keď Biely dom odovzdanie materiálov ešte verejne neoznámil. Senátori Dick Durbin a Lindsey Graham, ktorí sú členmi senátneho výboru pre súdnictvo a podporujú odovzdanie dôkazov, v stredu v noci v stanovisku uviedli, že ich teší, že vláda konečne podporuje vyšetrovanie ICC.

Spojené štáty nie sú signatárom Rímskeho štatútu, ktorý zriadil súd, a nie sú jeho členom, preto argumentujú, že nespadajú pod jeho jurisdikciu. Washington sa obával, že prokurátor ICC bude mať právomoc vyšetrovať konanie amerických vojakov vo vojne. Vojna na Ukrajine a sľub Bidenovej administratívy pomôcť Kyjevu priviesť Rusko na zodpovednosť za jeho zverstvá však viedli k zmierneniu vzťahov medzi USA a medzinárodným sú­dom.

Demokratickí aj republikánski zákonodarcovia vyzvali Biely dom, aby súdu poskytol dôkazy, čo naznačuje zmenu straníckeho postoja voči ICC. Krok podporili aj ministerstvá zahraničia a spravodlivosti, najmä preto, aby ukázali, že USA podporujú medzinárodné právo a ľudské práva.

Americkí predstavitelia majú údajne spravodajské informácie o ruských vojnových zločinoch na Ukrajine, ktoré napríklad zahŕňajú informácie o tom, že ruská vláda zadržiava tisícky ukrajinských detí v integračných programoch v táboroch v Rusku a na okupovanom Kryme. Tieto dôkazy však ešte súdu v holandskom Haagu neposkytli.

11:26 Ukrajinskí vojaci pokračujú v postupe pri obci Staromajorske na juhu krajiny a podnikajú ofenzívne akcie severne a južne od mesta Bachmut. Uviedol to hovorca generálneho štábu ukrajinskej armády Andrij Kovaľov. Dodal, že ťažké boje pokračujú a ruské ozbrojené sily majú vysoké straty a čerpajú zo svojich rezerv. Vo všeobecnosti ukrajinská armáda realizuje ofenzívy na frontoch pri mestách Bachmut, Melitopoľ a Berďansk. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Hovorca ukrajinského generálneho štábu ďalej uviedol, že do mesta Pervomajsk v Luhanskej oblasti počas evakuácie z bojiska ruské ozbrojené sily priniesli 109 tiel ruských vojakov a v miestnej nemocnici ošetrujú 730 ruských vojakov. Morálka a psychický stav týchto príslušníkov ruských síl je podľa neho mimoriadne nízka a nechcú sa vrátiť do zóny bojov. (sita)

10:59 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok navštívil mesto Dnipro na juhovýchode Ukrajiny, aby tam rokoval o vojenských dodávkach smerujúcich na front a o vzdušnej obrane. „Pracovný deň sme začali v Dnipre,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti.

Informoval tiež o rokovaniach vojenských veliteľov s predstaviteľmi vlády a o situácii na tamojšom bojisku, o dodávkach munície a spôsoboch posilnenia vzdušnej obrany. Dnipro sa nachádza niekoľko desiatok kilometrov od frontovej línie.

„Ako vždy sme venovali mimoriadnu pozornosť dodávkam munície pre našich vojakov i efektívnosti používanie už existujúcich systémov vzdušnej obrany a posilnení štítu oblohy, prihliadali na dodávky od našich partnerov,“ napísal prezident.

Dodal, že rokoval aj o previerke náborových úradov po celej Ukrajine. Začala sa na základe viacerých obvinení z korupcie a po sťažnostiach na proces mobilizácie. Prezident tiež zablahoželal veliteľovi ukrajinských ozbrojených síl Veleriji Zalužnému a veliteľovi pozemných síl Oleksandrovi Sýrskemu, ktorí v júli oslavujú narodeniny.

10:44 Pri nočnom útoku na infraštruktúru v prístavoch v ukrajinskej Odeskej oblasti zahynul jeden pracovník bezpečnostnej služby a bol poškodený nákladný terminál, oznámil tamojší gubernátor Oleh Kiper.

„V noci (Rusko) podniklo útok na Odeskú oblasť. Cieľom bola infraštruktúra v prístavoch. Rakety Kalibr vypálili Rusi z ponorky v Čiernom mori,“ uviedol Kiper.

Dodal, že v pri útoku zahynul jeden človek narodený v roku 1979 a bol poškodený jeden z nákladných terminálov, budova bezpečnostnej služby prístavu a niekoľko áut.

Hovorkyňa ukrajinského armádneho Operačného veliteľstva Juh Nataľa Humeňuková uviedla, že Rusku pomohla pri nočnom útoku búrka. „Nepriateľ využil počasie a útok podnikol za vetra a bleskov v mimoriadne nízkej výške, aby bolo zložitejšie ho spozorovať,“ uviedla Humeňuková. (tasr/the guardien, afp)

10:19 NATO posilní sledovanie čiernomorského regiónu, pričom toto rozhodnutie súvisí s odstúpením Ruska od obilnej dohody. „Spojenci a Ukrajina dôrazne odsudzujú rozhodnutie Ruska odstúpiť od čiernomorskej obilnej dohody a jeho úmyselné snahy o zastavenie ukrajinského poľnohospodárskeho vývozu, na ktorom sú závislé milióny ľudí po celom svete,“ uviedlo NATO v stredu vo vyhlásení po stretnutí Rady NATO-Ukrajina.

Zároveň oznámilo, že zvýši „sledovanie a hliadkovanie v čiernomorskom regióne, a to aj prostredníctvom hliadkovacích lietadiel a dronov“.

Platnosť dohody o vývoze ukrajinského obilia cez čiernomorské prístavy vypršala 17. júla, keď Rusko oznámilo, že pozastavuje svoju účasť na dohode. Podľa Organizácie Spojených národov rozhodnutie Ruska „udelí úder“ predovšetkým ľudom v núdzi. Moskva naznačila, že by zvážila oživenie dohody, ak budú splnené jej požiadavky o ruskom vývoze obilia a hnojív.

NATO tiež kritizovalo vyhlásenie Ruska, že niektoré oblasti Čierneho mora nie sú bezpečné pre námornú dopravu. Po skončení platnosti dohody totiž Moskva oznámila, že o náklade každej lode smerujúcej k ukrajinským prístavom bude uvažovať ako o možných vojenských dodávkach.

„Spojenci poukázali na to, že nová oblasť v Čiernom mori, pred ktorou Rusku vystríha, leží vo výlučnej ekonomickej zóne Bulharska a vznikajú tak nové riziká pre zlý odhad a eskaláciu ako i prekážky pre slobodnú plavbu po moriach,“ dodáva NATO. Bulharsko je členom Aliancie od roku 2004.

NATO vo vyhlásení tiež odsúdilo ruské útoky na ukrajinské mestá Odesa a Mykolajiv a iné prístavné mestá vrátane útoku na ukrajinské zariadenie pre skladovanie obilia v Reni na Dunaji. Toto mesto susedí s ďalším členom NATO – Rumunskom. „Sme pripravený brániť každý centimeter územia spojencov pred akoukoľvek agresiou,“ upozornil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. (tasr/reuters)

9:30 Na Ukrajine sa začal hlavný útok ukrajinskej protiofenzívy, pri ktorom sa Ukrajinci pokúsia prelomiť pomyselný pozemný most spájajúci polostrov Krym s ďalšími Ruskom okupovanými územiami na juhu Ukrajiny.

Čítajte viac Hlavná fáza protiofenzívy sa začala. Kyjev nasadzuje tisíce vojakov cvičených na Západe

8:43 Ruskí okupanti v noci na štvrtok zaútočili na prístavnú infraštruktúru v Odesskej oblasti na juhu Ukrajiny. V zásahu administratívnej budovy prístavu zomrel civilný pracovník, povedala agentúra Unian s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinskej armády.

Útok ruské sily podnikli strelami Kalibr s plochou dráhou letu, ktoré vypálili z ponoriek v Čiernom mori. Odhalenie rakety protivzdušnou obranou pritom sťažila skutočnosť, že letela „kriticky“ nízko, citovala Unian z vyhlásenia južného veliteľstva ukrajinskej armády.

Od doby, kedy Rusko minulý týždeň pozastavilo svoju účasť na takzvaných obilných dohodách, útočí podľa Kyjeva na ukrajinské prístavy a priľahlú infraštruktúru pravidelne. V pondelok boli v Odesskej oblasti pri útoku bezpilotnými lietadlami zničené sklady s obilím a sedem ľudí bolo zranených.

Na zariadenie umožňujúce export potravín predtým Rusko útočilo takmer každú noc od doby, keď minulý pondelok prerušilo účasť na obilných dohodách. Cez víkend okrem toho zničilo pravoslávnu katedrálu v Odese, zodpovednosť za útok ale popiera. (čtk)

7:17 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok vyzval predstaviteľov afrických krajín, ktorí sa zúčastnia na summite Rusko-Afrika v Petrohrade, aby ruského prezidenta Vladimira Putina konfrontovali v súvislosti s rozhodnutím Moskvy nepredĺžiť čiernomorskú obilnú dohodu.

Podľa Blinkena si africkí lídri uvedomujú fakt, že zvyšujúce sa ceny potravín a obilia či nedostatok hnojív sú priamym dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu. „Presne vedia, kto je zodpovedný za súčasnú situáciu,“ povedal Blinken o predstaviteľoch afrických krajín. Mnohí z nich poskytli Moskve taktickú podporu alebo odmietli ruskú inváziu na Ukrajinu odsúdiť.

Šéf amerického rezortu diplomacie zdôraznil, že odkedy Rusko odstúpilo od dohody umožňujúcej vývoz ukrajinského obilia cez čiernomorské prístavy, potravinová kríza sa ešte viac prehĺbila. Dodal, že Rusko prakticky zahatalo cestu ekvivalentu 18 miliárd bochníkov chleba, ktoré by sa dali z exportovaného obilia vyrobiť.

„Nejde len o odstúpenie od dohody. Čo robí Rusko, odkedy dohodu zrušilo? Bombarduje Odesu a kladie v Čiernom mori námorné míny, čo ohrozuje lodnú prepravu. Myslím, že je všetko jasné,“ dodal Blinken.

Čiernomorská obilná dohoda, ktorú podpísalo Rusko aj Ukrajina vlani v júli pod patronátom Turecka a OSN, umožnila v priebehu roka vývoz takmer 33 miliónov ton obilia cez Čierne more aj napriek vojenským operáciám v oblasti.

Rusko však 17. júla odmietlo dohodu opätovne predlžiť. Podľa humanitárnych skupín to pocítia v mnohých častiach Afriky, ktorá je vo veľkej miere závislá od obilia z Ruska a Ukrajiny. Mnoho Afričanov je pritom už teraz vystavených hladu. (afp, tasr)

6:25 Ukrajinská protivzdušná obrana v stredu zostrelila 36 ruských striel s plochou dráhou letu, uviedol veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk. Krátko pred zverejnením jeho vyhlásenia bol odvolaný letecký poplach, ktorý bol na Ukrajine vyhlásený kvôli ďalšiemu ruskému vzdušnému útoku. Podľa Oleščuka sa počas stredy podarilo zničiť 33 riadených striel Ch-101/Ch-555 a tri strely Kalibr.

Rusi v prvej vlne zaútočili v stredu popoludní, keď sa podľa Ukrajiny podarilo zostreliť tri strely Kalibr. Ďalšie strely nasledovali v podvečer. Tieto strely vypustili podľa ukrajinského letectva ruské strategické bombardéry Tu-95MS, napísal na svojom webe denník Ukrajinska pravda.

Rusi zaútočili tiež hypersonickými raketami Kinžal, odpálenými z lietadiel MiG-31K smerom na vojenské letisko na západe Ukrajiny. Následky tohto útoku sa ešte spresňujú, napísala agentúra Unian.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore poďakoval ukrajinským vzdušným silám za to, že sa im darí ničiť „veľkú väčšinu“ ruských striel. Vyjadril tiež vďaku každému, kto sa podieľa na ochrane neba nad Ukrajinou.

Denník Ukrajinska pravda skôr s odvolaním sa na letectvo uviedol, že ruské ozbrojené sily útočia hypersonickými strelami Kinžal na Kyjevskú, Chmelnyckú a Kirovohradskú oblasť.

„Kyjev – do krytov! Zaznamenali sme odpálenie Ch-47 Kinžal,“ citoval denník Ukrajinska pravda výstrahu a dodal, že úrady informovali o odpálení rovnakých striel tiež na Chmelnyckú a Kirovohradskú oblasť. Podľa serveru Strana.ua Rusi zrejme odpálili štyri rakety Kinžal.

„Zaznamenali sme rýchlo letiace ciele, pravdepodobne tiež balistické rakety. Nepriateľ používa rôzne typy zbraní,“ povedal hovorca letectva Jurij Ihnať v televízii podľa agentúry Reuters.

Ihnať podľa agentúry Unian uviedol, že cieľom ruského raketového útoku v Chmelnyckej oblasti na západe Ukrajiny bolo vojenské letisko Starokosťantiniv, ležiace päť kilometrov východne od rovnomenného mesta.

Strely s plochou dráhou letu, ktoré vypustili ruské bombardéry Tu-95MS nad Kaspickým morom, podľa hovorcu Ihnaťa najprv prileteli na Ukrajinu z juhovýchodu a smerovali k mestu Dnipro, potom niekoľkokrát zmenili kurz ako sa nad Ľvovskou oblasťou otočili o 180 stupňov a zamierili k Starokosťan­tinivu, kde sa vzápätí ozvali výbuchy a zamierili k Starokosťan­tinivu. Paľba protivzdušnej obrany, uviedla stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

Mohutný výbuch podľa ruského listu Kommersant zazniel tiež v Kyjeve. Explózie boli tiež počuť v Dnepropetrovskej, Kirovohradskej, Chmelnyckej, Ľvovskej, Žytomyrskej a Sumskej oblasti, dodal s odvolaním sa na tvrdenia zo sociálnych sietí.

Šéf Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak podľa agentúr uviedol, že trosky ruskej strely spôsobili požiar, ktorý sa podarilo uhasiť bez toho, aby si vyžiadal obete.

Rusko na začiatku týždňa, keď vojna vstúpila do 18. mesiaca, zosilnelo bombardovanie ukrajinských miest a predovšetkým prístavu Odesa pri Čiernom mori a ďalších zariadení slúžiacich na vývoz ukrajinského obilia, pripomenula agentúra AFP: