Putin povedal africkým vodcom, že Rusko je pripravené zásobovať Afriku obilím, a to čiastočne zadarmo. Stalo sa tak potom, čo minulý týždeň odmietol predĺžiť dohodu, ktorá Ukrajine umožňovala napriek vojne vyvážať obilie z čiernomorských prístavov. Vzápätí nasledovalo ruské bombardovanie ukrajinských vývozných zariadení a skladov obilia, čo spôsobilo, že cena obilia na svetovom trhu prudko vzrástla, pripomenul Reuters.
Putin zvalil vinu na Kyjev
„Prezident Ruska ukázal, že je pripravený nám pomôcť v oblasti dodávok obilia. Áno, je to dôležité, ale nemusí to stačiť. Musíme dosiahnuť prímerie,“ povedal Assoumani, ktorý je prezidentom Komor. „Prezident Putin nám ukázal, že je pripravený zapojiť sa do dialógu a nájsť riešenie. Teraz musíme presvedčiť druhú stranu,“ dodal.
Na dvojdňový summit do Petrohradu prišlo 17 hláv afrických štátov. Zastúpené je ale podľa skoršieho oznámenia Kremľa dohromady 49 z 54 afrických krajín prostredníctvom veľvyslancov alebo vysoko postavených vládnych predstaviteľov.
Putin povedal africkým vodcom, že to bol Kyjev, kto s ním odmietol vyjednávať na základe dekrétu, ktorý bol prijatý krátko po tom, čo vlani v septembri anektoval štyri ukrajinské regióny, ktoré Rusko čiastočne kontroluje.
Čítajte viac Putin si obilím a odpúšťaním dlhov kupuje lojalitu Afričanov
V skutočnosti Ukrajina ukončila rokovania s Ruskom, ktoré viedli v Bielorusku a Turecku, už vlani na jar po ústupe ruských vojsk od Kyjeva a následnom odhalení vojnových zločinov, ktoré počas okupácie v ukrajinských mestách a všetkých spáchali ruskí vojaci. Symbolom týchto zverstiev sa stalo mesto Buča, kde sa po oslobodení našli masové hroby so stovkami zavraždených civilistov.
Rusko už dlho tvrdí, že je otvorené rokovaniam, ale že Kyjev musí vziať do úvahy „nové skutočnosti“ v podobe anexie ukrajinských regiónov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij odmietol myšlienku prímeria, ktoré by Rusku ponechalo kontrolu nad takmer pätinou jeho krajiny a poskytlo jeho silám čas potrebný na preskupenie po 17 mesiacoch krutej vojny, dodala agentúra.
„Rusko a africké štáty spoločne vystupujú za vybudovanie novej a spravodlivejšej architektúry svetového poriadku, spoločne obhajujú medzinárodné právo, Chartu Spojených národov a kľúčovú úlohu tejto svetovej organizácie,“ citovala Putina ruská agentúra TASS.
V júni sa delegácia siedmich afrických lídrov vydala do Moskvy na takzvanú mierovú misiu. Do ruského hlavného mesta zamierila po návšteve Kyjeva a rokovaniach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Africkí predstavitelia chceli podľa dokumentu, s ktorým sa zoznámila agentúra Reuters, v Moskve rovnako ako predtým v Kyjeve navrhnúť rad opatrení „na posilnenie dôvery“, ktoré by okrem iného mohli zahŕňať stiahnutie ruských vojsk, odstránenie taktických jadrových zbraní Moskvy z Bieloruska, pozastavenie zatykača Medzinárodného trestného súdu (ICC) na Putina či zmiernenie protiruských sankcií.
Obvyklé obviňovanie Západu
Zelenskyj ale pri návšteve delegácie ochotu vrátiť sa diplomatickým rokovaniam s Moskvou najavo nedal a šéf Kremľa na plán navrhnutý africkými krajinami iba reagoval obvyklými obviňovaniami Kyjeva a Západu. Rovnako aj dnes zopakoval, že Rusko je síce rozhovorom otvorené, ale že ich odmieta sama Ukrajina a tiež že ani USA a NATO nechcú s Ruskom hovoriť o zaistení jeho bezpečnosti.
Mnohé africké krajiny pozerajú na ruské aktivity na Ukrajine zhovievavejšie ako zvyšok sveta. Rezolúciu odsudzujúcu ruskú agresiu na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 prijalo Valné zhromaždenie OSN, podporila len zhruba polovica afrických štátov.