Ruskojazyčný servis BBC uviedol, že zástupcovia afrických krajín na summite navrhovali, aby Rusko a Ukrajina uzavreli prímerie. „Prečo sa na nás obraciate so žiadosťou o zastavenie paľby? My nemôžeme paľbu zastaviť, keď na nás útočia,“ povedal Putin.
Ukrajinskí predstavitelia opakovane dávajú najavo, že o mieri budú ochotní rokovať až vtedy, keď sa Rusko stiahne zo všetkých ukrajinských území, ktoré okupuje.
Putin tvrdí, že na ukrajinskom fronte zatiaľ boje nezosilneli a že ukrajinská armáda od 4. júna, teda približne od začiatku súčasnej protiofenzívy, prišla o 415 tankov a 1300 ozbrojených vozidiel. Agentúra Reuters poznamenáva, že tieto údaje nemožno overiť.
Putin tiež povedal, že Rusko vykonalo „nejaké preventívne údery“ proti cieľom na Ukrajine po nedávnom útoku na Krymský most spájajúci ruskú pevninu s okupovaným Krymom. Moskva z toho obviňuje Ukrajinu a hovorí o „teroristickom útoku“. Poničená bola cestná časť tejto dôležitej dopravnej tepny, zomrel manželský pár a jeho 14-ročná dcéra utrpela zranenia.
Na šéfa Kremľa tento rok Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal zatykač kvôli deportáciám ukrajinských detí. Podľa Putina sú však informácie o únosoch „nafúknuté“ – zopakoval, že išlo o záchranu detí.
„Vysvetľujeme, že k žiadnemu únosu detí nedošlo, išlo o konkrétne kroky vedúce k záchrane detí, ktoré boli vyvážané z vojnovej zóny. Nechať siroty pod delostreleckou paľbou, alebo čo? Samozrejme, že tie deti odviezli,“ povedal Putin. Spoločne s ním vydal ICC zatykač tiež na ruskú splnomocnenkyňu pre práva detí Mariju Ľvovovú-Bělovovú.
Rusko v auguste na summite rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS v juhoafrickom Johannesburgu bude osobne zastupovať minister zahraničia Sergej Lavrov. Putin sa k rokovaniam pripojí cez videohovor. Juhoafrická vláda by ho totiž podľa nedávneho rozhodnutia súdu musela nechať zatknúť. „Nemyslím si, že moja prítomnosť na summite BRICS je dôležitejšia ako moja prítomnosť tu. To je všetko,“ povedal k tomu v sobotu Putin.