Ustupujúca voda odhalila územie, kde kozáci od polovice 16. storočia do konca 18. storočia vybudovali najmenej osem opevnených osád, ktorým sa hovorí siče, upozorňuje RFE/RL.
Avšak kým v regióne neskončia boje, nebudú podľa výskumníka Anatolija Volkova tieto ani ďalšie sľubné archeologické lokality prístupné pre výskum. Podobný názor má jeho kolega Oleh Tubolcev, podľa ktorého by vyschnutie Kachovskej priehrady mohlo v budúcnosti priniesť „archeologický boom“. Väčšina novoodhaleného územia je však zatiaľ bádateľom neprístupná, keďže Rusi okupujú veľkú časť východného brehu nádrže.
Nové nálezy sú napriek tomu hlásené každý deň, píše stanica. Jedným z doteraz najpozoruhodnejších objavov je podľa nej približne 500 rokov stará, sedem metrov dlhá drevená loď. S jej vylovením z rieky pomohli námorní archeológovia, ktorí prišli počas pauzy vo vojenskej službe na frontovej línii, priblížil Tubolcev, výskumník z Národnej rezervácie Chortycia a zakladateľ Novej archeologickej školy v Záporoží.
Chortycia je najväčším ostrovom na Dnepre, ktorý v uplynulých piatich tisíckach rokov obývali rôzne národy. Archeológovia, ktorí na ostrove pracujú, našli od pretrhnutia priehrady keramiku z doby bronzovej a z obdobia starých Grékov, ktorá sa sem s najväčšou pravdepodobnosťou dostala z Krymu, artefakty súvisiace s obchodom Kyjevskej Rusi a krymských Tatárov a časti lodí a zbraní z čias kozákov a ruského impéria, približuje Anatolij Volkov z Národnej rezervácie Chortycia.
Pokles hladiny vody tiež odhalil pozostatky dočasného mosta postaveného v roku 1944. Hľadači pokladov, ktorí po artefaktoch snoria nelegálne, zvyčajne s cieľom ich predať, po poklese hladiny vody po pretrhnutí priehrady našli lebku s nacistickou helmou a ďalšie predmety z druhej svetovej vojny.
Kachovská priehrada bola jedným z najväčších vodných diel v Európe, postavili ju Sovieti v roku 1956 a bola súčasťou systému vodných diel pozdĺž Dnepra, ktorých cieľom bolo zabrániť nekontrolovaným záplavám, zlepšiť dopravu na rieke a pomôcť s výrobou energie. Pre jej výstavbu skončili pod vodou viaceré obce, kostoly i historické pamiatky. Od vlaňajšej ruskej invázie jej vodná plocha od seba oddeľovala ukrajinské a ruské vojská.
Zo zničenia priehrady sa vzájomne obvinili Ukrajina aj Rusko, hrádzu však od prvých dní invázie okupovali ruské sily. Kyjev tvrdí, že ruské jednotky spôsobili na priehrade výbuch. Moskva uvádza, že ukrajinské sily priehradu ostreľovali. Experti oslovení denníkom The New York Times predtým uviedli, že najpravdepodobnejšou príčinou bol výbuch zvnútra.
Ukrajinská vláda medzitým schválila uznesenie o obnove priehrady, ktorá bola dôležitá tiež pre zásobovanie regiónu vodou, možné to bude však len v prípade ústupu inváznych vojsk. Archeológovia medzitým uvádzajú, že nemajú čas nato a žiadajú, aby do projektu obnovy vodného diela úrady zahrnuli aj vedecký výskum.
Čítajte viac Nahráva zničenie priehrady Kachovka viac Rusom alebo Ukrajincom? Názory odborníkov sa rozchádzajú
Veľkú časť Záporožskej oblasti zatiaľ stále okupujú Rusi a na rade miest sa odohrávajú ťažké boje. Ukrajinská armáda sa snaží ruské invázne sily vytlačiť, tie vybudovali na obsadenom území rozsiahly systém opevnenia a región zamínovali. Podľa bádateľa Tubolceva, ktorý preštudoval satelitné snímky, je táto obranná sieť „oveľa väčšia ako v roku 1943“, teda za druhej svetovej vojny, a pri jej budovaní boli zničené stovky archeologických nálezísk.