Duchovia Bachmutu
Bachmut obsadili ruské vojská na konci mája po 10 mesiacoch úsilia. Odvtedy prebiehajú ukrajinské protiútoky severne aj južne od mesta. Po oboch krídlach Ukrajinci pomaly postupujú a ak sa im podarí Bachmut obkľúčiť, Rusi sa z neho budú musieť stiahnuť. Veľkú zásluhu na tom má tím približne 20 vojakov, ktorých prezývajú Duchovia Bachmutu. Meno dostali podľa svojho veliteľa, ktorý používa volací znak Duch.
Pri Bachmute bojujú šesť mesiacov a zameriavajú sa na významné ciele. Britský korešpondent Jonathan Beale sa Ducha opýtal, koľkých nepriateľov jeho tím zabil. „Potvrdené číslo je 524. Z toho 66 je mojich,“ odpovedal veliteľ ostreľovačov. Každý výstrel je elektronicky zaznamenaný cez puškohľad, preto je možné zásahy potvrdiť.
Nie každý člen tímu ich však počíta. „Nie je to nič, na čo by mohol byť človek hrdý. Nezabíjame ľudí, ale ničíme nepriateľa,“ povedal Kuzia, ostreľovač určený pre aktuálnu misiu. Pred vojnou pracoval v továrni. Nemá rád zbrane, ale cítil povinnosť zobrať jednu do rúk, keď Rusi zaútočili. Pred akciou ešte raz preveril svoju americkú pušku Barrett. „Každá misia je nebezpečná. Keď urobíme chybu, nepriateľ nás môže zasiahnuť. Samozrejme, že sa bojím. Iba blázon by sa nebál,“ dodal.
Pred snajperom sa neukryjete
Duch zatiaľ ostane na základni s nováčikom. Najmladší člen tímu má prezývku Brit, pretože absolvoval výcvik v Británii. Nemá zatiaľ žiadny potvrdený zásah. Duch hovorí, že si každého člena skupiny vybral sám, ale nie na základe bojových skúseností. Rozhodoval sa na základe ich ľudských kvalít a vlastenectva. Základňa je za frontom, ale v dosahu ruského delostrelectva, Občas neďaleko niečo vybuchne. Duch si to veľmi nevšíma. „Pred kanonádou sa môžete ukryť, pred snajperom nie,“ poznamenal.
Delostreľba zosilnie po ceste k frontu. Kuziu sprevádza jeho pozorovateľ Taras. Pred nástupom do auta sa prežehnali. Obrneným vozidlom Humvee ich vezie vodič Kuš. Po ceste plnej výtlkov doslova letí a tak vŕzganie a heganie auta prehlušuje aj výbuchy. Kuš k tomu pustil ukrajinský rap, aby sa vojaci dostali do nálady. Rýchlosť je dôležitá – popri ceste vidno vraky áut, ktoré to nestihli.
Po 20 minútach dorazili k ruinám domu, kde Kuzia a Taras vystúpili a zmizli v lese. Čaká ich asi kilometer a pol pešo k frontu. Humvee sa otočí a po ceste späť tesne pri ňom vybuchne jeden granát. Na základňu sa vráti s jedným kolesom prederaveným črepinou.
Misia trvá sedem hodín. Kuš a Brit sa na základni striedajú pri rádiu pre prípad nejakých správ. Duch zatiaľ telefonuje so svojou sedemročnou dcérkou. Odkazuje mu, že ho ľúbi. Je to ojedinelý závan normálneho života – no Duch ju už naučil, ako rozoberať pušku…
Čítajte viac Ukrajinci ukázali slovenský vrtuľník, ktorý u nich bojuje už vyše roka
Prišiel čas vyzdvihnúť dvojicu ostreľovačov. Kuš šoféruje potme po pamäti. Nechce zapínať svetlá, aby neprilákal pozornosť ruského delostrelectva. Kuzia aj Taras nastúpia pri ruinách domu, kde ich za súmraku vysadili. „Jeden výstrel, jeden zásah,“ povedal neskôr na základni Kuzia. Ukázal aj video z nočného zameriavača. Hovorí, že to bol ruský guľometčík, ktorý ostreľoval ukrajinských vojakov na fronte.
Cez deň oddychovali a potom ich čakala ďalšia nočná misia. „Som rád, že sme späť a že sú všetci živí,“ hovorí Kuzia. Za posledných šesť mesiacov pri Bachmute bolo niekoľko členov tímu zranených, vrátane Ducha. Nik však neprišiel o život. „Každá misia môže byť naša posledná, ale robíme šľachetné činy,“ vraví Duch.
Jeden malý tím ostreľovačov nemôže vyhrať vojnu, ba ani oslobodiť Bachmut. Oni však veria, že majú vplyv. Podľa Kuša je to najmä psychologický dopad na ruských vojakov, ktorých jedného po druhom zabíja niekto, koho nemôžu vidieť ani počuť.