Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 525. deň
- Ukrajinská protivzdušná obrana v noci zneškodnila 23 dronov Šáhid
- Rusi útočili na Kyjev a Odesu
- Rumunsko považuje ruské útoky na Dunaji za neprijateľné
- Armáda vytlačila Rusov z pozícií pri Andrijivke, vyhlásil Kyjev
Obrancovia Ukrajiny oznámili, že zostrelili 23 dronov typu Šáhid, prevažne nad Odesou a Kyjevom.
23:08 Pôrodnosť na Ukrajine sa tento rok v porovnaní s dobou pred začiatkom ruského útoku vo februári minulého roka prepadla o 28 percent. S odvolaním sa na dáta zverejnené analytickou spoločnosťou OpenDataBot to uviedol denník The Guardian. Terajší pokles pôrodnosti na Ukrajine je najväčší v jej novodobej histórii, ktorá sa začala získaním nezávislosti v roku 1991.
Za prvých šesť mesiacov tohto roka sa na Ukrajine narodilo 96 755 detí, zatiaľ čo od januára do júna roku 2021 to bolo 135 079 detí. Pôrodnosť na Ukrajine klesá stabilne od roku 2015 zhruba o sedem percent ročne, tohtoročný prepad je ale nebývalý. Podobný, aj keď oveľa nižší výkyv Ukrajina zaznamenala tiež v roku 2015, rok po anexii polostrova Krym Ruskom. Vtedy sa počet novonarodených detí znížil o 12 percent.
Už pred vojnou bola pôrodnosť na Ukrajine nízka. "Ukrajina mala jednu z najnižších mier pôrodnosti na planéte. A potom vypukla vojna, "pripomenul The Guardian komentár odborníčky na demografiu zo Southamptonskej univerzity Brienny Perelliovej-Harrisovej pre rádio NPR.
22:25 Podľa vedeckých modelov by vážna jadrová havária v Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny pravdepodobne mala vplyv na prírodu a poľnohospodárstvo v susedných krajinách. Vyplýva to zo štúdie, ktorú vo Viedni zverejnil rakúsky jadrový expert Nikolaus Müllner. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
20:10 Paríž v stredu obvinil Moskvu zo zámerného ohrozovania svetovej potravinovej bezpečnosti. Reagoval tak na ruské útoky proti infraštruktúre v ukrajinskom prístave na Dunaji. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
„Rusko zasa zámerne ohrozilo svetovú potravinovú bezpečnosť ničením infraštruktúry nevyhnutnej pre vývoz obilia,“ uviedlo francúzske ministerstvo zahraničných vecí. Zároveň obvinilo Moskvu, že „len presadzuje vlastné záujmy na úkor najzraniteľnejších obyvateľov“ a vyháňa do výšky ceny poľnohospodárskych produktov.
Rusko v júli odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody, ktorú sprostredkovali OSN a Turecko a umožňovala aj počas vojny bezpečne vyvážať obilie z ukrajinských prístavov po mori. Rusko po stiahnutí sa z dohody zintenzívnilo útoky na zariadenia dôležité pre zásielky ukrajinského obilia.
19:25 Poľský prezident Andrzej Duda v stredu oficiálne podpísal pozmenenú verziu zákona, ktorý zriadi výbor na vyšetrenie ruského vplyvu. TASR správu prevzala z agentúr PAP a DPA.
V pôvodnej verzii zákona, ktorú okrem opozície kritizovala aj EÚ a USA, mal mať výbor právomoc vylúčiť z verejných funkcií politikov, ktorí konali pod ruským vplyvom medzi rokmi 2007 a 2022.
Podľa pozmeňujúcich návrhov poľského prezidenta môže výbor konštatovať, že osoba konala pod ruským vplyvom, a teda nie je zárukou riadneho výkonu povinností vyplývajúcich z verejnej funkcie.
18:37 Brazília sa usiluje o mier na Ukrajine, ale ani ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ani ruský prezident Vladimir Putin naň nie sú pripravení. Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva to dnes podľa agentúry Reuters povedal na prvom stretnutí so zahraničnými spravodajcami od svojho nástupu do funkcie 1. januára. Lula tiež kritizoval šéfa brazílskej centrálnej banky, ktorému pripisuje zodpovednosť za podľa prezidenta „najvyššiu reálnu úrokovú mieru na svete“.
„Ani Putin, ani Zelenskyj nie sú pripravení na mier,“ povedal Lula. Dodal, že mierový návrh, na ktorom pracuje Brazília s ďalšími neutrálnymi krajinami, bude pripravený vo chvíli, keď budú Moskva a Kyjev pripravené rokovať.
17:09 Niektorí ukrajinskí vojaci, ktorí majú na starosti obranu kritickej infraštruktúry v Kyjevskej oblasti pred dronmi Šáhíd, sa sťažujú, že nedostávajú platy v zodpovedajúcej výške. Napísal o tom spravodajský portál Ukrajinska pravda, ktorý uviedol, že sa naňho obrátili priamo vojaci, príslušníci jednej roty ukrajinskej národnej gardy. Vojaci uvádzajú, že teraz dostávajú iba základný plat 20 000 hrivien (asi 500 eur).
Pritom sa domnievajú, že majú nárok na odmenu 30 000 hrivien. Tú by totiž podľa nariadenia ministerstva vnútra z januára tohto roku mali dostávať vojaci, ktorí „plnia bojovú úlohu“ s cieľom zabezpečiť „protivzdušnú a pozemnú obranu kritickej infraštruktúry“.
Nespokojní vojaci uviedli, že sa niekoľkokrát obrátili na svoje vedenie so žiadosťou o nápravu. Dostalo sa im ale okrem iného odpovede, že ich práca nemá charakter protivzdušnej obrany, ale ochrany objektov. Tlačové oddelenie národnej gardy, ktoré Ukrajinska pravda požiadala o komentár, zatiaľ nereagovalo.
16:45 Rusko zničilo takmer 40.000 ton obilia pri útoku v noci na stredu v juhoukrajinských prístavoch na Dunaji, oznámil počas dňa ukrajinský minister pre infraštruktúru Olexandr Kubrakov. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
„Rusi útočili na sklady a obilné silá – zničených bolo takmer 40.000 ton obilia,“ napísal Kubrakov v anglickom príspevku na sociálnych sieťach. Minister dodal, že obilie bolo určené pre niektoré africké krajiny, Čínu a Izrael. Obvinil Rusko z využívania iránskych dronov na útoky.
„Ide presne o tie prístavy, ktoré sa v súčasnosti stali základom svetovej potravinovej bezpečnosti,“ uviedol Kubrakov.
16:30 Pri ruskom útoku na nemocnicu v juhoukrajinskom meste Cherson v utorok zahynul lekár. Ministerstvo obrany v stredu zverejnilo jeho meno a ďalšie podrobnosti. TASR informuje podľa portálu britskej televízie Sky News.
Obeťou ruského útoku sa stal mladý otolaryngológ Dmytro Bilyj. „Zabili ho v utorok, v prvý deň v práci po dokončení odbornej stáže, keď ruskí teroristi ostreľovali mestskú nemocnicu v Chersone,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany. „Od nášho oslobodenia Chersonu neprejde jediný deň bez (ruského) útoku na toto mesto,“ dodalo. Zranená bola aj zdravotná sestra.
16:15 Náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj zverejnil video zachytávajúce raketomet RM-70 Vampire českej výroby „v dynamickej práci“ v službách ukrajinskej 110. samostatnej mechanizovanej brigády v boji proti ruským jednotkám, okupujúcim ukrajinské územie.
15:40 Úrady ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá susedí s Ukrajinou, začali distribuovať zbrane a vojenské vybavenie civilistom naverbovaným do takzvanej teritoriálnej obrany. V oblasti vytvorili osem práporov tejto územnej obrany. Na cvičiskách im odovzdali ručné zbrane, rádiostanice, zbrane proti dronom a terénne vozidlá UAZ. Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov v tejto súvislosti ubezpečil, že sa bude zachovávať dohľad nad distribúciou zbraní. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na tlačovú agentúru Ria Novosti.
Aj gubernátor ruskej Kurskej oblasti, ktorá tiež leží pri hraniciach s Ukrajinou, Roman Starovoj povedal, že miestne úrady začali distribuovať zbrane takzvaným dobrovoľným ľudovým oddielom vzhľadom na údajnú „hrozbu" zo strany Ukrajiny. Civilistov pritom ubezpečil, že sú vytvorené všetky podmienky na skladovanie zbraní.
15:20 Severoatlantická aliancia (NATO) je v úzkom kontakte s poľskou vládou a urobí všetko potrebné pre zachovanie bezpečnosti územia svojich členov. Pre poľskú tlačovú agentúru PAP to v stredu povedal zdroj z NATO.
Poľský vzdušný priestor v utorok narušili dva bieloruské vojenské vrtuľníky. NATO preto pozorne sleduje situáciu na svojom východnom krídle, vrátane tohto incidentu, uviedol zdroj zo sídla NATO.
14:20 Poľsko-ukrajinské vzťahy momentálne „nie sú najlepšie“, povedal dnes rozhlasovej stanici RMF 24 námestník poľského ministra zahraničia Pawel Jabloński po tom, čo si Kyjev predvolal na ministerstvo zahraničia poľského veľvyslanca a poľská diplomacia si na oplátku pozvala ukrajinského zástupcu vo Varšave. V pozadí je spor o vývoz ukrajinského obilia, ktorému sa Varšava bráni, pripomenul list Gazeta Wyborcza. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým apeloval na zachovanie jednoty medzi oboma spojencami v odpore proti ruskej agresii.
„Rokovania s ukrajinským diplomatom budú veľmi úprimné. Bude veľmi konkrétne, ako to je napokon vždy. Odovzdáme naše hodnotenie, pokiaľ ide o aktuálny stav našich vzťahov, ktorý, žiaľ, kvôli vyjadreniam niektorých ukrajinských predstaviteľov nie je v poslednom čase najlepší. Nikto to netají. Mám pocit, že to pramení z emócií. Čiastočne pre to máme pochopenie, pretože ukrajinský štát bol napadnutý, ale nemal by napádať svojich spojencov,“ povedal Jabloński podľa webu stanice.
„Riadime sa politikou poľských národných záujmov. Podporujeme Ukrajinu v mieri, ktorá je v poľskom národnom záujme. Vždy to tak bolo a vždy bude,“ ubezpečil.
14:05 Americké ministerstvo obrany pozoruje, že ukrajinská armáda v rámci protiofenzívy postupuje, ale predpovedá, že to bude náročný a dlhotrvajúci zápas. Povedal to tlačový tajomník Pentagonu brigádny generál Patrick Ryder. „Je to a naďalej to bude ťažký boj" pre ukrajinské ozbrojené sily, konštatoval. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Tlačový tajomník Pentagonu zároveň poukázal na vyjadrenie amerického ministra obrany Lloyda Austina, že „to bude maratón a nie šprint". Washington však podľa ministra obrany „bude pokračovať v podpore Ukrajiny tak dlho, ako to bude nutné".
Podľa rezortu obrany Veľkej Británie ukrajinská protiofenzíva prebieha podľa plánu a Kyjev prejavuje náležitú starostlivosť tým, že neposiela veľké množstvo ľudí a západnej techniky cez husté ruské mínové polia.
13:55 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu v telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásil, že Turecko bude naďalej vyvíjať intenzívne úsilie a diplomaciu v záujme pokračovania Čiernomorskej iniciatívy na bezpečný vývoz obilia vypestovaného na Ukrajine. Uvádza sa to vo vyhlásení tureckej prezidentskej kancelárie, zverejnenom na platforme Twitter.
Podľa vyhlásenia Erdogan v telefonáte s Putinom zdôraznil, že počas vojny rozpútanej Ruskom voči Ukrajine by sa nemali robiť kroky, ktoré môžu vystupňovať napätie. V tejto súvislosti poukázal na význam Čiernomorskej iniciatívy, ktorú podľa svojich slov považuje za „most mieru“.
Turecký prezident vyslovil názor, že dlhodobé zastavenie Čiernomorskej iniciatívy nebude v prospech nikoho a upozornil, že najviac tým utrpia krajiny s nízkymi príjmami, ktoré potrebujú obilie.
Erdogan tiež zdôraznil, že ceny obilia, ktoré počas obdobia realizácie tzv. obilnej dohody klesli o 23 percent, sa za posledné dva týždne – od odstúpenia Ruska od nej – zvýšili o 15 percent.
Putin svoju tureckému kolegovi povedal, že Moskva je pripravená vrátiť sa k iniciatíve, „akonáhle Západ skutočne splní všetky záväzky voči Rusku, ktoré sú v nich stanovené“, vyjadril sa Kremeľ. „Vladimir Putin načrtol najmä principiálny postoj Ruska v súvislosti s ukončením ,balíkových‘ dohôd o vývoze ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov a odblokovaní dodávok ruských potravín a hnojív,“ píše sa okrem iného vo vyhlásení. Putin vraj tiež Erdoganovi vyjadril ochotu spolupracovať s Tureckom a ďalšími štátmi na dodaní ruského obilia africkým krajinám v núdzi.
Ruský vodca sa tiež podľa Ankary dohodol na návšteve Turecka.
13:40 Neďaleko mesta Hvardijske na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym, kde sa nachádza ruská letecká základňa, nastal výbuch. Na Telegrame o tom informuje Rádio Slobodná Európa s odvolaním sa na ďalšie anonymné kanály na tejto platforme.
Ruskí okupanti zatiaľ incident nekomentovali. Ráno však bola z nezverejnených dôvodov zastavená premávka na moste ponad Kerčský prieliv, ktorý spája Krym s pevninským Ruskom. Premávku medzičasom obnovili.
13:25 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z vlaňajšieho februára prišlo o jednu či viac končatín na 20.000 až 50.000 ukrajinských vojakov. S odvolaním sa na odhady charitatívnych organizácií, výrobcov protéz a lekárov to uviedol list The Wall Street Journal (WSJ). Rozsah amputácií medzi Ukrajincami sa podľa denníka dá porovnať s počtom týchto zákrokov za prvej svetovej vojny.
O končatiny počas konfliktu v rokoch 1914 až 1918 prišlo na 67.000 Nemcov a 41.000 Britov. Zákrok vtedy bol často jediným spôsobom, ako zraneného zachrániť pred istou smrťou. Napríklad medzi americkými veteránmi z novodobých vojen v Afganistane a Iraku je ich po amputácii menej ako 2000.
Odhadovaný počet amputácií na Ukrajine môže byť navyše podhodnotený, píše WSJ. V krajine bojujúcej proti Rusku často trvá až niekoľko mesiacov, kým sú pacienti po prekonaní zákroku uvedení do databázy. Niektorým lekári amputujú nohu alebo ruku až niekoľko mesiacov či týždňov po zranení. Vojna teraz tiež môže vstúpiť do brutálnejšej fázy s tým, ako ukrajinská armáda zosilňuje tlak na ruské jednotky na juhu a východe krajiny v rámci svojej protiofenzívy.
Devätnásťročná príslušníčka ukrajinskej armády Ruslana Danilkinová sa tento rok vo februári ocitla pod paľbou ruských síl na juhovýchodnom úseku frontu neďaleko mesta Záporoží. Nohu jej nad kolenou utrhol šrapnel. Kým si tlačila zvyšnú časť stehna, videla, ako zdravotníci nakladajú do sanitky aj spodnú časť nohy. „Držala som v ruke kosť(…) a v tej chvíli som si uvedomila, že to je koniec, že život už nikdy nebude rovnaký,“ uviedla vojačka.
13:13 Ruské námorníctvo dnes začalo cvičenie v Baltskom mori, oznámilo podľa agentúry TASS ruské ministerstvo obrany. Plánovaných manévrov pod názvom „Oceánsky štít 2023“ sa zúčastňuje vyše 30 vojnových lodí a 20 sprievodných plavidiel, 30 lietadiel a zhruba 6000 vojakov.
„Počas cvičenia máme v pláne overiť pripravenosť námorných síl chrániť národné záujmy Ruskej federácie v operatívne významnej oblasti a súhru velenia na rôznych úrovniach,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Pobrežie Baltského mora zdieľa rad štátov Severoatlantickej aliancie, ktorú Rusko označuje za svoju existenčnú hrozbu.
12:20 Rumunský prezident Klaus Iohannis v stredu deklaroval, že opakované útoky Ruska na ukrajinskú infraštruktúru na Dunaji – v blízkosti územia Rumunska – sú „neprijateľné“. TASR informuje podľa agentúry AFP.
12:02 Irán pokračuje vo výstavbe tovární na výrobu dronov v Bielorusku a Rusku. V najnovšej aktualizácii to uvádzajú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
Náčelník generálneho štábu iránskych ozbrojených síl Mohammad Bagheri na utorkovom stretnutí v Teheráne s bieloruským ministrom obrany Viktorom Chreninom vyzval na väčšiu spoluprácu v obrannom priemysle medzi oboma krajinami.
Predstavitelia oboch krajín taktiež na stretnutí 31. júla pravdepodobne diskutovali o postavení tovární na výrobu kamikadze dronov Šáhid v Bielorusku v rámci podpory ruskej invázie na Ukrajinu.
Kyjev už v máji tvrdil, že iránski inžinieri skúmajú, ako prestavať továrne v bieloruskom Homeli na zariadenia na výrobu dronov. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena zasa v júni odhalila, že Irán pomáha Rusku vybudovať továreň na výrobu dronov v ruskej špeciálnej ekonomickej zóne Jelabuga, asi 970 kilometrov východne od Moskvy. Irán podľa analytikov pravidelne prepravuje do Ruska vybavenie, ktoré má pomôcť pri výstavbe zariadenia.
11:55 Ruský najvyšší súd dnes podľa agentúry TASS ponechal v platnosti rozsudok, ktorým vlani v septembri prvostupňový súd odsúdil novinárov Ivana Safronova na 22 rokov odňatia slobody za vlastizradu; prokuratúra ho obvinila zo spolupráce s českou rozviedkou. Žurnalista, ktorý vinu popiera, si trest už začal odpykávať v trestaneckej kolónii na Sibíri. „Rozsudok súdu prvej inštancie zostáva bez zmeny, sťažnosti obhajoby sa nevyhovuje,“ ohlásil najvyšší súd podľa spravodajcu TASS.
„Rozsudok súdu prvého stupňa zostáva bez zmeny, sťažnosti obhajoby sa nevyhovuje,“ ohlásil najvyšší súd podľa spravodajcu TASS po dnešnom pojednávaní. To sa kvôli utajeniu prípadu konalo za zatvorenými dverami a novinári mohli sledovať iba oznámenie záverečného rozhodnutia súdu.
Niekdajšieho reportéra portálu Vedomosti a Kommersant zatkla v júli 2020 ruská tajná služba FSB a obvinila ho z vlastizrady; Safronov bol vtedy poradcom šéfa ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos. Podľa vyšetrovateľov v roku 2012 novinárov zverbovala česká rozviedka. Safronov podľa FSB okrem iného odovzdával tajné informácie o dodávkach ruských zbraní postsovietskym štátom, na Blízky východ, do Afriky a na Balkán a tieto údaje by vraj krajinám Severoatlantickej aliancie mohli poslúžiť na ohrozenie ruskej bezpečnosti.
Safronov od začiatku akúkoľvek vinu odmieta a nepristúpil ani na dohodu s vyšetrovateľmi, aby dosiahol miernejší trest. Zdôrazňuje, že sa venoval len žurnalistike a nemal prístup k štátnym tajomstvám. Obvinenie pripisuje snahe ruskej tajnej služby o výrobu špiónov, keď tie skutočné je ťažké dopadnúť.
11:45 Český prezident Petr Pavel od marcového nástupu do funkcie povolil doteraz celkovo 14 Čechom, aby sa zapojili do bojov na Ukrajine. Celkovo tak má súhlas hlavy štátu už 146 českých občanov, predchádzajúce žiadosti schválil ešte bývalý prezident Miloš Zeman. Na základe správy servera iRozhlas o tom informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
11:35 Ukrajinská armáda vytlačila „zakorenené“ ruské sily z pozícií južne od Andrijivky pri Bachmute. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl na Facebooku.
„Na bachmutskom fronte pokračujú naše jednotky v útočných akciách na juh od mesta Bachmut. Počas útočných akcií obranných síl bol nepriateľ nútený stiahnuť sa z pozícií smerom na juh od Andrijivky. Rusi sa tiež neúspešne pokúsili získať stratené pozície severne a západne od Kliščijivky, ako aj severozápadne od Kurdiumivky. Ťažké boje pokračujú,“ uviedol generálny štáb.
Ukrajinské obranné sily medzitým pokračujú v ofenzívnej operácii na frontoch smerom na Melitopoľ a Berďansk, čím upevňujú svoje pozície. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl informoval, že ruské sily utrpeli značné straty na personáli, výzbroji a výstroji. Medzitým ruskí okupanti pokračujú v silnom odpore, presúvajú jednotky a rozmiestňujú zálohy.
Prípadné oslobodenie Andrijivky by opäť zlepšilo taktické postavenie ukrajinských síl a umožnilo by ďalší postup s cieľom obkľúčiť alebo vyhnať ruské sily z mesta Bachmut.
11:20 Turkménska štátna letecká spoločnosť v stredu dopoludnia pozastavila všetky letecké spojenia s Moskvou z bezpečnostných dôvodov. Rozhodla sa tak po nedávnych útokoch ukrajinských dronov na ruskú metropolu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a denníka The Guardian.
„Vzhľadom na situáciu v moskovskom vzdušnom priestore a na základe vyhodnotenia rizík v súvislosti s leteckou bezpečnosťou sme sa rozhodli pozastaviť všetky lety Turkménskych aerolínií na linke Aškabat – Moskva – Aškabat,“ napísala letecká spoločnosť vo vyhlásení.
Lietadlá turkménskych aerolínií budú namiesto do Moskvy dočasne lietať do Kazane, ktorá je od ruskej metropoly vzdialená viac ako 700 kilometrov.
11:17 Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v utorok označil za žart svoje slová o tom, že žoldnieri Vagnerovej skupiny, ktorí sa nachádzajú v Bielorusku, majú v pláne „vyraziť na exkurziu“ do Poľska.
11:05 Útok dronmi, ktorý ruská armáda podnikla v noci na stredu, spôsobil v ukrajinskom prístave Izmajil v delte Dunaja „vážne“ škody. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinskú prokuratúru.
Ukrajinské médiá predtým uviedli, že v Izmajili bola poškodená budova prístavu a dunajskej plavebnej spoločnosti.
Vzhľadom na faktickú blokádu ukrajinských čiernomorských prístavov sa Dunaj považoval za hlavnú alternatívu pre export ukrajinského obilia, keďže vývoz kamiónmi a po železnici cez Moldavsko a západnú Ukrajinu vyvoláva rastúcu nespokojnosť poľnohospodárov v Poľsku i v iných štátoch, pripomenula britská stanica BBC.
10:45 Poľský vzdušný priestor narušila v nedeľu dvojica bieloruských vrtuľníkov. Po chvíli si uvedomili svoju chybu a vrátili sa na svoju stranu hranice. Pikantné je, že poľské zodpovedné miesta sa o narušení dozvedeli až zo záberov, ktoré miestni obyvatelia zverejnili na sociálnych sieťach.
10:05 Rusko prvýkrát vo veľkom meradle buduje nové bojové formácie pre vojnu proti Ukrajine. V posledných dvoch mesiacoch bolo pravdepodobne vytvorených niekoľko útvarov, vrátane 25. vševojskovej armády. Uviedlo to dnes britské ministerstvo obrany, ktoré sa odvoláva na informácie tajných služieb.
Od začiatku svojej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Rusko predovšetkým dopĺňalo existujúce jednotky mobilizovanými záložníkmi a nevytváralo úplne nové jednotky. „Jednou z výnimiek bol 3. armádny zbor vytvorený v lete 2022, ktorý si všeobecne viedol zle,“ uviedol Londýn.
„Rusko pravdepodobne nasadí nové útvary na Ukrajine ako záložnú silu,“ myslí si britské ministerstvo s tým, že v dlhodobom horizonte Rusko usiluje o posilnenie svojich síl voči NATO. Londýn usudzuje, že pre Rusko bude bez dodatočnej mobilizácie ťažké vytvoriť hoci jedinú vševojskovú armádu, ktorá by ako útvar mohla fungovať samostatne.
9:26 Ruské sily v noci na stredu zasiahli dronmi Šáhid iránskej výroby infraštruktúru v ukrajinskom prístavnom meste Odesa vrátane zrnového elevátora. Informovala o tom agentúra AP. Od odstúpenia Moskvy od tzv. čiernomorskej obilnej dohody, umožňujúcej vývoz poľnohospodárskych produktov z Odesy, Rusko opakovane útočí na ukrajinské prístavy.
„Jednoznačným cieľom nepriateľa bolo zariadenie prístavov a priemyselná infraštruktúra regiónu,“ uviedlo operačné velenie ukrajinskej armády pre sektor Juh na sociálnej sieti Facebook.
Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na stredu zneškodnila 23 dronov typu Šáhid, prevažne nad Odesou a metropolou Kyjev. „Ruskí teroristi sa opäť zamerali na prístavy, sklady obilia a globálnu potravinovú bezpečnosť,“ napísal v stredu ráno ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na platforme Telegram. Potvrdil, že niektoré z dronov zasiahli svoj cieľ a najväčšie škody napáchali na juhu Ukrajiny.
8:42 Od začiatku invázie na Ukrajinu deportovali do Ruska viac ako 700-tisíc ukrajinských detí, z ktorých väčšina nemala rodičovský dohľad a previezli ich v rámci gesta „dobrej vôle“, uviedla komisárka pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Maria Ľvová-Belová.
8:00 Môže byť členom Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) krajina, ktorá vedome ničí svetové kultúrne dedičstvo? Po tom, čo sa cieľom ruského bombardovania pred pár dňami stali aj významné pamiatky v centre ukrajinskej Odesy, je táto otázka opäť aktuálna. Medzinárodná organizácia World Heritage Watch (WHW) žiada, aby Rusko vylúčili z Výboru svetového dedičstva UNESCO.
6:54 Poľské ministerstvo obrany v utorok večer potvrdilo, že dva bieloruské vrtuľníky narušili poľský vzdušný priestor. Tie podľa ministerstva vykonávali cvičenia v blízkosti hraníc. Minsk o týchto cvičeniach predtým informoval Varšavu.
„Prekročenie hraníc sa udialo pri meste Białowieża vo veľmi nízkej nadmorskej výške, čo sťažovalo jeho odhalenie radarovými systémami. Preto dnes ráno operačné velenie poľských ozbrojených síl v komuniké pôvodne informovalo, že poľské radarové systémy nezistili žiadne narušenie poľského vzdušného priestoru,“ vysvetlilo ministerstvo.
Poľský minister obrany Mariusz Błaszczak v reakcii na incident nariadil zvýšenie počtu vojakov na hraniciach a nasadenie ďalších síl a techniky, najmä bojových vrtuľníkov. Poľsko o incidente informovalo aj Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO) a rozhodlo sa predvolať na ministerstvo zahraničných vecí vedúceho bieloruskej diplomatickej misie v Poľsku, aby incident vysvetlil.
6:15 Dronový útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev spôsobil škody vo viacerých mestských častiach, oznámil v noci na stredu starosta Kyjeva Vitalij Kličko. Drony pritom útočili i na Odeskú oblasť na juhu Ukrajiny, uviedla agentúra AFP.
K útokom prišlo približne deň po tom, čo Rusko uviedlo, že zostrelilo ukrajinské drony vyslané na Moskvu, Krym a ruské plavidlá v Čiernom mori. Behom niekoľkých dní bola pritom v Moskva poškodená v dôsledku útokov už druhýkrát výšková budova.
V pondelok Moskva oznámila, že zintenzívni svoje útoky na ukrajinskú vojenskú infraštruktúru v reakcii na dronové útoky na územe Ruska, z ktorých Moskva viní Kyjev.
Na Kyjev zaútočila v noci na stredu skupina najmenej desiatich dronov, uviedol šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko. „Všetky vzdušné ciele… boli zachytené a zničené včas,“ dodal.
„V dôsledku útoku nepriateľa na hlavné mesto a pádu trosiek (drona) bola poškodená nerezidenčná budova v mestskej časti Solomianka,“ uviedol Kličko na sociálnej sieti Telegram. V tejto mestskej časti sa pritom nachádza medzinárodne letisko.
Starosta Kyjeva okrem toho informoval o požiari stromu v štvrti Sviatošinskyj. Dodal, že pri útoku nikto nezomrel ani neutrpel zranenia.
V mestskej časti Holosijivkyj spadli časti dronu na ihrisko a vypukol požiar v nerezidenčnej budove, uviedla kyjevská vojenská administratíva. Dodala, že na mieste sú záchranné zložky.
Vojenská administratíva mesta už skôr počas noci vydala varovanie pred útokom dronov a vyzvala obyvateľov, aby zostali v úkrytoch. Spravodajca AFP v Kyjeve počul okolo 3.00 h miestneho času v meste najmenej tri výbuchy.
Dronovému útoku čelila v noci i Odeská oblasť, uviedla na Telegrame tamojšie regionálna vojenská správa. Pri útoku bola poškodená infraštruktúra prístavu i premyslená infraštruktúra, oznámil tamojší gubernátor Oleh Kiper.