O útoky na strategické ciele v Rusku sa Ukrajina pokúša už viac ako rok. Na sklady paliva či letiská útočila raketami, ale i dronmi prakticky od začiatku ruskej invázie. Spočiatku to boli aj známe drony Bayraktar TB.2, no objavili sa aj videá z úspešných útokov, pri ktorých boli použité komerčné drony väčších hmotnostných kategórií. Ich spoločným menovateľom však bol malý dolet, a tak útočili nanajvýš 150–200 km od frontovej línie.
Kyjev sa s týmto stavom neuspokojil – a už vôbec nie po tom, čo Rusko na jeseň spustilo vlnu útokov proti civilnej infraštruktúre s pomocou iránskych kamikadze dronov Šáhid-136. Nastal čas odplatiť to Moskve rovnakou mincou. V decembri ukrajinská tajná služba GUR oslovila 23-ročného influencera Ihora Lačenkova, aby jej pomohol financovať stavbu dronov, ktoré dokážu letieť naozaj ďaleko. S pomocou miliónov svojich sledovateľov na Telegrame vyzbieral 20 miliónov hrivien (pol milióna eur) na „ukrajinské kamikadze drony“. A výsledky sa prejavili.
Ešte v zime sa začali objavovať ukrajinské drony v hĺbke ruského územia. Spočiatku to bol najmä typ UJ-22, o ktorom je najviac dostupných informácií. Na konci februára sa jeden dron UJ-22 zrútil pri kompresorovej stanici Gazpromu v Kolomne, približne 100 km od Moskvy. Od ukrajinskej hranice je to 450 km. Bol to dovtedy najhlbší ukrajinský výpad smerom k ruskému hlavnému mestu.
UJ-22 má dolet 800 km a Moskvu teda bez problémov dosiahne. Vyrába ho firma Ukrjet. Pripomína klasické malé lietadlo s vrtuľou vpredu a trojkolesovým podvozkom. Unesie 20 kg výzbroje alebo môže s kamerou slúžiť na prieskum. Použitý bol napríklad 24. apríla, keď sa jeho vrak našiel v Noginsku východne od Moskvy. Ukrajinci sa s nimi pokúsili narušiť aj oslavy 9. mája. Vtedy bol jeden UJ-22 zostrelený v Kalužskej oblasti približne 175 km od Moskvy, ďalšie dva sa zrútili v lesoch pri ruskom hlavnom meste.
Nový typ Bober
Keď Lačenkov oznamoval svojim priaznivcom úspech zbierky na drony, vyfotil sa pri skupine strojov, v ktorej bol aj UJ-22. Viac dronov však bolo nového typu Bober (po slovensky Bobor), ktoré začali v poslednom období preberať iniciatívu. Pri posledných útokoch na Moskvu bol použitý najmä tento typ.
Bober má takzvané kačacie nosné plochy – krídlo s veľkým rozpätím je vzadu a menšie ovládacie plochy sú vpredu. Poháňa ho tlačná vrtuľa umiestnená na konci trupu. Na videu sa tak môže javiť, akoby letel pospiatky. Veľa podrobností o ňom známych nie je. Udáva sa dolet 600 až 1¤000 km. Kým UJ-22 nesie improvizovanú výzbroj pod trupom, Bober má zabudovanú kumulatívnu hlavicu KZ-6. Tá sústreďuje energiu výbuchu jedným smerom (dopredu) a dokáže preraziť aj hrubý pancier či betónovú stenu.
Čítajte viac Nad Moskvou už nie je bezpečne, aerolinky rušia lety do ruskej metropoly. Majú strach z dronov
Drony Bober boli použité pri útokoch 30. mája a 24. júla, keď bolo v Moskve poškodených viacero budov. Najvýznamnejšie škody spôsobili 30. júla a 1. augusta, keď opakovane zasiahli tú istú budovu v obchodnej štvrti Moskva-City. Podľa oficiálnych vyjadrení úradov pri tom iba poškodili sklenú fasádu vežiaka, no zábery zvnútra ukazujú aj poničené kancelárie za rozbitou fasádou.
Do tretice záhadný stroj
Kým v prípade dronu Bober je známe aspoň jeho meno, o treťom bezpilotnom prostriedku nie je známe ani to. Novinári denníka New York Times však fotografie jeho trosiek našli najmenej pri štyroch útokoch na území Ruska vrátane jedného pri Moskve. Zábery tohto stroja zverejnil aj dobrovoľník Serhij Prytula, ktorý spustil podobnú zbierku na kamikadze drony s dlhým doletom ako spomínaný Lačenkov.
Čítajte viac Expertka: Iránci s Rusmi spolupracujú, ale nemajú ich radi. A akú rolu hrá Čína?
Tento tretí typ má veľké delta krídlo podobné ako iránsky Šáhid-136. Nemá však až také rozpätie ako Bober a tiež nemá kačacie ovládacie plochy. Tým sa dá od Bobra rozlíšiť. O jeho parametroch nie je známe nič a z toho, kde sa našli jeho trosky, možno len usudzovať, že má dolet až do Moskvy. Keď je reč o dolete – ten je udávaný v automatickom režime. To znamená, že súradnice cieľa sú zadané pred štartom a dron sa potom zrúti na určenom mieste. V režime, keď je dron ovládaný pozemným riadiacim strediskom, je dolet výrazne menší. Ovplyvňuje ho totiž dosah signálu. S dronmi útočiacimi na Moskvu, tak nie je možné manévrovať – letia priamo, až kým nespadnú na svoj cieľ alebo ich nezostrelia.
Ruská obrana nefunguje
Niektorí ruskí blogeri preto špekulovali, že ukrajinské sabotážne skupiny musia vypúšťať tieto drony niekde neďaleko Moskvy. V skutočnosti však dokážu preletieť stovky kilometrov bez toho, aby ich ruská protivzdušná obrana zachytila. To je ďalšie poníženie režimu v Kremli. V hlavnom meste síce rozmiestnili batérie protivzdušnej obrany vrátane systémov Pancir-S1 na strechách budov, ale všetko bolo márne. Proti nízko letiacim malým dronom medzi vysokými budovami sú neúčinné. A ak by ich aj zasiahli, trosky padnú s pravdepodobnosťou na nejaké domy.
Rusi pri obrane Moskvy používajú aj elektronické systémy. Počas útokov dronov preto napríklad prakticky nejazdia taxíky – pretože satelitná navigácia nefunguje. Preventívne zastavujú aj prevádzku na letiskách.
Hoci sa k tomu Ukrajinci oficiálne nehlásia, Volodymyr Zelenskyj použitie dronov nepriamo komentoval. „Vojna sa vracia na územie Ruska. Ide o nevyhnutný, prirodzený a absolútne spravodlivý proces,“ povedal ukrajinský prezident. Ukrajinci pritom útočia na rôzne ciele v Rusku už od februára rôznymi prostriedkami – akoby si ich chceli vyskúšať. Najnovšie zverejnili video, na ktorom hrozia veľkým náletom na Moskvu 24. augusta, čo je Deň nezávislosti Ukrajiny. Môže ísť o psychologickú vojnu, ale faktom je, že všetky doterajšie útoky vyzerajú len ako príprava na niečo väčšie.