526. deň: Rusi verbujú aj v Kazachstane. Za vstup do armády ponúkajú pol milióna rubľov

Čítajte viac 525. deň: Kyjev vytláča Rusov, postupuje opatrne. Protiofenzíva je maratón a nie šprint, tvrdí Pentagón

23:34 Situácia na bojisku je zložitá, ale ukrajinské ozbrojené sily dominujú, uviedol dnes večer vo svojom pravidelnom posolstve ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruská invázna armáda podľa neho vyslala na ukrajinské územie už najmenej 1961 dronov Šáhed, ktoré útočia štýlom kamikadze.

"Značný počet z nich bol zostrelený. Bohužiaľ nie všetky. Pracujeme na tom, aby sme ich zostrelili viac: aby sme ich zostrelili maximum, "poznamenal Zelenskyj. Podľa neho Kyjev stále usiluje o obstaranie viacerých systémov protivzdušnej obrany. Rusko začalo proti Ukrajine používať drony iránskej výroby Šáhed na jeseň minulého roka.

23:22 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok v Bezpečnostnej rade OSN kritizoval Rusko za odstúpenie od tzv. čiernomorskej obilnej dohody. Podľa jeho slov sa Moskva dopúšťa vydierania. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Blinken na zasadnutí o kríze potravinovej bezpečnosti povedal, že „hlad nesmie byť využívaný ako zbraň“. Vlaňajšia invázia Ruska na Ukrajinu podľa neho vyvolala „útok“ na celosvetový potravinový systém.

Moskva minulý mesiac odmietla predĺženie dohody, ktorá počas vojny umožňovala vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez čiernomorské prístavy. Viedlo to k nárastu cien obilnín, ktoré tvrdo zasiahli chudobnejšie krajiny.

22:17 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok oznámil, že ukrajinskí vojaci čelia brutálnym ruským útokom a bojom po celom fronte, ale napriek tomu majú prevahu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„Okupanti sa snažia našich chlapcov zastaviť všetkou silou. Ich útoky sú veľmi brutálne,“ povedal Zelenskyj. Dodal, že „všade je to ťažké. Ale nech robí nepriateľ čokoľvek, dominujú ukrajinské sily“.

Ukrajina spustila dlho očakávanú protiofenzívu v júni. Cieľom je vytlačiť ruských vojakov z území na východe a na juhu, ale Ukrajinci dosahujú len mierny postup.

Prezident uviedol, že vojaci tvrdo bojujú na východe okolo miest Kupiansk, Lyman, Bachmut, Marijinka a Avdijivka a na južnom fronte.

21:35 Okupační ruskí vojaci nastražili míny a výbušniny na stovkách kilometrov ukrajinského frontu. Práve táto taktika je podľa veliteľov ukrajinskej armády hlavným dôvodom, prečo sa ich dlho očakávaná letná protiofenzíva spomalila. Ukrajinskí ženisti míny našli dokonca aj v telách mŕtvych ruských vojakov. Vo štvrtok to v reportáži uviedla tlačová agentúra Reuters, informuje TASR.

Pozemné míny spôsobili na začiatku protiofenzívy v júni obrovské straty, povedal ukrajinský anestéziológ Olexandr zo 128. brigády, ktorý pôsobí v poľnej nemocnici na frontovej línii. Po spomalení postupu jednotiek sa počet ranených prichádzajúcich do jeho nemocnice výrazne znížil.

Jeden ženista Reuters povedal o nastražených telách ruských vojakov na opustenom stanovišti.

„Boli tam traja alebo štyria mŕtvi,“ opísal situáciu 47-ročný Volodmyr. „Dvaja ležali jeden na druhom, čo nám bolo podozrivé. Ak by ich zabila explózia, ich telá by boli rozhádzané rôznymi smermi. Urobili sme dobre, že sme sa ich nedotkli. Keď sme tam totiž použili naše ‚mača‘, videli sme, že pod nimi je PM,“ dodal ženista.

20:18 EÚ vo štvrtok v súvislosti s podporou ruskej invázie na Ukrajinu a zásahom bieloruských úradov voči opozícii zaradila na svoj sankčný zoznam ďalšie osoby vrátane prominentných moderátorov štátnej televízie. TASR správu prevzala z agentúr AFP a AP.

Najnovšie opatrenia postihli ďalších 38 predstaviteľov bieloruského režimu a tri štátne subjekty vrátane popredných „propagandistov“ v štátnej televízii, prokurátorov a predstaviteľov väzníc. Na fyzické osoby sa vzťahuje zákaz vydávania víz a rozhodnutie o zmrazení majetku v jurisdikcii EÚ.

EÚ zmrazila aj aktíva bieloruského štátneho ropného a chemického giganta Belneftekhim.

V snahe obmedziť tok tovaru do Ruska, ktorý by sa mohol použiť na bojisku na Ukrajine, EÚ zakázala vývoz leteckých motorov a bezpilotných lietadiel do Bieloruska.

19:21 Ďaleko od frontovej línie a predsa v smrteľnom nebezpečí. Podľa Ukrajincov raketami HIMARS zabili naraz dvesto ruských vojakov zhromaždených na pláži. Ukrajinské Národné centrum odporu zverejnilo aj video.

Čítajte viac Jeden útok, dvesto mŕtvych Rusov. Ukrajinci sa pochválili videom z úderu raketami HIMARS

19:06 Nemecký minister obrany Boris Pistorius vo štvrtok znovu vylúčil dodanie rakiet dlhého doletu Taurus na Ukrajinu. Povedal, že teraz to „nie je hlavná priorita“. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Ukrajina požiadala koncom mája Nemecko, aby jej poskytlo strely s plochou dráhou letu vzduch-zem Taurus, ktoré majú dolet 500 kilometrov. Vláda v Berlíne zatiaľ túto žiadosť odmieta.

„Stále sme presvedčení, že toto nie je práve teraz naša hlavná priorita,“ uviedol Pistorius o švédsko-nemeckom zbraňovom systéme počas návštevy horskej brigády v spolkovej krajine Bavorsko.

Obavy z poslania rakiet so „špeciálnym dostrelom“ na Ukrajinu „sú zrejmé“, naznačil Pistorius. „Ani naši americkí spojenci nedodávajú tieto strely s plochou dráhou letu,“ doplnil.

18:35 Rusko od začiatku roka prijalo do armády viac ako 230-tisíc ďalších vojakov, uviedol vo štvrtok podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Moskva tento rok spustila agresívnu náborovú kampaň ozbrojených síl, aby odvrátila prebiehajúcu ukrajinskú protiofenzívu a udržala územia, ktoré ruská armáda počas invázie obsadila.

„Podľa ministerstva obrany bolo od 1. januára do 3. augusta… celkovo prijatých viac ako 231-tisíc ľudí, ktorí podpísali príslušnú zmluvu,“ povedal Medvedev, ktorý bol prezidentom v rokoch 2008–2012.

AFP pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin vlani v septembri v Rusku vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Nariadenie vyvolalo hromadný odliv mužov z Ruska, ktorí sa chceli vyhnúť odvedeniu. Putin opakovane deklaroval, že ďalšia fáza mobilizácie nie je potrebná.

17:19 Ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie vo štvrtok oznámil, že zadržal predstaviteľa ozbrojených síl podozrivého z napomáhania pri úteku z krajiny mužom schopným vojenskej služby výmenou za platbu v hotovosti. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ukrajinský protikorupčný úrad uviedol, že pracovník, ktorý viedol oddelenie v Kyjeve, vydal falošné dokumenty, ktoré vyhlásili mužov za nespôsobilých vykonať vojenskú službu. Na ich základe môžu prekročiť hranice.

„Cena za službu pre jednu osobu predstavovala 10.000 dolárov,“ dodal ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie. Podozrivého prichytili pri čine, keď doklady odovzdával trom osobám.

Ukrajinskí muži vo veku od 18 do 60 rokov nesmú opustiť krajinu od začiatku ruskej invázie vo februári minulého roka a podliehajú brannej povinnosti.

16:45 Medzinárodný trestný súd (ICC) by mohol vydať ďalší zatykať na ruského vodcu Vladimira Putina. Ako referuje web Text linkyrmf24.pl, v rozhovore pre Hlas Ameriky to povedal predseda ICC Piotr Hofmański. Prípadný zatykač by súvisel s vojnovými zločinmi spáchanými súkromnou žoldnierskou Vagnerovou skupinou.

Napriek tomu, že právny štatút skupín ako vagnerovci zostáva nejasný a podľa ruskej legislatívy sú dokonca nelegálne, ich členovia sa zúčastňovali a zrejme stále zúčastňujú na bojoch na Ukrajine po boku ruskej armády.

Čítajte aj NYT: Biden nariadil zdieľať s ICC dôkazy o ruských zločinoch

„Prokurátor Medzinárodného trestného súdu môže sudcov ICC požiadať o vydanie zatykača. Tí rozhodnú, či existujú dôvody na vydanie ďalších zatykačov. Prokurátor jasne uviedol, že aktívne vedie nové vyšetrovanie na Ukrajine, ako aj v iných krajinách, a v tomto smere očakávame ďalšie kroky,“ povedal Hofmański.

16:15 Bielorusko a Poľsko si navzájom predvolali príslušných chargé d'affaires pre tvrdenia Poľska, že dva bieloruské vrtuľníky narušili v utorok jeho vzdušný priestor. TASR o tom informuje podľa štvrtkovej správy televízie CNN.

Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo poľského chargé d'affaires Martina Wojciechowského, aby poprelo tvrdenia Poľska. Rezort tak podľa stredajšieho vyhlásenia urobil po „komplexnej previerke vykonanej bieloruskou stranou“.

Bieloruskí predstavitelia na stretnutí Wojciechowskému predložili aj letové plány vrtuľníkov, aby dokázali, že nedošlo k narušeniu poľského vzdušného priestoru. Zároveň vyzvali Varšavu, aby situáciu neeskalovala.

Čítajte aj Lukašenko tvrdí, že jeho slová o exkurzii vagnerovcov do Poľska boli žart

„Deeskalácia už aj tak zložitej situácie v bilaterálnych vzťahoch je možná len v rámci vzájomného rešpektu a konštruktívneho dialógu,“ uviedol bieloruský rezort diplomacie.

16:06 Súd v Krasnodare na juhu európskej časti Ruska uložil dvadsaťjedenročnému dievčaťu pokutu 30 000 rubľov (asi 290 eur) za diskreditáciu armády.

Čítajte aj „Sex je fajn, ale Putinova smrť je lepšia.“ Ruska dostala ďalšiu pokutu, za „diskreditáciu armády“

15:35 Na obrazovkách používateľov internetu v Kazachstane sa začali objavovať reklamy ponúkajúce za vstup do ruskej armády sumu takmer pol milióna rubľov, čo je takmer 5-tisíc eur. Referuje o tom web news.sky.com.

Reklamy okrem jednorazovej platby za vstup do ruskej armády ponúkajú i mesačný plat najmenej 190-tisíc rubľov a nezverejnené extra výhody. Reklamy sú presmerované webovú stránku, ktorá potenciálnym regrútom ponúka možnosť pripojiť sa k ruskej armáde v Sachalinskej oblasti na ruskom Ďalekom východe.

Čítajte viac V ruskom Krasnodare zabili pohlavára zodpovedného za mobilizáciu

Kazachstan je bývalá sovietska republika hraničiaca s Ruskom a je domovom viac ako troch miliónov etnických Rusov. Krajina je tradične jedným z najbližších spojencov Ruska, ale vojnu na Ukrajine nepodporuje. Kazašská prokuratúra už dávnejšie uviedla, že za boj v armáde cudzieho štátu hrozí desať rokov väzenia.

Podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky sa Rusko od minulého roka pokúšalo naverbovať občanov zo Strednej Ázie. Migranti v Rusku často dostávajú letáky o vstupe do armády a náborový inzerát sa mnohokrát prekladá do kirgizského, uzbeckého a tadžického jazyka. Vyskytli sa aj prípady nátlaku a núteného podpisu vojenských zmlúv.

15:25 Vojna na Ukrajine sa posledné týždne zmenila na vojnu dronov. Zásadný obrat nastal v stredu, keď jeden z ukrajinských vojakov našiel v zostrelenom ruskom drone motor vyrobený v Českej republike. Ten útočil na ukrajinské jednotky pri Bachmute. Výrobok spoločnosti Axi Model Motors poháňal ruský dron Lancet, Bránia sa, že boli zneužití treťou stranou a že tento typ motora už nevyrábajú.

Čítajte aj Zostrelený ruský dron s českými súčiastkami. Firma sa bráni: Vojna je zlo, zneužili nás

14:58 Súd v Moskve uložil technologickej spoločnosti Apple pokutu 400.000 rubľov (približne 3890 eur) za to, že nevyhovela žiadosti ruského cenzorského úradu Roskomnadzor a neodstránila podcasty a iné materiály obsahujúce „nepresné informácie“ o tzv. špeciálnej operácii ruskej armády na Ukrajine. Úrad tvrdil, že boli zamerané na destabilizáciu politickej situácie v Rusku. Uviedla to vo štvrtok agentúra AP.

Pojednávanie súdu v kauze Apple sa konalo v uzavretom režime. Výška pokuty je o polovicu nižšia ako zákonom stanovené minimum.

Ide o vôbec prvú pokutu pre spoločnosť Apple za neodstránenie zakázaného obsahu. Veľké medzinárodné spoločnosti — najmä sociálne siete a služby — sú v Rusku za to pokutované pravidelne.

14:25 Európska komisia uvítala štvrtkovú dohodu troch pobaltských štátov o urýchlení integrácie ich elektrických sietí so sieťou kontinentálnej Európy (CEN) a ich odpojení od Ruska a Bieloruska. Ako referuje web Komisie, predsedovia vlád Estónska, Lotyšska a Litvy vo štvrtok podpísali vyhlásenie, podľa ktorého sa lehota na synchronizáciu posúva z pôvodne avizovaného konca roka 2025 na február 2025.

„Integrácia elektrických sietí pobaltských štátov do EÚ je posledným krokom k zaisteniu energetickej bezpečnosti v regióne. Chcela by som dnes zablahoželať trom pobaltským lídrom k tejto historickej dohode, ktorá nám umožní dokončiť úplnú integráciu pobaltských štátov do elektrickej siete EÚ takmer o rok skôr, ako sa pôvodne plánovalo,“ povedala eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová.

Úplná integrácia pobaltských štátov do vnútorného trhu s energiou tiež uľahčí využívanie obnoviteľnej energie, čo podporí dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody.

„Dnešná dohoda je symbolom európskej solidarity v praxi. Projekt prinesie nielen energetickú bezpečnosť v regióne a dokončí integráciu troch pobaltských štátov do EÚ, ale podporí aj implementáciu zelenej dohody tým, že zabezpečí bezpečnú, cenovo dostupnú a udržateľnú energiu pre región východnej časti Baltského mora a Úniu ako celok,“ dodala Simsonová.

14:10 Poľský premiér Mateusz Morawiecki po dnešnom stretnutí s litovským prezidentom Gitanasom Nausédou znovu varoval pred rastúcim rizikom, vyplývajúcim z prítomnosti žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny v Bielorusku. Morawiecki zdôraznil, že „tvárou v tvár provokáciám a eskalácii napätia je spolupráca s Litvou nevyhnutná“ a že poľsko-litovská hranica je v súčasnosti „hranicou slobodného sveta zadržiavajúceho nápor tyranie z Východu“, uviedol na svojom webe portál Gazeta Wyborcza. Poľsko k hranici s Bieloruskom prisúva vojenské posily zo západu krajiny.

„Už teraz sa vagnerovci môžu prezliekať za nelegálnych migrantov a skúsiť preniknúť do Poľska a ďalších štátov východného krídla Severoatlantickej aliancie, aby na území našich krajín podnikali diverzné a sabotážne akcie, ktoré môžu mať naozaj dramatické dôsledky,“ Povedal Morawiecki, ktorý sa s litovským prezidentom stretol v suwalskej posádke 14. protitankového pluku.

Čítajte aj To nie sú bociany. Bieloruské vrtuľníky narušili poľský vzdušný priestor

Premiér ohlásil schôdzku s litovským prezidentom po tom, ako poľský vzdušný priestor podľa Varšavy narušili dva bieloruské vojenské vrtuľníky – Minsk toto obvinenie popiera.

13:10 Ruské ministerstvo obrany podľa americkej organizácie Inštitút pre štúdium vojny (ISW) opäť alokovalo zbrane a vozidlá ozbrojeným silám v Belgorodskej a Kurskej oblasti. Zvýšenie týchto dodávok je podľa inštitútu súčasťou snahy Kremľa postupne rozšíriť vnútorné bezpečnostné kapacity Ruska po júnovej vzbure žoldnierskej Vagnerovej skupiny. ISW však zároveň dodáva, že pridelenie guľometov, zbraní proti dronom a vojenských vozidiel pre tieto regióny naznačuje, že Kremeľ je „čoraz viac znepokojený" z útokov na hraniciach s Ukrajinou. Informuje o tom web Sky News.

Čítajte aj Kremeľ vyzbrojuje civilistov na hraniciach, majú loviť aj drony. Putina znepokojujú útoky v Rusku

12:44 Najmenej sedem zranených si dnes vyžiadalo ostreľovanie Chersonu na juhu Ukrajiny ruskými delami, uviedol na svojom webe portál Ukrajinska pravda s odvolaním sa na miestne úrady. Ruská paľba podľa nich zranila hasičov zasahujúcich pri horiacich kostoloch a tiež cestujúcich v okoloidúcom trolejbuse mestskej dopravy.

„Traja cestujúci boli zranení z trolejbusu, ktorý išiel okolo kostola počas ruského ostreľovania. Sanitka rýchlej pomoci ich odviezla do nemocnice. 39-ročnej žene a 53-ročému mužovi bola poskytnutá lekárska starostlivosť. Ťažké zranenie hrudného koša a poranenie lebky utrpel 74-ročný senior, lekári bojujú o jeho život,“ uviedol na telegrame šéf oblastnej správy Oleksandr Prokudin.

Ruské delá podľa šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka strieľali po mestskej doprave, prepravujúcej ľudí ráno do práce. Rusi tiež strieľali na kostol svätej Kataríny, kde vypukol požiar. Počas hasenia nasledovalo ďalšie ostreľovanie. Zranenia utrpeli štyria hasiči, všetci boli hospitalizovaní, uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra.

11:33 Bývalý ruský žoldnier z Vagnerovej skupiny je podozrivý z vraždy šiestich ľudí, piatich mužov a jednej ženy, ktorých telá sa našli pred niekoľkými dňami v spálených domoch v dedine Derevjannoje v Karélii na severozápade Ruska. Zločin vyvolal celoštátny rozruch, napísal miestny server Karelia news.

Čítajte aj Putinove milosti v praxi: Žoldnier po návrate z Ukrajiny zabil šesť ľudí, ďalší znásilnil deti

11:30 Burina a kríky, ktoré sa rozrástli od začiatku vojny na Ukrajine, sú pravdepodobne jedným z faktorov prispievajúcich k pomalšiemu postupu ukrajinských jednotiek. V dennej aktualizácii o vojne na Ukrajine to uviedlo britské ministerstvo obrany.

Podľa Britov opätovný rast vegetácie pod korunami stromov na juhu Ukrajiny „je pravdepodobne jedným z faktorov, ktoré prispievajú k všeobecne pomalému postupu bojov v tejto oblasti“.

„Prevažne orná pôda v bojovej zóne prakticky 18 mesiacov ležala, pričom v teplých a vlhkých letných podmienkach sa zrýchľuje rast buriny a kríkov. To navyše pomáha maskovať ruské obranné pozície a sťažuje čistenie mínových polí. Aj keď podrast môže poskytnúť úkryt pre malé útoky pechoty, výsledkom je to, že pre obe strany je náročnejšie postupovať,“ dodáva britské ministerstvo obrany.

11:10 V saudskoarabskej Džidde sa cez víkend stretnú diplomati, experti a poradcovia hláv štátov, aby prerokovali desaťbodový mierový plán pre Ukrajinu prezidenta Volodymyra Zelenského a dohodli sa na termíne, mieste konania a agende mierového summitu, napísala agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na zástupcov ukrajinskej prezidentskej kancelárie. Spojené štáty bude zrejme zastupovať poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, napísal list The Guardian. Osobne sa rokovania v Džidde zúčastní námestník českého ministra zahraničia Ján Marian.

O nachádzajúcom sa rokovaní v Džidde koncom júla s odvolaním sa na diplomatov ako prvý informoval portál The Wall Street Journal. V Saudskej Arábii sa podľa neho stretnú zástupcovia až 30 západných a kľúčových rozvojových krajín. Rusko pozvané nie je.

„O niekoľko dní (5. a 6. augusta) sa v saudskoarabskej Džidde uskutoční druhé stretnutie na úrovni poradcov pre národnú bezpečnosť a politických riaditeľov o kľúčových princípoch mieru na základe mierovej formuly prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. Po úspechu konzultácií v podobnom formáte v Kodani (24. júna) sa dostávame na novú úroveň zdvojnásobením počtu účastníkov (z 15 na 40),“ uviedol v stredu zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Igor Žovkva. Usporiadanie schôdzky v blízkovýchodnej krajine podľa neho úplne borí ruské tvrdenie, že Ukrajinu podporuje výlučne „kolektívny Západ“.

„Ukrajina má účinný plán a je pripravená rokovať so všetkými štátmi, ktoré rešpektujú medzinárodné právo, suverenitu a územnú celistvosť nášho štátu – a takýchto krajín je prevažná väčšina,“ poznamenal Žovkva.

11:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko, že sa snaží vyvolať „globálnu katastrofu“ tým, že sa zameriava na sklady s obilninami. Ako referuje web news.sky.com, Zelenskyj to povedal vo svojom nočnom príhovore.

„Vo svojom šialenstve Rusi potrebujú, aby sa zrútili svetové trhy s potravinami, potrebujú cenovú krízu, potrebujú prerušenie dodávok,“ vyhlásil Zelenskyj.

Rusko za štrnásť dní odpálilo množstvo rakiet na ukrajinské čiernomorské prístavy. Väčšina útokov bola namierená na prístavy v okolí Odesy, no stredajší útok zasiahol prístavné mesto Izmajil, ktoré sa nachádza iba kilometer od ukrajinsko-rumunskej hranice.

Čítajte aj Rusi vážne poškodili strategický prístav na Dunaji. Je to neprijateľný vojnový zločin, tvrdí Rumunsko

„Je veľmi dôležité, aby si svet nezvykol na tento ruský teror. Každý útok je spoločným problémom. Nielen pre Ukrajinu, ale aj pre všetkých ľudí vo svete, ktorých stabilitu sa Rusko snaží zničiť útokmi na naše prístavy a infraštruktúru,“ zdôraznil Zelenskyj.

Ukrajina tvrdí, že stredajší útok zničil takmer 40-tisíc ton obilia, ktoré bolo určené pre Čínu, Izrael a časti Afriky. To je iba o trochu menej ako 50-tisíc ton obilia, ktoré ruský vodca Vladimir Putin bezplatne sľúbil šiestim africkým krajinám na minulotýždňovom samite v Petrohrade.

10:50 Rusko dnes zaradilo Nórsko do zoznamu cudzích štátov, ktoré sa podľa neho voči Moskve dopustili nepriateľských akcií. Ruská vláda krok, ktorý v praxi znamená obmedzenie nórskej diplomatickej misie, oznámila na svojom webe. Podobné reštrikcie Moskva v máji 2021 prvýkrát zaviedla voči Česku a Spojeným štátom, vlani v júli zaviedla opatrenia voči misiám ďalších piatich európskych krajín, vrátane Slovenska.

Zaradenie do zoznamu okrem iného zahŕňa obmedzenia nórskej diplomacie v Rusku až úplný zákaz zamestnávania miestnych pracovníkov pre nórske misie, pripomína vo vyhlásení ruská vláda. Nórsko podľa nového dekrétu môže pre svoje diplomatické úradovne v Rusku najať najviac 27 ľudí.

Nórsko zatiaľ podľa hovorcu diplomacie tejto škandinávskej krajiny oficiálne rozhodnutie z Moskvy nedostalo. Nórska ministerka zahraničia Anniken Huitfeldtová podľa agentúry Reuters odmietla, že by Oslo voči Moskve podnikalo iné ako priateľské kroky. „Dnešná situácia je výsledkom ruskej vojny na Ukrajine. Rusko sa môže samo rozhodnúť, že vojnu ukončí,“ uviedla šéfka diplomacie.

Škandinávska krajina je členom NATO a s Ruskom má v Arktíde necelých 200 kilometrov dlhú spoločnú hranicu. „Ako susedná krajina máme obe záujem na funkčných diplomatických vzťahoch a komunikačných kanáloch, o to aj v ťažkých časoch,“ uviedla ministerka Huitfeldtová.

10:30 Ruská armáda od začiatku otvorenej invázie na Ukrajine podľa potvrdených údajov zabila 10 749 civilistov a ďalších 15 599 zranila. Uviedol to šéf oddelenia boja proti vojnovým zločinom na ukrajinskej generálnej prokuratúre Jurij Belousov. „Máme potvrdených 10 749 zabitých a 15 599 zranených civilistov, vrátane 499 zabitých a 1 090 zranených detí," povedal. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Belousov dodal, že tieto údaje sú len vrcholom ľadovca. „Keď oslobodíme naše územia, tento počet sa výrazne zvýši, možno desaťnásobne," konštatoval. Len v meste Mariupoľ podľa neho môžu byť desaťtisíce civilných obetí.

10:20 Úrady na Ruskom ovládaných ukrajinských územiach nútia tamojších Ukrajincov, aby prijímali ruské občianstvo. Keď to nechcú urobiť, hrozia im postihy, vrátane deportácie alebo väzby, uviedli v stredu výskumníci z americkej Yaleovej univerzity.

Čítajte aj Občianstvo, alebo teror a deportácia. Rusi sa snažia ničiť Ukrajincom aj identitu

10:00 Pri ostreľovaní juhoukrajinského mesta Cherson boli vo štvrtok ráno zranení najmenej traja ľudia. Podľa britskej stanice BBC to uviedol vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

Dodal, že ostreľovalo ruské delostrelectvo. Pod paľbu sa dostal prostriedok verejnej dopravy, ktorým sa ľudia viezli do práce, napísal Jermak na sociálnych sieťach, na ktorých uverejnil aj fotografiu so zakrvaveným sedadlom.

Terčom útoku bol v noci na štvrtok aj Kyjev. Náčelník kyjevskej mestskej vojenskej správy Serhij Popko uviedol, že ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila asi 15 samovražedných dronov, ktoré smerom na ukrajinskú metropolu vypustila ruská armáda.

„Ôsmy po sebe idúci útok šáhidov (útočných dronov typu Šahid) na Kyjev. A opäť, ako včera (v stredu), je útok masívny. Sily a prostriedky protivzdušnej obrany na prístupe ku Kyjevu identifikovali a zničili takmer jeden a pol tucta vzdušných cieľov,“ uvádza sa v správe zverejnenej Popkom na sociálnych sieťach.

9:38 Flámska regionálna vláda rozhodla, že Flámsko investuje 1,5 milióna eur ročne do inovačného fondu NATO a tiež do tzv. Severoatlantického akcelerátora pre obranné inovácie (DIANA). Informuje o tom spravodajca TASR.

Flámsky minister hospodárstva Jo Brouns v stredu uviedol, že je to vôbec prvýkrát, čo Flámsko prispeje k plneniu cieľa Severoatlantickej aliancie vyčleniť na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP).

Belgicko, ktorého je Flámsko súčasťou, pritom patrí medzi štáty NATO, ktoré vynakladajú na obranu najmenej prostriedkov, a to výrazne menej, než sú dohodnuté dve percentá HDP.

Vo výročnej správe generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga z marca tohto roku sa uvádza, že Belgicko je z pohľadu výdavkov na obranu na 28. mieste z vtedy 30-člennej Aliancie. Menej ako belgických 1,18 percenta HDP na obranné účely podľa správy vynakladali už iba Španielsko (1,09 percenta) a Luxembursko (0,62 percenta).

Severoatlantický akcelerátor pre inovácie v obrane (DIANA) pred dvoma rokmi vytvorilo sedemnásť členských štátov NATO, vrátane Belgicka. Mal by zabezpečiť, aby si Aliancia udržala technologický náskok pred súperiacimi mocnosťami, ako sú napríklad Rusko a Čína. Flámsko sa do tejto iniciatívy zapája prostredníctvom vedeckých inštitútov Imec, Flanders Make a VIB, ktoré podpísali dohodu s NATO, že budú v tomto rámci fungovať ako testovacie centrá.

„Zatiaľ čo v minulom storočí boli vláda a obrana v popredí mnohých technologických prelomov, dnes vidíme, že stále viac aplikácií sa vyvíja na základe civilných technológií. Hovoríme teda o technológiách dvojakého použitia a preto sa zameriame na DIANA a na Inovačný fond NATO,“ vysvetlil pozíciu flámskej regionálnej vlády minister Brouns.

9:02 Rusko vo štvrtok oznámilo, že v Kalužskej oblasti zostrelilo šesť bezpilotných lietadiel a prekazilo tak „teroristický útok“. Informovala o tom agentúra AFP.

„Túto noc systémy protivzdušnej obrany zostrelili šesť dronov, ktoré sa pokúšali preletieť nad Kalužskou oblasťou,“ uviedol v statuse na platforme Telegram Vladislav Šapša, gubernátor Kalužskej oblasti ležiacej v centre európskej časti Ruskej federácie a vzdialenej asi 200 kilometrov juhozápadne od Moskvy.

Udalosť si podľa Šapšu nevyžiadala žiadne obete na životoch ani materiálne škody. Rusko v utorok informovalo, že zmarilo ďalší útok dronov v Moskve. Jeden z dronov však poškodil budovu, ktorá bola terčom podobného útoku už počas uplynulého víkendu.

8:34 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 620 ruských vojakov. Straty na životoch v radoch ruských ozbrojených síl od začiatku vojny sa tak zvýšili na 247 850, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Moskva podľa neho za uplynulý deň prišla aj o sedem tankov, dvadsaťjeden obrnených bojových vozidiel, dvadsaťšesť delostreleckých systémov a štyri raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 4 224 tankov, 8 234 obrnených bojových vozidiel, 4 892 delostreleckých systémov a 704 raketometov.

8:03 Podľa doterajších informácií dnešný vzdušný útok na ukrajinské hlavné mesto nemá žiadne obete a nespôsobil ani hmotné škody, uviedla vojenská správa. Zároveň upozornila, že údaje sa môžu zmeniť.

Dvojicu ruských útokov v noci na dnes zažila tiež Dnepropetrovská oblasť, uviedol jej šéf Serhij Lysak. 15 striel z ťažkého delostrelectva bolo vypálených na obec Červonohryhorivka, kde boli zničené štyri domy a elektrické vedenie. V obci Pokrovske, ktorá rovnako ako Červonohryhorivka ležala na brehoch Kachovskej priehrady pred jej zničením, bola zasiahnutá škola. Podľa Lysaka si útoky nevyžiadali žiadnych zranených.

Rusi útočia na Dnepropetrovskú oblasť takmer denne z okupovaného ľavého brehu rieky Dnepr. Zvyčajne ruské sily používajú delostrelectvo a riadené letecké bomby, pripomína RBK-Ukrajina.

V noci z utorka na stredu Rusi okrem iných cieľov zaútočili na prístav Izmajil na Dunaji, ktorý kvôli tomu prerušil prevádzku. Poškodená bola infraštruktúra pre vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov aj skoro 40 000 ton pšenice.

7:27 Fínska pohraničná stráž očakáva, že počet ľudí snažiacich sa o útek z Ruska sa zvýši po tom, ako Moskva sprísnila legislatívu o povolávaní do vojenskej služby. „Vnútorné ruské procesy môžu ovplyvniť pohyb na hraniciach. Hrozba nelegálnych prechodov cez hranice pravdepodobne stúpne," povedal pre fínsku vysielaciu spoločnosť Yle zástupca veliteľa pohraničnej stráže v juhovýchodnom Fínsku Jukka Lukkari. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Lukkari dodal, že fínska pohraničná stráž sa pripravuje na možné zmeny na hraniciach. Vysielacia spoločnosť Yle uviedla, že počas tohto leta bolo na fínskych juhovýchodných hraniciach doteraz jedenásť nelegálnych prekročení hraníc, pričom v siedmich prípadoch išlo o utečencov z Ruska.

7:16 Terčom podpaľačstva za posledných päť dní sa v Rusku a na okupovanom Kryme stalo najmenej 28 kancelárií slúžiacich na odvody do armády a budov ruského ministerstva obrany. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje ruské nezávislé médium Meduza.

Od 29. júla do 2. augusta takéto prípady podpaľačstva evidovali v mestách po celom Rusku od Petrohradu po Chabarovsk na ruskom Ďalekom východe. Najviac prípadov bolo v Moskve, Petrohrade a Kazani.

6:45 Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na štvrtok nad Kyjevom zneškodnila asi 15 dronov Šáhid iránskej výroby, ktorými na metropolu opakovane útočí Rusko. Informuje o tom portál RBK Ukrajina s odvolaním sa na šéfa kyjevskej vojenskej správy Serhija Popka.

O tom, či v Kyjeve vznikli nejaké škody, alebo či si útoky vyžiadali obete, zatiaľ žiadne správy nie sú. Popko uviedol, že v Kyjeve protiletecký poplach trval tri hodiny a od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári ho hlavné mesto zažilo už osemdesiatkrát. Teraz Rusi na Kyjev útočili ôsmu noc v rade.

V noci z utorka na stredu ruské sily zaútočili okrem iných cieľov na prístav Izmajil na Dunaji, ktorý kvôli tomu prerušil prevádzku. Poškodená bola infraštruktúra pre vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov aj takmer 40 000 ton pšenice.

Čítajte viac Akými dronmi útočia Ukrajinci na Moskvu? Identifikovali niekoľko typov

6:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu trval na tom, že Ukrajina je vďačná Západu za jeho podporu. Dodal však, že aj Ukrajina si zaslúži určitú vďaku za to, že zatláča Rusov. Uviedla to britská televízia Sky News.

Zelenskyj na konferencii ukrajinských veľvyslancov údajne povedal: „Ukrajina vie byť vďačná a je vďačná každej krajine, úplne všetkým ľuďom, každému národu, ktorý nám pomohol. Ale náš prínos pre spoločnú bezpečnosť si zaslúži vďaku.“

Prezidentove výroky je možné vnímať v súvislosti s niekoľkými spornými situáciami, vyvolanými vplyvnými zahraničnými politikmi, ktorí spochybnili reakcie Ukrajiny na ich pomoc.

Ako Sky News v utorok informovala, popredný poľský poradca vyhlásil, že Ukrajina by mala viac oceňovať podporu, ktorú jej Poľsko poskytlo za posledné roky.

Aj odchádzajúci britský minister obrany Ben Wallace v júli povedal: „Či sa to niekomu páči alebo nie, ľudia chcú vidieť trocha vďačnosti.“ Reagoval tak na otázku o frustrácii ukrajinského vedenia z toho, že nedostala oficiálne pozvanie do Severoatlantickej aliancie (NATO).

Čítajte viac Poliaci a Ukrajinci si vzájomne predvolávajú veľvyslancov, pre vyhlásenia o nevďaku za pomoc

Ukrajinský prezident neskôr ostrejšie zareagoval: „Ako inak máme ukázať našu vďačnosť? Môžeme sa ráno zobudiť a ministrovi ďakovať. Nech mi napíše, ako sa mu máme poďakovať.“

Predmetné Zelenského vyjadrenie označil ukrajinský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Vadym Prystajko za „sarkastické“ a o niekoľko dní bol zo svojej funkcie odvolaný.

Zelenskyj však v stredu trval na svojom postoji a údajne povedal: „Zastaviť Rusko v obnovovaní ríše znamená zachrániť slobodu národov, ktoré sú pre ruské vojenské kolóny v dostupnej zóne.“

„Ruská bojová sila, ktorú Ukrajinci zničili, už nebude zabíjať v Európe, Ázii ani inde na ďalších kontinentoch sveta,“ vysvetlil prezident.

Zároveň vyzval svojich veľvyslancov, aby boli opatrní v prístupe k domácej politike vo svojich hostiteľských krajinách.

„V rôznych krajinách sa budú v nasledujúcich mesiacoch konať voľby, čo vytvára určitú ťažkú situáciu. Potrebujeme porozumenie, ktoré preklenie takéto zložité vnútropolitické komplikácie. Ako veľvyslanci Ukrajiny musíte ochladzovať emócie, keď v politike susedov príliš vyčíňajú,“ poradil. „Chladiť, ale nebyť nemý,“ dodal Zelenskyj.

6:20 Brazília sa usiluje o mier na Ukrajine, ale ani ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ani ruský prezident Vladimir Putin naň nie sú pripravení. Povedal to v stredu brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva na tlačovej konferencii so zahraničnými novinármi. Podľa agentúry EFE Lula tiež skritizoval členov Bezpečnostnej rady OSN za to, že „podporujú vojny“.

O konflikte, ktorý rozpútala ruská invázia na Ukrajinu, by sa malo podľa Lulu „diskutovať v OSN“. „Sú to ale členovia Bezpečnostnej rady, ktorí bojujú a ktorí si myslia, že vojna sa skončí, keď jedna zo strán k tomu tú druhú donúti vojenskými prostriedkami,“ uviedol brazílsky prezident. Podľa neho by sa svetoví lídri mali snažiť vytvoriť takú situáciu, aby obe strany konfliktu diskutovali o mierovom návrhu, namiesto toho, aby „priživovali“ vojnu.

„Ani Putin ani Zelenskyj nie sú pripravení na mier,“ povedal tiež Lula. Dodal, že mierový návrh, na ktorom pracuje Brazília s ďalšími neutrálnymi krajinami, bude pripravený vo chvíli, keď budú Moskva a Kyjev pripravené rokovať. Brazílsky prezident už skôr kritizoval ruského aj ukrajinského prezidenta, že neusilujú o rokovania o prímerí, pretože obaja veria, že dokážu v tejto vojne zvíťaziť.

Tento víkend sa v saudskoarabskom meste Džidda bude konať schôdzka zástupcov asi štyroch desiatok krajín, ktorí majú rokovať o mieri na Ukrajine. Na rokovaní, na ktoré nie je pozvané Rusko, sa zúčastní napríklad aj India a tiež Brazília.

Brazílsky prezident novinárom povedal, že všetci svetoví lídri majú povinnosť „hľadať spôsoby, ako ukončiť všetky vojny. "Dnes ale takmer všetci investujú do zbraní, a pritom nevieme, koľko dávajú na to, aby sa skončil hlad a chudoba vo svete,“ povedal Lula podľa agentúry EFE.