Rusko v júli odstúpilo od dohody vyrokovanej minulý rok Tureckom a OSN, ktorá aj počas vojny umožňovala vyvážať obilie z ukrajinských prístavov cez Čierne more. Vďaka tomu sa zmiernila potravinová kríza vo svete. Ukrajina a Rusko sú poprednými vývozcami obilia.
„Samozrejme, v prípade návratu k dohode budeme ďalej robiť všetko, čo je potrebné, aby sa zaistilo, že každý vrátane Ruska bude môcť voľne a bezpečne vyvážať svoje potraviny a potravinové produkty,“ povedal Blinken novinárom v sídle OSN.
„Chceme vidieť tieto potraviny na svetových trhoch. Chceme, aby mal každý úžitok z nižších cien,“ uviedol americký minister po tom, ako predsedal zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN venovanému potravinovej neistote spôsobenej ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine.
Mnohé krajiny na zasadnutí rady vyjadrili sklamanie, že Rusko odstúpilo od dohody, a vyzvali Moskvu, aby si to rozmyslela.
Rusko vlani súhlasilo s čiernomorskou obilnou dohodou vďaka tomu, že zároveň s ňou bola v júli 2022 podpísaná aj ďalšia dohoda, ktorá umožňovala Rusku vyvážať na zahraničné trhy jeho potraviny a hnojivá. Toto podporili aj predstavitelia OSN.
I keď ruské exporty potravín a hnojív nie sú terčom západných sankcií uvalených na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu vo februári 2022, Moskva vyhlásila, že rôzne obmedzenia v platbách, logistike a poistení zastavili vývoz týchto komodít.
Počas štvrtkového zasadnutia rady ruský zástupca veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij obvinil západné krajiny z „arogantnej neochoty“ pomôcť plniť dohodu OSN s Moskvou.
Zdôraznil, že Rusko malo väčší podiel na svetovom trhu s pšenicou než Ukrajina a bolo hlavným vývozcom hnojív.
Keď Moskva odstúpila od dohody, začala útočiť na ukrajinské prístavy a obilnú infraštruktúru na pobreží Čierneho mora a na rieke Dunaj, čo prudko zdvihlo ceny obilia na svetových trhoch.