529. deň: Ukrajinci bombardovali 'bránu na Krym', raketami zasiahli dôležitý Čongarský most

Čítajte viac 528. deň: Ruská riadená strela zasiahla v Kupiansku transfúznu stanicu, hlásia obete

22:04 Hraničný priechod medzi Ruskom a Ukrajinou Kolotilovka-Pokrovka medzi ukrajinskou Sumskou oblasťou a ruskou Belgorodskou oblasťou obnovil činnosť. Oznámilo to ukrajinské ministerstvo pre reintegráciu dočasne okupovaných území a uviedlo, že Ukrajinci sa môžu z okupovaných oblastí vrátiť cez tento priechod. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ukrajinské ministerstvo pre reintegráciu dodalo, že na ukrajinskej strane priechodu je dobrovoľnícke humanitárne centrum, v ktorom všetci Ukrajinci môžu zdarma dostať psychologickú, právnu a humanitárnu pomoc.

20:50 Predseda výboru lotyšského parlamentu pre občianstvo a migráciu Ingmárs Lídaka upozorňuje, že existuje veľmi vysoká pravdepodobnosť, že približne 6 000 ruských občanov dostane v septembri od vlády v Rige príkaz opustiť krajinu. Dôvodom je, že nepodnikajú úradmi stanovené kroky na opätovné vydanie povolenia na pobyt v Lotyšsku.

Ako na svojom webe uviedlo Rádio Sloboda (RFE/RL), úradné listy s výzvou budú adresované držiteľom ruského občianstva, ktorí ešte nezačali s registráciou povolenia na pobyt v Lotyšsku podľa nových pravidiel a nezložili štátnu jazykovú skúšku.

Túto informáciu pre RFE/RL potvrdili aj na lotyšskom ministerstve vnútra. Ministerstvo uviedlo, že adresáti takýchto listov budú musieť Lotyšsko opustiť do troch mesiacov. Nesplnenie tohto nariadenia sa bude trestať pokutou, trestné stíhanie dotknutým osobám nehrozí. Podľa zákona však tí, ktorí stratia právo na pobyt v Lotyšsku, budú musieť byť vyhostení.

Lídaka však podľa webu BNN.news zdôraznil, že ide „väčšinou o ľudí v dôchodkovom veku, ktorí v Rusku nič nemajú“ a ich deti a vnuci sú lotyšskými občanmi a žijú v Lotyšsku. Povedal, že ak budú títo ľudia deportovaní, „ich príbuzní nebudú mať lotyšskú vládu v láske“.

V Lotyšsku žije 25 317 ruských občanov s osobitným štatútom: pred získaním ruského pasu boli lotyšskými občanmi alebo – vo veľkej väčšine – tzv. neobčanmi – apatridmi. Koncom septembra roku 2022 lotyšský parlament pre takéto osoby legislatívne zrušil povolenia na trvalý pobyt, a to od 2. septembra 2023.

Aby si zachovali právo žiť v Lotyšsku, musia požiadať o povolenie na pobyt podľa nového postupu: na tento účel musia Úradu pre občianstvo a prisťahovalectvo predložiť osvedčenie o znalosti lotyšského jazyka a preukázať, že ich mesačný príjem počas posledného roka nebol nižší ako minimálna mzda – v roku 2023 to bolo 620 eur – alebo že poberajú lotyšský dôchodok. Tí, ktorí sa pokúsili absolvovať skúšku znalostí lotyštiny pred 1. septembrom, ale neuspeli, budú mať právo opakovať ju do 30. novembra. Povolenie na pobyt im bude predĺžené do konca roka.

20:00 Saudská Arábia a ďalšie krajiny navrhli princípy možného mierového plánu na ukončenie vojny na Ukrajine. Urobili tak počas schôdzky v saudskoarabskej Džidde, na ktorej sa počas tohto víkendu zúčastnili predstavitelia približne 40 krajín sveta vrátane USA, Ukrajiny, Číny a viacerých štátov EÚ. Rusko na rozhovory pozvané nebolo.

Čítajte viac Saudská Arábia na summite v Džidde predstavila mierový plán pre Ukrajinu

19:16 Ukrajinské údery na ruské námorné ciele sú podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) pravdepodobne cielenou kampaňou narúšania dodávok so zámerom vydláždiť cestu pre širšiu protiofenzívu. „Predchádzajúce úsilie Ukrajiny pri narúšaní vojenského potenciálu nepriateľa sa sústreďovalo hlavne na ruské ciele na pevnine, ale zdá sa, že ukrajinské sily teraz do tohto úsilia zahŕňajú aj námorné ciele," uviedol ISW. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Ukrajinské sily teda pokračujú vo vytváraní podmienok pre budúce rozhodujúce operácie, ako to robili pred protiofenzívnymi akciami v Charkivskej a Chersonskej oblasti v roku 2022," dodal Inštitút pre štúdium vojny.

17:14 Úradujúci gubernátor Ruskom okupovanej Časti Chersonskej oblasti Volodymyr Saľdo informoval aj o ukrajinskom raketovom útoku na druhý most v Chersonskej oblasti, ktorý leží pri meste Heničesk, severovýchodne od Čongarského mosta, uvádza agentúra DPA.

Pri útoku bol podľa Saľda poškodený aj neďaleký plynovod, vo viedlo k výpadku dodávok plynu pre 20 000 obyvateľov Heničenska. Zranenia podľa neho utrpel jeden civilista, ktorý práve prechádzal po moste.

Podľa Saľdových tvrdení Ukrajinci pri nedeľňajších útokoch na mosty vedúce na Krym použili moderné britské strely Storm Shadow, uvádza stanica CNN.

16:50 Ukrajinská armáda podnikla útok na Čongarský most, ktorý spája okupovaný polostrov Krym s Chersonskou oblasťou na juhu Ukrajiny. Ruské médiá uviedli, že most zasiahli tri alebo štyri explózie. Informuje o tom web Sky News.

Rusmi dosadený líder Krymu Sergej Aksionov povedal, že Ukrajina na most zaútočila raketami. „Nepriateľ podnikol raketový útok na oblasť Čongarského mosta na severe Krymu," napísal na komunikačnej platforme Telegram.

Podľa Aksionova väčšinu rakiet zostrelili, ale jedna dopadla na cieľ. „Poškodená je vozovka cestného mosta, práce na oprave sa už začínajú. Nie sú nijaké obete," napísal na Telegrame.

Čongarský most, známy ako „brána na Krym“, je jedným z mála spojení medzi Krymom a pevninou. Ukrajina ho zasiahla už v júni. Najnovší útok prišiel po tom, ako ukrajinský bezpilotný čln zaútočil pri Krymskom moste, ktorý cez Kerčský prieliv spája polostrov s Ruskom.

16:00 Viac ako 17 mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bol v nedeľu štátny znak bývalého Sovietskeho zväzu, umiestnený na štíte obrovskej sochy Matka Vlasť v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, nahradený ukrajinským — trojzubcom.

Čítajte viac Kyjevská Matka vlasť dostala namiesto sovietskeho znaku ukrajinský trojzubec

15:36 Dvaja ľudia prišli o život a ďalší dvaja boli zranení pri ruských útokoch za posledných 24 hodín proti Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedol to v nedeľu gubernátor oblasti Pavlo Kyrylenko. Jeden civilista zomrel a dvaja boli zranení pri ruskom bombardovaní obce Ňju-Jork. Bombardovanie poškodilo štrnásť domov a školu, konštatoval gubernátor. Ďalší človek pri ruskom útoku zomrel v dedine Torske, dodal Kyrylenko. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Od začiatku otvorenej ruskej invázie na Ukrajinu v Doneckej oblasti pre boje zomrelo celkovo 1 644 civilistov a 3 932 bolo zranených.

14:48 Účastníci konferencie o mieri na Ukrajine v saudskoarabskom meste Džidda sa zhodli v otázke rešpektovania územnej integrity Ukrajiny. Dosiahlo sa spoločné stanovisko, „že rešpektovanie teritoriálnej integrity a suverenity Ukrajiny musí byť jadrom akejkoľvek mierovej dohody," napísal taliansky denník Corriere della Sera, ktorý cituje web Ukrajinská pravda.

Zdroje z Európskej únie, na ktoré sa odvoláva taliansky denník, zároveň uviedli, že na samite sa rozhodlo o vytvorení pracovných skupín pre kľúčové témy desaťbodového mierového plánu predloženého Kyjevom.

13:00 Tisícky ruských výsadkárov zrejme zahynuli alebo utrpeli zranenia v útočnej vojne, ktorú Moskva vedie na Ukrajine, uviedlo v nedeľu britské ministerstvo obrany.

Odhady Londýna pritom súvisia s výrokmi veliteľa ruských vzdušných síl generálplukovníka Michaila Teplinského, ktorý 2. augusta v prejave na výročných oslavách ruských výsadkových jednotiek hovoril o 8 500 zranených výsadkároch. Tí sa podľa Teplinského neskôr vrátili na front na Ukrajine, prípadne frontovú líniu sami odmietli opustiť.

O niečo neskôr jeho prejav ruská armádna televízna stanica Zvezda vymazala, cituje DPA. „(Teplinskij) sa nevyjadril k tomu, koľko vojakov bolo zabitých alebo utrpelo príliš vážne zranenia na to, aby sa mohli vrátiť do nasadenia,“ napísalo britské ministerstvo obrany na sociálnej sieti X, predtým Twitter.

Počty, ktoré Teplinskij uviedol, však podporujú predpoklad, že najmenej 50 percent z 30.000 výsadkárov, ktorí boli v roku 2022 nasadení na Ukrajinu, bolo zabitých alebo zranených, dodáva DPA.

12:07 Na ruské hlavné mesto Moskva sa v nedeľu pokúšalo zaútočiť bezpilotné lietalo. Zostrelila ho protivzdušná obrana, informuje TASR na základe statusu moskovského primátora Sergeja Sobianina na platforme Telegram.

„Dnes okolo 11.00 h (10.00 h SELČ) došlo k pokusu o preniknutie dronu do Moskvy. Pri približovaní ho zničili sily protivzdušnej obrany,“ napísal Sobianin.

Ruské ministerstvo obrany neskôr podľa agentúry RIA Novosti spresnilo, že v Podoľskom okrese Moskovskej oblasti bol o 11.27 h (10.27 h SELČ) „zmarený pokus kyjevského režimu o vykonanie teroristického útoku bezpilotným lietadlom“. Útok si nevyžiadal obete ani škody.

Moskovské letisko Vnukovo z tohto dôvodu dočasne obmedzilo svoju prevádzku a časť letov bola presmerovaná na iné letiská.

Rusko obvinilo Ukrajinu aj z dvoch útokov dronmi na Moskvu, ku ktorým došlo v nedeľu 30. júla a v utorok 1. augusta. Drony okrem iného opakovanie zasiahli mrakodrap v komplexe známom ako Moscow City. Ukrajina sa k takýmto útokom oficiálne nehlási a nezverejňuje o nich podrobnosti.

11:26 Rusko v noci na nedeľu zaútočilo na Ukrajinu vo viacerých vlnách 70 strelami s plochou dráhou letu, hypersonickými raketami a bezpilotnými lietadlami Šahíd iránskej výroby. Informovala o tom televízia BBC s odvolaním sa na generálny štáb ukrajinskej armády.

Ukrajinské letectvo a protivzdušná obrana zničili všetkých 27 iránskych dronov, 30 zo 40 riadených striel Kalibr a rakiet Ch-101/Ch-555. Čo sa stalo s desiatimi nezostrelenými riadenými strelami, nie je známe.

Hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat uviedol, že jedným z kľúčových cieľov ruských nočných útokov bola Chmeľnycká oblasť, kde boli podľa agentúry UNIAN poškodené domy, autobusová stanica a komerčné objekty.

Výbuchy bolo počuť aj v Charkove. V Charkovskej oblasti za posledný deň hlásili dvoch mŕtvych a päť zranených civilistov.

11:00 V prestížnom klube krajín, ktoré vlastnia aspoň jednu lietadlovú loď, je momentálne 15 štátov. Spolu vlastnia 48 nosičov lietadiel, pričom väčšinou ide o ľahké lode. Ďalších 11 plavidiel je rozostavaných. Takmer polovicu zo všetkých lietadlových lodí na svete vlastnia USA, ostatné štáty sú popri nich ako chudobní príbuzní.

Čítajte viac Američania dominujú, hoci prestížny klub lietadlových lodí sa stále rozširuje

10:16 Turkménska štátna letecká spoločnosť Turkmenistan Airlines v sobotu oznámila, že do konca októbra predlžuje pozastavenie svojich letov do Moskvy v dôsledku obáv o bezpečnosť. Tie súvisia s nedávnym nárastom počtu dronových útokov v ruskej metropole, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry AP.

Pozastavenie letov medzi turkménskym hlavným mestom Ašchabad a Moskvou zostane v platnosti do 28. októbra „v súvislosti so situáciou vo vzdušnom priestore Moskvy a na základe posúdenia rizika v záujme zaistiť letovú bezpečnosť,“ uviedli turkménske aerolínie vo vyhlásení.

Pozastavenie letov, o ktorom Turkménsko prvý raz informovalo tento týždeň v stredu, malo pôvodne trvať iba do 22. augusta, pripomína AP.

Spoločnosť Turkmenistan Airlines v sobotu tiež spresnila, že lety medzi Ašchabadom a Moskvou budú miesto ruskej metropoly lietať do vyše 700 kilometrov vzdialeného mesta Kazaň.

Rusko počas uplynulých dní oznámilo, že nad Moskvou a v jej blízkosti zostrelilo niekoľko ukrajinských dronov. Nehlásilo však žiadne obete na životoch ani zranených. V utorok zasiahli drony v obchodnej štvrti Moscow City tú istú výškovú budovu, do ktorej narazilo bezpilotné lietadlo už v noci na nedeľu. V dôsledku dronových útokov bola nakrátko prerušená aj prevádzka moskovského medzinárodného letiska Vnukovo.

9:29 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 590 ruských vojakov. Straty na životoch v radoch ruských ozbrojených síl od začiatku vojny sa tak zvýšili na 249 700, uviedol v nedeľu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Moskva podľa neho za uplynulý deň prišla aj o päť tankov, jedenásť obrnených bojových vozidiel pechoty, dvadsaťdva delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 4 237 tankov, 8 262 obrnených bojových vozidiel pechoty, 4 965 delostreleckých systémov a 705 raketometov.

9:00 Pre 78 rokmi zhodili Američania atómovú bombu na japonské mesto Hirošima. Hrozí jadrová katastrofa opäť?

Čítajte viac Guvernér Hirošimy: Rusko eskaluje situáciu, jadrové zbrane už nikdy nesmieme použiť

7:30 Za poslednú noc ukrajinská protivzdušná obrana zlikvidovala 30 krídlatých striel a 27 dronov Šáhid, uviedol v sobotu ráno na webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vzdušné sily krajiny. Celkovo Rusko použilo na nočné útoky na Ukrajinu sedem desiatok striel a dronov.

Letecký poplach bol v noci v súvislosti raketovými útokmi vyhlásený vo väčšine východnej a južnej časti krajiny, v Kyjeve sa sirény rozozneli krátko po jednej ráno tamojšieho času (polnoc SELČ).

V priebehu noci potom bolo nad ukrajinským územím zostrelených 13 striel Kalibr, 17 rakiet Ch-101/Ch-555 a 27 dronov iránskej výroby Šáhid. Ruské strely boli vypustené z priestoru Čierneho mora a z lietadiel Tu-95C, ktoré sa pohybovali nad Kaspickým morom, uvádzajú ukrajinské vzdušné sily. Informácie bojujúcich strán nie je možné bezprostredne overiť z iných zdrojov.

Veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk rannú štatistiku doplnil pripomienkou, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári, už vzdušné sily brániace sa krajiny zlikvidovali okolo 3,5 tisíc vzdušných cieľov nepriateľa. V tomto počte je zahrnutých okolo 350 lietadiel a vrtuľníkov, 1200 striel s plochou dráhou letu a 24 balistických striel, vyše dvetisíc dronov a celkovo 13 nadzvukových striel Kinžal, ktoré ruská propaganda označovala za nezostreliteľné.

Čítajte viac Drony zasahujú do vojny na Ukrajine od začiatku. Teraz sú symbolom bojov

7:15 Budova univerzity v Donecku v okupovanej časti východnej Ukrajiny začala v sobotu večer horieť po tom, čo ju zasiahlo ukrajinské ostreľovanie, tvrdí tunajší Ruskom dosadený starosta Alexej Kulemzin. Informovala o tom agentúra Reuters.

Kulemzin tiež uviedol, že predbežné informácie ukazujú na to, že príčinou požiaru bol útok kazetovou muníciou. Ako poznamenáva Reuters, toto tvrdenie nemožno nezávisle overiť.

Ukrajina dostala dodávku kazetovej munície od Spojených štátov v júli a zaviazala sa vtedy, že ju bude používať len proti vojakom Ruska, ktoré proti nej už takmer rok a pol vedie vojnu.

Kazetová munícia v určitej fáze svojho letu exploduje a rozpadne sa na menšie nálože, ktoré sa rozptýlia v širšom okolí. Nevybuchnuté nálože môžu predstavovať nebezpečenstvo pre civilistov aj dlho po skončení konfliktu, a preto sa viac ako 120 krajín vrátane Slovenskej republiky v Dohovore o kazetovej munícii zaviazalo, že tieto zbrane nebudú ďalej vyrábať, skladovať, presúvať ani používať.

Dohodu však nepodpísali napríklad USA, ale ani Rusko a Ukrajina, ktoré obe podľa medzinárodných pozorovateľov tento typ munície v terajšej vojne použili.