Zatiaľ čo politici v Tchaj-peji diskutujú o pravdepodobnosti ozbrojeného konfliktu s Čínou, ktorá považuje Taiwan za svoju provinciu, a o spôsoboch posilnenia taiwanskej obrany, úradníci na súostroví Ťin-men diskutujú o kontroverznom pláne vybudovať most spájajúci ostrovy s čínskym mestom Sia-men.
Súostrovie Ťin-men je pod vládou Tchaj-peja od roku 1949, keď komunisti pod vedením Mao Ce-tunga vyhlásili v Pekingu Čínsku ľudovú republiku a kuomintanská vláda generála Čankajšeka utiekla na Taiwan. Počas krízy v 50. rokoch 20. storočia súostrovie čelilo silnému ostreľovaniu čínskou armádou.
Ostreľovanie však už dávno prestalo a zábrany na plážach súostrovia, ktoré mali vzdorovať prípadnému čínskemu vylodeniu, hrdzavejú. „Naša kultúra a história sú veľmi prepojené. Obyvatelia Ťin-menu nevnímajú Čínu ako hrozbu,“ hovorí Čou Siao-jün, ktorý kandiduje do miestneho zastupiteľstva za Taiwanskú ľudovú stranu.
Ľudová strana, založená v roku 2019, sa podobne ako Kuomintang usiluje o posilnenie kultúrnych a hospodárskych väzieb cez Taiwanský prieliv.
Hospodárstvo súostrovia Ťin-men je do veľkej miery závislé od cestovného ruchu. Polovica turistov, ktorí tam prišli v roku 2019, pochádzala z Číny. V roku 2019 však Čína zakázala individuálne cesty turistov na Taiwan z dôvodu rastúceho napätia medzi oboma stranami. V nasledujúcom roku Taiwan s odvolaním sa na opatrenia proti šíreniu covidu zakázal aj čínske skupinové zájazdy. Oba zákazy až na výnimky naďalej platia.
Čítajte viac Vojenská spolupráca aj na mori. Čína privítala ruské lode
„Je nemožné predstaviť si budúcu prosperitu Ťin-menu bez účasti Číny,“ hovorí Michael Szonyi, profesor čínskych štúdií na Harvardovej univerzite, autor knihy o taiwanskom súostroví.
„Pred rokom 1949 bol Ťin-men súčasťou (čínskej) provincie Fu-ťien,“ pripomína Wu Ťia-ťiang, vodca miestnej pobočky Taiwanskej ľudovej strany. „Po roku 1949 sme sa stali vojnovým ostrovom a stratili sme výhody obchodovania s Čínou,“ dodáva.
Wu patrí do koalície viacerých strán, ktorá sa snaží vybudovať „mierový most“, ktorý by spojil Ťin-men s Čínou. Táto myšlienka je súčasťou širšieho návrhu na premenu súostrovia na demilitarizovanú zónu. V súčasnosti je v Ťin-mene umiestnených približne tritisíc taiwanských vojakov. Zástancovia demilitarizácie veria, že ich návrh by pomohol zmierniť napätie s Čínou a zároveň by podporil hospodárstvo oblasti.
Čítajte viac Expert z Cambridgea: Tokio sa obáva, že po Rusku na Ukrajine urobí niečo Čína na Taiwane
Miestni obyvatelia sa sťažujú, že lieky a iné výrobky sú na ostrovoch drahé, čiastočne preto, že ich dovoz je zložitý.
Kritici vrátane vládnucej Demokratickej pokrokovej strany varujú, že most by sa mohol stať trójskym koňom ohrozujúcim národnú bezpečnosť. „Mohol by sa stať cestou, ktorá privedie vlkov do domu,“ povedal minulý rok zákonodarca vládnej strany Sü Č'-ťie.
Zástancovia mosta sú presvedčení, že úzke vzťahy s Čínou sú pre Ťin-men nevyhnutné. Približne tridsať percent vody na súostroví sa čerpá z jazera Lung-chu v čínskej provincii Fu-ťien prostredníctvom potrubia, ktoré začalo fungovať v roku 2018. V roku 2014 podpísala miestna vláda v Ťin-mene zmluvu o dodávkach skvapalneného zemného plynu s čínskou energetickou spoločnosťou a diskutuje sa aj o prepojení energetickej siete súostrovia s čínskou sieťou.
Čítajte viac Po Ukrajine Taiwan? Zaútočí naň Čína? Odpovedá taiwanský diplomat
Prepojenie súostrovia Jinmen s Čínou je zrejmé aj na trajektovom termináli. Dvanásť lodí denne prepravuje cestujúcich do čínskeho mesta Sia-men, kam ľudia cestujú za obchodom alebo na návštevu rodinných príslušníkov. Pred pandémiou covidu premávalo denne viac ako tridsať takýchto lodí a dopyt teraz výrazne prevyšuje ponuku. Cestujúci sa pravidelne tlačia pri pokladniciach a čakajú, či sa na poslednú chvíľu uvoľní miesto na jednom z trajektov.
Na Ťin-mene žije necelých 70-tisíc z 23 miliónov obyvateľov Taiwanu. Niektorí analytici sa však domnievajú, že spojenie súostrovia Ťin-men s Čínou by mohlo byť pre Peking spôsobom, ako postupne prevziať kontrolu nad Taiwanom bez toho, aby vyvolal silnú reakciu Spojených štátov. Tie nevylučujú vojenský zásah v prípade čínskeho útoku na Taiwan.