Informoval o tom portál idnes.cz. Zlatá alebo strieborná medaila, štylizovaná ako známka kvality produktu, spotrebiteľa zbavuje neistoty a navádza ho ku kúpe. Vie, že ocenenie fľaši udelili na slovo vzatí odborníci a teda kúpou neoľutujú.
Obzvlášť ak ide o odborníkov s reputáciou spoločnosti Gilbert et Gaillard, inštitútu porotcov, ktorí v rámci medzinárodnej súťaže vyhodnocujú každé tri mesiace tie najlepšie vína svetového trhu. A práve z nich si poriadne vystrelil Eric Boschman.
Boschman ešte donedávna patril k najlepším európskym someliérom. V rámci Belgicka patrí stále k špičke, aj keď sa momentálne sústredí viac na vzdelávanie a ochranu spotrebiteľov.
Medaila a vinárske ocenenia za začiatku vnímal ako užitočnú pomôcku pre bežných konzumentov, ale postupom času sa voči nim stal skeptickým. Ich množstvo podľa neho situáciu s výberom dobrého vína skôr komplikuje, z profesijného hľadiska ho dráždi aj sporná úroveň rôznych ocenení. Práve preto, že mnoho z rozdaných medailí je dnes len známkou preplateného marketingu. Čo sa aj rozhodol názorne dokázať.
V spolupráci so štábom belgického televízneho programu On n'est pas des pigeons nastražili pascu. Do prestížnej medzinárodnej súťaže vín poslali úplne béčkovú vzorku. A dosiahli s ňou nečakane dobrý výsledok. S hodnotením 88 bodov zo 100 možných získali zlatú medailu.
Víno do troch eur
Na výbere si dali skutočne záležať, vybrali vraj to najhoršie konzumné víno, na ktoré narazili v regáloch obchodného reťazca Delhaize. Cenový strop na výber fľaše si pôvodne určili vo výške troch eur, ich šampión stál nakoniec len dva a pol eura. Za viac vraj skutočne nestál.
Takéto víno by v tuctovom obale zo samoobsluhy na medzinárodnej súťaži pochopiteľne nezažiarilo. Preto ho pretiahli do novej fľaše s oveľa pôsobivejšou etiketou, ktorej názov si vymysleli – nemaskovali sa žiadnou existujúcou značkou.
Produkt pomenovali vznešene Le Château Colombier a vymysleli si k jeho pôvodu aj hodnoverný príbeh. Podľa etikety malo ísť o víno vyrobené z ušľachtilých odrôd viniča, výberu z hrozna zozbieraného na viniciach vo valónskom Côtes de Sambre a Meuse. Zvonku a svojim príbehom teda fľaša s vínom vyzerala nanajvýš dôstojne.
Kam s ňou zamierili? „Na výber bolo niekoľko desiatok vinárskych súťaží, ale rozhodli sme sa, že sa nebudeme držať pri zemi,“ vypovedal Boschman.
Výsledky aj tak nikto nečíta
Ich voľba padla na medzinárodnú súťaž organizovanú inštitútom Gilbert et Gaillard. Organizáciou, ktorá každé tri mesiace vytvára rebríček tých najlepších vín. A rozdáva medaily ako na bežiacom páse. Podľa sommeliera Boschmana prakticky stelesňovala to, čo považoval za príklad nečistej hry so spotrebiteľmi.
Prihláška do súťaže stála päťdesiat eur, ďalších dvadsať potom museli vynaložiť na chemickú analýzu vzoriek. Tieto náklady prenášajú usporiadatelia na vinárov, čo je vraj už samo o sebe náznakom možnej neférovosti. To, že si producenti vína sami musia nechať laboratórne otestovať svoje vína, totiž môže viesť k tomu, že výsledky potom upravia a urobia lichotivejšími.
Boschman a jeho tím však nepodvádzali, do laboratória zaslali svoj objav zo samoobsluhy. „Nebáli sme sa, že by na to v Gilbert et Gaillard niekto prišiel, pretože výsledky chemických rozborov tam aj tak nikto nečíta,“ uviedol belgický someliér. Neplietol sa.
Ich vzorka Le Château Colombier sa bez problémov klasifikovala. A hoci mal jeho kvalitu posudzovať tím odborníkov pri ochutnávkach, nikto na ňom chybu nenašiel. Víno získalo zlatú medailu a na degustačnom webe Gilbert et Gaillard si o ňom mohli ľudia prečítať pozitívne recenzie.
Čerešnička na torte
Išlo vraj o víno elegantné, hladké, ponúkajúce ostré a bohaté poschodie s čistou mladistvou vôňou, sľubujúcou príjemnú komplexnosť. S dodatkom „veľmi zaujímavé“ ho vrelo odporúčajú všetkým zákazníkom.
Pomyselnou čerešničkou na torte bolo, že organizátori oznámili víťazom, že si teraz môžu zakúpiť za šesťdesiat eur tisíc zlatých samolepiek s medailami Gilbert et Gaillard, ktorými môžu doplniť etikety Le Château Colombier.
Mohli nimi teda vylepšiť aj akúkoľvek inú fľašu a ťažko by im v tom niekto zabránil. Medaila, ktorú si v kvázi prestížnej súťaži vyslúžilo bežné konzumné víno, skutočne nebola zárukou vôbec ničoho.
„Samozrejme existujú súťaže, kde si kvalitu vedia postrážiť, robia dobrú prácu a ich medaily majú výpovednú hodnotu,“ uzatvára Boschman. „Ale Gilbert et Gaillard, ktorá ocenila zlatou medailou trojeurový výber z horného regálu, k nim zrejme patriť nebude. Rozdávanie medailí majú len ako biznis, nie ako skutočnú súťaž,“ uzavrel someliér.