Dáždnik NATO za územné ústupky Rusku? Nikdy, znie z Kyjeva

Bol to skúšobný balónik, signalizujúci únavu západných spojencov z vojny na Ukrajine? Alebo len nešikovne formulovaná myšlienka vysokého predstaviteľa Severoatlantickej aliancie, o akej sa na verejnosti nepatrí hovoriť?

16.08.2023 18:30
Litva / NATO / Jens Stoltenberg / Volodymyr... Foto: ,
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo) a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg počas tlačovej konferencie na summite Aliancie vo Vilniuse 12. júla 2023
debata (181)

Škandál okolo kontroverznej úvahy, že Ukrajina by mohla získať členstvo NATO, ak Rusku odovzdá časť svojho územia, spľasol po tom, čo si Kyjev s Bruselom vyjasnili postoje. Ukrajina potvrdila, že s vlastným územím nekšeftuje a aliancia potvrdila, že to od nej ani nežiada.

Šéf kancelárie generálneho tajomníka NATO Stian Jenssen, ktorý rozruch vyvolal, vzal svoje slová späť. „Moje vyhlásenie bolo súčasťou rozsiahlejšej diskusie o možných budúcich scenároch na Ukrajine a nemal som to takto povedať. Bola to chyba,“ povedal v stredu pre nórsky denník Verdens Gang (VG).

NATO ukázalo silu v Čiernom mori
Video

Práve tieto bulvárne noviny deň predtým zverejnili správu o panelovej diskusii v juhonórskom mestečku Arendal, kde Jenssen, dlhoročný pobočník šéfa NATO Jensa Stoltenberga, predniesol svoju spornú úvahu. „Myslím si, že riešením by mohlo byť, keby sa Ukrajina vzdala územia a na revanš získala členstvo v NATO,“ citoval v utorok VG Jenssena. „Nevravím, že to tak musí byť. Ale mohlo by to byť možné riešenie,“ dodal v odpovedi na otázku, či Ukrajina bude musieť v rámci budúcich mierových rokovaní ruskému agresorovi postúpiť časť okupovaných území.

Odstrašil summit NATO Rusko a posilnil Ukrajinu?
Video

Jenssen pripomenul, že v diplomatických kruhoch pokračujú diskusie o povojnovom postavení Ukrajiny. Svoju odvážnu úvahu síce zjemnil poznámkou, že „musí byť na Ukrajine, aby sa rozhodla, kedy a za akých podmienok chce rokovať“, čo je oficiálne stanovisko NATO, pobúrenej reakcie Kyjeva sa však ani tak nevyhol.

„Hovoriť o vstupe Ukrajiny do NATO výmenou za vzdanie sa časti ukrajinských území je absolútne neprijateľné. Vždy sme vychádzali z toho, že aliancia, podobne ako Ukrajina, neobchoduje s územiami,“ napísal na Facebooku hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko, podľa ktorého „vedomá či nevedomá“ účasť predstaviteľov NATO na formovaní takéhoto naratívu „hrá do karát Rusku“. „Je v záujme euroatlantickej bezpečnosti diskutovať o spôsoboch, ako urýchliť víťazstvo Ukrajiny a jej získanie plného členstva v NATO. Zaviazali sme sa k ďalšej plodnej spolupráci so sekretariátom NATO pre dosiahnutie týchto cieľov,“ dodal Nikolenko.

Čierne more, NATO Čítajte viac Moskva eskaluje vojnu. Bude Čierne more patriť NATO či Rusku?

Jenssenove úvahy okamžite odmietla aj kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Vymeniť územie za dáždnik NATO? Smiešne! To by znamenalo dobrovoľne prikývnuť na porážku demokracie, povzbudiť medzinárodného zločinca a zachovať ruský režim, pošliapať medzinárodné právo a automaticky preniesť vojnu na ďalšie pokolenie,“ citoval prezidentského poradcu Mychajla Podoľaka portál Meduza.

Podľa Zelenského poradcu Jenssenove slová „jasne zapadajú do logiky scenára ‚zmrazenia‘, ktorý si Rusko želá“. Zdôraznil tiež, že ak Putin v terajšej vojne neutrpí rozhodujúcu porážku, ruská agresia sa po čase rozhorí s ešte väčšou intenzitou. „Pokusy zachrániť svetový poriadok a uzavrieť zlý mier prostredníctvom – povedzme to na rovinu – Putinovho triumfu, nezaručia svetu mier, ale hanbu a opäť vojnu,“ parafrázoval Podoľak Churchillov slávny výrok o mníchovskej zra­de.

NATO, Litva Čítajte viac Kde nájde NATO 300-tisíc vojakov na obranu pred Ruskom? A čo to znamená pre Slovensko?

Kyjev sústavne opakuje, že bude bojovať až do obnovenia svojich medzinárodne uznávaných hraníc spred roku 2014. Protiofen­zíva, ktorú spustil v júni v snahe oslobodiť okupované územia, však postupuje iba pomaly. Za jedenásť týždňov jej trvania získal späť niečo vyše dvesto štvorcových kilometrov a jedenásť dedín.

Práve v stredu Ukrajinci ohlásili dobytie obce Urožajne v západnej časti Doneckej oblasti. Dedinu s 2 000 obyvateľmi Rusi okupovali od marca minulého roku. Podľa denníka New York Times Kyjev nasadil do bojov pri Urožajnom tisíce vojakov a ťažkú techniku. „Ak sa im podarí preraziť alebo obísť Urožajne, budú asi 80 kilometrov od veľkých prístavných miest Berďansk a Mariupoľ pri Azovskom mori. S každým kilometrom postupu ukrajinské sily vyvíjajú čoraz väčší tlak na ruské zásobovacie línie,“ predpovedal americký denník pred stredajším vyhnaním okupantov z dediny.

Ukrajina sa snaží vraziť klin medzi ruské invázne sily okupujúce juh krajiny, ale naráža na silné obranné línie. Jej postup spomaľuje aj to, že sa do protiofenzívy pustila bez leteckej podpory, keďže jej chýbajú moderné stíhačky schopné konkurovať agresorskej krajine.

Kyjev, ktorý u spojencov na jar vyvolal veľké nádeje v úspech protiofenzívy, je čoraz nervóznejší z náznakov ich únavy z vlečúcej sa vojny. V západných diplomatických kruhoch sa diskutuje o možných kompromisných riešeniach, pravda, verejne NATO, USA i EÚ stále odmietajú hovoriť o prípadnom zmrazení konfliktu.

Jenssenovo prerieknutie sa preto aliancia rozhodla rýchlo korigovať. NATO už v utorok večer vydalo objasňujúce vyhlásenie, v ktorom potvrdilo doterajšiu mantru. „Budeme naďalej podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné, a sme odhodlaní dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier. Postoj aliancie je jasný a nemení sa,“ citoval hovorcu NATO denník Guardian.

Aj Jenssen v stredu pre Verdens Gang pripustil, že Kyjev napriek pomalšej protiofenzíve momentálne nemá dôvod vyjednávať s Moskvou a robiť jej nijaké ústupky. „Teraz sú zbrane cestou k mieru, ako povedal môj šéf Jens Stoltenberg,“ cituje ho nórsky denník.

© Autorské práva vyhradené

181 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Jens Stoltenberg #vojna na Ukrajine #ústupky