Na jar tohto roku Poľsko rozbehlo svoj doposiaľ najväčší zbrojný projekt – bojové vozidlo pechoty Borsuk. Objednalo ich 1400 – tisíc v bojovej verzii a 400 v pomocných verziách (zdravotníckej, veliteľskej, ženijnej či odťahovacej). Zatiaľ vzniklo niekoľko prototypov a prvé sériové Borsuky má poľská armáda prevziať na budúci rok. Všetkých 1400 majú vyrobiť do roku 2035.
Základná bojová verzia Borsuka nesie bezposádkovú vežu ZSSW-30 s kanónom kalibru 30 mm a izraelskými protitankovými raketami Spike. Strelec ovláda zbrane diaľkovo zvnútra vozidla. Na projekt Borsuka teraz nadviaže ešte ťažšie bojové vozidlo pechoty, ktoré ponesie tú istú vežu, len vo verzii ZSSW-40. Ako číslo v názve napovedá, bude v nej použitý silnejší kanón kalibru 40 mm. Poľskí konštruktéri tiež pracujú na tom, aby mohla niesť aj iné typy protitankových rakiet.
Ťažké bojové vozidlo pechoty (CBWP) má vzniknúť na podvozku juhokórejskej samohybnej húfnice K9 Thunder. Na tom istom podvozku si Poliaci v minulosti vyrobili svoje húfnice Krab, teraz v licencii vyrábajú K9 celé. Súčasťou licenčnej zmluvy je možnosť neobmedzených úprav podvozku pre potreby poľských ozbrojených síl, ale aj na export.
CBWP tak vznikne spojením dvoch osvedčených komponentov – podvozku a veže. Výrazne sa tak znížia náklady aj čas potrebný na vývoj. Hmotnosť ani pancierová ochrana nového vozidla zatiaľ nie je známa, ale celková nosnosť podvozku K9 je až 50 ton. A požiadavkou poľskej armády je, aby toto ťažké bojové vozidlo poskytovalo posádke a prepravovaným vojakom ochranu, ktorá by sa blížila ochrane poskytovanej bežnými typmi tankov.
Odolnosť vozidla má zvýšiť aj systém aktívnej ochrany, ktorý automaticky ničí blížiace sa strely RPG či protitankové rakety. CBWP ho zrejme neponesie od začiatku, ale bude prispôsobený na jeho neskoršie namontovanie. Poľské ozbrojené sily plánujú získať 700 týchto strojov. „Cieľom je, aby armáda bola v krátkom čase vybavená ťažkým bojovým vozidlom pechoty,“ povedal minister Blaszczak.
Ľahké prieskumné vozidlo
Druhá zákazka, ktorú oznámil, sa týka 400 ľahkých prieskumných vozidiel LPR 4×4. Aj v tomto prípade ide o výsledok spolupráce s juhokórejským obranným priemyslom. Vozidlo LPR vznikne úpravou kórejských strojov KIA KLTV. Varšava kupuje veľké množstvo juhokórejských zbraní, vyžaduje však rozsiahly transfer technológií a práva na licenčnú výrobu.
Na základe poľských pripomienok bude mať LPR upravenú karosériu. Bude ho poháňať dieselový motor s výkonom 225 koní a hmotnosť vozidla bude 5,7 t. Na streche bude umiestnená zbraň – buď guľomet kalibru 7,62 mm či 12,7 mm alebo granátomet kalibru 40 mm. Prvé kusy dostane poľská armáda opäť veľmi rýchlo – už na budúci rok. Celú objednávku prevezme do roku 2030.
Čítajte viac Poľsko buduje najsilnejšiu armádu v Európe. Má už viac tankov ako Nemecko či Francúzsko
Náhrada Rosomakov
Tretím projektom je vývoj novej generácie osemkolesového obrneného vozidla, ktoré najprv doplní a potom nahradí súčasné stroje Rosomak. Tie vznikli v licencii fínskej firmy Patria a Poľsko ich vyrába od roku 2002. Rosomak má za sebou ostré nasadenie v Afganistane, kde sa veľmi osvedčil. Stroje tam boli vybavené prídavným pancierom, ktorý odolal aj zásahom RPG-7. Pri výbuchu míny dochádzalo bežne k odtrhnutiu kolesa, no posádke sa nič nestalo. Je známy prípad, kedy boli odtrhnuté dve predné kolesá na jednej strane, no Rosomak sa vlastnými silami vrátil na základňu. Jeden poľský vojak zahynul pri incidente, kedy sa vozidlo po explózii silnej míny prevrátilo a on bol práve do pol tela vysunutý von z poklopu na veži.
Rosomak je podľa Blaszczaka dobrou platformou, no licenčné dohody obmedzujú ďalšie úpravy podľa poľských predstáv. Fínska firma zjavne nie je taká benevolentná, ako tie juhokórejské. A okrem budovania silnej armády je pre Poliakov dôležitý aj biznis. Nové vozidlo chcú totiž ponúkať aj na export. Sami ho chcú v rokoch 2028 až 2035 nakúpiť v počte rovných tisíc. Toľko majú teraz aj Rosomakov.
Čítajte viac To nie sú bociany. Bieloruské vrtuľníky narušili poľský vzdušný priestor
Natíska sa otázka, kde na to všetko chcú Poliaci zobrať peniaze. Kým pred ruskou inváziou na Ukrajinu dávali na obranu 3 miliardy eur ročne, vlani to už bolo takmer 16 miliárd eur a tento rok to môže byť až 30 miliárd eur. Minulý rok na jar začal v Poľsku platiť zákon, podľa ktorého musel štát vynaložiť na obranu najmenej 2,2 percenta HDP a tento rok 3 percentá. Úroveň troch percent má platiť aj v ďalších rokoch. Vláda premiéra Mateusza Morawieckého sa však nechce nechať týmto zákonom obmedzovať a plánuje vynaložiť na obranu krajiny až 4 percentá HDP.