Nové ponorky a fregaty – európske štáty posilňujú aj svoje námorné flotily

Na slávnostnej ceremónii v španielskych lodeniciach Navantia vo Ferrole položili kýl prvej fregaty triedy F-110. Španielske námorníctvo ich chce získať spolu päť. Významne posilňujú aj ďalšie námorníctva.

21.08.2023 06:00
Fregata Typ 26 Foto:
Vizualizácia fregaty triedy Typ 26, ktoré stavia Británia spoločne s Austráliou a Kanadou.
debata (47)

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu rozbehol najväčšie zbrojenie v Európe severný sused Slovenska. Poľsko sa však sústreďuje najmä na pozemné sily a letectvo. Varšava vedome odsunula námorníctvo na druhú koľaj, pretože nemá dosť peňazí, aby zvládla aj to. Podobne posilňujú pozemné vojská a vzdušné sily aj ďalšie štáty, ktoré ležia v blízkosti Ruska a Ukrajiny. Čím ďalej na západ, tým je zbrojenie a modernizácia techniky v tejto oblasti nižšia.

BALTOPS 23: NATO cvičí na Rusko aj na mori
Video
Zdroj: NATO

Krajiny, ktoré ležia na severnom, západnom i južnom pobreží Európy sa cítia viac ohrozené z mora a tak posilňujú svoje flotily. Španielsko je typickým príkladom. Má vo výzbroji šesť starších protiponorkových fregát a päť nových fregát na boj proti vzdušným cieľom. Tie sú vybavené americkým systémom Aegis na vyhľadávanie cieľov a navádzanie zbraní. Pre svoju veľkosť bývajú tieto fregaty triedy Álvaro de Bazán označované aj ako torpédoborce. Hoci je teda španielske námorníctvo v tomto smere pomerne dobre vybavené, začalo stavať ďalších päť fregát.

Pri dĺžke 145 metrov a výtlaku 6000 ton má nová trieda lodí opäť bližšie k torpédoborcom. Technické označenie tejto skupiny je F-110, no podľa prvej lode ich budú nazývať aj trieda Bonifaz. Prvú loď začali stavať tento mesiac, na vodu ju majú spustiť v roku 2025 a vstup do služby sa očakáva v roku 2028. Každý rok by mala potom pribudnúť ďalšia a všetkých päť bude v službe v roku 2032.

Trieda Bonifaz nesie nový bojový systém SCOMBA, ktorý vznikol zo systému Aegis. Výzbroj tvorí kanón kalibru 127 mm, rakety NSM proti lodiam a pozemným cieľom, torpéda a protilietadlové rakety. Rozsahom svojich bojových schopností majú tieto fregaty tiež bližšie k torpédoborcom. Okrem nich Španielsko stavia aj štyri ponorky triedy Isaac Peral (S 80 Plus). Prvá z nich je už hotová, práve prechádza skúškami a do služby má vstúpiť v novembri. Ďalšie tri majú byť hotové do roku 2028.

Španielske ponorky sa vyznačujú pohonom s uzavretým cyklom bez prístupu vzduchu. Využívajú bioetanol a kvapalný kyslík na vytváranie vodíka pre palivové články. Ich motory vytvárajú oxid uhličitý, ktorý sa zmiešava s morskou vodou a vypúšťa špeciálnymi tryskami rozriedený tak, aby sa neprezradila poloha ponorky. Plavidlá tak môžu zostať pod hladinou aj niekoľko týždňov, čo inak dokážu iba ponorky s jadrovým pohonom.

Nóri spolu s Nemcami

Nórsko kladie dôraz na obmenu svojej ponorkovej flotily. Spoločne s Nemeckom stavia šesť nových ponoriek triedy Typ 212CD. Plavidlá s dĺžkou 73 metrov a výtlakom 2500 ton tiež majú pohon s uzavretým cyklom bez prístupu vzduchu. Vyzbrojené budú štyrmi torpédometmi. Štyri z nich zaradí do služby v rokoch 2029 až 2035 nórske námorníctvo, ďalšie dve pridá v rokoch 2032 a 2034 Nemecko. Dve nové ponorky s podobným pohonom s uzavretým cyklom chce do svojej flotily v rokoch 2027 a 2028 zaradiť aj Švédsko.

Švédske ponorky postrážia pre NATO Rusov v Baltskom mori
Video
Zdroj: SAAB

Nemecko okrem ponoriek stavia aj fregaty triedy F126. Ide o najväčšie lode, ktoré bude mať nemecké námorníctvo od druhej svetovej vojny. Kým pri spomínaných španielskych lodiach sa uvažuje, že by mohli byť označované aj ako torpédoborce, nemecké lode by mohli byť pokojne aj o triedu vyššie, no aj tak sú oficiálne fregatami. Majú pritom dĺžku 166 metrov a výtlak 10 550 ton. Vyznačujú sa veľkou mierou automatizácie a tak bude posádku tvoriť iba 114 osôb.

Nemecko plánuje postaviť štyri lode tejto triedy. Prvá má byť hotová v roku 2028. Neskôr si môže Berlín uplatniť opciu na ďalšie dve. Výzbroj plavidiel má tvoriť kanón kalibru 127 mm, osem odpaľovacích zariadení pre strely NSM, šestnásť odpaľovacích šácht so zásobou 64 protilieta­dlových rakiet a dve odpaľovacie zariadenia pre protivzdušné rakety na blízku ochranu. Lode budú mať hangár pre dve helikoptéry a ponesú aj bezpilotné prostriedky.

Taliani a Briti vo veľkom

Veľká modernizácia prebieha aj v talianskom námorníctve, ktoré chce do roku 2027 postaviť až 16 lodí triedy Thaon di Revel. Dve z nich už boli aj dokončené a zaradené do služby. Táto trieda nielenže nahradí staršie lode (štyri fregaty Soldati a osem korviet Minerva), ale aj rozšíri početný stav talianskeho námorníctva. Pri dĺžke 143 metrov majú výtlak okolo 5000 ton.

Taliani ich stavajú v troch konfiguráciách označovaných ako ľahká, ľahká plus a plná. Všetky sú prispôsobené na zástavbu protilodných rakiet, protilietadlových rakiet a torpéd, no výzbroj sa líši od určenia lode. Vďaka modulárnej konštrukcii je veľmi jednoduché zbraňové systémy doplniť a tým loď posilniť. V ľahkej konfigurácii sú plavidlá určené na hliadkovanie a nesú iba kanóny – jeden kalibru 127 mm, jeden kalibru 76 mm a niekoľko rýchlopalných kalibru 25 mm. Vo verzii ľahká plus už sú schopné bojovať aj so vzdušnými cieľmi, pretože nesú 16 odpaľovacích zariadení pre rakety Aster 30. V plnej konfigurácii nesú aj šesť torpédometov. Na boj proti lodiam je možné namontovať osem odpaľovacích zariadení pre rakety TESEP EVO s dosahom až 360 km. Tie sa dajú v prípade potreby použiť aj proti pozemným cieľom.

Nórsko, F-35 Čítajte viac Lietadlá, tanky i rakety. Ako Vladimir Putin donútil Európu zbrojiť

Veľký počet nových fregát stavia aj Veľká Británia. Ide o triedu Typ 26, na ktorej spolupracuje aj s Kanadou a Austráliou. Prvá má vstúpiť do služby v roku 2027. Británia si ich postaví osem, Austrália deväť a Kanada až 15. Pri dĺžke 150 metrov budú mať plný výtlak až 8000 ton. Výzbroj bude tvoriť 24 odpaľovacích zariadení pre rakety proti lodiam a strely s plochou dráhou letu, 48 odpaľovacích zariadení pre protilietadlové rakety, kanón kalibru 127 mm, dva 30 mm kanóny a dva systémy Phalanx pre blízku ochranu. Do hangára sa zmestia dve helikoptéry.

Británia spolu s USA a Austráliou vyvíja aj nové jadrové ponorky. Tie budú mať nukleárny pohon, ale nie výzbroj. Ponesú len klasické torpéda a strely s plochou dráhou letu. Nová triedu Aukus, ktorá bude kombinovať britský dizajn s najnovšími americkými technológiami. Stavať ich budú v Austrálii, ale reaktory budú napríklad od britskej firmy Rolls-Royce. Austrália sa tak stane len siedmym štátom na svete, ktorý má vo výzbroji nukleárne ponorky. To sa však už dostávame mimo európsky rámec tohto článku.

© Autorské práva vyhradené

47 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #námorníctvo #ponorky #vojna na Ukrajine #fregata