V reštauráciách sa hostia rozprávajú o živote, priateľoch, zamestnaní, diskutujú o tom, či sa im viac páčil film Barbie alebo Oppenheimer alebo na ktorý koncert by mohli zájsť. Tieto hovory sa však môžu náhle zvrtnúť v rozprávaní o pochovávaní blízkych, o tom, ako sa kto schovával pri poslednom raketovom útoku alebo ako si upravil rozvrh, aby vyvážil prebdené noci a potrebu byť produktívny v práci.
„Smrť sa stala veľmi rutinnou súčasťou nášho života,“ predniesla dvadsaťdeväťročná Aljona Vyšnycká, ktorá pracuje ako koordinátorka projektov.
Vyšnycká žije v centre Kyjeva. Vo svojom prenajatom byte sa snaží vytvoriť si pohodlie nákupom drobností a pestovaním izbových rastlín. Zvykla si na to, že vibrácie pri explóziách zotrasú predmety z parapetov okien. Po každej noci plnej hlasných výbuchov sa u nej objaví migréna. Ale rovnako ako milióny ďalších obyvateľov hlavného mesta pokračuje v práci a „v pauzách od vojny oslavuje život“.
Obáva sa, že ruská agresia na Ukrajine, ktorá sa prvýkrát objavila v roku 2014, „bude nezlučiteľne s ľudským životom trvať večne alebo veľmi dlho“. „Je to taký ten pocit v pozadí, že vám jednoducho berú život. Život, ktorý by mal vyzerať úplne inak,“ zamyslela sa.
V druhom roku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu utrpel Kyjev menšiu fyzickú devastáciu ako v prvých mesiacoch. Posilnené ukrajinské jednotky protivzdušnej obrany sa zdokonalili v zachytávaní ruských bezpilotných lietadiel a rakiet vypálených – väčšinou v noci alebo v skorých ranných hodinách – na hlavné mesto.
Pri prechádzke Kyjevom sa toto leto všade objavujú známky normálnosti: pár objímajúci sa na lavičke, deti hrajúce si v parku, skokani prevádzkujúci bungee jumping nad riekou Dnepr, novomanželský pár tancujúci na hudbu, ktorá hrá na ulici.
Na tvárach ľudí sa však často objavujú známky prebdených nocí, keď bolo mesto terčom útoku, únava zo záplavy tragických správ a predovšetkým smútok.
Čítajte aj Kyjevská Matka vlasť dostala namiesto sovietskeho znaku ukrajinský trojzubec
Obyvateľka Kyjeva Olesja Kotubejová rozpráva, že jej milovaný slúži na frontovej línii a do armády vstúpila tiež jej najlepšia kamarátka. Na pokračujúcu vojnu preto nemôže nikdy zabudnúť.
Spomína na 7. júna, keď oslávila svoje 26. narodeniny. S kamarátkou navštívili kaviareň v centre Kyjeva. Sedeli v dvore zdobenom bohatými kvetmi a bujnou zeleňou a vychutnávali si kávu s výhľadom na chrám svätej Sofie. Napriek tomu sa ani v tejto malebnej scenérii nemohla zbaviť pocitu úzkosti. Boli prvé dni ukrajinskej protiofenzívy, ktorej sa jej milý zúčastnil v útočnej jednotke.
„V tejto chvíli nemôžete nič ovplyvniť, musíte čakať a udržať si duševné zdravie, nejako sa nezblázniť,“ vyhlásila. Na zadnej strane telefónu mala pod krytom zastrčenú fotografiu svojho priateľa. Jej obrázok podľa nej zaujíma rovnaké miesto na telefóne jej milého.
Čítajte aj Kuleba kritikom protiofenzívy: Ukrajina nemala existovať do troch dní, nikdy nás nepodceňujte
Kým hovorila, rozozneli sirény. Reagovala unaveným povzdychom. Krátko nato otriasli hlavným mestom početné silné a hlasné explózie. „Tie raketové útoky, ktoré sa odohrávajú súbežne s mojimi pokusmi žiť normálny život, ma hlboko ovplyvňujú,“ konštatovala.