551. deň: Poľsko a pobaltské štáty požiadali Bielorusko, aby vyhostilo vagnerovcov

Čítajte viac 550. deň: Rusko vysiela elitných vojakov, aby zabránili Ukrajine dosiahnuť prelom

23:27 Napriek západným sankciám má Rusko mnohé silné zbrane schopné spôsobovať ťažké časy ukrajinskej armáde, píše portál Ukrajinská pravda a konštatuje, že jednou z nich je útočný dron Lancet. Je neviditeľný pre radary, jeho elektrický motor nie je hlučný a jeho výbušná hlavica je zvyčajne dostatočne silná na poškodenie aj veľkých vozidiel.

Svet začal hovoriť o dronoch Lancet po príspevku v ruskej televízii pred mesiacom. Rusi podľa neho v porovnaní s rokom 2022 zvýšili produkciu dronov Lancet 50-krát. Ruskí propagandisti síce majú tendenciu preháňať, ale videozáznam ukazujúci miestnosť naplnenú desiatkami dronov Lancet vyvoláva otázku o technologických sankciách proti Ruskej federácii, píše Ukrajinská pravda.

Komponenty dronov Lancet, ktoré vyrába ruská firma Zala Aero, sú často produkované v Európskej únii. Nedávno vyšlo najavo, že motory montované do týchto dronov, AXI 5330/18, sú z produkcie českej firmy Model Motors. Firma uviedla, že tieto motory nevyrába už rok a „do Ruska sa mohli dostať len cez tretie krajiny".

Drony Lancet však obsahujú aj elektroniku z Číny, Taiwanu, USA, Švajčiarska a Južnej Kórey. Ukrajinská tajná služba načrtla typický obraz toho, ako sa do Ruska dostávajú napríklad čipy americkej firmy Texas Instruments. Najväčším dodávateľom týchto komponentov v Rusku je ruská firma VMK, pričom elektroniku nakupuje od sprostredkovateľských spoločností TIL a ATIL z Honkongu a Číny.

Čítajte viac Sankcie zaberajú, ruská ropa má problémy. Divízia Gazpromu sa prepadla o vyše 40 percent

Zabrániť Rusku vyrábať drony Lancet je tak podľa Ukrajinskej pravdy možné, ak Moskva nebude mať finančné prostriedky. „V modernom svete si môžete kúpiť čokoľvek, otázkou je len cena. Preto fakt, že Rusko vyrába rakety a drony napriek sankciám, je priamym výsledkom pokračujúceho obchodu s agresorom, vrátane nákupov jeho plynu, diamantov, kovov a mnohých iných tovarov," dodáva web.

23:13 Ukrajinský veliteľ na bachmutskom fronte sa vyjadril, že je nevyhnutné nedovoliť Rusom vybudovanie riadnej obrany v oblasti. Zástupca veliteľa 3. údernej brigády Maksym Žorin na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že „jednou z najdôležitejších úloh v sektore Bachmutu je pokračovať v postupe s cieľom zabrániť nepriateľovi vytvoriť si vlastný obranný systém. A to taký, aký si nepriateľ už vybudoval napríklad v Záporožskej oblasti," kde Ukrajinci s ťažkosťami prelamujú ruské opevnenia a mínové polia. Informuje o tom web CNN.

„Bude veľkým problémom, ak nepriateľovi poskytneme čas a príležitosť zakopať sa a uložiť míny," dodal Maksym Žorin. V nedeľu ukrajinskí predstavitelia uviedli, že armáda pokračuje v ofenzíve v bachmutskom smere a naďalej napreduje „meter za metrom".

22:59 Ukrajina chystá povinnú evakuáciu detí z okresov Vasylivka a Polohy v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. Uviedol to web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vicepremiérku a ministerku pre reintegráciu dočasne okupovaných území Irynu Vereščukovú.

„Ohlásime povinnú evakuáciu detí z dvoch okresov v Zaporižžskej oblasti. Musíme evakuovať 54 detí z piatich obcí," povedala vicepremiérka. Vereščuková dodala, že povinná evakuácia detí prebieha aj v meste Vovčansk v okrese Kupiansk v Charkovskej oblasti. Evakuácia sa podľa jej slov realizuje aj v Doneckej oblasti.

Čítajte viac Rusko „vymýva mozgy“ deťom uneseným z Ukrajiny, tvrdí britská veľvyslankyňa

22:10 Pred hlavnou bránou Serafimovského cintorína v Petrohrade inštalovali bezpečnostné rámy na detekciu kovov, napísal server Fontanka. Pohrebisko pritom označil za jedno z miest, kde by mohol byť pochovaný vodca ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin. Ten podľa ruských úradov zomrel minulý týždeň pri páde lietadla v Tverskej oblasti, dátum a miesto jeho pohrebu zatiaľ zostávajú utajené.

Petrohradský spravodajský server upozorňuje, že nevie iste, kto bude v utorok na Serafimovskom cintoríne pochovaný. Podľa jeho informácií tu má byť pochovaných päť z desiatich obetí pádu lietadla. V utorok sa chystajú pohreby ešte na ďalších troch petrohradských cintorínoch, nie sú však na nich vidieť také prípravy, ako na tom Serafimovskom, upozornila Fontanka.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes novinárom povedal, že o pohrebe šéfa vagnerovcov zatiaľ nie sú žiadne informácie a že rozhodnutie závisí predovšetkým od jeho rodiny. Na otázku, či sa poslednej rozlúčky zúčastní prezident Vladimír Putin, odvetil: „Zatiaľ nevieme kedy alebo ako (sa bude pohreb konať). Preto na túto otázku teraz nemožno odpovedať.“

Prigožinovo súkromné lietadlo sa zrútilo minulý týždeň v stredu v Tverskej oblasti, ruské úrady v nedeľu potvrdili úmrtie šéfa wagnerovcov na základe genetickej analýzy. Po páde lietadla sa objavili špekulácie, či bol Prigožin skutočne na palube lietadla. Šéf vagnerovcov bol totiž známy tým, že prijímal rôzne bezpečnostné opatrenia v snahe predísť pokusu o atentát.

Čítajte viac Ruský analytik: Smrť Prigožina znamená, že Putinov režim už rieši problémy ako za Stalina

Príčina leteckej havárie zostáva neznáma. Na internete sa kvôli Prigožinovým sporom s Moskvou špekuluje o tom, že lietadlo bolo zostrelené alebo že na jeho palube explodovala bomba. Hovorca ruského prezidenta v piatok ako „absolútna lož“ odmietol podozrenie Západu, že Prigožin bol zabitý na príkaz z Kremľa.

21:35 Rusko vyslalo do vzduchu dve stíhačky kvôli dvom americkým výzvedným dronom, ktoré sa podľa neho priblížili k jeho hranici nad Čiernym morom. Uviedlo to ruské ministerstvo obrany.

Drony amerického letectva MQ-9 Reaper a RQ4 Global Hawk boli podľa vyjadrenia Moskvy spozorované v blízkosti polostrova Krym. Tento ukrajinský polostrov anektovalo v roku 2014 Rusko v rozpore s medzinárodným právom. Po akcii ruských stíhačiek zmenili americké drony kurz a vzdialili sa od hranice, oznámila aj vo vyhlásení Moskva.

Podobné vyjadrenia ruské ministerstvo obrany zverejňuje pomerne často. Minulý týždeň niekoľkokrát informovalo o akcii svojich stíhačiek kvôli cudzím lietadlám a dronom.

21:00 Estónska premiérka Kaja Kallasová portálu Delfi povedala, že odmieta rezignovať po tom, čo vyšlo najavo, že jej manžel vlastní podiel vo firme pôsobiacej v Rusku. Na odchod z funkcie ju v piatok vyzvali popredné denníky v krajine a volá po ňom aj opozícia. Kallasová patrí medzi európskymi politikmi a političkami k najväčším kritikom ruskej invázie na Ukrajinu a je tvrdou zástankyňou protiruských sankcií. Kallasová vyhlásila, že jej manžel sa svojho podielu v príslušnej firme zbavil, a vyzvala estónske firmy na ukončenie aktivít v Rusku.

„Aj naďalej sa domnievam, že pôsobiť v Rusku alebo podporovať vzťahy s Ruskom v situácii, keď pokračuje plnohodnotná vojna, nie je z morálneho pohľadu správne. Je s tým potrebné prestať a vyzývam na to všetky estónske podniky,“ uviedla Kallasová. Povedala tiež, že jej muž svoj podiel predal a dokázal tým, že preberá zodpovednosť za svoje aktivity.

„Budem pokračovať v práci vo funkcii premiérky. Samozrejme, že opozícia môže vyvolať hlasovanie o nedôvere, ak k tomu nazhromaždí hlasy. To je jej práca,“ uviedla aj Kallasová.

O podiele premiérkinho manžela Arva Hallika vo firme Stark Logistics informovala v stredu estónska verejnoprávna stanica ERR. Podľa estónskych médií mal Hallik 25-percentný vlastnícky podiel vo firme, ktorá pokračovala v aktivitách v Rusku aj po začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári, respektíve prepravovala tovar pre estónskeho klienta, ktorý má v Rusku továreň. Podľa denníka Eesti Päevaleht na tom od začiatku vojny na Ukrajine zarobila 1,5 milióna eur.

20:21 Ruský vodca Vladimir Putin si v prvých dňoch invázie na Ukrajinu nesťažoval na západné sankcie a rozprával o konšpiračných teóriách. Vyplýva to z prepisu rozhovoru medzi nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom o ich rokovaniach s Putinom.

Čítajte viac Putin na začiatku vojny šíril hoaxy a od Scholza žiadal: Uznajte Krym za ruský

19:46 Nová ruská štátna učebnica dejepisu označuje revolúciu Maďarov z roku 1956 za vzburu fašistických radikálov a odsun sovietskych vojsk z krajín východného bloku považuje za chybu, upozornil na to v nedeľu server g7.hu.

Čítajte viac Dopravná nehoda v Iraku si vyžiadala deväť mŕtvych a 31 zranených

18:38 Za Rusko sa septembrového summitu skupiny veľkých ekonomík G20 zúčastní minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Podľa agentúry Reuters to dnes povedal ruský prezident Vladimir Putin, keď hovoril po telefonáte s indickým premiérom Naréndrou Módím. Summit sa uskutoční v Dillí 9. a 10. septembra.

Módí na Putinovo dnešné oznámenie reagoval chápavo, uviedla indická vláda. „Premiér vyjadril za rozhodnutie Ruska pochopenie a poďakoval Putinovi za ruskú trvalú podporu všetkých iniciatív v rámci indického predsedníctva skupiny G20,“ dodala.

17:50 Stovky ľudí si počas uplynulého víkendu v Moskve uctili pamiatku zakladateľa žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina a ďalších osôb, ktoré minulý týždeň zahynuli pri páde lietadla v Tverskej oblasti. TASR správu prevzala v pondelok z webovej stránky denníka The New York Times (NYT).

Ľudia k malému provizórnemu pamätníku neďaleko Červeného námestia kládli kvety, fotografie, sviečky a vlajky vrátane zástav s logom Vagnerovej skupiny. Väčšina z nich podporuje ruskú inváziu na Ukrajinu. Jedna žena pre NYT označila Prigožina za „človeka, ktorého sa bál celý svet“.

Zhromaždenie podľa NYT odráža priazeň verejenosti k Prigožinovi. Americký denník pripomína, že Prigožinovi žoldnieri bojovali na Ukrajine, no samotný šéf vagnerovcov mal spory s vedením ruskej armády, ktorú opakovane kritizoval. V júni tohto roka uskutočnil neúspešný pokus o vzburu.

17:03 Ak päť krajín EÚ vrátane Slovenska zavedie po 15. septembri svoje vnútroštátne obmedzenia dovozu ukrajinského obilia, bude to porušením princípu solidarity a Ukrajina bude obhajovať práva svojich poľnohospodárov. V pondelok to v Prahe vyhlásil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

V polovici septembra skončí obmedzenie EÚ na dovoz niektorých ukrajinských plodín do piatich krajín EÚ – Slovenska, Poľska, Maďarska, Rumunska a Bulharska. „Očakávame, že sa nepredĺži. Ale už sme počuli, že skupina susedných krajín uviedla, že ak k tomu má dôjsť, tak zavedú svoje vnútroštátne obmedzenia,“ povedal Kuleba.

Ukrajina je podľa jeho slov absolútne proti tomuto kroku. „Porušilo by to pravidlá spoločného trhu, aj dohodu Ukrajiny a EÚ a hlavne by to išlo proti princípu solidarity, na ktorom je EÚ postavená,“ povedal Kuleba.

Kyjev je podľa ukrajinského ministra pripravený hľadať v tejto otázke riešenia. „Vyzývame jednotlivé krajiny, aby z otázky vývozu obilia neurobili rukojemníka svojho vnútroštátneho politického procesu,“ zdôraznil.

15:49 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že by si želal usporiadať prezidentské a parlamentné voľby budúci rok. Za tým účelom by sa však podľa neho museli zmeniť zákony, západní spojenci by museli finančne prispieť na ich organizáciu a volební pozorovatelia by museli vycestovať až na front za vojakmi, ktorí bránia krajinu pred ruskou agresiou.

Čítajte viac Budú na Ukrajine voľby? Zmena zákonov či pomoc Západu. Zelenskyj má podmienky

16:30 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan čoskoro navštívi Rusko, aby so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom rokoval o obnove čiernomorskej obilnej dohody. Uviedol to v pondelok hovorca Erdoganovej Strany spravodlivosti Omer Celik. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Celik spresnil, že stretnutie sa uskutoční v Soči na pobreží Čierneho mora. Erdogan je podľa hovorcu presvedčený, že sa mu na rozhovoroch podarí odvrátiť hroziacu potravinovú krízu.

Agentúra Bloomberg oznámila, že stretnutie by sa mohlo uskutočniť 8. septembra, ešte než Erdogan odcestuje na summit krajín skupiny G20 v indickom Naí Dillí. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre médiá uviedol, že na príprave stretnutia sa intenzívne pracuje. Podrobnosti o mieste alebo termíne schôdzky neposkytol.

15:20 Generálny inšpektor nemeckých ozbrojených síl Carsten Breuer očakáva rýchly pokrok v plánovanom umiestnení jednej brigády Bundeswehru v Litve. Uviedol to v pondelok počas návštevy tejto baltskej krajiny. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Na konci tohto štvrťroka budeme mať plán,“ povedal Breuer po stretnutí o šéfom litovských obranných síl Valdemarasom Rupšysom na tlačovej konferencii vo Vilniuse. Proces plánovania by mal byť podľa jeho slov uzavretý tento rok a v roku 2024 by sa malo prejsť k jeho plneniu.

Záležitosť označila ako veľmi rôznorodú a komplexnú. „Som však presvedčený, že časový plán dokážeme dodržať,“ povedal. Pripomenul, že táto brigáda je súčasťou nového modelu rozmiestnenia útočných síl NATO.

14:57 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril pripravenosť poskytnúť maďarskej menšine na Ukrajine to, čo dostávajú príslušníci ukrajinskej menšiny žijúcej v Maďarsku. Maďarská prezidentka Katalin Nováková to uviedla v pondelok zverejnenom rozhovore pre server index.hu v súvislosti s jej minulotýždňovou návštevou Ukrajiny, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Nováková minulú stredu v Kyjeve rokovala so Zelenským a zúčastnila sa tiež na summite Krymskej platformy, kde vyjadrila podporu snahám o dosiahnutie mieru.

Prezidentka v rozsiahlom rozhovore pre index.hu podotkla, že teraz mala prvýkrát možnosť viesť dlhšiu diskusiu so Zelenským medzi štyrmi očami, v rámci ktorej sa ukrajinský prezident poďakoval Maďarsku za doterajšiu pomoc a podporu Zakarpatskej oblasti.

Podľa jej slov spoločným záujmom Ukrajiny i Maďarska je, aby približne 150-tisíc Maďarov žijúcich na Ukrajine mohlo naplno uplatňovať svoje menšinové práva.

14:16 Poľsko a pobaltské štáty v pondelok požiadali Bielorusko, aby vyhostilo zo svojho územia žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny, oznámil poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„Požiadali sme režim (bieloruského prezidenta Alexandra) Lukašenka, aby okamžite vyhostil Vagnerovu skupinu z Bieloruska,“ povedal Kamiňski po stretnutí so svojimi kolegami z Litvy, Lotyšska a Estónska.

Poľsko predtým opakovane vyjadrilo obavy, že ruskí vagnerovci operujúci v Bielorusku by mohli byť využití na destabilizáciu situácie v okolitých krajinách.

Lukašenko v piatok 25. augusta vyjadril presvedčenie, že šéf Kremľa Vladimir Putin nenesie zodpovednosť za haváriu lietadla z 2. augusta, v ktorom sa nachádzal aj šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin. Ten so svojimi žoldniermi bojoval aj vo vojne proti Ukrajine.

13:58 Administratíva ruského vodcu Vladimira Putina vyberá jeho oponentov pred budúcoročnými prezidentskými voľbami. Rozhodli sa vraj pritom, že nezaregistrujú nikoho pod 50 rokov, aby Putin nevyzeral starý. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruské nezávislé médium Meduza.

Politický blok ruskej prezidentskej administratívy na čele so Sergejom Kirijenkom podľa Meduzy rozhodol o „sparingpartneroch“, ktorí budú s Vladimirom Putinom „súťažiť“ v prezidentských voľbách v roku 2024. Dva mediálne zdroje blízke Kremľu pritom uviedli, že jedným z hlavných kritérií výberu bol vek a medzi zaregistrovanými kandidátmi by nemali byť politici mladší ako 50 rokov.

Podľa zástupcov ruskej prezidentskej administratívy by totiž prítomnosť takýchto kandidátov na volebných lístkoch mohla u Rusov vyvolať dojem, že 70-ročný Putin „už nie je tým mužom, ktorý sa dostal k moci pevnou rukou“.

13:02 Bezpečnostnou hrozbou číslo jeden zostáva pre Česko ruská imperiálna politika. V pondelok to na každoročnej porade českých veľvyslancov povedal premiér Petr Fiala. Pokusy Ruska o opätovné vytvorenie vlastnej sféry vplyvu je podľa jeho slov potrebné zastaviť, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Je mimo akúkoľvek diskusiu, že ruské pokusy o opätovné vytvorenie sfér vplyvu je potrebné zastaviť, inak to povzbudí nielen Putinov režim, ale aj ďalších agresorov,“ vyhlásil Fiala.

Šance na rýchle vyriešenie konfliktu sa podľa neho ukázali ako malé a stále sa zmenšujú. A dôsledky ruskej agresie sa do istej miery podpisujú aj na nervozite, ktorú ľudia v ČR pociťujú. „Musíme neustále na všetkých úrovniach vysvetľovať, že naša solidarita zachraňuje konkrétne ľudské životy,“ zdôraznil Fiala.

11:29 Ruské úrady ohlásili kampaň zameranú na zvýšenie produkcie filmov glorifikujúcich vojnu, ktorú Moskva vedie na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa pondelkovej správy agentúry AP.

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil ministerstvu kultúry, aby v ruských kinách zabezpečilo premietanie dokumentárnych filmov o „špeciálnej vojenskej operácii“, ako Kremeľ nazýva svoju rozsiahlu vojenskú agresiu voči susednej Ukrajine.

Ministerstvo už doposiaľ pri prideľovaní štátnych financií na filmy uprednostňovalo témy ako „hrdinstvo a nezištnosť ruských bojovníkov“ na Ukrajine a „boj proti moderným prejavom nacistickej a fašistickej ideológie“, z ktorých Putin nepravdivo obviňuje ukrajinské vedenie, píše AP.

Výška štátnych financií, ktoré môžu tvorcovia ruských filmov využiť, je tento rok vyššia, než kedykoľvek predtým a predstavuje až 30 miliárd rubľov (približne 320 miliónov dolárov).

11:05 Rusko veľmi pravdepodobne zrušilo plánované vojenské cvičenie Západ-2023, ktoré sa malo uskutočniť v septembri. Uviedlo to britské ministerstvo obrany, podľa ktorého sa tak stalo zrejme pre nedostatok vojakov a vybavenia.

Takzvané spoločné strategické cvičenia vykonávalo Rusko od roku 2010 v štvorročných cykloch, a to po celej krajine. Od roku 2021 sa mala konať každý druhý rok v západnej časti krajiny, čo podľa Londýna odrážalo priority Moskvy s ohľadom na narastajúcu konfrontáciu so Západom.

Manévre, ktoré vykonala ruská armáda spoločne s bieloruskou v septembri 2021 – teda len niekoľko mesiacov pred začiatkom plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu, boli najväčšie od rozpadu Sovietskeho zväzu.

„Zlé výsledky ruskej armády na Ukrajine ukázali, že vojenské manévre mali len obmedzenú výcvikovú hodnotu a boli z veľkej časti iba na okrasu. Rusko pravdepodobne zrušilo Západ-2023, pretože má k dispozícii príliš málo vojakov a vybavenia,“ uviedlo londýnske ministerstvo.

10:55 Letecká základňa pri Kursku na západe Ruska sa cez víkend stala terčom útoku Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU). Ukrajinské útočné drony vraj v noci na nedeľu zasiahli štyri ruské stíhačky Su-30, jednu stíhačku MiG-29, dva protilietadlové systémy Pancir a radary systému protivzdušnej obrany S-300. V pondelok o tom informovala britská televízia Sky News s odvolaním sa na informácie ukrajinského spravodajského webu v angličtine The New Voice of Ukraine.

Výbuchy na letisku boli podľa agentov SBU „veľmi pôsobivé“, pričom rozsah spôsobených škôd a obetí by mal byť známy čoskoro.

Sky News pripomína, že v Kursku sa v noci na nedeľu ozvalo niekoľko výbuchov. Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že protivzdušnej obrany sa tam podarilo zneškodniť ukrajinské bezpilotné lietadlá.

10:50 Moskva v pondelok uviedla, že zadržala ruského občana podozrivého z poskytovania informácií o konflikte na Ukrajine americkým diplomatom.

Podľa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) ide o bývalého zamestnanca amerického konzulátu v meste Vladivostok na ruskom Ďalekom východe.

FSB vo vyhlásení uviedla, že sa jej podarilo zastaviť „nezákonné aktivity Roberta Robertoviča Šonova“, ktorý podľa nej fungoval ako informátor veľvyslanectva Spojených štátov v ruskom hlavnom meste Moskva.

Podľa AFP ide o najnovší zo série incidentov, ktoré prispievajú k ďalšiemu zvyšovaniu napätia medzi Moskvou a Washingtonom, ktoré sa vystupňovalo najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Zadržaný Šonov začal podľa FSB poskytovať americkým diplomatom informácie o ukrajinskom konflikte a vojenskej mobilizácii v Rusku ešte vlani v septembri. Šonov údajne dostal za úlohu zhodnotiť úroveň nespokojnosti obyvateľstva v ruských regiónoch pred budúcoročnými prezidentskými voľbami, ktoré sú naplánované na budúci rok.

Podľa FSB o svojich zistenia referoval dvom diplomatom pôsobiacim na politickom oddelení veľvyslanectva USA v Moskve, Jeffreymu Silinovi a Davidovi Bernsteinovi, ktorí budú v súvislosti s prípadom taktiež vypočutí.

9:21 Ukrajina v pondelok oznámila, že jej vojaci dobyli strategicky významnú obec Robotyne v juhoukrajinskej Záporožskej oblasti, ktorú doposiaľ okupovali ruské jednotky. Informovala o tom námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

„(Obec) Robotyne je oslobodená. Naše jednotky pokračujú (v postupe) juhovýchodne od Robotyne a južne od Malej Tokmačky,“ vyhlásila Maľarová. Ruské zdroje sa k správe bezprostrene nevyjadrili.

Ukrajina už minulý týždeň oznámila, že jej vojaci vstúpili do Robotyne a vztýčili tam ukrajinskú vlajku. Niektoré budovy v obci však vtedy ešte stále ovládali Rusi.

Robotyne leží asi desať kilometrov južne od mesta Orichiv, ktoré sa nachádza na frontovej línii. Dobytie obce otvára Ukrajincom cestu smerom k Tokmaku, významnému logistickému uzlu, ktorého obsadenie by uľahčilo postup ukrajinských síl k pobrežiu Azovského mora. (afp, tasr)

8:33 Najmenej dvoch mŕtvych si vyžiadal ruský vzdušný útok na ukrajinskú Poltavskú oblasť, oznámili dnes médiá s odvolaním sa na šéfa oblastnej správy. Oblasť leží vo východnej časti krajiny, severne od Dnepra. Počet obetí môže vzrásť, dvaja ľudia sú nezvestní. Priemyselný objekt bol po zásahu zničený.

„V dôsledku nepriateľského útoku zomreli dvaja ľudia, ďalší dvaja boli s ľahkým zranením prevezení do nemocnice a miesto pobytu ďalších dvoch osôb nie je v súčasnej dobe známe. Prebiehajú pátracie akcie a odstraňovanie sutín,“ napísal na sociálnej sieti telegram gubernátor Dmytro Lunin.

Terčom ruského útoku sa stalo aj priemyselné mesto Kryvyj Rih na južnej Ukrajine, tento útok sa ale obišiel bez mŕtvych a ranených, uviedol šéf Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak.

Ukrajinské letectvo podľa denníka Ukrajinska pravda hlási, že zostrelilo štyri zo šiestich striel a rakiet, ktoré Rusko počas noci vystrelilo na Ukrajinu: dve strely s plochou dráhou letu Kalibr a dve riadené letecké rakety Ch-59. Strely Kalibr odpálila ruská fregata plaviaca sa v Čiernom mori a letecké rakety bombardéry Su-34. Počas noci bol letecký poplach vyhlásený po celej Ukrajine. (unian, čtk)

8:08 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj plánuje požiadať parlament o sprísnenie trestov pre tých, ktorí boli počas vojnového konfliktu usvedčení z korupcie. „Nie je to však žiadna popravná čata. Toto nie je stalinizmus. Ak sú dôkazy (potvrdzujúce korupčné praktiky), takáto osoba musí za mreže,“ poznamenal.

Čítajte viac Zelenskyj chce, aby bola korupcia v čase vojny považovaná za vlastizradu

6:44 Poľská polícia zadržala v nedeľu dvoch mužov podozrivých z nelegálneho nabúrania sa do komunikačnej siete poľských štátnych železníc. Zmienený hackerský útok destabilizoval počas uplynulého víkendu železničnú dopravu v časti Poľska.

„Dvaja zatknutí muži sú poľskými občanmi,“ uviedol Tomasz Krupa, hovorca polície v meste Bialystok na východe Poľska, kde dvojicu mužov – vo veku 24 a 29 rokov – dolapili. V byte, kde došlo k ich zadržaniu, zaistila polícia aj rádiové zariadenie.

V noci na sobotu došlo pri meste Štetín na severozápade Poľska k narušeniu rádiokomunikačnej siete poľských štátnych železníc PKP hackermi, čo spôsobilo vydanie niekoľkých signálov na zastavenie vlakových spojení. Zastavených či omeškaných bolo v dôsledku toho približne 20 vlakov. Železničná doprava sa však podľa PKP plne obnovila v priebehu niekoľkých hodín.

Hackeri s útokmi pokračovali v iných častiach krajiny v priebehu celého víkendu, nijaké väčšie problémy v železničnej doprave však už nespôsobili. Poľské médiá informovali, že vplyvom hackerov sa hlásenia na napadnutých železniciach striedali s útržkami ruskej hymny či záznamom z prejavu ruského prezidenta Vladimira Putina. Hackerský útok už vyšetrujú príslušné úrady.

Poľsko je blízkym spojencom susednej Ukrajiny, ktorú vlani napadlo Rusko, pričom zohráva kľúčovú úlohu aj pri tranzite zbraní, ktoré Kyjevu posiela Západ.

„Vieme, že už niekoľko mesiacov dochádza k pokusom o destabilizáciu poľského štátu. Takéto pokusy podniká Ruská federácia v spolupráci s Bieloruskom,“ povedal agentúre PAP vysokopostavený predstaviteľ poľských bezpečnostných zložiek Stanislaw Žaryn. Dodal, že najnovší hackerský útok nepredstavoval nijakú hrozbu „pre životy ani zdravie cestujúcich“.

V Poľsku došlo v uplynulom týždni k vykoľajeniu niekoľkých vlakov, pri týchto nehodách sa však nik nezranil. Podľa Žaryna nič nenaznačuje tomu, že by tieto incidenty nejako súviseli s hackerskými útokmi. (afp, tasr)

6:15 Ruské úrady oznámili, že tamojšia protivzdušná obrana zničila v pondelok skoro ráno dron, ktorý sa blížil k Moskve, zatiaľ čo ďalšie dva drony zneškodnila v oblasti hraničiacej s Ukrajinou, uviedla agentúra AFP.

Primátor Moskvy Sergej Sobianin na platforme Telegram napísal, že protivzdušná obrana v Ljuberckom rajóne ležiacom juhovýchodne od hlavného mesta „zničila dron letiaci k Moskve“.

„Podľa prvotných správ nedošlo k nijakým zraneniam ani škodám. Na mieste zasahujú záchranári,“ dodal bez toho, aby by zmienil strojcu údajného dronového útoku.

Aj ruské ministerstvo obrany informovalo, že protivzdušná obrana zničila okolo 04.30 h miestneho času (03.30 h SELČ) dron nad Ljuberckým rajónom, pričom to z pokusu o útok obvinilo Kyjev.

Ruské úrady informovali, že na moskovských letiskách Domodedovo, Vnukovo a Žukovskij bola v pondelok skoro ráno nakrátko pozastavená premávka. Podľa údajov z týchto letísk bolo v dôsledku toho odložených či zrušených približne 46 letov, píše agentúra DPA.

Ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram uviedlo, že ďalšie dva drony zničila protivzdušná obrana v pondelok skoro ráno nad Brianskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou. Rezort nespresnil, či pri tomto incidente došlo k nejakým zraneniam či materiálnym škodám.

Šéfredaktorka mediálnej skupiny Rossija segodnja a štátnej televízie RT Margarita Simonjanová v televíznom rozhovore nedávno vyhlásila, že blízko jej domu v okolí Moskvy spadol ďalší dron, počas týždňa už druhý. Uviedla to štátna agentúra RIA Novosti aj nezávislý server Meduza, ktorý pôsobí v lotyšskom exile. Simonjanová je považovaná za jeden z hlavných hlasov ruskej propagandy.

„Popri našom dome druhýkrát v týždni spadol dron. Poviem vám, že padá veľmi hlasno. Preberieš sa o pol štvrtej, sotva čo si stihol zaspať,“ povedala Simonjanová.

Ukrajina sa podľa nej útoky dronov na Moskvu zrejme snaží vyvolať medzi ľuďmi paniku, aby požadovali od prezidenta Vladimira Putina ukončenie vojny, „len aby nám tie drony nelietali nad hlavou“.

„To sa ale nestane,“ zdôraznila. „Nielenže nezaradíme spiatočku, ale úplne nám zlyhajú brzdy a zostane nám len jediný pedál – plynový,“ vyhlásila.

Simonjanová prvýkrát o zrútení dronu na susednej ulici informovala 21. augusta. O ďalšom drone zostrelenom v Moskovskej oblasti informovalo ruské ministerstvo obrany aj v sobotu 26. augusta, poznamenal server Meduza. Ruské vojská vtrhli na Ukrajinu vlani koncom februára.