F-16 je v súčasnosti najrozšírenejším vojenským lietadlom na svete. Od roku 1974, kedy absolvovalo prvý let, ich vyrobili viac ako 4 600. Používa ich 25 štátov a čoskoro pribudnú ďalšie tri. Slovensko má objednaných 14 lietadiel v najnovšej verzii Block 70, ktorých dodanie sa však oneskorilo a prvé prídu až v roku 2024. Bulharsko si objednalo 16 kusov v rovnakej verzii ako Slovensko. Tretím novým používateľom bude Ukrajina – v jej prípade však nepôjde o nové stroje.
Dánsko a Holandsko poskytnú Ukrajine 61 svojich F-16. Nórsko tieto stíhačky vyradilo na začiatku minulého roka. Časť predalo Rumunsku, časť uskladnilo. Tie, ktoré sa podarí opätovne uviesť do operačného stavu, tiež poskytne Ukrajine. Predpokladá sa, že pôjde približne o 10 strojov. Spolu tak Kyjev môže rátať zhruba so 70 lietadlami tohto typu. Všetky budú vo verzii F-16AM Block 20 MLU.
Kým Slovensko bude mať F-16V Block 70 a náš severný sused Poľsko pred takmer dvomi desaťročiami kúpil F-16C Block 50, tieto dánske, holandské a nórske stroje sú ešte o ďalšie dve dekády staršie. Pochádzajú z 80. rokov minulého storočia. Netreba sa však nechať zmiasť týmto číslom. So starými sovietskymi lietadlami a protivzdušnou obranou z 80. rokov dokáže Ukrajina držať ruské letectvo na dištanc už rok a pol. F-16 i v staršej verzii predstavuje výrazný kvalitatívny posun. Dôležitá je tiež skratka MLU a písmeno M v označení F-16AM. Znamená to, že lietadlá boli modernizované a dostali tzv. Mid Life Upgrade, čiže vylepšenie v strede životnosti.
Lepší radar a výzbroj
Kokpit a prístrojové vybavenie týchto stíhačiek bolo vylepšené na štandard verzie Block 50. Piloti dostali zameriavače na prilby, ktoré môžu využiť pri manévrovom boji zblízka – raketa letí tam, kam sa pozerajú. Bola významne rozšírená paleta výzbroje, ktorú môže F-16AM niesť. A práve výzbroj spolu s radarovým vybavením je tým najdôležitejším parametrom.
F-16AM Block 20 MLU nesie starší radar AN/APG-66(V2). Ten má ešte mechanicky ovládanú anténu pod krytom v prednej časti lietadla. Slovenské F-16V Block 70 budú mať radar AN/APG-83, ktorý je typu AESA – čo znamená, že lúče rádiových vĺn sú vysielané rôznymi smermi elektronicky bez nutnosti pohybovať anténou. Ide však o technické riešenie, dôležitejšie sú parametre radaru. Ten bude mať v slovenských stíhačkách dosah viac ako 300 km. Starší AN/APG-66(V2) má teoretický dosah 150 km, bežne sa udáva okolo 110 km. Závisí to od rôznych podmienok, napríklad aj od výšky letu. Dôležité je, že aj v prostredí s aktívnym elektronickým rušením má dosah viac ako 80 km.
Ide o vzdialenosť, na ktorú je lietadlo schopné viesť vzdušný boj. Ruské letecké firmy s obľubou udávajú u svojich výrobkov dosah radaru 200 až 300 km. Jedna vec je však cieľ zachytiť radarom, druhá je ho aj účinne zamerať. Reálne je napríklad Su-30 schopný zachytiť nepriateľské lietadlo tak, aby s ním mohol viesť boj, na vzdialenosť menej ako 100 km.
Výrazne vylepšený bol počítačový procesor radaru F-16AM. Vďaka väčšej pamäti a výkonu dokáže spracovať údaje až sedemkrát rýchlejšie. Môže tiež navádzať na ciele viac rakiet – až šesť AIM-120 AMRAAM naraz. Práve tieto rakety budú tým najvýznamnejším, čo F-16 do ukrajinského arzenálu prinesie. Vo vzdušnom boji mali totiž doteraz prevahu ruskí letci. Ukrajinci používajú rakety R-27, ktoré majú menší dosah a poloaktívne radarové navádzanie, čo znamená, že cieľ musí celý čas mať zameraný aj stíhačka, ktorá raketu vypustila.
Naproti tomu ruské rakety R-77 majú dlhší dosah a aktívne radarové navádzanie, takže stíhačka sa po vypustení rakety nemusí o ňu viac starať. Pri R-77 sa udáva dosah okolo 100 km a podobný dosah budú mať aj rakety AIM-120 AMRAAM v ukrajinskej výzbroji (takmer isto nedostanú najnovšiu verziu). To umožní vyrovnať sily na oblohe. Až na to, že Su-30 dokáže zaútočiť maximálne na štyri ciele naraz a aby mohol využiť maximálny dosah svojich rakiet, musí byť vo výške aspoň 15 km. V tomto budú mať F-16 výhodu – môže útočiť na šesť lietadiel súčasne a pre rovnaký dosah ako Su-30 nemusí letieť tak vysoko.
Čítajte viac Ukrajinci ukázali slovenský MiG-29 – plne vyzbrojený na ceste „do práce“
Mimo tohto rámca sú ruské ťažké stíhačky MiG-31BM s raketami R-37M s výrazne vyšším dosahom, ktorý sa pohybuje od 150 do takmer 400 km. Tieto rakety však boli vyvinuté na ničenie strategických bombardérov z veľkej diaľky a proti manévrujúcim cieľom ich účinnosť klesá. Rusi s nimi síce dosiahli niekoľko zostrelov ukrajinských lietadiel, ale F-16 s výrazne lepšími elektronickými protiopatreniami by sa im mali vyhnúť.
Na vzdušný boj
To, že sme sa doteraz venovali najmä dosahu radarov a rakiet pre vzdušný boj, má svoj dôvod. Práve na toto, a iba na toto, budú totiž prví ukrajinskí piloti na F-16 cvičení. Vyplýva to z dvoch indícií. Keď sa začínal pripravovať program F-16 pre Ukrajinu, boli na prelome februára a marca dvaja ukrajinskí piloti v USA na dvojtýždňovom testovaní. Cieľom bolo vyhodnotiť možnosti ich preškolenia. Išlo o aktívnych a skúsených pilotov, jeden lietal na stroji MiG-29, druhý na Su-27. Testovanie prebiehalo výhradne na simulátore, na ktorom si títo piloti skúšali iba jeden typ misie. Išlo o vzdušný boj s jedným, maximálne dvomi cieľmi za použitia dvoch typov zbraní – jednej rakety s radarovým navádzaním (AIM-120 AMRAAM) a jednej rakety s infračerveným navádzaním (AIM-9 Sidewinder). Obrana proti vzdušným útokom je to najdôležitejšie, čo Ukrajinci teraz potrebujú. Druhou indíciou je, že za taký krátky čas sa viac ani zvládnuť nedá.
Výcvik slovenských pilotov na stíhačkách F-16 prebieha v rámci 162. krídla národnej gardy štátu Arizona na letisku Tucson.
Na porovnanie, výcvik slovenských pilotov trvá dva roky. Ide o štandardný komplexný tréning. Slováci začali lietať na turbovrtuľových cvičných lietadlách T-6 Texan II, potom prešli na nadzvukové cvičné stroje T-38 Talon. Na oboch typoch absolvovali kompletný výcvik, až potom prešli na F-16. Na nich trénovali všetky typy zbraní a misií, ktoré pri nasadení v slovenskom letectve prichádzajú do úvahy.
V prvej skupine Ukrajincov, ktorí sa budú cvičiť na F-16, bude približne 20–30 pilotov. Aj z toho vyplýva, že Ukrajina nedostane všetky sľúbené F-16 naraz, ale bude ich dostávať postupne. Ich počet sa tak môže časom aj zvýšiť a vytvorí sa čas aj na prípadnú modernizáciu strojov z neskorších dodávok – napríklad zástavbou novšieho radaru. V tejto prvej skupine budú len skúsení piloti, ktorí sa nebudú musieť učiť od začiatku. Iba sa v priebehu pol roka preškolia na iný typ lietadla a na vzdušný boj. Nebudú sa učiť také veci, ako je dopĺňanie paliva počas letu, útoky na pozemné ciele navádzanými bombami či potláčanie nepriateľskej protivzdušnej obrany raketami HARM.
Výcvik na vzdušný boj znamená, že prevezmú súčasné úlohy MiG-29 a Su-27. Budú chrániť ukrajinské mestá pred útokmi dronov a striel s plochou dráhou letu, ale najmä budú schopní poskytovať účinnejšiu ochranu pozemným jednotkám. Už rok a pol ani jedna strana nelieta za frontovú líniu, pretože je to pri hustej protivzdušnej obrane veľké riziko. Vyšší dosah rakiet F-16 však znamená, že stíhačky môžu chrániť vojakov na fronte pred leteckými útokmi aj z hĺbky vlastného územia.
Ďalšie typy misií
Okrem tejto prvej skupiny pilotov sa však pripravuje aj druhá, ktorú budú tvoriť samí nováčikovia a ich výcvik potrvá dva roky. Niekedy medzitým zrejme prebehne aj výcvik na spomínané špecializované misie a so zbraňami, ktoré už Ukrajinci používajú v obmedzenom režime. Zo svojich starých sovietskych lietadiel už vypúšťajú rakety HARM aj navádzané bomby JDAM-ER. Tie však môžu naprogramovať len pred štartom ešte na zemi, počas letu pilot ich nastavenie nedokáže meniť. Navyše, ukrajinské lietadlá musia lietať v blízkosti frontu nízko, stúpajú až tesne pred vypustením zbraní, čo znižuje ich dosah.
Pri F-16 tieto obmedzenia odpadnú. Stroje môžu nosiť rôzne navádzacie kontajnery, s ktorými „dovidia“ na vzdialenosť desiatok kilometrov a môžu si počas letu vyberať najvhodnejšie ciele. Môžu tiež nosiť kontajnery pre rádioelektronický boj a teda nelietať tak nízko. Čo to znamená v praxi? Teraz napríklad Ukrajinci môžu odpáliť raketu HARM na vzdialenosť 50 km a tá trafí prvý radar, na ktorý sa zameria. Pilot F-16 môže vystreliť raketu HARM na vzdialenosť viac ako 100 km a vybrať z viacerých radarov ten najdôležitejší, ktorý chce trafiť. Aj malý počet F-16 tak môže na malom úseku frontovej línie vytvoriť lokálnu prevahu Ukrajincov.
Rovnaký vyšší dosah a možnosť výberu cieľov vo vzduchu budú mať Ukrajinci aj pri navádzaných bombách, ktorých navyše F-16 unesie omnoho viac – osem oproti dvom na lietadle MiG-29. Ďalšou zlou správou pre Rusko je, že F-16 môže nosiť aj rakety Harpoon proti lodiam. Prístav Sevastopoľ tak bude všetko, len nie bezpečný. Žiaden div, že sa Kremľu správa o dodávkach F-16 nepáči a nezmení to ani ruská propaganda o tom, že ide o staré lietadlá. Je isté, že kým sa tieto stíhačky objavia na fronte, Moskva sa pokúsi vymyslieť nejaké protiopatrenia. Času a kapacít však nemá nazvyš. Napríklad sériovú výrobu stíhačky Su-57 chceli v Rusku pôvodne spustiť už dávno s tým, že v roku 2015 vznikne prvých 60 kusov. Plány sa potom neustále menili a odsúvali. Výroba Su-57 sa doteraz poriadne nerozbehla a vzniklo len okolo 10 predsériových strojov.
Technické parametre F-16
- dĺžka: 15,06 m
- rozpätie: 9,96 m
- výška: 4,9 m
- hmotnosť prázdneho lietadla: 8 500 kg
- max. vzletová hmotnosť: 19 000 kg
- max. rýchlosť: 2,05 machov
- výzbroj: 1 kanón kalibru 20 mm, 7 700 kg rakiet a bômb na 11 závesníkoch