558. deň: Kim Čong-un sa stretne s Putinom, aby dohodli dodávky zbraní

Severokórejský vodca Kim Čong-un sa v septembri plánuje stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v súvislosti s dohodnutím dodávok ďalších zbraní pre ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine. Informoval o tom v pondelok denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na nemenované na americké a spojenecké zdroje, píše TASR.

04.09.2023 05:55 , aktualizované: 22:18
Kim Čong-un / Vladimir Putin / Foto: ,
Severokórejský vodca Kim Čong-un a ruský prezident Vladimir Putin na snímke z apríla 2019
debata (669)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 558. deň
  • Putin privítal Erdogana v Soči. Majú hovoriť o obilnej dohode a Ukrajine
  • Dodanie rakiet Taurus Ukrajine má v koalícii blokovať len kancelár Scholz
  • Armáda sa snaží rozšíriť oblasť ziskov na juhu, po prerazení ruskej obrany konsoliduje pozície
  • Putin s Erdoganom tri hodiny rokovali v Soči, bez posunu ohľadom obilnej dohody
  • Rusko údajne zmarilo pokus ukrajinských sabotérov prekročiť hranicu
  • Kim Čong-un sa stretne s Putinom, aby dohodli dodávky zbraní
Nemecké stíhačky vyčistia slovenské nebo
Video
Nemecké stroje Eurofighter Typhoon postrážia slovenské nebo. Viac vo videu. / Zdroj: NATO, US Air Force
F-16 Čítajte viac 557. deň: F-16 budú do boja nasadené zrejme na jar budúceho roka

22:18 Severokórejský vodca Kim Čong-un sa v septembri plánuje stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v súvislosti s dohodnutím dodávok ďalších zbraní pre ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine. Informoval o tom v pondelok denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na nemenované na americké a spojenecké zdroje, píše TASR.

Kim Čong-un podľa NYT zrejme vycestuje ozbrojeným vlakom zo severokórejského Pchjongjangu do ruského Vladivostoku, kde sa stretne s Putinom. Nemenované zdroje tvrdia, že severokórejský vodca by mohol ísť aj do Moskvy, hoci to zatiaľ isté nie je.

Putin sa chce podľa zdrojov dohodnúť s Kimom na dodávkach delostreleckých granátov a protitankových striel. Výmenou by Rusko ponúklo Severnej Kórei (KĽDR) pokročilú technológiu pre satelity a ponorky na jadrový pohon.

Podľa NYT potrebuje Kim navyše zabezpečiť potravinovú pomoc pre svoju ochudobnenú krajinu.

22:16 Ruské bezpečnostné zložky zastavili ukrajinskú sabotážnu skupinu, ktorá sa snažila vstúpiť na územie krajiny. Uviedol to v pondelok predstaviteľ západoruskej Brianskej oblasti, informuje agentúra AFP.

Rusko tento rok opakovane hlási ukrajinské pokusy o sabotáž pri svojich hraniciach. V máji dokonca oznámilo zapojenie vrtuľníkov do potlačenia dramatického cezhraničného útoku v Belgorodskej oblasti.

„Zamestnanci pohraničných síl FSB a jednotky ruského ministerstva obrany zmarili pokus ukrajinskej sabotážnej a prieskumnej skupiny preniknúť na územie Ruskej federácie,“ uviedol v pondelok brianský gubernátor Alexandr Bogomaz na platforme Telegram.

21:22 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok informoval, že navštívil ukrajinských vojakov na frontovej línii v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Vo svojom statuse na sociálnych sieťach Zelenskyj uviedol, že „navštevujeme bojové brigády, ktoré bránia Ukrajinu ako súčasť Doneckej operačnej a taktickej skupiny“. Zelenskyj na platforme Telegram zverejnil i video, ako sa stretáva s ukrajinskými vojakmi.

Doplnil, že si vypočul hlásenia veliteľov, oboznámil sa s problémami na bojiskách i so stavom zásobovania jednotiek, pričom reč bola aj o možnostiach na zvýšenie motivácie ukrajinských vojakov.

Zelenskyj dodal, že sa stretol so zástupcami ôsmich brigád. „Každý z nich je ničom výnimočný a všetci sú silní,“ uvádza sa v statuse, v ktorom sa Zelenskyj poďakoval vojakom za výsledky, ktoré každodenne dosahujú, a niektorým z nich odovzdal vyznamenania.

19:42 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v pondelok kritizovala rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina blokovať čiernomorskú dohodu o obilí, ktorú podporuje i OSN. Baerbocková zároveň Putina obvinila z „cynických“ hier.

Jej vyhlásenie prišlo v čase, keď sa v čiernomorskom letovisku Soči konalo stretnutie Putina s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktorý sa ruskú stranu snaží presvedčiť, aby sa vrátila k implementácii tzv. obilnej dohody umožňujúcej prepravu obilia z ukrajinských prístavov na svetové trhy, najmä do krajín v potravinovej núd­zi.

Baerbocková vo svojom vyhlásení ocenila Erdoganove snahy a označila ich za dôležité. Na stretnutí s novinármi usporiadanom po rokovaní s rumunskou ministerkou zahraničných vecí Luminitou Odobescuovou v Berlíne však Baerbocková uviedla, že „len kvôli Putinovi“ lode naložené ukrajinským obilím od júla uviazli v čiernomorských prístavoch Ukrajiny.

19:41 Ruského opozičného politika Vladimira Kara-Murzu previezli z Moskvy do väzenského tábora, pričom právnikom ani príbuzným neoznámili, o ktorú väznicu ide.

K prevozu pritom došlo ešte pred tým, ako súd rozhodol o jeho odvolaní proti rozsudku, ktorým ho súd uznal vinným z vlastizrady a odsúdil na 25 rokov väzenia. S odvolaním sa na Kara-Murzových právnikov o tom v pondelok informovala britská stanica BBC.

Kara-Murza bol doteraz internovaný v Moskve, vo vyšetrovacej väznici č. 5, známej aj ako Vodnik.

Podľa politikovho právnika Vadima Prochorova nateraz nie je známe, kam bol Kara-Murza prevezený.

18:48 Rusko tento rok neuskutoční strategické cvičenia Západ 2023, vyhlásil v pondelok ruský minister obrany Sergej Šojgu.

„Nie, tento rok máme cvičenie na Ukrajine,“ povedal minister v pondelok novinárom po rokovaní lídrov Ruskej federácie a Turecka v čiernomorskom letovisku Soči. Informovala o tom britská televízia Sky News, ktorá sa odvolala na ministrovo vyhlásenie citované ruskou tlačovou agentúrou RIA.

Posledné cvičenie Západ, na ktorom sa zúčastnilo 200.000 vojakov a ktoré bolo spoločné s Bieloruskom, sa uskutočnilo v septembri roku 2021, teda päť mesiacov pred ruskou inváziou na Ukrajinu.

16:27 Ruský prezident Vladimir Putin dnes v čiernomorskom letovisku Soči rokoval s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Jedným z hlavných bodov ich stretnutia bolo obnovenie dohody o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more či situácia na Ukrajine, ktorú Rusko pred rokom a pol napadlo.

Rokovania oboch prezidentov skončili po troch hodinách, z čoho polovica pripadla na rokovania za prítomnosti delegácií. Putin po rokovaní zopakoval, že Moskva je ochotná sa vrátiť k obilnej dohode, ale až potom, čo budú splnené ruské požiadavky.

Ankara je podľa Erdogana proti alternatívnym návrhom k minuloročnej dohode o vývoze obilia z Ukrajiny, od ktorej Moskva v júli odstúpila.

„Alternatívne návrhy, ktoré sa dostali na program rokovania, nemohli ponúknuť udržateľný, bezpečný a trvalý model založený na spolupráci medzi stranami, ako je Čiernomorská iniciatíva,“ povedal Erdogan na spoločnej tlačovej konferencii s Putinom. (čtk, reuters, tasr)

15:58 Ukrajinské sily na juhu pokračujú vo svojom úsilí rozšíriť časti územia, ktoré obsadili v smere k strategickému uzlu Tokmak. Ako referuje spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov, po prerazení prvej línie ruskej obrany, pozostávajúcej prevažne z hustých mínových polí okolo dediny Robotyne, Ukrajinci konsolidujú svoje zisky.

„V ostatných dňoch sme zaznamenali úspechy v oblasti Novodanylivky a Novoprokopivky. Ukrajinské ozbrojené sily sa tam konsolidujú,“ povedala v pondelok námestníčka ministra obrany Hanna Maľarová. Novoprokopivka leží južne od Robotyne, blízko ďalšej línie pevnej ruskej obrany, a ďalšieho cieľa pre ukrajinské sily.

„V Zaporižžskej a Chersonskej oblasti je nepriateľ v defenzíve a ostreľovanie pokračuje. Intenzita ostreľovania na juhu zostáva na úrovni štyritisíc až 4 500 nepriateľských útokov týždenne,“ povedala Maľarová. (sita, cnn.com)

15:24 Deň vojny stojí Ukrajinu 100 miliónov dolárov, pričom sú to väčšinou štátne prostriedky a nie dobrovoľnícke poplatky. Ako referuje web Ukrajinská pravda, v rozhovore pre Ukrinform to povedal odvolaný ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov.

Oleksij Reznikov v britskom tanku Challenger Čítajte viac Odvolaný Reznikov prezradil kolosálnu sumu, koľko platí Ukrajina za deň vojny

14:13 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba ocenil rakúsku podporu Ukrajiny v boji proti ruskej invázii. Kuleba sa prostredníctvom videokonferencie pripojil na konferenciu veľvyslancov vo Viedni a povedal, že niektoré krajiny vyhlasujú neutralitu, pretože im na záležitosti nezáleží.

„Rakúsko je však úplne iné. Rakúsko od februára 2022 potvrdzuje, že neutralita neznamená ľahostajnosť,“ uviedol. Neutralita môže byť podľa neho aktívna, súcitná a morálne správna.

Kuleba dodal, že Rusko neútočí len na Ukrajinu, ale aj na základy medzinárodného práva. „Podporovať Ukrajinu znamená aj podporovať Chartu OSN a všeobecné práva. Ďakujem Rakúsku, že robí presne to,“ povedal Kuleba v spojitosti s medzinárodnými sankciami voči Moskve, ku ktorým sa Viedeň pripojila.

Rakúsko okrem toho Ukrajine poskytla humanitárnu a finančnú pomoc. Kuleba pripomenul najmä prijímanie ukrajinských vojnových utečencov, podporu energetickej infraštruktúry i podporu stíhania ruských predstaviteľov pred Medzinárodným trestným súdom.

Rakúsko ako neutrálna krajina má podľa neho špeciálny vplyv na krajiny najmä v Ázii a Južnej Amerike. Rakúskych diplomatov a spoločnosti v týchto krajinách vyzval, aby tam šírili pravdu o ruskej agresii a možných cestách k skutočnému mieru.

Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg povedal, že vojenská neutralita neznamená politickú neutralitu. Prítomní veľvyslanci by to mali šíriť aj vo svete. (apa, tasr)

13:21 Podľa šéfky výboru pre obranu nemeckého Spolkového snemu je nemecký kancelár Olaf Scholz jediným predstaviteľom vládnej koalície blokujúcim dodávky riadených striel s plochou dráhou letu Taurus Ukrajine.

Olaf Scholz Čítajte viac Dodanie rakiet Taurus Ukrajine vo vládnej koalícii má ako jediný blokovať kancelár Scholz

12:51 Rada Európy 11. septembra vydá oficiálnu poštovú známku umelca C215. Pod týmto umeleckým menom tvorí parížsky umelec Christian Guémy a na známke bude jedna z jeho ilustrácií vytvorených na Ukrajine.

Rada Európy v tlačovej správe spresnila, že nová známka pôjde do predpredaja v štrasburskom sídle tejto inštitúcie v piatok (8. septembra) od 9.30 h do 12.30 h. Na známke je tvár dievčaťa v ukrajinských farbách a okrem krajiny pôvodu (Francúzsko) bude označená aj názvom Rada Európy s podtitulkom Zjednotení pre Ukrajinu.

Pri príležitosti predpredaja známky sa pozvaní školáci zo základných škôl v Štrasburgu zapoja do umeleckého ateliéru zameraného na poštové známky a hodnoty Rady Európy. Ich diela spolu s posolstvom bratstva a mieru a darmi v podobe hračiek Rada Európy zašle žiakom z vybranej triedy základnej školy na Ukrajine.

Počas predpredaja poštovej známky umelci C215 a Bruno Ghiringhelli usporiadajú autogramiádu v Paríži. Guémy alias C215 je jednou z vedúcich osobností francúzskeho pouličného umenia a presadil sa aj na medzinárodnej scéne. Považuje sa za „francúzsku odpoveď Banksymu“. Jeho prvá šablónová práca vznikla v roku 2006, ale tvorbe graffiti sa venuje viac ako 20 rokov, najmä ochrane detí a zraniteľných ľudí.

V marci 2023 Rada Európy vystavila jeho umelecké diela v štýle „urban art“, ktoré boli vytvorené na Ukrajine. Umelec na Ukrajinu pricestoval na jar 2022, krátko po spustení ruskej útočnej vojny. Maľoval na steny budov v Kyjeve, Ľvove a Žytomyre. Jeho diela sa objavujú aj na ruinách budov zničených ruským bombardovaním­. (tasr)

12:44 Ruský prezident Vladimir Putin dnes privítal v luxusnom letovisku Soči tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Očakáva sa, spolu budú rokovať o obnove dohody o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more či situácii na Ukrajine, ktorú Rusko pred rokom a pol vojensky napadlo.

Obaja prezidenti sa naposledy osobne stretli vlani v októbri v Astane, sú ale v ustavičnom kontakte. Naposledy spolu telefonicky hovorili pred mesiacom. Erdogan Rusko navštívil vlani 5. augusta, kedy bol aj v Soči, kde má Putin jednu zo svojich rezidencií.

Putin tento rok v júli odmietol predĺžiť platnosť dohôd o vývoze ukrajinského obilia, ktoré vlani v lete pomohlo vyjednať Turecko a OSN. Rusko sa sťažovalo, že nie je dodržiavaná tá časť dohôd, ktorá sa týkala exportu jeho potravín a hnojív. Tvrdilo, že obmedzenia uvalené na jeho lode a poistenie komplikovali obchod s jeho poľnohospodárskymi komoditami.

Podľa agentúry AP Putin na začiatku rokovaní s Erdoganom povedal, že je debatám o obilnej dohode otvorený. (ap, čtk)

11:00 Ruské drony pri nočnom útoku na juhoukrajinské prístavné mesto Izmajil dopadli a vybuchli na území Rumunska, ktoré je členským štátom NATO. Vyhlásil to hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko. Bukurešť však túto informáciu vzápätí poprela s tým, že podrobnejšie vyhlásenie poskytne neskôr.

Podľa Nikolenka ide o ďalšie potvrdenie, že ruský teror predstavuje hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre bezpečnosť jej susedov vrátane členských krajín NATO. V príspevku na sociálnej sieti zároveň požiadal západných partnerov o urýchlenú dodávku systémov protivzdušnej obrany na Ukrajinu. Nikolenko zverejnil aj fotografiu, ktorá zobrazuje požiar po výbuchu na opačnom brehu rieky.

10:50 Ruský pilot Maxim Kuzminov, ktorý na Ukrajinu previezol vrtuľník Mi-8, v televíznom dokumente opísal svoju akciu a zároveň vyzval ďalších ruských pilotov, aby nasledovali jeho príklad. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda.

ukrajina Čítajte viac Ruský pilot, ktorý ušiel aj s vrtuľníkom Mi-8, vyzval ďalších, aby sa ním inšpirovali

10:40 Analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) potvrdili postup ukrajinských obranných síl pri meste Bachmut v Doneckej oblasti a na západe Zaporižžskej oblasti. V najnovšej aktualizácii o situácii na ukrajinskom fronte uviedli, že ukrajinské jednotky rozšírili svoje protiofenzívne operácie a v nedeľu postúpili na spomenutých územiach – v blízkosti Bachmutu i na západe Zaporižžskej oblasti.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl informoval, že ukrajinské sily vedú útočné operácie na melitopoľskom fronte. Geolokačné údaje z 2. a 3. septembra naznačujú, že ukrajinské sily ovládajú južnú časť osady Kliščijivka. Hovorca tavrijských ozbrojených síl Oleksandr Štupun uviedol, že ukrajinská armáda oslobodila ďalšie územia v oblasti dediny Verbove. Tá sa nachádza asi 18 kilometrov juhovýchodne od Orichiva.

10:30 Ukrajinské sily zaznamenali postup na južnom fronte a oslobodili územie pri meste Bachmut na východe Ukrajiny. Uviedla to námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

grad Čítajte viac Ukrajina hlási postup na južnom fronte a oslobodené územie neďaleko Bachmutu

9:45 Neznámy človek na polícii v Kyjeve oznámil, že sú zamínované všetky stredné školy v meste. Informuje o tom portál RBK-Ukrajina. Ukrajinskí školáci sa vrátili do škôl v piatok a už vtedy anonym nahlásil zamínovanie kyjevských stredných škôl.

Kyjevská vojenská správa uviedla, že polícia prijala „potrebné opatrenia“ a že o evakuácii študentov rozhoduje vedenie jednotlivých škôl. V piatok sa po prehľadaní škôl ukázalo, že nikde žiadna nálož nebola.

Na Ukrajine začal ďalší školský rok v podmienkach vojny, ktorú proti tejto krajine už rok a pol vedie Rusko. Portál RBK-Ukrajina už skôr napísal, že školy v Kyjeve pre nedostatočný počet krytov uvažujú o zavedení „druhej smeny“ vyučovania alebo o systéme, keď sa žiaci a študenti čiastočne učia v škole a časť výučby majú cez internet.

Podľa údajov Detského fondu OSN (UNICEF) bolo od začiatku ruskej invázie pri náletoch úplne zničených 1 300 škôl na Ukrajine, mnoho ďalších bolo v dôsledku ruských útokov poškodených, napísala agentúra Reuters.

9:40 Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov dnes podľa očakávania odovzdal vedeniu parlamentu svoj rezignačný list. Poslanci by ešte tento týždeň mali rozhodnúť o jeho nástupcovi na čele rezortu, ktorý má kľúčový význam v čase, keď sa Ukrajina už viac ako rok a pol bráni ruskej agresii. Prezident Volodymyr Zelenskyj už oznámil, že namiesto neho navrhne Rustema Umerova, šéfa hlavného ukrajinského privatizačného fon­du.

„Bolo cťou slúžiť Ukrajincom a pracovať v posledných 22 mesiacoch pre ukrajinskú armádu, išlo o najťažšie obdobie v ukrajinských moderných dejinách,“ napísal Reznikov na sociálnej sieti X, niekdajšom Twitteri.

9:00 Ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému sa podarilo v nedeľu uzavrieť „veľmi dôležitú dohodu“ s Francúzskom o výcviku ukrajinských pilotov. Spravil tak počas telefonátu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

„Naša koalícia moderných stíhačiek sa stáva silnejšou,“ uviedol Zelenskyj počas svojho večerného príhovoru.

Ukrajinský prezident nešpecifikoval o aký výcvik pilotov pôjde. Francúzsko však vo flotile nemá stíhačky F-16, ktoré Ukrajine nedávno prisľúbilo Dánsko a Holandsko. Francúzska armáda však má stíhačky Rafale francúzskej výroby a stíhacie lietadlá Mirage 2000.

Zelenskyj okrem toho v príhovore uviedol, že s Macronom rokoval aj o tom, čo by Francúzsko mohlo urobiť pre ochranu ukrajinského prístavného mesta Odesa a Odeskej oblasti, ktoré sú mimoriadne dôležité pre vývoz ukrajinského obilia.

7:50 Nad Odeskou oblasťou, kde sa nachádza prístav Izmajil, na ktorý zaútočili Rusi, ukrajinská protiletecká obrana zostrelila 17 dronov iránskej výroby, uviedol ráno šéf regiónu Oleh Kiper a armádni činitelia.

„Ruskí teroristi počas 3,5 hodiny útočili dronmi na juhu Odeskej oblasti. Sedemnásť dronov zostrelila naša protivzdušná obrana,“ cituje portál Ukrajinska pravda Kipera.

Poškodené boli výrobné budovy aj sklady, poľnohospodárske stroje a ďalšie zariadenia. Pri páde úlomkov zostrelených dronov vznikli požiare na niekoľkých civilných budovách, ku ktorým vycestovali hasiči. Podľa Kipera nikto nebol zranený ani nezomrel.

7:32 Nezávislé vyšetrovanie nenašlo žiadne dôkazy o tom, že by ruská loď koncom minulého roka vyzdvihla v Juhoafrickej republike zbrane určené pre Rusko. Uviedol to podľa agentúry Reuters prezident JAR Cyril Ramaphosa.

Veľvyslanec Spojených štátov v JAR Reuben Brigety v máji novinárom povedal, že ruská nákladná loď Lady R mala vlani v decembri naložiť zbrane, keď kotvila na námornej základni blízko Kapského Mesta. Tvrdenia vyvolalo diplomatickú roztržku a otázky ohľadom postoja JAR, ktorá deklarovala neutrálne stanovisko k ruskej invázii na Ukrajinu a odmietla výzvy Západu, aby odsúdila kroky Moskvy.

„Vyšetrovacia komisia zistila, že neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by podporoval tvrdenie, že loď prevážala zbrane z Juhoafrickej republiky určené pre Rusko,“ povedal Ramaphosa. „Nebolo vydané žiadne povolenie na vývoz zbraní a žiadne zbrane neboli vyvezené,“ dodal.

Ramaphosa uviedol, že loď zakotvila na základni, pretože priviezla vybavenie, ktoré pre národné obranné sily v roku 2018 objednala spoločnosť Armscor, ktorá sa zaoberá nákupom zbraní. Podrobnosti o vyloženom vybavení neposkytol, pretože by to podľa neho mohlo ohroziť dôležité vojenské operácie a životy juhoafrických vojakov.

„Žiadna z osôb, ktoré tieto obvinenia vzniesli, nemohla predložiť žiadne dôkazy na podporu tvrdení, ktoré boli vznesené proti našej krajine,“ dodal Ramaphosa.

Keď boli obvinenia vznesené, predstavitelia JAR ich rýchlo odmietli. Ramaphosa začal nezávislé vyšetrovanie vedené sudcom v penzii.

6:27 Ruská armáda zničila v noci na pondelok v Čiernom mori štyri ukrajinské vojenské člny s ukrajinskými vojakmi, ktoré smerovali k polostrovu Krym. Oznámilo to na sociálnej sieti Telegram ruské ministerstvo obrany, informuje agentúra AFP.

„V noci na 4. septembra zničilo lietadlo námorného letectva Čiernomorskej flotily na severozápade Čierneho mora štyri vojenské rýchločlny americkej výroby typu Willard Sea Force ozbrojených síl Ukrajiny s vyloďovacími skupinami, ktoré mierili smerom k mysu Tarchankut na pobreží Krymu,“ uvádza ruský rezort obrany.

Pri podobnom útoku zničilo Rusko podľa svojich tvrdení štyri ukrajinské vojenské člny s až 50 vojakmi v Čiernom mori aj 30. augusta.

Rusko okrem toho v pondelok uviedlo, že jeho armáda zničila nad Čiernym morom a Kurskou oblasťou na západe Ruska drony. „Ukrajinské bezpilotné lietadlá boli zničené vo vzduchu nad Čiernym morom blízko Krymského polostrova a systémami vzdušnej obrany aj nad územím Kurskej oblasti,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Telegram.

Rezort obrany dodal, že Ukrajina vyslala na ruské územie dva drony v pondelok okolo 01.00 h miestneho času.

Ukrajinské útoky, ku ktorým prichádza od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu, sa často zameriavajú na Krymský polostrov. Ten Rusko anektovalo v roku 2014 a podobné útoky sa v poslednom období vyskytujú stále častejšie, píše AFP. Reuters však upozorňuje, že Kyjev sa veľmi zriedkavo hlási k zodpovednosti za tieto útoky.

Krym bol naposledy cieľom útoku v sobotu, keď Rusko uviedlo, že zničilo tri ukrajinské námorné drony, ktoré cielili na Krymský most spájajúci pevninské Rusko a anektovaný polostrov, pripomína AFP.

6:00 Rusko v noci na pondelok vykonalo vzdušný útok na jeden z veľkých ukrajinských prístavov pre vývoz obilia. Uviedli to podľa agentúry Reuters ukrajinskí predstavitelia. Správa o útoku na prístav Izmajil na Dunaji prišla len niekoľko hodín pred plánovanými rozhovormi ruského prezidenta Vladimira Putina s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

Ukrajinské letectvo v noci na pondelok vyzvalo obyvateľov Izmajilu, aby sa odobrali do úkrytov. Niektoré ukrajinské médiá informovali o zvykoch výbuchov v oblasti. Presný rozsah útoku zatiaľ nie je známy.

V nedeľu Rusko zaútočilo na iný významný dunajský prístav Reni. Útok poničil infraštruktúru prístavu a zranil dvoch ľudí, napísala agentúra Reuters. Reni a s Izmajil sú dvoma hlavnými prístavmi, ktoré Ukrajina na Dunaji využíva.

Rusko podľa agentúry AFP oznámilo, že v noci na pondelok zostrelilo jeden ukrajinský dron v Kurskej oblasti a druhý nad Čiernym morom neďaleko Krymského polostrova.

Putin a Erdogan sa majú stretnúť v čiernomorskom letovisku Soči na juhu Ruska. Jednou z dôležitých tém rokovaní je návrat Ruska k dohode o preprave ukrajinského obilia cez Čierne more, ktorý Erdogan presadzuje.

5:55 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan bude v čiernomorskom letovisku Soči na juhu Ruska rokovať so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Podľa Kremľa sa obaja lídri zamerajú na bilaterálne a medzinárodné otázky. Jednou z dôležitých tém je návrat Ruska k dohode o preprave ukrajinského obilia cez Čierne more, ktorý Erdogan presadzuje. Turecko opakovane zdôrazňuje, že dohoda je dôležitá pre zásobovanie sveta potravinami.

Rokovania v Soči sa majú začať okolo poludnia. Putin a Erdogan sa naposledy osobne stretli vlani v októbri v Astane, ale sú v ustavičnom kontakte. Naposledy si telefonovali 2. augusta. Erdogan naposledy Rusko navštívil vlani 5. augusta, keď bol rovnako v Soči.

Pre Turecko sú dôležité aj dodávky ruského plynu cez Čierne more. Ankara má tiež obavy o bezpečnosť v čiernomorskom regióne.

Turecký prezident pôsobí ako sprostredkovateľ medzi Moskvou a Kyjevom a udržiava úzke kontakty s oboma stranami konfliktu. Turecko, ktoré je členom NATO, sa nepodieľa na sankciách Západu voči Rusku.

Obilná dohoda bola dojednaná vlani v lete za sprostredkovania Turecka a OSN. Umožňovala aj za vojny bezpečnú plavbu lodí naložených ukrajinským obilím po Čiernom mori. Rusko však v júli od dohody odstúpilo, pretože podľa neho nebola dodržiavaná tá časť dohody, ktorá sa týkala vývozu ruských potravín a hnojív. Ankara sa odvtedy snaží presvedčiť Moskvu, aby sa k dohode vrátila.

© Autorské práva vyhradené

669 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine