Rusi mali útok, ktorý podnikli s pomocou množstva dronov, dobre pripravený. Jeden z mínometných granátov dopadol do obývacej izby domu, kde sa Ihor so svojím kolegom ukrývali. Prežili len vďaka tomu, že boli tou dobou zhodou okolností v predsieni.
Nepriateľské delostrelectvo získalo kontrolu nad cestami vedúcimi do dediny, takže nebolo možné evakuovať mŕtvych a zranených a poslať na miesto posily. Ihorova jednotka so svojím trojtýždňovým základným výcvikom Severoatlantickej aliancie a dvojmesačným nasadením v Charkovskej oblasti, tak musela sama čeliť skúseným ruským vojakom s palebnou presilou. Bližšie nespresnený počet ukrajinských vojakov pri tom zahynul, vrátane niektorých Ihorových priateľov. „Odvtedy som tam nebol a nechcem sa tam vrátiť. To, čo som zažil, bol úplný chaos,“ povedal.
Ihorova rota je súčasťou 32. samostatnej mechanizovanej brigády, ktorá je jednou z mála brigád, ktorých úlohou je udržať pozície na severovýchodnom fronte, zatiaľ čo väčšina ukrajinských vojakov a výzbroje je posielaná na južný front, kde pomaly postupuje ukrajinská protiofenzíva.
Do januára tohto roku 32. brigáda neexistovala a väčšina jej členov sú civilisti, ktorí dovtedy nikdy nikoho nezastrelili. Mnohí do armády nechceli. Nasadení boli na bojisko v Charkovskej oblasti asi hodinu východne od Kupjansku, kam Rusko údajne poslalo až 100 000 svojich vojakov.
Vojaci z rôznych ukrajinských brigád listu The Kyiv Independent povedali, že Rusi v tejto oblasti sú schopní, nebojácni a dobre vybavení a majú veľké zásoby delostreleckých granátov a rakiet odpaľovaných z raketometov MlRS. „Všetko nevyzerá tak, ako čítate v každodenných správach o situácii na bojisku a v médiách,“ hovorí seržant Volodymyr, ktorý bol v centre bojov.
Všetci členovia pechoty 32. brigády absolvovali v Nemecku trojtýždňový výcvik NATO. Vojaci ocenili fyzickú prípravu a tiež napríklad nácvik prvej pomoci v bojových podmienkach, ktorý je na Západe bežný, ale v armádach krajín bývalého Sovietskeho zväzu prakticky neznámy. Súčasťou je tiež plná výstroj pre každého z vojakov.
Čítajte viac Vojenský analytik: Ukrajinci postupujú, ale hovoria nám aj to, že Rusi nie sú hlúpi
Podľa Ukrajincov, s ktorými hovoril The Kyiv Independent, ich ale výcvik nepripravil na typ vojny, ktorá sa v súčasnosti vedie na Ukrajine. Podľa nich dôstojníci NATO realitu na ukrajinskom bojisku nechápu.
„Pešiak NATO vie, že má podporu a že mu pri postupe vpred s veľkou pravdepodobnosťou nehrozí smrť ani zranenie,“ hovorí Ihor. Spôsob, akým NATO vedie vojnu, predpokladá predbežné letecké útoky, delostreleckú paľbu a odmínovanie, kým sú na miesto poslaní pešiaci. Tak to ale na Ukrajine nefunguje.
Vzhľadom na nepočetné a staré lietadlá ukrajinských vzdušných síl a pokračujúci nedostatok delostreleckej munície a vozidiel pechoty pešiaci často čelia ruským útokom sami. Na bojisku tiež podľa Ukrajincov nebýva spravidla veľa úkrytov, s ktorými taktika NATO počíta.
Vojenský expert Serhij Zhurec uviedol, že inštruktori v Nemecku kladú veľký dôraz na nácvik mestského boja, už sa ale nevenujú takým zručnostiam ako vypudiť nepriateľa zo zákopov či vytvoriť útočnú skupinu a skoordinovať ju s delostreleckou a dronovou podporou. Štýl bitiek na ukrajinskom vidieku, v ktorých sa mieša zákopová vojna známa z prvého svetového vojnového konfliktu s technológiami a taktikou 21. storočia, NATO nemá vo svojom registri. Podľa Zhureca by pomohlo, keby niektorí z inštruktorov Ukrajinu navštívili.
„Výcvik v zahraničí je stále kvalitnejší, ako môže ponúknuť Ukrajina. Metódy by sa dali zlepšiť, ale replikovať ruskú taktiku by si žiadalo obrovské investície do výcviku,“ povedal denníku The Kyiv Independent americký generálmajor vo výslužbe Gordon Davis. Podľa neho by Ukrajina sama mala doplniť západný výcvik na základe aktuálnych spravodajských informácií a osobných skúseností z bojiska.
Seržant Volodymyr podobne ako ďalší ukrajinskí vojaci sprvu odmietal hovoriť o tom, čo na fronte zažil. Akonáhle ale Ihor začal vysvetľovať situáciu, čoraz častejšie dopĺňal jeho rozprávanie vlastnými útržkami.
Aby sa vojaci dostali na palebné pozície, museli podľa Volodymyra ísť pešo päť kilometrov tmou v ťažkej výstroji a bez akýchkoľvek zdrojov svetla. Pozície, na ktoré mierili, boli v skutočnosti trosky, v ktorých sa sotva dalo schovať. „Rusi boli oproti tomu vybavení dronmi Orlan s nočným videním,“ hovorí Volodymyr.
Pocit, že je človek nepretržite sledovaný, je pre ukrajinských vojakov nesmierne demoralizujúci. „Zväzuje vás to. Chcete podniknúť nejaké akcie, ale nemôžete, pretože Sauronovo oko vás stále sleduje,“ hovorí Ihor v narážke na zlosyna z trilógie Pán prsteňov.