Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu používa v rozsiahlej miere staršie zásoby kazetovej munície i jej novšie typy. V menšej miere túto muníciu používa aj Ukrajina, uvádza CMC.
„Prevažnú väčšinu raketových a delostreleckých útokov s kazetovou muníciou na Ukrajine vykonali ruské sily,“ povedala Mary Warehamová, riaditeľka presadzovania zbraní v Human Rights Watch, ktorá sa na správe podieľala.
Na Ukrajine, kde niekoľko rokov neevidovali žiadnu obeť kazetovej munície, tak vlani zaznamenali 916 mŕtvych a ranených. Vyše 93 percent z nich tvorili civilisti, uvádza CMC.
Vlani počet obetí tejto munície dosiahol vo svete 1172, čo je najviac od roku 2010, keď CMC začala vydávať výročnú správu. Obete kazetovej munície na Ukrajine tak tvoria veľkú väčšinu tohto počtu. Okrem Ukrajiny si vyžiadala obete napríklad v Mjanmarsku a Sýrii ako i v Azerbajdžane, Iraku a Jemene.
Čítajte aj Rusi ani nos nevystrčia. Zakázaná kazetová munícia Ukrajine pomáha
Takmer všetky obete na Ukrajine – 890 vrátane 294 úmrtí – si pritom vyžiadali útoky kazetovou muníciou. Môže byť zhadzovaná z lietadla alebo vypaľovaná z delostreleckých zbraní. Po výbuchu vo vzduchu sa z nej na veľkej ploche rozptýli výbušná submunícia.
Kazetová munícia je dlhodobá hrozba, pretože ak jej submunícia po dopade nevybuchne, môže podobne ako mína vybuchnúť až po niekoľkých rokoch. Takáto zvyšková kazetová munícia si vlani na Ukrajine vyžiadala 26 obetí.
Používanie kazetovej munície je podľa Dohovoru o kazetovej munícii zakázané takmer v 120 krajinách sveta. Rusko, Ukrajina, Sýria ani Mjanmarsko však nie sú jeho signatármi.
Čítajte aj Ukrajina dostane kontroverznú kazetovú muníciu, Rusko ju už používa
Dohovor nepodpísali ani Spojené štáty, ktoré v júli čelil kritike za svoje rozhodnutie dodať kazetovú muníciu Kyjevu, pripomína AFP.