Približne 200 ukrajinských tankistov sa na americké stroje cvičilo v Nemecku. Program zavŕšili koncom augusta veľkou simuláciou tankového boja v sile prápora vo výcvikovom priestore americkej armády v Hohenfelse.
Odvtedy ukrajinskí vojaci pokračujú v každodennej práci s týmito strojmi na základni Grafenwöhr. Udržiavajú a zlepšujú si potrebné návyky, až kým nebudú aj s tankmi odoslaní na Ukrajinu. Server Politico napísal, že sa tak stane v polovici septembra, kedy Ukrajina dostane prvých 10 z celkovo 31 prisľúbených Abramsov. Odvolal sa pri tom na nemenované zdroje z prostredia amerického ministerstva obrany.
Tanky pre Ukrajinu je totiž pred dodaním potrebné upraviť a modernizovať. Práce podľa týchto nemenovaných zdrojov finišujú na desiatich z nich. „Spojené štáty sa zaviazali urýchliť dodanie všetkých 31 tankov na jeseň tohto roka,“ povedal americký armádny hovorca, plukovník Martin O’Donnell. Odmietol však termín ich dodania bližšie špecifikovať.
Horúcou novinkou však je, že spolu s tankmi Abrams dostane Ukrajina aj muníciu z ochudobneného uránu pre ich kanóny kalibru 120 mm. Nejde o neprebádané vody – rovnakú muníciu poskytla už Veľká Británia pre 14 tankov Challenger 2, ktoré Ukrajine dodala už v marci. Tá je tiež kalibru 120 mm, ale v iných tankoch sa použiť nedala. Challenger 2 má totiž hlaveň s vývrtom a jeho munícia je odlišná od Abramsov, ktoré majú hladkú hlaveň.
Kremeľ už vtedy spustil dezinformačnú kampaň, ktorej naratívom bolo, že Británia dodáva Ukrajine nukleárne zbrane. Munícia z ochudobneného uránu však nie je schopná spustiť jadrovú reakciu a dokonca aj jej úroveň žiarenia je výrazne nižšia oproti prírodnému uránu. Rusko tiež zabudlo dodať, že rovnakú muníciu má k dispozícii tiež a objavila sa aj na Ukrajine. V rovnakej línii pokračuje Moskva aj dnes.
Čo je ochudobnený urán?
Ochudobnený urán vzniká ako odpadový produkt pri výrobe obohateného uránu na použitie v jadrových reaktoroch či atómových zbraniach. Má znížený podiel izotopu U-235, ktorý je potrebný na štiepnu reakciu. Kým v prírodnom uráne je podiel tohto izotopu okolo 0,7 %, v ochudobnenom uráne tvorí U-235 len okolo 0,2 %.
Ochudobnený urán je menej rádioaktívny ako prírodný urán. Napriek tomu má istú úroveň žiarenia, pre ktorú sa odporúča narábať s ním v ochranných rukaviciach. Nebýva radený medzi rádioaktívne látky, ale medzi toxické chemikálie. Najväčšie nebezpečenstvo totiž hrozí v prípade, že sa dostane dovnútra organizmu, napríklad inhaláciou. Vo väčšine prípadov sa síce vylúči z tela skôr, ako stihne uškodiť, ale môže preniknúť do krvi alebo sa ukladať v obličkách, čo môže viesť až k ich zlyhaniu. Ovplyvnená môže byť aj činnosť ďalších orgánov.
Jeho základnou vlastnosťou je vysoká hustota a z toho vyplývajúca extrémna tvrdosť. Tento kov má hustotu 1,7-krát vyššiu ako má olovo. Je preto vhodný na výrobu priebojnej munície, ale aj panciera. Muníciu z ochudobneného uránu vyvinuli v USA v 70. rokoch. Priebojné strelivo z ochudobneného uránu nepoužíva žiadnu výbušnú zložku. Pancier nepriateľského tanku prebíja len svojou tvrdosťou a obrovskou kinetickou energiou.
Ide o podkalibrovú muníciu, ktorú tvorí kovová šípka obklopená prachovou náplňou. Podkalibrová munícia znamená, že táto šípka nemá priemer 120 mm, ale je výrazne štíhlejšia. Kaliber 120 mm má iba spomínaná prachová náplň, ktorá sa pri výstrele spáli a ďalej letí len priebojná šípka. Najčastejšie ju netvorí čistý ochudobnený urán, ale zliatina s prímesou iných tvrdých kovov, ako je titán či volfrám. Tento projektil nemá žiadnu výbušnú náplň a pancier prebíja iba svojou tvrdosťou a kinetickou energiou.
Pri zásahu nepriateľského tanku sa táto šípka začne zabrusovať a tým ešte ľahšie preniká pancierom. Pri tom sa extrémne zohrieva natoľko, že začne horieť a tým spôsobí požiar vnútri zasiahnutého stroja. Tu nastáva kontroverzná časť používania munície z ochudobneného uránu. Pri prebíjaní panciera a zabrusovaní projektilu sa z neho totiž uvoľňujú mikroskopické šupiny. Tie sa môžu vdýchnutím dostať do tela a ako sme uviedli vyššie, škodiť ľudskému organizmu.
Záver však nie je jednoznačný. Podľa niektorých vedeckých štúdií k ničomu takému nedochádza, pretože šupiny zhoria pri požiari, ktorý použitie munície z ochudobneného uránu sprevádza. Existuje však rovnaké množstvo vedeckých štúdií, ktoré poukazujú na možné zamorenie oblastí, v ktorých bola táto munícia použitá.
V tomto nemá jasno ani Organizácia spojených národov. Vedecký výbor OSN pre účinky radiácie napríklad nezistil žiadne závažné účinky spôsobené vystavením ochudobnenému uránu. Iný orgán OSN, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, však tvrdí, že jednotlivci, ktorí sa dostanú do kontaktu so zvyškami takejto munície, môžu byť vystavení riziku.
Ďalšie použitie
Ochudobnený urán sa nepoužíva len v tankových kanónoch kalibru 120 mm. Je tiež základom priebojnej munície aj pri leteckom kanóne GAU-8/A Avenger. Ide o masívnu sedemhlavňovú rotačnú zbraň kalibru 30 mm, ktorá je zabudovaná v lietadlách A-10 Thunderbolt II. Práve vďaka špeciálnej munícii, ktorej nesie až 1 174 kusov, dokáže ničiť aj tanky. Mimochodom, lietadlá A-10 by chceli aj Ukrajinci, ale to je hudba príliš vzdialenej budúcnosti – ak k tomu vôbec niekedy dôjde.
Okrem munície našiel tento tvrdý kov vojenské využitie aj pri výrobe panciera. V USA už v 80. rokoch vyvinuli pre tanky Abrams kompozitný pancier, medzi ktorého zložkami je aj ochudobnený urán. Presné zloženie panciera je však utajované a Američania ho nedodávajú ani svojim spojencom. Preto aj Abramsy pre Ukrajinu budú mať pancier bez vrstvy z ochudobneného uránu.
Ruské sťažnosti
Námestník ruského ministra zahraničia Sergej Rjabkov dnes označil rozhodnutie USA o dodaní tankovej munície s ochudobneným uránom za zločin. „Toto nie je iba eskalácia, ale ďalší odraz šokujúcej ľahostajnosti Washingtonu k ekologickým následkom použitia tohto typu munície v bojovej oblasti. Ide v podstate o zločin, inak to nazvať nemôžem,“ citovala Rjabkova agentúra TASS.
Sovietsky zväz a následne aj Rusko pritom vyvinuli vlastnú muníciu rovnakého typu. Už v roku 1985 zaviedli do služby tankové strelivo 3BM32 Vant. Bolo určené pre 125 mm tankové kanóny, ale podobne ako v prípade západnej munície ide o podkalibrové strely. Priebojný projektil tvorila zliatina niklu, zinku a ochudobneného uránu. V roku 1991 zaviedli do služby strelu 3BM48 Svinec, ktorá tiež využívala ochudobnený urán.
V oboch prípadoch však použitie automatických nabíjacích systémov v sovietskych tankoch obmedzovalo dĺžku týchto projektilov a tým aj ich účinnosť. V roku 2016 zaviedli v Rusku do výzbroje dve nové strely označované ako „munícia so zvýšenou silou“. Strela 3BM59 Svinec-1 používa zliatinu uránu a volfrámu, strela 3BM60 Svinec-2 má projektil len z ochudobneného uránu.
Ide tiež o podkalibrové strely, ktoré však majú výrazne dlhší priebojný projektil – približne o 80 percent dlhší ako v prípade striel Vant. Preto musel byť pre ne patrične upravený automatický nabíjací systém tankov T-80BV, aby sa doň zmestili. Od roku 2019 prebiehali práce na podobnej úprave aj pre najnovšie verzie tankov T-72 a T-90, nie je však známe, či sa ich podarilo dotiahnuť do úspešného konca.
V čase ich zavedenia do služby ruské oficiálne médiá zdôrazňovali, že strely Svinec-1 a Svinec-2 neodporujú žiadnym medzinárodným dohodám a ich použitie nepredstavuje žiadne riziko pre životné prostredie. To je v príkrom rozpore s tým, čo Kremeľ tvrdí dnes. Navyše Rusi už svoju muníciu na fronte nasadili. Ukrajinci minulý rok zverejnili fotky striel Svinec, ktoré našli v ukoristenom ruskom tanku T-80BV. Pre úplnosť však treba dodať, že ich skutočné použitie v boji dokázané nie je a možno k nemu ani nedošlo. Tankové súboje na Ukrajine sú totiž pomerne zriedkavé a na nič iné sa táto munícia nehodí.