Magazín Forbes ju už vlani na jeseň opísal ako „jednu z brutálne najefektívnejších brigád“ ukrajinských ozbrojených síl. Jej výzbroj pritom tvorila len stará technika sovietskeho pôvodu – rôzne verzie tankov T-64 a T-80 a bojové vozidlá BMP-1 a BMP-2. Zo západných zbraní mali jej vojaci na začiatku len protitankové rakety Javelin a drony.
Ukrajinci Rusom: Máte dve možnosti. Zomrieť alebo utiecť
Vďaka kombinácii dobrého výcviku, skúseností a s trochou bojového šťastia však 93. mechanizovaná brigáda dokázala aj napriek starej technike víťaziť všade, kde sa objavila. Podnikala úspešné protiútoky aj vtedy, keď všade inde Rusi postupovali. Oslobodzovala okupované dediny, šírila skazu medzi ruskými jednotkami, zaháňala ich na ústup a v jej stopách ostávala zničená a opustená technika nepriateľa.
Po tom, čo bola v rámci rotácie stiahnutá od Bachmutu, pôsobia na fronte striedavo len jednotlivé časti 93. brigády. Väčšina je v tyle a po potrebnom oddychu teraz jej vojaci cvičia so švédskymi bojovými vozidlami CV90. Mimochodom, tie sa v decembri 2022 rozhodlo kúpiť aj Slovensko. Ozbrojené sily SR dostanú 152 týchto vozidiel. Z nich bude 122 v bojovej verzii s kanónom kalibru 35 mm a raketami Spike. Ostatné stroje budú veliteľské a ženijné.
Nové slovenské bojové vozidlo pechoty CV90Aj Slovensko nahradí vozidlami CV90 staré BVP-1 a BVP-2. Ide o rovnaké stroje, aké používala aj 93. brigáda, odlišné bolo len označenie BMP. V ukrajinských službách nesú CV90 pôvodný švédsky kanón kalibru 40 mm, proti ktorému nepriateľskej pechote nepomôžu ani zákopy. Má totiž k dispozícii programovateľnú muníciu, ktorá vybuchuje nad zákopmi a vojakov v nich zasypáva črepinami zhora.
Jedna z najstarších jednotiek
Tradície 93. brigády siahajú až do roku 1943, kedy bola v rámci Červenej armády sformovaná 93. gardová strelecká divízia. Bojovala pri Kursku, Charkove, Budapešti a Prahe. V roku 1965 sa z nej stala 93. gardová motostrelecká divízia. Po rozpade ZSSR ju začlenili do Ozbrojených síl Ukrajiny a po roku 1999 sa z divízie zmenila na brigádu.
Po tom, čo sa v roku 2014 začala vojna na Donbase, patrila 93. brigáda k jednotkám, ktoré bránili letisko v Donecku. V tomto období sa tiež vzdala všetkých čestných titulov z čias ZSSR. Neskôr prijala názov Cholodny Jar (Studená roklina). Bola to partizánska republika, ktorá v rokoch 1919–22 existovala v lesoch v Čerkaskej oblasti a bola posledným nezávislým ukrajinským územím, ktoré boľševici dobyli.
Keď vlani vo februári Rusi zaútočili na celú Ukrajinu, bola táto jednotka nasadená na severe. Rusi tam poslali 1. gardovú tankovú armádu, ktorá veľmi rýchlo utrpela veľké straty vinou príliš natiahnutých línií, sústavných partizánskych útokov a zlého zásobovania. Nakoniec prišiel protiútok hlavných ukrajinských síl. V bitke o Trosťanec v Sumskej oblasti 93. brigáda v polovici marca 2022 porazila ruskú 4. gardovú tankovú divíziu, čo je o úroveň väčšia jednotka.
Neskôr bola presunutá do okolia Iziumu, kde ako jedna z mála ukrajinských jednotiek podnikala aktívne protiútoky. V auguste 2022 oslobodila niekoľko dedín ešte skôr, ako sa začala hlavná ukrajinská protiofenzíva. Tá prišla v septembri a v rámci nej sa 93. mechanizovaná brigáda podieľala aj na oslobodení samotného mesta Izium. Mimochodom, ruská 1. gardová tanková armáda, ktorá na začiatku vojny na severe prišla o 80 percent tankov, bola v tejto oblasti práve na odpočinku a doplnení strát – a bola rozbitá opäť. Jej 4. gardová tanková divízia bola práve v Iziume, takže sa opäť stretla s ukrajinskou 93. brigádou.
Potom sa táto brigáda presunula k Bachmutu, kde svojimi protiútokmi viackrát zahnala žoldnierov zo skupiny wagnerovcov na ústup. Koncom roka však bola po mesiacoch prakticky nepretržitého nasadenia stiahnutá do tyla na oddych. Medzitým sa poriadne rozrástla. Početný stav techniky vylepšila ukoristenými ruskými strojmi a do svojich štruktúr začlenila niekoľko dobrovoľníckych jednotiek. Kým bežne majú ukrajinské brigády tohto typu štyri mechanizované a tankové prápory, 93. brigáda má šesť práporov. Môže si teda dovoliť rotovať svoje jednotlivé prápory na fronte, kým väčšina brigády oddychuje, alebo cvičí na novú techniku.
Jeden z práporov 93. brigády sa tak mohol pochváliť aj v máji tohto roka, že západne od Bachmutu zostrelil ruský vrtuľník Ka-52. Vojaci naň vypustili dve rakety – Stinger a Igla. Jedna z nich ruskú helikoptéru zasiahla.
Najúspešnejší tank
Bojovú cestu 93. mechanizovanej brigády veľmi dobre ilustruje príbeh jedného tanku. Ide o pôvodne ruský stroj T-80BVM, ktorý sa stal najznámejším a najúspešnejším tankom v ukrajinských službách. Ukrajinskí vojaci ho našli opustený a prakticky nedotknutý osem dní po začiatku ruskej invázie. Podrobná prehliadka ukázala, že išlo o takmer nový stroj. Vyrobený bol dva roky pred inváziou a z jeho kanóna bolo vystrelené iba 50-krát.
Stroj T-80BVM ukoristili od Rusov a úspešne nasadili proti nim
Rusko predstavilo verziu T-80BVM prvýkrát v roku 2017. Pred pásmi má dve radlice na vyorávanie mín. Tank tiež dostal vylepšený automatický nabíjač, ktorý zvýšil rýchlosť streľby a umožnil používať viacero nových typov munície. Ukoristený stroj dostal meno Bunny (Zajačik) podľa plyšového zvieratka, ktoré posádka mala ako maskota. V rámci 93. brigády sa zapojil do bitky o Trosťanec, v ktorej zničil 24 ruských vozidiel a dva tanky.
V tejto bitka ruská armáda stratila aj unikátny T-80UM2. Ten Rusi postavili koncom 90. rokov v čase, keď sa snažili vyvinúť tank Black Eagle (Čierny orol) na export. Z neho však vznikla len maketa a nakoniec sa nevyrábal. T-80UM2, ktorý mal poslúžiť pri vývoji Čierneho orla, ostal v jednom kuse. Dostala ho 4. gardová tanková divízia, ktorá ho ukazovala na cvičeniach a prehliadkach.
T-80UM2 sa vyznačoval novou hranatejšou zváranou vežou, novým reaktívnym pancierom Kaktus a systémom aktívnej ochrany Drozd-2. Zničený bol 17. marca 2022 pri Trosťanci spolu s kolónou nákladných áut. Na svedomí ho má práve Zajačik. Ten sa potom presunul na východ a pridával ďalšie úspechy, ktoré si posádka značila namaľovanými krúžkami na hlavni.
„Pri Iziume sme zničili ďalšie tri alebo štyri tanky. Tri sú potvrdené a pri štvrtom nie je plne potvrdené, že sme ho zničili práve my,“ povedal vlani v máji pre CNN veliteľ tanku Alex. Ten nebol profesionálny vojak. Pred vojnou pracoval ako softvérový inžinier v Charkove a prihlásil sa dobrovoľne na obranu vlasti. Jeho firma i dom v Charkove boli zničené ruským ostreľovaním. Alex bol jedným z vojakov, ktorí Zajačika ukoristili a už sa ho nevzdal. „Je to môj osobný tank. Som jeho veliteľom aj majiteľom,“ povedal s úsmevom pre CNN.
Medzi nasadením pri Trosťanci a na východe bol ruský prídavný pancier na bokoch podvozku nahradený typickými kockami ukrajinského reaktívneho panciera. Zajačik tiež dostal ukrajinský náter. V priebehu nasledujúcich bojov bol ťažko poškodený, pravdepodobne výbuchom míny. Objavila sa totiž fotka z opravárenskej haly, na ktorej mu dávali dokopy doriadený podvozok na pravej strane.
Čítajte viac Ukrajinci chystajú na Rusov ich vlastnú medicínu: strely z uránu. Zločin, kritizuje Moskva
Bojová cesta Zajačika sa skončila v Bachmute na začiatku decembra minulého roka. Uviazol tam v rozbahnenej priekope tak, že ho posádka nevedela vyslobodiť. Následne ho tiež poškodil ruský ťažký mínomet. Preto sa ukrajinskí vojaci rozhodli zapáliť ho a zničiť, aby nepadol do rúk nepriateľa. Krátko na to sa 93. brigáda z Bachmutu stiahla.
Mimochodom, tento T-80BVM patril k takmer 600 pôvodne ruským tankom, ktoré ukrajinské ozbrojené sily od začiatku invázie ukoristili. Rusko je tak suverénne najväčším dodávateľom ťažkých zbraní Ukrajine. Západ totiž Kyjevu dodal tiež rovnaký počet tankov – takmer 600 kusov – ale tie prišli dokopy zo 14 krajín.