564. deň: Ukrajine zostáva na protiofenzívu cez 30 dní, tvrdí americký generál

Čítajte viac 563. deň: Ukrajinu navštívil šéf japonskej diplomacie, odovzdal jej techniku pre odmínovanie

22:06 Kyjev v nedeľu pripísal ruským silám zodpovednosť za zabitie dvoch humanitárnych pracovníkov z Kanady a Španielska na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP, na ktorú sa TASR odvoláva.

Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že zabitými sú španielska občianka Emma Igualová, ktorá študovala na Kalifornskej univerzite v Berkeley, a kanadský občan Anthony Ihnat. Obaja pracovali pre mimovládnu organizáciu Road to Relief.

Pri incidente neďaleko vojnou zničeného mesta Bachmut utrpeli tiež zranenia dvaja nemeckí občania pracujúci pre túto humanitárnu skupinu, doplnilo ministerstvo. Humanitárni pracovníci sa podľa neho venovali obmedzovaniu utrpenia civilistov počas konfliktu, uskutočňovali evakuácie a distribuovali po­moc.

21:41 Ruské úrady v nedeľu hlásili početné pokusy sabotáže hlasovania v lokálnych voľbách, ktoré organizujú na okupovaných územiach Ukrajiny.

Voľby v nelegálne anektovaných oblastiach – Doneckej, Chersonskej, Luhanskej a Zaporižžskej oblasti, ako aj na polostrove Krym – sa konajú súbežne s voľbami v Rusku, kde si voliči vyberajú gubernátorov, regionálne legislatívy a mestské rady. Kyjiv a Západ toto hlasovanie odmietli ako podvod a porušenie medzinárodného prá­va.

Podpredseda ruského ústredného volebného výboru Nikolaj Bulajev povedal novinárom, že dron v nedeľu ráno zničil jednu hlasovaciu miestnosť v Zaporižžskej oblasti. Vo vnútri neboli v tom čase žiadni zamestnanci.

Ruskom dosadená predstaviteľka Chersonskej oblasti Marina Zacharovová zas povedala, že v sobotu pri jednej z hlasovacích miestností našli ostrý granát. Zbraň bola skrytá v kríkoch a museli pre ňu zastaviť hlasovanie, než sa jej zbavili príslušné služby.

Obyvatelia v okupovanej Zaporižžskej a Chersonskej oblasti a ukrajinskí aktivisti tvrdia, že ruskí volební zamestnanci chodia po domoch v sprievode vojakov a zadržiavajú ľudí, ktorí odmietajú voliť, a nútia ich napísať vysvetľujúce stanovisko, ktoré by mohli použiť pri trestnom stíhaní.

20:39 Ruský generál Sergej Surovikin povedie koordinačný výbor Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) pre otázky protivzdušnej obrany. S odvolaním sa na ruské médiá o tom v nedeľu napísala agentúra DPA.

O vymenovaní Surovikina informovala aj ruská spravodajská platforma EurAsia Daily, ktorá je lojálna vláde. Odvolávala sa na radu ministrov obrany SNŠ s tým, že rozhodnutie bolo jednomyseľné. Kremeľ sa k záležitosti zatiaľ nevyjadril. SNŠ je regionálna medzivládna organizácia združujúca väčšinu z bývalých republík Sovietskeho zväzu.

Čítajte viac V civile, „živý a zdravý“. Generál Surovikin sa po mesiacoch objavil na verejnosti

Surovikin bol veliteľom ruských inváznych síl na Ukrajine od októbra 2022 do januára 2023. Bol považovaný za jedného z najdôležitejších spojencov šéfa žoldnierov z Vargnerovej skupiny Jevgenija Prigožina pri jeho spore s ruským vojenským vedením. Prigožin zahynul koncom augusta pri dosiaľ neobjasnenom páde lietadla severne od Moskvy.

Na verejnosti sa Surovikin neobjavil od júnovej krátkej vzbury Prigožinových jednotiek, hoci ju vo videoodkaze kritizoval. V polovici augusta ho podľa mediálnych správ odvolali z postu veliteľa ruských vzdušno-kozmických síl. Prvá fotografia generála odvtedy sa objavila začiatkom tohto týždňa.

19:44 Rusi nainštalovali kamery a telefónne veže v okupovanom ukrajinskom meste Melitopoľ, aby mohli sledovať miestnych obyvateľov. Na platforme Telegram to vyhlásil legitímny starosta mesta Ivan Fedorov, informuje spravodajský portál Ukrajinská pravda.

„Veľký brat rád nielen sleduje, ale aj odpočúva. Ruskí útočníci z Melitopoľa pozorne dozerajú na ‛odporcov’,“ napísal Fedorov v príspevku. Okupantom sa podľa neho nepodarilo prekonfigurovať ukrajinské telefónne veže, tak si postavili vlastné. „Má to však háčik: odpočúvanie rozhovorov,“ pokračoval starosta.

Rusi podľa Fedorova postavili nové veže pri nemocnici a ďalšiu pri jednej zo škôl. „Zároveň už rok a pol neposkytujú ľuďom normálnu komunikáciu a internet. Nepriateľské veže slúžia len nepriateľským účelom,“ dodal.

17:13 Dánski inštruktori v spolupráci s nemeckou armádou začali s výcvikom ukrajinských tankistov v Nemecku. Na ich zaškolenie si Dánsko vyžiadalo šesť tankov Leopard 1A5, ktoré pred rokmi po vyradení z armády odoslalo do vojenských múzeí.

Čítajte viac Dáni cvičia Ukrajincov aj na tankoch Leopard, ktoré stiahli z vojenských múzeí

15:26 Ukrajina má niečo málo cez 30 dní bojov, kým jej protiofenzívu nezmarí počasie. V relácii Sunday with Laura Kuenssberg televízie BBC to povedal predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley s tým, že chladnejšie podmienky ukrajinským silám sťažia manévrovanie.

Ukrajinská protiofenzíva, ktorá sa začala v lete s cieľom oslobodiť okupované územia, podľa neho ide pomalšie, ako očakávali, ale „Ukrajinci stále pokračujú stabilným pokrokom“. Či protiofenzíva zlyhala, je príliš skoro povedať, skonštatoval Milley. „Ešte stále zostáva primerané množstvo času, pravdepodobne zostáva približne 30 až 45 dní bojového počasia, takže Ukrajinci neskončili. Nie sú dokončené bitky… nedokončili bojovú časť toho, čo sa snažia dosiahnuť,“ povedal generál.

„Na úplnom začiatku (vojny) som povedal, že to bude dlhé, pomalé, ťažké a s vysokým počtom obetí, a presne to to je,“ vyjadril sa tiež Milley.

Náčelník generálneho štábu britských ozbrojených síl Tony Radakin v tom istom rozhovore povedal, že Ukrajina vyhráva a Rusko prehráva. „Je to preto, že cieľom Ruska bolo podrobiť si Ukrajinu a dostať ju pod kontrolu Ruska. To sa nestalo a nikdy nestane, a preto Ukrajina vyhráva,“ vyhlásil.

Ukrajina podľa Radakina napreduje v boji o znovuzískanie svojho územia, pričom získala späť pod kontrolu 50 percent územia obsadeného Ruskom. Pokrok Ukrajiny je tiež spôsobený tým, že medzinárodné spoločenstvo „vyvíja ekonomický tlak a diplomatický tlak a Rusko pre to trpí“.

Spojenectvo Ruska so Severnou Kóreou zase ukazuje, že ruský vodca Vladimir Putim je zúfalý, poznamenal Radakin. Vzťahy medzi týmito krajinami ukazujú, že Rusku zostalo len málo partnerov.

14:17 Rusko prišlo na Ukrajine už o viac ako 268-tisíc vojakov. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Za uplynulý deň podľa Kyjiva padlo 490 ruských vojakov. Ruské straty na životoch vo vojne na Ukrajine sa tak podľa neho zvýšili na 268 630.

Rusko počas dňa stratilo aj 10 tankov, 16 obrnených bojových vozidiel pechoty, 22 delostreleckých systémov, tri salvové raketomety, jeden systém protivzdušnej obrany, päť taktických bezpilotných lietadiel, 40 vozidiel a cisterien a dva kusy špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Celkovo tak prišlo o 4 554 tankov, 8 755 obrnených bojových vozidiel pechoty, 5 811 delostre­leckých systémov, 760 salvových raketometov, 509 systémov protivzdušnej obrany, 4 593 taktických bezpilotných lietadiel, 8 338 vozidiel a cisterien a 872 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

13:04 Ruský útok zabil dvoch zahraničných humanitárnych pracovníkov. Organizácia Road to Relief, ktorá pomáha evakuovať zranených z frontových oblastí, informovala na Instagrame, že štyria jej dobrovoľníci uviazli v dodávke, ktorá sa prevrátila a začala horieť po zásahu pri meste Časiv Jar. Kanaďan Anthony Ihnat útok neprežil, uviedla s tým, že nemecký zdravotník Ruben Mawick a švédsky dobrovoľník Johan Mathias Thyr utrpeli zranenia.

Road to Relief nevedela uviesť, čo sa stalo so štvrtou pasažierkou vozidla, riaditeľkou organizácie Emmou Igual zo Španielska. O niekoľko hodín neskôr úradujúci španielsky minister zahraničia José Manuel Albares uviedol, že Madrid dostal „ústne potvrdenie“ o smrti 32-ročnej Igual.

Dobrovoľníci boli na ceste na predmestia Bachmutu, kde mali skontrolovať potreby civilistov. Ukrajinské sily sa držia na západnom predmestí Bachmutu a vedú v oblasti protiofenzívu.

11:34 Rumunsko v nedeľu oznámilo, že si predvolalo ruského chargé d'affaires v reakcii na sobotňajší nález úlomkov dronu v oblasti pri hraniciach s Ukrajinou. Išlo o dron podobný tým, aké používa ruská armáda. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Iulian Fota z rumunského ministerstva zahraničných vecí sa s ruským diplomatom stretol ešte v sobotu, aby predniesol protest voči narušeniu rumunského vzdušného priestoru, uviedol rumunský rezort diplomacie.

Fota ruskú stranu rázne požiadal, aby prestala uskutočňovať kroky voči ukrajinským obyvateľom a infraštruktúre – vrátane tých, ktoré by akýmkoľvek spôsobom ohrozovali bezpečnosť a rumunských občanov.

Rumunský prezident Klaus Iohannis v sobotu informoval, že o novom náleze úlomkov telefonicky hovoril s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Vo vyhlásení odsúdil narušenie rumunského vzdušného priestoru, ktoré označil za ohrozenie občanov v tejto oblasti.

Trosky, ktoré by mohli byť zvyškami ruského dronu, našli na rumunskom území v pohraničnej oblasti už aj počas predchádzajúceho týždňa, pripomína AFP.

Rusko v poslednom období opakovane útočilo na ukrajinské dunajské prístavy Reni, Izmajil a Kilija. Tie sa nachádzajú necelých 500 metrov od územia Rumunska a sú na dohľad obyvateľov rumunských obcí na opačnom brehu rieky Dunaj.

Rumunský Národný výbor pre výnimočné situácie (CNSU) v piatok rozhodol, že v delte Dunaja budú zavedené opatrenia na ochranu pred hrozbami zo vzduchu, a tiež príslušné výstražné mechanizmy. Ich zavádzanie bude koordinovať rumunský vicepremiér Marian Neacšu.

10:58 Voči Vladimirovi Putinovi nebude v prípade jeho osobnej účasti na budúcoročnom summite zoskupenia G20 v Rio de Janeiro uplatnený zatykač vydaný Medzinárodným trestným súdom. Uviedol to v sobotu brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva.

Lula pre indické médiá povedal, že Putin bude na budúcoročný summit pozvaný. „Ak budem prezidentom Brazílie a ak (Putin) príde do Brazílie, nebude v žiadnom prípade zatknutý,“ povedal. Brazílsky prezident tiež uviedol, že na budúci rok sa zúčastní na summite krajín skupiny BRICS v Rusku.

Ruský prezident Putin sa nezúčastňuje na tohtoročnom summite G20 v indickom Naí Dillí, aby sa vyhol možnému zatknutiu na základe zatykača, ktorý tento súd so sídlom v holandskom Haagu vydal v marci za údajné vojnové zločiny na Ukrajine, pripomína AFP.

India i Brazília sú signatárske krajiny štatútu ICC a mali by povinnosť ruského prezidenta po vstupe na svoje územie zatknúť.

Súd vydal na Putina zatykač pre obvinenie, že Rusko protizákonne deportovalo ukrajinské deti z ich vlasti. Kremeľ však tvrdí, že tento zatykač je neplatný.

9:16 Ukrajinská 93. mechanizovaná brigáda sa momentálne prezbrojuje v tyle na švédske bojové vozidlá CV90. Je prvou zo „starých“ brigád, ktoré dostali západnú techniku. Tú doteraz dostávali novo vznikajúce jednotky. Brigáda s čestným názvom Cholodny Jar si prezbrojenie zo starých jednotiek zaslúži najviac. V jej radoch bojoval aj najúspešnejší ukrajinský tank s prezývkou Zajačik.

Čítajte viac Hrdinská ukrajinská 93. brigáda vymení tank Zajačik za západné stroje

8:31 Bývalý britský premiér Boris Johnson v piatok pricestoval na Ukrajinu, aby si na Ľvovskej národnej univerzite Ivana Franka (LNUIF) prevzal čestný doktorát. Informovala o tom v sobotu stanica Sky News. Zvyčajne ide o doktorát alebo menej často o magisterský titul a môže byť udelený osobe, ktorá nemá žiadne predchádzajúce spojenie s udeľujúcou akademickou inštitúciou. Johnson si na obrade obliekol slávnostný plášť a klobúk, a zúčastnil sa aj na fóre Yalta European Strategy (YES).

Na videozázname zverejnenom na kanáli ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na komunikačnej platforme Telegram bolo vidieť, ako Johnson a bývalý veľvyslanec USA v Rusku Michael McFaul počúvajú prejav ukrajinského lídra.

McFaul spolu so šéfom Zelenského štábu Andrijom Jermakom vedie medzinárodnú pracovnú skupinu pre sankcie voči Moskve.

Zelenskyj vo svojom prejave uviedol, že „pre mnohých vo svete Ukrajina nie je len krajinou v Európe, ktorá sa bráni proti ruskej agresii“. Jeho krajina sa podľa neho stala „osobnou morálnou voľbou“ a symbolom „normy slobody, v ktorej ľudia z rôznych krajín uznávajú svoje vlastné štandardy“.

Johnson bol ešte vo funkcii ministerského predsedu, keď Rusko vo februári 2022 začalo inváziu na Ukrajinu. Ako premiér bol verným zástancom Kyjeva a často navštevoval túto krajinu – pred svojím odstúpením v júli 2022 aj po ňom.

Bývalého lídra konzervatívcov privítal pri príchode primátor Ľvova Andrij Sadovyj ako „veľkého priateľa Ukrajiny“ a zverejnil fotografie zo stretnutia s Johnsonom na železničnej stanici. Johnson v máji zverejnil video, v ktorom sa poďakoval LNUIF za honorárne ocenenie a prisľúbil, že si ho príde do Ľvova osobne prevziať.

8:16 Rusko v noci na nedeľu vyslalo 32 výbušných dronov Šáhid-136/131, z ktorých väčšina zaútočila v Kyjevskej oblasti. Ukrajinským silám sa podarilo 25 z nich zostreliť, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinskú armádu.

Za posledných 24 hodín Ukrajina čelila dvom raketovým a 40 vzdušným útokom a tiež viac ako 30 útokom z raketometov, uviedlo v pravidelnom rannom hlásení velenie ukrajinskej armády. Pod nepriateľskú paľbu sa dostalo najmenej 45 obcí v Černihivskej, Sumskej, Charkovskej, Luhanskej, Doneckej, Zaporožskej a Chersonskej oblasti, dodala armáda.

Velenie ukrajinskej armády tiež upozorňuje, že v nedeľu sú na Ruskom okupovaných oblastiach miestne voľby, v nich kandidujú ľudia, ktorí sú ovládaní niekým iným. „Veľká väčšina kandidátov nemá vysokoškolský diplom a pracujú ako väzenskí dozorcovia, ochranka alebo upratovači,“ uviedlo vedenie ukrajinskej armády. Taktiež píše o „nelegálnych voľbách“ na „dočasne okupovaných územiach“.

7:00 Rusko v noci na nedeľu v Kyjevskej oblasti vykonalo útok s dronmi, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinskú armádu. Kyjevský starosta Vitalij Kličko oznámil, že podľa predbežných informácií bol zranený jeden človek. „Drony stále mieria na Kyjev,“ uviedol na sieti Telegram starosta Kyjeva. Časti dronov podľa neho dopadli v troch okresoch, spôsobili požiar v blízkosti parku a zasiahli cesty.

Rusko tvrdí, že jeho sily nad Čiernym morom neďaleko Krymského polostrova v nedeľu zostrelili osem ukrajinských dronov a zničili tri motorové člny. Podľa agentúry Reuters to uviedlo ruské ministerstvo obrany. Rusko polostrov Krym v rozpore s medzinárodným právom anektovalo v roku 2014.

Vojenské motorové člny, ktoré boli vyrobené v USA a v ktorých plávali príslušníci ukrajinských ozbrojených síl, boli zničené severovýchodne od Hadieho ostrova, uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení na komunikačnej sieti Telegram.

O škodách ani obetiach súvisiacich s oboma incidentmi Rusko neinformovalo. Agentúre Reuters sa pravdivosť tvrdení ruského ministerstva obrany nepodarilo overiť a Ukrajina vec bezprostredne nekomentovala.

Rusko strategicky významný Hadí ostrov obsadilo prvý deň invázie na Ukrajinu vlani vo februári. Ostrovček ležiaci zhruba 150 kilometrov južne od Odesy sa stal symbolom ukrajinského odporu, keď tamojšia posádka nevyberavými slovami odmietla ruské výzvy na zloženie zbraní.Na konci vlaňajšieho júna sa Rusi po rade ukrajinských vzdušných a delostreleckých útokov z miesta stiahli. Štvrtého júla 2022 sa tam vylodila ukrajinská jednotka, ktorá nad ostrovom opäť vztýčila vlajku Ukrajiny.

6:35 Rusko v okupovaných oblastiach na juhu a východe Ukrajiny vrátane Krymu rozmiestnilo viac ako 420 000 vojakov. V sobotu to podľa agentúry AFP povedal zástupca šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadym Skibickyj.

Skibickyj vyhlásil, že Rusko z Krymu v posledných týždňoch vedie útoky pomocou dronov na ukrajinské prístavy Izmajil a Reni ležiace na Dunaji. Majú zásadný význam pre vývoz ukrajinského obilia po tom, ako Rusko odstúpilo od dohody o exporte ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez bezpečné koridory v Čiernom mori.

5:30 Novo vymenovaný ukrajinský minister obrany Rustem Umerov vyzval partnerov Kyjeva, aby zvýšili dodávky ťažkých zbraní pre Ukrajinu, uprostred dlhej a náročnej protiofenzívy proti ruským okupačným silám.

„Sme vďační za všetku poskytnutú podporu. Potrebujeme však viac ťažkých zbraní. Potrebujeme ich dnes. Potrebujeme ich teraz,“ vyhlásil Umerov v embargovanom prejave zverejnenom v sobotu, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AFP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na tej istej konferencii povedal, že pomalé dodávky zbraní bránia protiofenzíve jeho jednotiek. Kyjevské sily sú od júna zapojené do vyčerpávajúceho protiútoku s cieľom získať späť územia, ktoré Rusko obsadilo na severovýchode a juhu krajiny.

„Ukrajinskí bojovníci dnes obetujú svoje životy za základné hodnoty demokracie a slobody. Potrebujú podporu od vás, milí partneri, a touto podporou sú zbrane,“ povedal Umerov.

Umerov bol vymenovaný tento týždeň po tom, ako Zelenskyj vyzval na „nové prístupy“ na ukrajinskom ministerstve obrany. Vymenovanie 41-ročného Umerova predstavuje pre Ukrajinu významnú zmenu po viac ako roku a pol od ruskej invázie a nasleduje po korupčných škandáloch v tomto silovom rezorte.

Ukrajina začala protiofenzívu po tom, ako si vytvorila zásoby západných zbraní, ale dosiahla iba obmedzené úspechy, pretože jej jednotky narazili na silne opevnené ruské obranné línie.

Koncom augusta však Ukrajina vyhlásila strategické víťazstvo, keď dobyla dedinu Robotyne na juhu, čo podľa Kyjeva otvorí cestu pre sily, ktoré sa budú môcť posunúť hlbšie k Moskvou anektovanému Krymskému polostrovu.