Vadima Krasikova, ktorý to v ruskej tajnej službe FSB dotiahol až na hodnosť plukovníka, odsúdili v Nemecku na doživotie za vraždu bývalého čečenského poľného veliteľa Zelimchana Changošviliho.
Mimochodom, tento „akt štátneho terorizmu spáchaný na pokyn ruských vládnych inštitúcií“, ako ho označil nemecký súd, mal presah aj na Slovensko. Krasikovov komplic, ktorému sa po atentáte podarilo uniknúť do vlasti, totiž do Berlína prišiel pod falošnou identitou na schengenské víza vystavené slovenským generálnym konzulátom v Petrohrade. Bratislava v odvete za zneužitie slovenských víz pri likvidácii politického odporcu Kremľa pred troma rokmi vypovedala troch ruských diplomatov.
„Krasikov je ústrednou postavou možnej výmeny väzňov, ktorú sa teraz Spojené štáty snažia zorganizovať,“ uviedli západní predstavitelia pre Wall Street Journal. Vysoký západný predstaviteľ zapojený do tichej diplomacie s Ruskom v otázke „rukojemníkov“ uviedol, že prezident Vladimir Putin má „záujem výhradne len o výmenu Krasikova“. Akékoľvek rokovania o vrahovi však „budú chúlostivé a nepredvídateľné vzhľadom na závažnosť jeho zločinu“, uviedol ďalší zdroj.
Výmena by podľa denníka mohla zahŕňať veterána americkej námornej pechoty Paula Whelana a reportéra Evana Gershkovitcha. Oboch v Rusku stíhajú za údajnú špionáž. Whelan si už v ruskom väzení odpykáva 16-ročný trest. Novinár denníka Wall Street Journal, ktorého v marci zatkli v Jekaterinburgu, na svoj proces ešte len čaká.
Brutálny odkaz
Poprava Changošviliho, Čečenca s gruzínskym občianstvom, bola v auguste 2019 podľa nemeckého súdu odvetou za jeho aktívnu účasť v druhej čečenskej vojne. Podľa zdôvodnenia rozsudku išlo „o úmyselne brutálny odkaz Ruska svojim nepriateľom v zahraničí: Aj keď budete hľadať útočisko na Západe, ulovíme vás“.
Nebol to zďaleka prvý prípad likvidácie nepriateľov Kremľa, hľadajúcich bezpečie v zahraničnom exile. Azda najznámejšia je otrava Alexandra Litvinenka, prebehlíka ruskej tajnej služby, rádioaktívnym polóniom v Londýne v roku 2006. Pred piatimi rokmi zase v anglickom Salisbury ruské komando smrti zaútočilo nervovoparalytickou bojovou látkou novičok na niekdajšieho dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru.
Čítajte viac Rusi zneužili slovenské víza. Museli odísť
Prezident Vladimir Putin Changošviliho už po berlínskom atentáte označil za teroristu, ktorý „mal ruky až po lakte zašpinené krvou“. Bez akéhokoľvek dôkazu ho tiež obvinil, že bol jedným z organizátorov bombových útokov v moskovskom metre.
Putin v minulosti viackrát priznal, že jediná vec, ktorú nedokáže odpustiť, je zrada. Bývalý agent KGB, ktorý predtým, ako sa stal premiérom a vzápätí šéfom Kremľa, istý čas stál na čele FSB, nástupníckej organizácie sovietskej KGB, sa vždy snaží dostať domov agentov zatknutých počas tajných operácií v zahraničí. V roku 2004 sa mu napríklad podarilo s katarským emirom dohodnúť návrat dvoch mužov odsúdených za nastraženie bomby do auta, ktorá zabila exilového vodcu čečenských povstalcov.
Moskva sa rovnako ako v časoch studenej vojny s vervou púšťa aj do tajných vyjednávaní o výmene väzňov. V roku 2010 pustila na Západ štyroch ruských občanov uväznených za údajnú špionáž vrátane spomínaného Sergeja Skripaľa výmenou za desiatich svojich odhalených agentov. V apríli minulého roka USA dosiahli prepustenie Američana Trevora Reeda, ktorý bol v Rusku zadržiavaný od roku 2019, výmenou za odsúdeného ruského pašeráka drog Konstantina Jarošenka.
Čítajte viac Berlín z vraždy viní Moskvu. Ďalšie sankcie sú na obzore
Športovkyňu za obchodníka so smrťou
Vlani v decembri si Washington a Moskva vymenili ďalších prominentných väzňov. Basketbalistku Brittney Grinerovú a bývalého podplukovníka sovietskeho vojenského letectva Viktora Buta. Ona sa preslávila ako dvojnásobná olympijská víťazka a majsterka sveta, on ako nekorunovaný kráľ medzinárodného čierneho obchodu so zbraňami, ktorého si v hollywoodskom filme Obchodník so smrťou zahral Nicolas Cage.
Američanka i Rus sedeli za pašovanie. Závažnosť ich konfliktu so zákonom bola neporovnateľná, obaja si však mali odpykať dlhoročné tresty straty slobody. Ona deväť rokov, on 25. Grinerovú nachytali po prílete do Ruska, kde hrala za jekaterinburský klub, s dvoma kapsulami konopného oleja do vaporizéra. Buta, šéfa súkromnej flotily, ktorá navzdory medzinárodnému zákazu rozvážala smrtonosný náklad do horúcich oblastí Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky, napokon zatkli v Bangkoku, odkiaľ ho Thajčania vydali Washingtonu.
Washington pri tajných vyjednávaniach koncom minulého roka podľa televízie CNN žiadal, aby súčasťou výmeny bol aj v Rusku väznený veterán námornej pechoty Whelan. Moskva však trvala na tom, že ho pustí domov jedine za cenu oslobodenia Krasikova.
Z Berlína však vtedy neprišiel signál, že by bol ochotný omilostiť nájomného vraha, ktorý skoncoval so svojou obeťou v parku neďaleko ihriska, priamo pred očami zdesených detí. Poprední právnici v spoločnom stanovisku dokonca verejne upozornili, že „s právoplatne odsúdeným vrahom nemožno obchodovať“.
Čítajte viac Biden prikývol Rusom. Grinerovú vymení za obchodníka so smrťou
Mnohostranná dohoda?
Zdroje Wall Street Journal tvrdia, že momentálne sa vyjednávania pohli smerom k hľadaniu zložitejšieho modelu výmeny. „Predstavitelia niekoľkých krajín uviedli, že multilaterálna dohoda o výmene Rusov zadržiavaných v západných krajinách za západných občanov zadržiavaných v Rusku, ako aj uväznených disidentov, akým je Alexej Navaľnyj , je možná,“ napísal denník.
Aj televízia CNN nedávno informovala, že Washington horúčkovite hľadá u spojencov „cenných Rusov“ vhodných na výmenu. Popri Estónsku, kde za špionáž trestne stíhajú viacerých ruských občanov, pritom spomenula aj Nemecko s odsúdeným Putinovým nájomným vrahom.
Zapojenie Navaľného do perspektívnej výmeny podľa pozorovateľov čiastočne mení situáciu. Berlín totiž má k väznenému opozičnému lídrovi, ktorému ruský súd minulý mesiac zvýšil úhrnný trest straty slobody na 19 rokov, špeciálny vzťah.
Bola to spolková vláda, ktorá v roku 2020 pomohla presvedčiť Putina, aby Navaľného, ktorý po otrave novičkom upadol do kómy, pustil do zahraničia na liečenie. A bolo to práve po prílete z Berlína, kde sa niekoľko mesiacov opozičný líder zotavoval, keď ho bezprostredne na moskovskom letisku zatkli.