570. deň: Ruskú obec údajne zasiahli ukrajinské strely. Moskva presúva lode z Čierneho do Azovského mora

Čítajte viac 569. deň: Ukrajinci hovoria o poškodení ďalšej ruskej lode v Čiernom mori

23:02 Dvoch civilistov zabili v sobotu ruskí vojaci v Charkivskej oblasti, keď protitankovou strelou zasiahli osobné auto. Ďalší civilista utrpel zranenia. Na komunikačnej platforme Telegram to uviedol šéf vojenskej administratívy Charkivskej oblasti Oleh Synjehubov.

„Ruskí okupanti zasiahli civilné auto riadenou protitankovou strelou pri obci Strileča. Jeden muž a jedna žena zomreli na mieste. Ďalšieho muža hospitalizovali so zraneniami," konštatoval Synjehubov. (sita, pravda.com.ua)

21:31 Na Ukrajine bolo nájdené telo nezvestného Brita, bývalého vojaka, ktorý do krajiny pricestoval minulý mesiac, aby tam bojoval ako dobrovoľník proti ruskej agresii. Oznámili to dnes ukrajinské a britské médiá s odvolaním sa na políciu.

Bývalý výsadkár Daniel Burke (36) z južného Manchestru bol nahlásený príbuznými ako nezvestný 16. augusta. Burke v rozhovore poskytnutom BBC na začiatku augusta hovoril o svojom zámere bojovať v radoch ukrajinskej armády, ale už v polovici mesiaca bol vyhlásený za nezvestného. Jeho telo teraz našli v Záporoží, približne 44 kilometrov od frontovej línie. „Tejto chvíle som sa bála,“ povedala BBC vojaková matka Diane Sniathová.

Burke v rokoch 2007 až 2009 slúžil vo výsadkovom pluku britskej armády. V roku 2019 strávil osem mesiacov vo väzení kvôli obvineniu z terorizmu po návrate zo Sýrie, kde bojoval v radoch kurdských milícií proti teroristickej organizácii Islamský štát. V roku 2020 bol z podozrenia očistený a obvinenia úrady stiahli.

Na Ukrajine nedávno prišli o život dvaja ďalší Briti, bojujúci na strane ukrajinských síl: Samuel Newey (22) bol zabitý v boji na východe Ukrajiny, Jordan Chadwick (31) bol v júni nájdený mŕtvy, s rukami spútanými za chrbtom. (news.sky.com, bbc.com, čtk)

21:26 Po úspešných ukrajinských útokoch na veľkú výsadkovú loď a ponorku v okupovanom Sevastopoli Rusi presunuli tri výsadkové lode z Čierneho mora do Azovského mora. Uviedol to hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk.

Pletenčuk poznamenal, že výsadková loď Minsk zasiahnutá v Sevastopoli je neopraviteľná pre rozsah poškodenia aj pre svoj vysoký vek. Dodal, že zničenie ponorky Rostov nad Donom znamená, že Ruská federácia prvýkrát stratila ponorku v dôsledku bojových akcií. (pravda.com.u­a, sita)

Čítajte viac Ďalší ničivý úder na Kryme. Po ponorke sa Ukrajine podarilo zlikvidovať systém S-400

21:09 Jednu obeť si vyžiadalo údajné ukrajinské ostreľovanie, ktoré v sobotu zasiahlo ruskú dedinu v oblasti hraničiacej s Ukrajinou. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na ruské úrady.

Gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt na sieti Telegram uviedol, že tamojšia dedina Plechovo bola ostreľovaná z územia Ukrajiny. Zahynul pri tom tridsaťročný muž, ktorý utrpel zranenia šrapnelom.

Ostreľovanie poškodilo aj viacero domov v tejto obci, ktorá sa nachádza len niekoľko kilometrov od ukrajinských hraníc. Gubernátorovo tvrdenie nebolo možné nezávisle overiť.

Ukrajinskí predstavitelia sa zvyčajne nevyjadrujú k tomu, kto stojí za opakovanými útokmi na oblasti Ruska ležiace v blízkosti hraníc Ukrajiny, voči ktorej Moskva už 570 dní vedie masívnu vojenskú agresiu. (tasr, afp)

21:02 Stavy ruských jednotiek v polárnych oblastiach pri Nórsku klesli na pätinu a menej počtu vojakov, ktoré mali pred rozpútaním vojny Ruska proti Ukrajine, uviedol veliteľ nórskych ozbrojených síl Eirik Kristoffersen. Takéto oslabenie ruských síl podľa nórskeho generála svedčí o tom, že ruský prezident Vladimir Putin si veľmi dobre uvedomuje, že Severoatlantická aliancia nijako neohrozuje Rusko.

Čítajte viac Nórsky generál Kristoffersen: Putin veľmi dobre vie, že NATO neohrozuje Rusko

20:01 Do ukrajinských čiernomorských prístavov mieria prvé dve nákladné lode s cieľom naložiť obilie pre africké a ázijské štáty. S odvolaním sa na podpredsedu ukrajinskej vlády Olexandra Kubrakova o tom informovala agentúra AFP.

Kyjev v auguste oznámil vytvorenie dočasného humanitárneho koridoru v Čiernom mori so zámerom obísť ruskú námornú blokádu, ktorá pretrváva od 17. júla, keď od tzv. čiernomorskej obilnej iniciatívy jednostranne odstúpilo Rusko.

Koridor prechádzajúci popri pobreží Rumunska a Bulharska dosiaľ využilo päť plavidiel, ktoré v dôsledku blokády uviazli v ukrajinských prístavoch. V sobotu Ukrajina oznámila, že do koridoru v opačnom smere vplávali dve lode, aby mohli naložiť náklad v ukrajinských prístavoch.

„Prvé (dve) civilné lode využili dočasný koridor v záujme toho, aby sa dostali do ukrajinských prístavov,“ uviedol Kubrakov na sociálnej sieti Facebook s tým, že lode sa plavia pod vlajkou tichomorského ostrovného štátu Palau. Posádky lodí podľa neho tvoria námorníci z Turecka, Azerbajdžanu, Egypta a Ukrajiny.

Dve nákladné plavidlá – Resilient Africa a Aroyat – podľa Kubrakova v ukrajinských prístavoch naložia približne 20-tisíc ton pšenice určenej pre africké a ázijské krajiny. Podľa agentúry Reuters sa obe lode v popoludňajších hodinách nachádzali na trasách v severnej časti Čierneho mora.

Rusko sa v júli stiahlo z obilnej dohody, sprostredkovanej Organizáciou Spojených národov (OSN) a Tureckom. Moskva tvrdí, že dohoda nenaplnila svoj cieľ, ktorým malo byť zmiernenie hladu v Afrike. Odstúpenie od dohody Kremeľ zdôvodnil aj nesplnením požiadaviek, ktoré sa týkali uľahčenia vývozu ruského obilia a hnojív.

Odvtedy v regióne stúplo napätie a Rusko čoraz viac útočí na ukrajinské prístavy, odkiaľ sa vyváža obilie. Ukrajinské sily tiež cielia útoky na námorné prístavy a vojnové lode Moskvy. (afp, tasr)

19:58 Severné Macedónsko nariadilo vyhostenie troch ruských diplomatov, oznámilo v sobotu severomacedónske ministerstvo zahraničných vecí.

Ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že 12. septembra si predvolalo ruského veľvyslanca v Skopje Sergeja Bazdnikina a informovalo ho, že troch ruských diplomatov vyhlásilo za nežiaduce osoby a musia opustiť krajinu.

Severomacedónsky rezort diplomacie ozrejmil, že toto rozhodnutie prijal po získaní informácii od kompetentných inštitúcií o aktivitách ruských diplomatov, ktoré boli v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch.

Severné Macedónsko pristúpilo k vyhosteniu ruských diplomatov tretíkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári. V marci 2023 Skopje vyhostilo piatich ruských diplomatov a v apríli ďalších šiestich. (tasr, afp)

19:46 Severokórejský diktátor Kim Čong-un si v sobotu vo Vladivostoku na ruskom Ďalekom východe prezrel ruské strategické bombardéry schopné niesť jadrové zbrane, hypersonické strely, vojnové lode, ako aj baletné predstavenie.

Ruský veľvyslanec v Pchjongjangu Alexander Macegora uviedol, že Kimov program v Rusku je veľmi „nabitý“ a zatiaľ nie je jasné, ako dlho potrvá jeho návšteva.

Čítajte viac Kim si vo Vladivostoku prezrel bombardéry, hypersonické strely či vojnové lode. Stihol zájsť aj na balet

19:12 Produkcia dronov na Ukrajine v tomto roku stúpla stonásobne a do konca roka sa zvýši 140-násobne, uviedol ukrajinský minister pre digitalizáciu Mychajlo Fedorov. „Bude viac dronov, viac útokov a menej ruských lodí. To je isté," dodal Fedorov.

Čítajte viac Kyjev testuje drony so systémami umelej inteligencie. Ich produkcia stúpla raketovo

16:02 Ruské ministerstvo obrany v sobotu poprelo, že ukrajinské sily dobyli obec Andrijivka na frontovej línii v blízkosti mesta Bachmut v Doneckej oblasti. „Nepriateľ sa nevzdal plánov na dobytie Artemivsku (ruský názov pre Bachmut) a pokračoval v útočných operáciách… neúspešne sa pokúšal vytlačiť ruské jednotky z Kliščivky a Andrijivky,“ uviedol ruský rezort obrany vo vyhlásení.

Andrijivka leží asi 14 kilometrov južne od zničeného Bachmutu, ktorý ruské sily dobyli v máji po najdlhších a najkrvavejších bojoch od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári.

Ukrajinská armáda oznámila oslobodenie Andrijivky v piatok. Ukrajinský generálny štáb hlásil aj „čiastočný úspech“ neďaleko Kliščivky južne od Bachmutu. Agentúra Reuters pripomenula, že správy z bojiska nedokáže nezávisle overiť.

15:53 Ruské vojská dnes zasiahli Charkov na východe Ukrajiny piatimi raketami. Podľa zdravotníkov utrpelo zranenie päť civilistov, uviedol podľa ukrajinských médií šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. „Zranenia majú ľahké a stredné, nie sú v ohrození života,“ citoval ho server Ukrajinska pravda.

Už ráno velenie ukrajinského letectva a protivzdušnej obrany varovalo pred možnosťou ostreľovania balistickými raketami. Výstraha sa okrem Charkovskej týkala aj Kyjevskej, Černihivskej, Čerkaskej, Poltavskej, Dnepropetrovskej, Mylajivskej, Odesskej a Záporožskej oblasti. Následne starosta Charkova Ihor Terechov hlásil výbuchy v druhom najväčšom ukrajinskom meste a vyzval jeho obyvateľov, aby zotrvali v krytoch.

Podľa starostu rakety zasiahli priemyselnú zónu Charkova. „Teraz tam zasahujú záchranári a naši pracovníci, aby odstránili všetky následky. Ranených je päť. Sú to civilisti, ktorí pracovali v tom (zasiahnutom) podniku. Sú v nemocnici a ošetrujú ich lekári,“ povedal starosta. (unian.info, čtk)

14:17 Poľsko od nedele zakáže vjazd automobilom s ruskou poznávacou značkou, informoval dnes podľa médií poľský minister vnútra. Rovnaký krok v predchádzajúcich dňoch oznámili aj Fínsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko.

„Zákaz sa už skôr týkal ruských kamiónov. Teraz dokončujeme túto vec. Žiadny ruský automobil do Poľska nevojde,“ povedal minister vnútra Mariusz Kamiński. Dodal, že zákaz sa vzťahuje na všetky ruské autá, či už využívané na komerčné účely, alebo súkromne, a nezáleží na tom, či majiteľom vozidla je Rus, alebo občan inej krajiny.

Čítajte viac Poľsko zakáže vjazd autám s ruskou poznávacou značkou

12:51 Britské ministerstvo obrany predpokladá, že Rusko v zime rovnako ako vlani opäť odštartuje raketové útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu britského rezortu obrany o vývoji vojny na Ukrajine zverejnenú na mikroblogovacej platforme X.

Spravodajská služba britského ministerstva obrany poukázala to, že od apríla tohto roka Rusko začalo obmedzovať používanie rakiet s plochou dráhou letu odpaľovaných z lietadiel. Ruskí lídri pritom zdôrazňujú snahu o zvýšenie tempa produkcie takýchto zbraní. „Existuje reálna možnosť, že Rusko počas zimy opäť sústredí tieto zbrane proti ukrajinskej infraštruktúre," uviedol britský rezort obrany. (sita, pravda.com.ua)

11:58 Taktická situácia ruskej armády južne od mesta Bachmut v Doneckej oblasti sa zhoršila po tom, ako ukrajinskí vojaci oslobodili neďalekú obec Andrijivka. Americký Inštitút pre štúdium vojny poukazuje na to, že ukrajinská 3. samostatná útočná brigáda hlásila, že pri oslobodení obce Andrijivka „úplne zničila" ruskú 72. samostatnú motostreleckú brigádu, ktorú predtým obkľúčila. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ukrajinská 3. samostatná útočná brigáda konštatovala, že oslobodenie Andrijivky otvára príležitosti na prielom na južnom krídle Bachmutu. Ruská armáda pripustila, že jej taktická situácia južne od mesta sa zhoršuje a vyjadrila obavy, že Ukrajinci by mohli ohroziť ruské jednotky v Bachmute. (sita, pravda.com.ua)

11:01 Desaťtisíce židovských pútnikov z celého sveta sa v piatok zhromaždili v ukrajinskom meste Umaň v Čerkaskej oblasti napriek varovaniam, aby necestovali v dôsledku hrozieb súvisiacich s ruskou vojenskou inváziou.

Ukrajinské úrady pred podujatím zvýšili bezpečnostné opatrenia a vyzvali pútnikov, aby sa riadili ich varovaniami. „Zatiaľ prišlo do Umaňu zhruba 32-tisíc židovských pútnikov,“ uviedla Iryna Rybnycká z tamojšieho kultúrneho a historického centra, ktorý sa v meste stará o židovské pamiatky a cintoríny.

„Sú tu isté obmedzenia, ktoré pútnici musia akceptovať, ak chcú prísť na Ukrajinu,“ dodala s tým, že ide o tie isté reštrikcie, ktorými sa musia riadiť aj všetci Ukrajinci.

Každý rok prichádzajú do Umane chasidskí židovskí pútnici z celého sveta, aby na Roš ha-šana – židovský Nový rok – navštívili hrobku jednej z hlavných postáv chasidského judaizmu, ukrajinského rabína Nachmana z Braclavi.

Nachman, zakladateľ ultraortodoxného židovského hnutia, zomrel v meste Umaň v roku 1810. Sľúbil, že „veriacich zachráni pred peklom“, ak na Roš ha-šana prídu navštíviť jeho hrob.

„Pre nás je neprísť na Roš ha-šana k rabínovi Nachmanovi nebezpečnejšie než rakety, než vojna, než čokoľvek iné,“ uviedol 53-ročný Joseph Libermensch, ktorí do Umane pricestoval z Jeruzalema. „Naša rodina chodí do Umane už viac ako sto rokov a žiadna vojna nás nemôže zastaviť,“ dodal.

V apríli tohto roka zasiahla ruská raketa bytovku v meste Umaň. Útok si vtedy vyžiadal viac než 20 obetí na životoch. Spojené štáty vyzvali svojich občanov, aby na Roš ha-šana do Umani necestovali. Urobil tak aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý zároveň varoval, že v meste je nedostatok krytov i ochrany. (tasr, afp)

9:20 Čečenský vodca a spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina Ramzan Kadyrov je údajne v kritickom stave v nemocnici, informoval v piatok portál The New York Post s odvolaním sa na zdroje ukrajinských tajných služieb.

Čítajte viac Čečenský diktátor Kadyrov je údajne v kritickom stave

9:17 Východné krídlo Európy Ukrajinu vždy podporovalo a nemyslíme si, že sa to po voľbách, ktoré sa v tamojších krajinách budú konať, nejako zásadne zmení. Na stretnutí s novinármi v Bruseli to v piatok večer uviedla podpredsedníčka ukrajinskej vlády Olha Stefanišynová. Reagovala tak na otázku, či Kyjev neočakáva oslabenie podpory Ukrajiny po blížiacich sa voľbách na Slovensku a v Poľsku.

Čítajte viac Kyjev sa neobáva, že by po voľbách na Slovensku stratil podporu

7:30 „Potrebujeme, aby naši susedia podporovali Ukrajinu v čase vojny. A ak porušujú právo EÚ, Ukrajina zareaguje civilizovaným spôsobom,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Slovensko, Poľsko a Maďarsko sa rozhodli predĺžiť embargo na ukrajinské obilie napriek tomu, že ho Brusel zrušil.

Čítajte viac Zelenskyj ďakuje Bruselu, že zrušil embargo na obilie, na zákazy susedov vrátane Slovenska zareaguje 'civilizovane'

7:20 Severokórejský vodca Kim Čong-un sa v sobotu stretol vo Vladivostoku s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na ruskú agentúru TASS.

„Severokórejský vodca Kim Čong-un priletel na letisko Kneviči vo Vladivostoku,“ uvádza sa v správe s tým, že Kima privítal Šojgu a čestná stráž. Kimova prvá oficiálna zahraničná pracovná cesta z izolovanej Severnej Kórey od vypuknutia pandémie COVID-19 vyvolala medzi západnými krajinami obavy, že Moskva a Pchjongjang uzavrú dohodu o zbraniach.

Kim počas piateho dňa návštevy Ruska absolvoval prehliadku vojenského vybavenia na základniach ruského ďalekého východu. Ruský minister obrany Sergej Šojgu mu v okolí mesta Vladivostok predviedol bombardéry schopné niesť jadrové zbrane, nadzvukové strely či fregatu Maršál Šapošnikov. Informovali o tom tlačové agentúry.

Kimova návšteva má podľa oboch strán ukázať možnosti spolupráce oboch krajín v čase, keď Rusko potrebuje ďalšie zbrane pre svoju pokračujúcu agresiu na Ukrajine. Severokórejský diktátor podľa agentúr uvidel napríklad bombardéry Tu-160, Tu-95 a Tu-22, ktoré Moskva nasadzuje v ukrajinskej voj­ne.

Predpokladá sa, že Moskva má záujem o nákup severokórejskej munície, aby mohla pokračovať v bojoch na Ukrajine, zatiaľ čo Pchjongjang chce od Ruska pomoc pri vývoji svojho raketového programu.

Zatiaľ čo ruský prezident Vladimir Putin po stretnutí s Kimom naznačil, že existujú „možnosti“ vojenskej spolupráce, Kremeľ v piatok uviedol, že počas prebiehajúcej návštevy Kim Čong-una v Rusku nedošlo k podpisu žiadnej dohody.

7:15 Šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Jurij Borisov v piatok oznámil, že je napokon ochotný predĺžiť dohodu so Spojenými štátmi o spoločných kozmických letoch na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Uviedla to agentúra DPA.

Borisov uviedol, že sa pripravuje nová dohoda, ktorá umožní pokračovanie spoločných letov v rokoch 2024 a 2025. Moskva predtým informovala, že spoluprácu s USA vo vesmíre ukončí.

ISS je jedným z mála miest, kde obe krajiny stále spolupracujú od vypuknutia ruskej vojny proti Ukrajine. Napríklad v piatok astronautka americkej NASA Loral O'Harová odštartovala svoju misiu do vesmíru na palube ruskej rakety Sojuz spolu s ruskými kolegami Olegom Kononenkom a Nikolajom Čubom.

Kvôli inak extrémne napätým vzťahom oboch krajín Rusko nedávno oznámilo, že po roku 2024 preruší spoluprácu a postaví si vlastnú orbitálnu stanicu. Keďže výstavba vesmírnej stanice trvá niekoľko rokov, Moskva neskôr oznámila, že zvažuje zostať na palube ISS do roku 2028.