571. deň: Rusi posilňujú obranu strategického mesta Tokmak, rastú obavy z taktického prieniku Ukrajincov

Čítajte viac 570. deň: Ruskú obec údajne zasiahli ukrajinské strely. Moskva presúva lode z Čierneho do Azovského mora

21:35 Ruská protivzdušná obrana zostrelila v nedeľu večer ďalšie dva ukrajinské drony nad juhozápadnou časťou anektovaného polostrova Krym, oznámilo podľa médií ruské ministerstvo obrany. Armáda nálet zaznamenala okolo 20:30 moskovského času (19:30 SELČ).

Server Meduza v online reportáži napísal, že očití svedkovia v Sevastopole na Kryme informovali o dvoch výbuchoch. Neskôr sevastopoľský gubernátor Michail Razvožajev podľa štátnej tlačovej agentúry TASS uviedol, že mestská infraštruktúra neutrpela žiadne škody.

21:00 Rusko a Ukrajina sa od pondelka postavia pred Medzinárodný súdny dvor (ICJ) kvôli prípadu, ktorý sa točí okolo tvrdenia Moskvy, že jej vojenská invázia na Ukrajinu mala zabrániť genocíde tamojšieho ruskojazyčného obyvateľstva. Kyjev preto na najvyšší súd OSN pre spory medzi štátmi podal žalobu – Rusko podľa neho svojou argumentáciou zneužíva medzinárodné právo.

Moskva naopak požaduje, aby bola požiadavka Ukrajiny zamietnutá, a argumentuje, že súd nemá v danom prípade potrebné právomoci. Strany sporu majú pred ICJ v takom prípade možnosť podať predbežné námietky.

Vypočutie sa začne v pondelok, keď Rusko predloží svoje stanovisko. Ukrajina má o deň neskôr priestor na reakciu. Okrem Kyjeva a Moskvy sa vyjadrí ešte ďalších 32 krajín vrátane väčšiny štátov Európskej únie, Británie, Austrálie a Kanady. Súd bude prípad pojednávať až do 27. septembra.

„Všetko nasvedčuje tomu, že súd zistí, že v prípade má jurisdikciu,“ povedala agentúre Reuters austrálska odborníčka na právo Juliette McIntyreová.

20:40 Ukrajinskí vojaci oslobodili dôležitú dedinu Kliščijivka pri Bachmute, Rusi sa ju snažia dobyť späť. Vojakom už medzitým poďakoval za oslobodenie Kliščijivky prezident Volodymyr Zelenskyj. Moskva sa doteraz k správam o strate obce nevyjadrila.

20:00 Už druhá bohatá úroda pšenice v Rusku po sebe posilňuje jeho pozíciu vývozcu číslo jedna, ale zároveň zmierňuje cenové tlaky, ktoré priniesla invázia Moskvy na Ukrajinu v roku 2022.

Čítajte viac Záplava ruskej pšenice. Moskva hlási rekordnú úrodu, Američania hovoria o úplnej dominancii

19:30 V Bruseli sú potrebné zmeny, napísal v nedeľu na Facebooku predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý sformuloval štyri požiadavky voči Európskej únii týkajúce sa vojny na Ukrajine, rodovej propagandy, migrácie a negatívneho postoja Únie k Poľsku a Maďarsku, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa Orbána je na hraniciach Európy potrebné dosiahnuť mier. Úlohou bruselského vedenia podľa jeho vyjadrenia nie je presadzovať rodovú propagandu a migráciu, ale zastupovať záujmy ľudu Európy.

Treba chrániť spoločné hranice a podporovať rodiny, píše ďalej predseda maďarskej vlády, podľa ktorého tiež treba zrušiť bruselský dvojitý meter voči Poliakom a Maďarom.

19:05 Európska komisia (EK) vyzvala v nedeľu Poľsko, Maďarsko a Slovensko na konštruktívny prístup po tom, čo tieto krajiny jednostranne predĺžili zákaz dovozu ukrajinského obilia napriek rozhodnutiu EK o jeho zrušení.

„Sme si vedomí vyjadrení niektorých členských štátov v súvislosti s jednostrannými opatreniami. V súčasnosti je dôležité, aby všetky krajiny pracovali v duchu kompromisu a konštruktívne,“ uviedla komisia prostredníctvom hovorkyne.

Ukrajina bola jedným z popredných svetových vývozcov obilia, ruská vojenská invázia v roku 2022 však znížila jej schopnosť dodávať poľnohospodárske produkty na svetové trhy cez čiernomorské prístavy. Odvtedy sú ukrajinskí farmári odkázaní na vývoz obilia cez susedné krajiny.

Záplava obilnín a olejnín do susedných krajín však ovplyvnila príjmy tamojších poľnohospodárov a viedla k tomu, že vlády zakázali dovoz poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny, spresňuje Reuters.

18:50 Ukrajinskí vojaci pravdepodobne oslobodili dedinu Kliščijivka pri Bachmute na východe Ukrajiny, uviedla agentúra Unian. Odvoláva sa pritom na fotografiu vojakov pred zničeným kostolom, ktorú zverejnil na sociálnej sieti šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak s komentárom: Ukrajina si vždy vezme späť to, čo jej patrí.

Čítajte viac Ukrajina si vždy vezme späť to, čo jej patrí. Vojaci oslobodili ďalšiu dôležitú dedinu

18:00 Kanada prispeje 33 miliónov kanadských dolárov do Medzinárodného fondu pre Ukrajinu, ktorý je britskou iniciatívou na poskytovanie vojenskej pomoci Kyjevu. Oznámil to v nedeľu kanadský minister obrany Bill Blair. Príspevok Kanady pokryje nákup „stoviek protilietadlových rakiet krátkeho a stredného doletu a s nimi súvisiacich systémov pre Ukrajinu, ktoré sú nevyhnutné na ochranu kritickej národnej infraštruktúry,“ uviedol minister. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Kanadské ministerstvo obrany dodalo, že celková suma kanadskej pomoci Ukrajine od začiatku ruskej invázie je vyššia ako 8 miliárd amerických dolárov. Z toho bolo na vojenskú pomoc určených viac ako 1,8 miliardy amerických dolárov.

17:55 Od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine Kyjev z Českej republiky dostal 12 zásielok pomoci pre potreby energetických spoločností. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyhlásenie tlačovej služby ukrajinského rezortu energetiky v súvislosti s rokovaním námestníka ukrajinského ministra energetiky Jaroslava Demčenkova s českou vládnou delegáciou.

„Ukrajina doteraz prevzala 12 dodávok humanitárnej pomoci z Česka s celkovou hmotnosťou zhruba 45 ton, vrátane prúdových transformátorov, napäťových transformátorov, automobilov a ďalšieho vybavenia a zariadení potrebných na obnovu objektov poškodených ruskými útokmi," konštatuje vyhlásenie ukrajinského rezortu energetiky. Obe strany diskutovali aj o prehĺbení spolupráce v sektore obnoviteľnej a jadrovej energie, dodalo vyhlásenie.

17:50 Jeden poľnohospodár zahynul v nedeľu v Chersonskej oblasti na Ukrajine a ďalší utrpel zranenia po tom, ako ich traktor narazil na mínu počas práci na poli. Informoval o tom tamojší gubernátor Olexandr Prokudin, píše agentúra Reuters.

Chersonská oblasť, ktorú ukrajinskí vojaci oslobodili po dlhej ruskej okupácii, je silne zamínovaná a poľnohospodári riskujú svoje životy, keď sa snažia pracovať na poliach, ktoré ešte neboli odmínované, pripomína Reuters.

Prokudin v aplikácii Telegram apeloval na obyvateľov, aby sa zdržali prác na poliach, kým ich od mín neočistia ženisti. „Dbajte na svoju bezpečnosť,“ vyzval občanov.

Kyjev tvrdí, že ruská invázia na Ukrajinu vytvorila najväčšie mínové pole na svete s rozlohou 250 000 kilometrov štvorcových.

16:00 Sobotňajšie ruské útoky v Charkovskej oblasti, ktoré okrem iného zasiahli tiež oblastnú metropolu, si vyžiadali najmenej dvoch mŕtvych a osem zranených. S odvolaním sa na vyjadrenie šéfa oblastnej správy Oleha Synehubova to napísal ruskojazyčný server BBC. Charkov sa stal terčom útokov aj v noci na nedeľu.

„Okolo 00:30 (miestneho času, v sobotu 23:30 SELČ) začal nepriateľ raketový útok na mesto Charkov,“ napísal Synehubov. Rusko podľa neho na mesto vyslalo štyri rakety S-300, ktoré spôsobili požiar v nerezidenčnej budove.

Päť balistických rakiet zo systému Iskander podľa Synehubova v sobotu pred poludním miestneho času poškodilo niekoľko budov v Charkove a spôsobilo požiar. Zranených bolo šesť civilistov, ktorí sú v stredne ťažkom stave v starostlivosti lekárov.

Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry Reuters oznámilo, že vykonalo raketový útok na závod v Charkove, kde sa opravujú obrnené vozidlá pre ukrajinskú armádu. Ďalšie podrobnosti, vrátane času úderov, ministerstvo nespomenulo.

Pri ostreľovaní na ceste medzi obcami Hlyboke a Strilecha neďaleko rusko-ukrajinskej hranice zahynuli pri zásahu automobilu ruskou protitankovou strelou muž a žena, uviedol gubernátor. Tretí spolucestujúci, dvadsaťsedemročný muž, bol zranený a je vo vážnom stave. Ďalší zranený, tridsaťdvaročný muž je v dedine Petropavlivka v Kupjanskom okrese.

15:55 O ďalšom páde dronu informovali v nedeľu popoludní úrady v Tulskej oblasti južne od Moskvy. Podľa predbežných informácií si incident nevyžiadal žiadne obete ani významné škody na infraštruktúre, uviedla BBC s odvolaním sa na miestne ministerstvo. Telegramový kanál Baza napísal, že sa v miestach, kde dnes skoro ráno dopadlo bezpilotné lietadlo, nachádza logistické centrum. Podľa kanála Mash išlo o ukrajinský dron, ktorý ruský systém protivzdušnej obrany zostrelil skôr, ako sa dostal nad Moskvu.

13:05 Ruskí vojaci posilňujú obranu strategicky dôležitého mesta Tokmak v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. Uviedla to v správe o vývoji vojny na Ukrajine spravodajská služba britského ministerstva obrany. Správa naznačuje, že ruské jednotky zriaďujú ďalšie kontrolné stanovištia, budujú protitankové opevnenia a kopú nové zákopy v okolí mesta Tokmak, ktoré sa nachádza asi 16 kilometrov od frontovej línie. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Tokmak sa má stať základným pilierom druhej hlavnej obrannej línie Ruska," predpokladá britské ministerstvo obrany. Britská vojenská spravodajská služba dodáva, že posilňovanie obrany mesta pravdepodobne poukazuje na rastúce obavy Ruska z taktického prenikania ukrajinských síl cez prvú obrannú líniu v severnej časti Záporožskej oblasti.

Ukrajinská strana uviedla, že v uplynulých dňoch z Tokmaku do mesta Melitopoľ evakuovali ruský „pasový úrad" a odišli aj dôstojníci ruskej Federálnej bezpečnostnej služby a časť okupačnej administratívy.

13:00 Ruské bombardovanie obce Mykiľske v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny v noci na nedeľu poškodilo zdravotnícke zariadenie. Vojenská administratíva Chersonskej oblasti uviedla, že ruský úder poškodil budovu stanice zdravotníckych záchranárov a pôrodnej asistencie. Bomba rozbila okná a dvere a zničila interiér budovy. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda.

11:55 Ukrajinská armáda oznámila, že Rusko v noci na nedeľu opäť útočilo raketami a dronmi na ciele v Mykolajivskej a Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Južné velenie ukrajinskej armády prostredníctvom aplikácie Telegram informovalo o tom, že sa podarilo zostreliť všetkých šesť útočiacich ruských dronov: štyri nad Mykolajivskou a dva nad Odeskou oblasťou. Zneškodnené boli skôr, než stihli zasiahnuť stanovené ciele.

Systémy protivzdušnej obrany okrem toho zneškodnili päť ruských striel, ale viaceré ďalšie zasiahli ciele. Okrem iného poškodili objekt v Odese, kde sa skladovalo obilie. K zraneniam ani obetiam na životoch podľa dostupných informácií nedošlo.

11:30 Severokórejský vodca Kim Čong-un oficiálne ukončil svoju šesťdňovú návštevu ruského Ďalekého východu a svojím obrneným vlakom sa vydal na cestu naspäť do vlasti. Informovali o tom agentúry AFP a AP s odvolaním sa na správy ruských štátnych médií.

Ruská agentúra RIA Novosti zverejnila video zachytávajúce Kimov odchod. Rozlúčková ceremónia sa podľa nej uskutočnila na železničnej stanici Arťom-Primorskij-1 neďaleko Vladivostoku.

Agentúra TASS zase uviedla, že odtiaľ Kimov vlak vyrazil ku hraniciam Severnej Kórey vzdialeným zhruba 250 kilometrov. Išlo vôbec o prvú cestu vodcu medzinárodne izolovanej Severnej Kórey do zahraničia od pandémie koronavírusu.

Na zverejnených záberoch vidno, ako Kim pri odchode máva z vlaku členom ruskej delegácie vedenej ministrom prírodných zdrojov Alexandrom Kozlovom. Vlak sa následne pohol za zvukov ruskej vlasteneckej pochodovej skladby „Lúčenie Slovanky“.

Ešte predtým sa Kim stretol v nedeľu vo Vladivostoku so severokórejskými študentami, ktorí navštevujú školy v tomto ruskom meste. Gubernátor tamojšieho Prímorského kraja Oleg Kožemjako okrem toho pred rozlúčkou daroval Kimovi päť kamikadze dronov, jeden prieskumný dron, nepriestrelnú vestu a špeciálny odev, ktorí nedokážu detegovať termokamery.

10:40 Štyria republikánski senátori vyzvali prezidenta USA Joea Bidena, aby poskytol Ukrajine rakety ATACMS, teda armádne taktické raketové systémy, ktorých dostrel je až 300 kilometrov. Ukrajinci by potom efektívnejšie dokázali zasahovať ruské ciele ďaleko za súčasnou bojovou líniou.

Na 21. septembra je plánovaná návšteva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome. Očakáva sa, že počas nej by mali USA oznámiť nový balík pomoci Kyjevu, rakety dlhého doletu v ňom podľa doterajších správ nie sú.

10:25 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval v nedeľu Nemecko, aby zvýšilo výdavky na svoju obranu, podobne ako to urobilo v čase studenej vojny. Podľa jeho slov je to potrebné s ohľadom na pokračujúcu vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine, informuje agentúra DPA.

„Počas studenej vojny, keď vládli (spolkoví kancelári) Konrad Adenauer alebo Willy Brandt, sa výdavky na obranu pohybovali medzi troma a štyrmi percentami výkonu ekonomiky“ vtedajšieho Západného Nemecka, povedal Stoltenberg v rozhovore pre nemeckú mediálnu skupinu Funke.

Podotkol tiež, že situácia s výdavkami na obranu bola vtedy rovnaká aj v jeho rodnom Nórsku. „Podarilo sa nám to vtedy a musí sa nám to podariť opäť aj dnes,“ povedal šéf NATO.

Zároveň pripomenul, že členské krajiny Severoatlantickej aliancie na júlovom summite NATO odsúhlasili návrh, že doterajší cieľ vynakladať na obranu dve percentá HDP sa má stať už len nevyhnutným „minimom“. Berlín však stále neplní ani tento cieľ, za čo ho v minulosti opakovane kritizovali viacerí spojenci z NATO.

Stoltenberg ale verí, že mnohé členské krajiny stanovenú hranicu zbrojných výdavkov prekonajú. Zdôraznil, že ako bývalý nórsky premiér si dobre uvedomuje, aké ťažké je získať viac prostriedkov na obranu, keď súčasne rastú potreby v oblasti zdravotníctva, školstva či infraštruktúry. V dobách, keď sa zvyšuje medzinárodné napätie, sú však podľa neho investície do armády nevyhnutné.

Pre obranyschopnosť spojencov má podľa neho „obrovský“ význam skutočnosť, či svoje záväzky plnia alebo neplnia práve krajiny, akou je Nemecko. Zároveň vyjadril presvedčenie, že Berlín je „na dobrej ceste“ dosiahnuť dvojpercentnú hranicu výdavkov na obranu.

9:30 Do ukrajinských čiernomorských prístavov doplávali pre obilie dve nákladné lode, napísal server Interfax-ukrajina. Sú to prvé plavidlá, ktoré do prístavov v Odeskej oblasti vplávali od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bez toho, aby pri tom využili koridor ustanovený takzvanými obilnými dohodami. Rusko od týchto dohôd tento rok v júli odstúpilo a opakovane hrozí, že bude pokladať lode plávajúce do ukrajinských prístavov za vojenské ciele.

Turecká nákladná loď Aroyat, ktorá pláva pod vlajkou tichomorského Palau, vplávala do vôd ukrajinského prístavu Čornomorsk v sobotu okolo 18.00 h miestneho času (17.00 h SELČ). Plavidlo Resilient Africa, tiež plávajúce pod vlajkou Palau, priplávalo do odeského prístavu okolo 22.00 h miestneho času (21.00 h SELČ).

O ich pripravenosti na plavbu v sobotu informoval ukrajinský vicepremiér Oleksandr Kubrakov. Plavidlá podľa neho majú naložiť asi 20 000 ton pšenice, ktorá poputuje do afrických a ázijských krajín.

9:20 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 530 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl tak od začiatku vojny stúpol na 272 320, uviedol v nedeľu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri tanky, štyri obrnené bojové vozidlá pechoty a pätnásť delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 4 620 tankov, 8 828 obrnených bojových vozidiel pechoty a 6 003 delostreleckých systémov.

8:30 Tri moskovské letiská – Šeremetievo, Vnukovo a Domodedovo – dnes podľa ruských agentúr museli najmenej 30 letov odložiť a šesť zrušiť. Agentúra Reuters uviedla, že ide o bežný krok v prípade ohrozenia ruskej metropoly bezpilotnými lietadlami.

8:27 Ruská protivzdušná obrana v noci na nedeľu zostrelila ukrajinské drony pri anektovanom polostrove Krym, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Ďalšie ukrajinské bezpilotné lietadlo bolo zničené v Moskovskej oblasti.

Ďalší dron dnes skoro ráno spadol na nerezidenčnú budovu v meste Oriol, ktoré leží zhruba 160 kilometrov od ukrajinských hraníc.

„Dnes okolo 03:50 miestneho času (02:50 SELČ) spadlo bezpilotné lietadlo,“ napísal na Telegrame oblastný gubernátor Andrej Klyčkov. Miesto dopadu nespresnil, podľa ruskojazyčného servera BBC však niektoré telegramové kanály hovoria o areáli miestneho skladiska ropy, kde po dopade dronu začala horieť jedna z nádrží. Klyčkov neskôr napísal, že sa podarilo uhasiť oheň v „priemyselnom zariadení“. Na mieste neboli žiadne zranenia.

8:25 Severokórejský vodca Kim Čong-un viedol s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom rozhovory o posilnení dvojstrannej vojenskej spolupráce a výmeny. Oznámili to v nedeľu štátne médiá v Pchjongjangu.

Rokovanie sa konalo v sobotu vo Vladivostoku, ktorý Kim navštívil počas svojej cesty na ruský Ďaleký východ. V rámci nej sa minulý týždeň stretol na summite s prezidentom Vladimirom Putinom.

Kim a Šojgu si podľa severokórejskej štátnej tlačovej agentúry KCNA vymenili názory na praktické otázky týkajúce sa posilnenia strategickej a taktickej koordinácie a spolupráce medzi ozbrojenými silami oboch krajín.

8:20 V arktickej oblasti neďaleko Nórska je v súčasnosti umiestnených o najmenej 20 percent menej ruských síl než pred inváziou na Ukrajinu z februára 2022. Uviedol veliteľ nórskych ozbrojených síl Eirik Kristoffersen, informovala agentúra Reuters.

Nórsko je členom NATO a má s Ruskom hranicu pri polostrove Kola, kde sa nachádza väčšina ruských jadrových zbraní, ako aj ruská Severná flotila prevádzkujúca jadrové ponorky.

Kristoffersen po stretnutí náčelníkov štábov členských krajín NATO v Nórsku uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin „veľmi dobre“ vie, že NATO nie je hrozbou pre Rusko.

Čítajte viac Nórsky generál Kristoffersen: Putin veľmi dobre vie, že NATO neohrozuje Rusko

„Na našej hranici, na ruskej hranici, zostalo možno o 20 percent alebo ešte menej (ruských) síl, než ich tam bolo pred 24. februárom 2022,“ povedal na tlačovej konferencii.

„Ak by si myslel, že ohrozujeme Rusko, nepresunul by svojich vojakov na Ukrajinu, aby tam viedli vojnu,“ zdôraznil Kristoffersen.

Takýto postup Ruska sa týka aj susedného Fínska po jeho vstupe do NATO v apríli, doplnil predseda Vojenského výboru NATO Rob Bauer. Aj pri tamojšej hranici sú podľa neho počty ruských vojakov nižšie než pred vojnou.

„Rusko vie, že NATO nie je hrozba, pretože nemáme v úmysle na nich útočiť. V opačnom prípade by na vstup Fínska reagovali úplne inak,“ povedal Bauer.

8:00 Najprudšie boje prebiehajú už niekoľko mesiacov v Záporožskej oblasti, aktuálne najmä južne od obce Robotyne, kde sa Ukrajinci dostali už za druhú z troch ruských obranných línií. Silné boje prebiehajú aj v okolí Bachmutu a na hranici Charkovskej a Luhanskej oblasti. O situácii v Chersonskej oblasti panuje úplné ticho, no zaujímavé veci sa dejú aj tam.

Čítajte viac Útok na Krym bude rozhodujúci. Chystajú sa naň Ukrajinci pri Chersone?

7:34 Ani vyššie výdavky na obranu nemusia pre výrazný nárast cien armádneho vybavenia a munície viesť k zabezpečeniu väčšej bezpečnosti, upozornil v sobotu v Osle predseda aliančného vojenského výboru Rob Bauer. Ceny totiž neustále rastú.

Čítajte viac Cena munície stúpa. Bauer z NATO: Platíme stále viac a dostávame úplne to isté

6:44 Rusko zostrelilo v noci na nedeľu jeden ukrajinský dron na okraji Moskvy a šesť ďalších smerujúcich na anektovaný polostrov Krym. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany, informujú agentúry AFP a DPA.

Protivzdušná obrana zastavila dronové útoky pri západnom, severozápadnom a východnom pobreží Krymu, tvrdí ministerstvo. Ďalší dron podľa neho zostrelili v Istrinskom okrese západne od Moskvy. Starosta metropoly Sergej Sobianin na sociálnej sieti napísal, že obete ani škody dosiaľ nehlásili.

Správy nebolo možné nezávisle overiť a Ukrajina sa k nim bezprostredne nevyjadrila.

Ruské médiá uviedli, že na hlavných moskovských letiskách odložili najmenej 24 letov, čo je častý krok leteckých úradov počas dronových útokov na hlavné mesto.

Tento týždeň došlo k sérii útokov na ruské vojenské ciele na Kryme, ktorý Moskva anektovala od Ukrajiny v roku 2014. V poslednom čase sa zvýšil aj počet útokov hlboko na území Ruska, ďaleko od frontových línií.

Čítajte viac Útok na Krym bude rozhodujúci. Chystajú sa naň Ukrajinci pri Chersone?

6:33 Severná Kórea by mohla dodať Rusku delostreleckú muníciu pre vojnu na Ukrajine, konflikt by to však zrejme veľmi neovplyvnilo. Uviedol to predseda Zboru náčelníkov štábov americkej armády Mark Milley v sobotu pri príchode na zasadnutie NATO v Nórsku, informuje agentúra AP.

Milley uviedol, že nedávne stretnutie severokórejského vodcu Kim Čong-una a ruského prezidenta Vladimira Putina pravdepodobne povedie k tomu, že KĽDR poskytne Moskve 152-milimetrové delostrelecké náboje sovietskej výroby. Nie je však jasné, koľko a kedy.

„Bol by to veľký rozdiel? Pochybujem,“ povedal Milley novinárom. Dodal, že nechce zľahčovať význam takejto zbrojnej pomoci, no rozhodujúca by podľa neho nebola.

Náčelníci generálnych štábov členských krajín NATO diskutujú na dvojdňovom stretnutí v lyžiarskom stredisku Holmenkollen pri Osle o podpore Ukrajiny a ďalších otázkach týkajúcich sa obrany v regióne.

Predseda vojenského výboru NATO Rob Bauer na zasadnutí priznal, že vyťaženosť produkcie zbraní zvyšuje ceny a znižuje objem munície a iných zásob, ktoré majú jednotlivé krajiny k dispozícii.

„Množstvo zbraní a munície, ktoré Ukrajina potrebuje, je obrovské,“ uviedol Bauer. Výsledkom je nerovnováha množstva smerujúceho na Ukrajinu a množstva, ktoré môže zbrojársky priemysel vyrábať. Podľa vlastných slov nemôže povedať, či tento problém začal obmedzovať dodávky pre Ukrajinu, no je to niečo, o čom musia spojenci uvažovať.

6:20 Vojna na Ukrajine sa rýchlo neskočí, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v rozhovore zverejnenom v nedeľu, uviedla agentúra AFP.

„Väčšina vojen trvá dlhšie, než sa očakávalo, keď sa začali,“ povedal Stoltenberg pre nemeckú mediálnu skupinu Funke. „Preto sa musíme pripraviť na dlhú vojnu na Ukrajine.“

Konflikt sa začal vo februári 2022, keď Moskva vyslala svoje ozbrojené sily na Ukrajinu. Kyjev v júni tohto roka spustil protiofenzívu s cieľom opätovne dobyť Ruskom okupované územia, postupuje však len pomaly.

„Všetci si želáme rýchly mier,“ uviedol Stoltenberg. „No súčasne musíme uznať: ak prezident (Volodymyr) Zelenskyj a Ukrajinci prestanú bojovať, ich krajina nebude viac existovať,“ zdôraznil a dodal: „Mier budeme mať, ak prezident (Vladimir) Putin a Rusko zložia svoje zbrane.“

V súvislosti s ambíciami Ukrajiny vstúpiť do NATO Stoltenberg povedal, že „niet pochýb“, že sa časom členom Severoatlantickej aliancie stane. „Keď sa táto vojna skončí, potrebujeme bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. Inak by sa história mohla opakovať,“ doplnil.