573. deň: Za vojnu na Ukrajine je zodpovedné len Rusko, vyhlásil Biden v OSN

Čítajte viac 572. deň: Ukrajinské oddiely zlikvidovali pri Bachmute elitné ruské brigády

23:00 Rusko používa potraviny a ich nedostatok na svetových trhoch ako zbraň a ohrozuje tak nielen Ukrajinu, ale celé medzinárodné spoločenstvo. Valnému zhromaždeniu OSN to v utorok v New Yorku povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Uviedol tiež, že pripravuje globálny mierový summit, kam je pozvaná každá krajina, ktorá netoleruje žiadny prejav agresie. Ďalej vyhlásil, že Rusko sa únosmi ukrajinských detí dopúšťa genocídy.

Čítajte viac Zelenskyj v OSN: Rusko používa potraviny a ich nedostatok ako zbraň

22:15 Celkovo 48 ukrajinských detí z Ruskom okupovaných oblastí priviezli v utorok do Bieloruska, oznámili bieloruské štátne médiá. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP. Deportované deti pochádzajú z Doneckej, Luhanskej a Záporožskej oblasti, ktoré Moskva nelegálne anektovala vlani v decembri. Žiadnu z týchto oblastí Rusko nemá úplne pod kontrolou.

Sťahovanie detí z Ukrajiny zastrešila bieloruská charitatívna organizácia podporovaná prezidentom Alexandrom Lukašenkom, ktorá už v minulosti organizovala liečebné tábory pre ukrajinské deti v Bielorusku. „Napriek tlaku zvonka sa prezident rozhodol, že tento dôležitý dobročinný projekt musí pokračovať,“ povedal predseda charity Alexej Talaj v rozhovore pre bieloruskú štátnu agentúru Belta.

Bieloruskí opoziční predstavitelia poskytli v júni Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) materiály, ktoré majú byť dôkazom o nútenej deportácii viac než 2100 ukrajinských detí z najmenej 15 Ruskom okupovaných miest do Bieloruska. Prezident Lukašenko podľa nich s týmito deportáciami súhlasil. Bielorusko doteraz obvinenia o nelegálnej deportácii detí z Ukrajiny odmietalo.

21:19 Britský minister obrany Grant Shapps v utorok sľúbil Ukrajine ďalšie dodávky munície pre delostrelectvo. Vyjadril sa takto na záver stretnutia Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny na leteckej základni Ramstein v Nemecku. Shapps konštatoval, že britská pomoc umožní Ukrajine „brániť sa pred ruskou nevyprovokovanou inváziou a opäť získať nelegálne okupované územia". Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Podľa ministerstva obrany Veľkej Británie Londýn doteraz Ukrajine poslal viac ako 12-tisíc protitankových zbraní, 300-tisíc kusov delostreleckej munície, tisíce rakiet protivzdušnej obrany a samohybné delostrelecké systémy.

20:18 Ukrajinská armáda už oslobodila viac ako 54 percent území, ktoré Rusko okupovalo. Povedal to v utorok predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA generál Mark Milley na stretnutí Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny na leteckej základni Ramstein v Nemecku. Informuje o tom web CNN.

„Ukrajina pokračuje v premyslenom, neustálom pokroku pri oslobodzovaní svojej vlasti od ruskej okupácie," povedal Milley. „Vyhnať 200-tisíc až 300-tisíc Rusov bude pre ukrajinské sily ťažký boj,“ dodal však podľa portálu Ukrajinská pravda predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA.

20:00 Cieľom SR a jej zahraničných partnerov je poskytnúť čo najadresnejšiu pomoc v prospech ukrajinskej protiofenzívy. Na margo rokovaní na nemeckej leteckej základni v Ramstein to uviedol slovenský minister obrany Martin Sklenár. Zároveň uviedol, že SR plánuje v budúcom roku strojnásobiť výrobu munície.

Čítajte viac Slovensko v budúcom roku strojnásobí výrobu munície

19:20 Najmenej šiesti ukrajinskí civilisti zomreli v utorok pri ruskom útoku riadenou leteckou bombou na mesto Kupiansk v Charkovskej oblasti. Uviedol to šéf miestneho policajného úradu vyšetrovania Serhij Bolvinov. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov predtým konštatoval, že podľa predbežných informácii si útok vyžiadal tri obete na životoch. Bolvinov na Facebooku napísal, že ruský útok zasiahol vozidlo s dobrovoľníkmi, ktorí z mesta evakuovali civilistov. O život prišli dve ženy a štyria muži. „Snažíme sa dostať telá z rieky a zo zničených áut," dodal šéf policajného úradu vyšetrovania. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Mesto Kupjansk sa v poslednom období stalo terčom intenzívnejších útokov, keďže Rusko pokračuje v ofenzívnej operácii s cieľom opäť získať územia v Charkovskej oblasti, ktoré Kyjev oslobodil prekvapujúcou protiofenzívou vlani na jeseň. Ruská armáda okupovala Kupjansk od 27. februára do 10 septembra 2022. Podľa hovorcu ukrajinských síl na východe krajiny Iľju Jevlaša Rusko teraz v smere Kupjansk – Lyman sústredilo zhruba 110-tisíc vojakov.

Minulý mesiac ukrajinské úrady prikázali povinnú evakuáciu 37 obcí v okrese Kupiansk. Z oblastí pri frontovej línii bolo od 9. augusta evakuovaných 1 433 ľudí vrátane 343 detí, povedal Synjehubov 28. augusta.

18:23 Počet civilných obetí ruského vzdušného útoku na východoukrajinské mesto Kupjansk vzrástol na šesť, podľa tamojšej polície bilancia pravdepodobne ďalej porastie. Informoval o tom server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na náčelníka vyšetrovacieho oddelenia polície v Charkovskej oblasti Serhija Bolvinova. Oblastný šéf Oleh Syněhubov predtým hlásil tri civilné obete útoku. V meste vzdialenom len niekoľko kilometrov od frontu úrady predtým nariadili evakuáciu.

17:50 Pri ruskom vzdušnom údere na západoukrajinský Ľvov v noci na utorok zhorelo 300 ton humanitárnej pomoci. S odvolaním sa na miestnu rímskokatolícku arcidiecézu a charitatívnu organizáciu Caritas-Spes to píše server Ukrajinska pravda. Ukrajinské úrady medzitým informovali o deviatich obetiach, ktoré si vyžiadali posledné rozsiahle vzdušné útoky na ukrajinské mestá vrátane jedného mŕtveho v Ľvove.

„V dôsledku požiaru, ktorý vypukol po výbuchu dronu Šáhed, zhorelo v sklade takmer všetko. Je to viac ako 15 nákladných áut s humanitárnou pomocou,“ uviedol asistent ľvovského biskupa Edvard Kava. Medzi humanitárnou pomocou bolo okrem iného oblečenie, obuv, potraviny a generátory poslané z Vatikánu. Organizácia Caritas-Spes uviedla, že celkovú výšku škôd bude schopná vyčísliť neskôr. O zničení zhruba 300 ton humanitárnej pomoci informovala tiež koordinátorka OSN pre humanitárnu pomoc Ukrajine Denise Brownová. Sklad využívaný organizáciou Caritas-spes zhorel do základov, uviedla podľa agentúry Reuters.

17:20 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena uvalila nové sankcie na niekoľko osôb a subjektov v Iráne, Rusku, Číne a Turecku v súvislosti s vývojom dronov a vojenských lietadiel v Teheráne. Informovala o tom agentúra Reuters.

Sankcie sa týkajú siedmich osôb a štyroch subjektov v týchto štyroch krajinách. Tie podľa administratívy „uľahčili dodávky a finančné transakcie“ spoločnosti Iran Aircraft Manufacturing Industrial Company a jej úsilie v oblasti bezpilotných lietadiel a vojenských lietadiel, uviedlo vo vyhlásení americké ministerstvo financií.

„Pokračujúce zámerné šírenie iránskych bezpilotných lietadiel umožňuje Rusku, jeho zástupcom na Blízkom východe a ďalším destabilizujúcim aktérom podkopávať globálnu stabilitu,“ uviedol vo vyhlásení námestník ministra financií pre terorizmus a finančné spravodajstvo Brian Nelson. Drony iránskej výroby Rusko opakovane používa na útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru.

17:05 Jedine Rusko je zodpovedné za súčasnú vojnu na Ukrajine a jedine Rusko stojí v ceste mieru, povedal dnes Valnému zhromaždeniu OSN americký prezident Joe Biden. Moskve vyčítal, že ako cenu za ukončenie konfliktu požaduje ukrajinskú kapituláciu, ukrajinské územia a životy ukrajinských detí.

„Rusko verí, že sa svet unaví a dovolí mu brutálne a bez následkov ničiť Ukrajinu,“ povedal Biden v príhovore, ktorý je podľa agentúry Reuters hlavným bodom jeho trojdňovej návštevy New Yorku. Okrem príhovoru na Valnom zhromaždení OSN sa stretne aj s hlavami piatich stredoázijských krajín a vedúcimi predstaviteľmi Izraela a Brazílie.

Americký štátnik zožal potlesk, keď povedal, že USA a ich spojenci budú stáť za Ukrajinou v jej boji za slobodu. „Jedine Rusko nesie zodpovednosť za túto vojnu. Jedine Rusko má moc ju okamžite ukončiť,“ povedal Biden delegátom, medzi ktorými bol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten má Bidena navštíviť vo štvrtok v Bielom dome a stretnúť sa aj s niektorými predstaviteľmi Kongresu.

16:30 Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan podľa svojich slov verí Rusku rovnako, ako verí Západu. „Nemám dôvod im neveriť,“ povedal pre amerického vysielateľa PBS v New Yorku, kam pricestoval na Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN).

„Do tej miery, do akej je Západ spoľahlivý, je rovnako spoľahlivé aj Rusko. Posledných 50 rokov sme čakali na prahu Európskej únie (EÚ) a v tomto momente verím Rusku rovnako, ako verím Západu,“ vyhlásil turecký prezident.

Ankara počas vojny na Ukrajine udržiava úzke vzťahy s Moskvou aj Kyjivom. V júli minulého roka Turecko a OSN uzavreli dohodu, ktorá umožňovala bezpečné prepravovanie exportu ukrajinských agroproduktov z čiernomorských prístavov, čo pomohlo zmierniť globálnu potravinovú krízu. Moskva sa pred dvoma mesiacmi od čiernomorskej obilnej iniciatívy stiahla s argumentom, že sa neplnili záväzky z paralelnej dohody o ruskom exporte, a ruský vodca Vladimir Putin na nedávnom stretnutí s Erdoğanom odmietol návrat. Rusko však sľúbilo, že dodá 1 milión ton obilia do Afriky.

Pokiaľ ide o vojnu a jeho kontakty s Putinom, Erdoğan povedal, že je „celkom zrejmé, že táto vojna bude trvať dlho“, ale ruský vodca je „na strane ukončenia tejto vojny čo najskôr“. „To povedal a ja jeho vyjadreniu verím,“ skonštatoval.

Čítajte aj Turecko sa podľa prezidenta Erdogana môže v prípade potreby "rozísť" s EÚ

Erdoğan tiež naznačil revitalizáciu vzťahov Turecka s Európskou úniou a prístupového procesu do Únie, ako aj zlepšenie vzťahov s Washingtonom. Tie sa v poslednom období sústredili na členstvo Švédska v NATO a možnú dohodu o dodaní stíhačiek F-16 Turecku.

16:05 Moskovský súd v utorok zamietol odvolanie amerického novinára Evana Gershkovicha z denníka Wall Street Journal (WSJ). Novinár tak zostane vo väzbe až do 30. novembra v súlade s pôvodným rozhodnutím súdu. Informuje o tom stanica CNN s odvolaním sa na ruské médiá, píše TASR.

Súd v Moskve predĺžil Gerschkovichovi väzbu už dvakrát – v máji a v auguste – zakaždým o tri mesiace. Novinár sa v tejto veci prvýkrát odvolal v máji, súd mu však vtedy odvolanie taktiež zamietol.

V súvislosti s utorkovým verdiktom moskovského súdu veľvyslankyňa USA v Rusku Lynne Tracyová, ktorá bola na pojednávaní prítomná, uviedla, že Gerschkovich „si uvedomuje závažnosť situácie, zostáva však pozoruhodne silný“.

Čítajte aj Novinár WSJ poslal prvý list z väzenia v Moskve: Čítam. Cvičím. A snažím sa písať

„Evan vždy rád diskutuje o aktuálnom dianí,“ povedala veľvyslankyňa s tým, že vedel aj o tom, ako jeho rodičia minulý týždeň požiadali OSN, aby jeho záležitosť riešila na Valnom zhromaždení. Veľvyslankyňa v tejto súvislosti zdôraznila, že obvinenia proti Gershkovichovi sú nepodložené.

15:55 Geopolitické napätie vo svete podľa generálneho tajomníka OSN Antónia Gueterresa narastá a pribúdajú globálne výzvy, ktorým ľudstvo čelí len ťažko. Generálny tajomník dnes tiež v prejave pred Valným zhromaždením OSN v New Yorku označil ruskú inváziu na Ukrajinu za porušenie Charty OSN.

Svoje vystúpenie Guterres začal pripomienkou záplav v Líbyi, ktoré si tento mesiac vyžiadali vyše 11.000 obetí, a sú podľa neho symbolom stavu dnešného sveta.

15:50 Ruský minister obrany Sergej Šojgu dnes pricestoval do Teheránu. S iránskym vedením bude rokovať o ďalšom rozvoji vojenských vzťahov medzi oboma krajinami, informovalo podľa agentúry Interfax ministerstvo obrany v Moskve.

„Návšteva prispeje k posilneniu rusko-iránskych vojenských vzťahov a bude dôležitou etapou v rozvoji spolupráce medzi oboma krajinami,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva.

Iránska polooficiálna agentúra Tasním predtým uviedla, že Šojgu v Teheráne povedie rozhovory o prehĺbení vojenskej spolupráce a tiež situáciu v regióne. Stretnúť sa má okrem iného so svojím iránskym náprotivkom Mohammadem Rezom Aštíaním.

Po tom, ako Západ uvalil na Rusko sankcie v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu, prehĺbili Teherán a Moskva vzájomné vzťahy, a to najmä vo vojenskej oblasti. Ruská armáda už mesiace používa na útoky na Ukrajine drony Šáhed iránskej výroby. Teherán Moskve predal napriek varovaniam západných krajín stovky kusov týchto bezpilotných lietadiel.

Čítajte aj Expertka: Iránci s Rusmi spolupracujú, ale nemajú ich radi. A akú rolu hrá Čína?

15:40 Skupina krajín podporujúca Ukrajinu zbraňami dnes na americkej základni Ramstein v Nemecku nerokovala o strelách s plochou dráhou letu Taurus, o odovzdanie ktorých Ukrajinci žiadajú nemeckú vládu. Novinárom to povedala štátna tajomníčka z nemeckého ministerstva obrany Siemtje Möllerová, ktorá v Ramsteine zastupovala ministra obrany Borisa Pistoriusa. Ten sa na pojednávaní nezúčastnil, keďže ochorel na covid-19.

Pistorius v rozhovore s denníkom Bild, ktorý bol zverejnený v pondelok, povedal, že vláda o strelách Taurus ešte nerozhodla. „Celá spolková vláda má povinnosť veľmi starostlivo zvážiť každú dodávku zbraní. Je potrebné objasniť niekoľko politických, právnych, vojenských a technických aspektov. To nie je ľahké,“ povedal. Möllerová k téme dnes uviedla, že nemá, čo by viac k ministrovým slovám dodala.

Čítajte aj Dodanie rakiet Taurus Ukrajine vo vládnej koalícii má ako jediný blokovať kancelár Scholz

15:10 Český prezident Petr Pavel sa vo svojom prejave pred Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov (VZ OSN) chystá odsúdiť ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine a chce tiež apelovať na ďalšiu podporu Kyjevu. Povedal to dnes českým novinárom. Vystúpenie prezidenta Českej republiky v rámci všeobecnej rozpravy VS sa v New Yorku čaká dnes okolo 19.00 h miestneho času (v stredu okolo 1.00 h SELČ).

„Hlavnou témou bude odsúdenie ruskej agresie proti Ukrajine, volanie po pokračovaní podpory Ukrajiny ako predpokladu na to, aby sme mohli úspešne pokračovať v napĺňaní rozvojových cieľov, ktoré si OSN stanovila,“ povedal pred začiatkom dnešného rokovania prezident Pavel. „Je nepochybné, že pokračujúca vojna na Ukrajine odoberá množstvo zdrojov, ktoré by inak mohli byť použité na rozvoj,“ dodal.

Všeobecná rozprava Valného zhromaždenia sa dnes začína vystúpeniami hláv štátov. Ako prvý prehovorí brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, po ňom k rečníckemu pultíku príde americký prezident Joe Biden a dnes zaznie napríklad tiež prejav ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského alebo tureckej hlavy štátu Recepa Tayyipa Erdogana.

Čítajte aj Kyjev má čas do konca roka, Rusi vybudovali silnú obranu. Klesne ochota dodávať zbrane, tvrdí Pavel

14:40 Ruský nálet na ukrajinské mesto Kupjansk zabil troch civilistov, uviedol šéf Charkovskej oblasti Oleh Syněhubov. V meste vzdialenom len niekoľko kilometrov od frontu bola predtým nariadená evakuácia.

„Dnes nepriateľ zaútočil na mesto Kupjansk riadenou leteckou bombou. V dôsledku tohto úderu zahynuli traja civilisti,“ napísal na komunikačnej platforme Telegram Syněhubov s tým, že ide o „ďalší vojnový zločin“ Ruska v Charkovskej oblasti.

Kvôli blízkosti frontu a každodennému ruskému ostreľovaniu nariadili ukrajinské úrady v marci evakuáciu civilného obyvateľstva z Kupjansku. Týkať sa mala tisícok ľudí, nie všetci však výzvu uposlúchli.

Ruský raketový útok zasiahol v noci na dnes tiež oblastnú metropolu Charkov. Jeden človek zomrel v dôsledku ruských útokov v západoukrajinskom Ľvove, ďalší potom v Chersone na juhu krajiny, uviedli miestne samosprávy.

13:50 Juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí si v utorok predvolalo ruského veľvyslanca a odovzdalo mu sťažnosť na diskusie Moskvy o zbrojných dohodách a o vojenskej spolupráci so Severnou Kóreou (KĽDR). TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Jonhap.

Námestník juhokórejského ministra zahraničných vecí si predvolal ruského veľvyslanca Andreja Kulika v utorok dopoludnia a vyzval Moskvu, aby dodržiavala rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, uviedlo ministerstvo v Soule v správe pre médiá.

Predvolanie nasledovalo po stretnutí severokórejského vodcu Kim Čong-una minulý týždeň v Rusku s prezidentom Vladimirom Putinom. Navštívil tam tiež niekoľko vojenských zariadení. Návštevu podnikol v období, keď vo svete silnejú obavy z možnej dohody o dodávkach zbraní medzi oboma krajinami. Moskva by mohla zbrane z KĽDR použiť vo vojne proti Ukrajine.

Námestník ministra vyzval Rusko, aby „okamžite“ prestalo robiť kroky smerujúce k vojenských vzťahom a k vojenskej spolupráci so Severnou Kóreou.

Čítajte aj Diktátor Kim ide do Ruska, pozval ho Putin. Čo si tieto krajiny vzájomne ponúkajú?

13:15 Európska komisia (EK) v utorok v Bruseli navrhla ďalšie predĺženie dočasnej právnej ochrany pre ľudí z Ukrajiny utekajúcich pred ruskou agresiou. EK navrhuje ich ochranu predĺžiť až do 3. marca 2025, informuje spravodajca TASR.

Týmto krokom chce zabezpečiť istotu a podpora pre viac ako štyri milióny osôb, ktoré využívajú ochranu v členských krajinách EÚ.

EÚ aktivovala smernicu o dočasnej ochrane 4. marca 2022 na základe jednomyseľného rozhodnutia členských štátov a jej platnosť sa automaticky predĺžila o jeden rok. EK sa domnieva, že dôvody pre dočasnú ochranu stále pretrvávajú, a preto by sa dočasná ochrana mala predĺžiť ako nevyhnutná a primeraná reakcia na nestabilnú situáciu na Ukrajine, ktorá zatiaľ neumožňuje bezpečný a trvalý návrat osôb využívajúcich dočasnú ochranu v EÚ.

Od aktivácie dočasnej ochrany týždeň po spustení agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine členské štáty prejavili solidaritu s ukrajinským obyvateľstvom. Utečencov pred vojnou prijali na svojom území a vyvinuli úsilie na uľahčenie ich začlenenia do spoločnosti.

Utorňajší návrh EK ešte musí prijať Rada EÚ (ministri členských krajín).

12:55 Spojené štáty a spojenci poskytli Ukrajine na obranu pred ruskou inváziou pomoc za viac ako 76 miliárd dolárov a s ďalšou dlhodobou pomocou môže Kyjev počítať.

Čítajte viac Austin: Čas nie je na strane Putina, nikdy nie je na strane diktátorov. 'Supertanky' Abrams sú na ceste

12:45 Bývalého šéfa ukrajinskej Chersonskej oblasti Hennadija Lahutu našli mŕtveho v Kyjeve. Informoval o tom denník Ukrajinska pravda. Viaceré ukrajinské médiá ho obvinili, že po začiatku invázie vo februári minulého roka odovzdal región ruskej armáde.

Telo 49-ročného činiteľa bolo nájdené blízko garáží v západnej časti ukrajinskej metropoly tri dni po tom, čo Lahutovo zmiznutie ohlásila jeho manželka. Polícia prípad vyšetruje ako možnú vraždu aj samovraždu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vymenoval Lahutu do čela Chersonskej oblasti na juhu krajiny v roku 2021. V júli minulého roka ho odvolal.

Podľa zistení denníka Novaja Gazeta Lahuta prvý deň invázie položil kľúče na stôl starostu Chersonu a so slovami „Ja sa toho nezúčastňujem“ opustil oblasť a vzdal sa svojich povinností. Spolu s ním odišlo aj vedenie polície, prokuratúry, súdov a o niečo neskôr sa evakuovali aj pracovníci tajnej služby SBU. Vďaka slabému odporu ruské vojská rýchlo obsadili takmer celú Chersonskú oblasť.

Ukrajinci odstraňujú ruské billboardy v Chersone

Fotogaléria 9 fotiek

+6

12:40 Česká republika sa dohodla s Dánskom a Holandskom, že za ich finančnej podpory bude dodávať české zbrane Ukrajine. Príslušný dokument dnes na okraj rokovania takzvanej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku podpísal so zástupcami Dánska a Holandska námestník českej ministerky obrany Daniel Blažkovec. Podľa českého ministerstva obrany bude dojednanie veľkou príležitosťou pre české firmy. Prvým čiastkovým projektom bude dar 15 modernizovaných tankov T-72EA.

12:20 Ukrajina v utorok v holandskom Haagu vyhlásila, že Medzinárodný súdny dvor (MSD) by mal nariadiť Rusku náhradu škôd za jeho „vyhladzovaciu vojnu“. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„Rusko nie je nad zákonom. Musí niesť zodpovednosť,“ povedal hlavný právny zástupca Ukrajiny Anton Korynevyč na súde, kde sedel iba niekoľko metrov od ruských odporcov. MSD ako hlavný súdny orgán OSN sídli v Paláci mieru v Haagu.

„Máte právomoc vyhlásiť, že konanie Ruska je protizákonné, že pokračujúce zneužívanie práva musí prestať, že vaše rozhodnutia sa musia plniť a že Rusko musí zaplatiť náhradu škôd,“ uviedol Korynevyč sudcom.

Ukrajina podala na Rusko žalobu v Haagu niekoľko dní po invázii z 24. februára 2022 a požaduje od neho reparácie a zastavenie útokov.

Argumentom Kyjeva je, že ruský prezident Vladimir Putin uviedol údajnú „genocídu“ proruských obyvateľov východnej Ukrajiny ako jeden z dôvodov, prečo Moskva napadla svojho suseda. To je podľa Ukrajiny zneužitie Dohovoru OSN o genocíde, schválenom v roku 1948, ktorý podpísali Kyjev aj Moskva.

„Naozaj môže nejaký štát zneužívať Dohovor o genocíde na ospravedlnenie dobyvačnej vojny?“ položil rečnícku otázku Korynevyč.

„Je v záujme sveta povedať ‚nie‘, zabrániť prekrúcaniu medzinárodného práva tak, aby bolo nástrojom na porušovanie ľudských práv a na ničenie,“ dodal zástupca Ukrajiny.

MSD sa v predbežnom rozhodnutí z vlaňajšieho marca postavil na stranu Ukrajiny a nariadil Rusku, aby okamžite zastavilo inváziu. Rusko namietalo s tým, že MSD nemá právo rozhodovať v danom prípade.

„Odpor Ruska je tiež útokom na autoritu tohto súdu. Každá raketa, ktorú Rusko vystrelí na naše mestá, je vystrelená aj proti tomuto súdu,“ dodal Korynevyč.

Čítajte aj Putin sa udal do Haagu. Priznal, že vydržiaval Prigožinových žoldnierov

11:55 Ruský prezident Vladimir Putin pôjde v októbri do Pekingu, kde sa stretne so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom. Po dnešnom rokovaní s najvyšším čínskym diplomatom Wangom I v Moskve to podľa agentúry TASS povedal tajomník ruskej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev.

„V októbri očakávame dôkladné bilaterálne rozhovory ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Pekingu v rámci účasti ruskej hlavy štátu na podujatiach medzinárodného fóra iniciatívy nový Hodvábny chodník,“ povedal Patrušev.

Wang I priletel v pondelok do Ruska na niekoľkodňové rokovania, ktoré by sa podľa vyjadrenia čínskej strany mali týkať bezpečnostných záujmov oboch krajín. Agentúra Reuters predtým uviedla, že Wangova cesta by tiež mohla byť prípravou na možnú októbrovú návštevu Putina v Pekingu.

Foto: Sergei Karpukhin

Rusko Čína prezident návšteva Čínsky vodca Si je prvý zahraničný štátnik, ktorý stisol pravicu Putina, odkedy Haag vydal na šéfa Kremľa zatykač.

11:35 Dánsko daruje Ukrajine ďalších 45 tankov, aby podporilo jej boj proti ruskej agresii. Informovala o tom dnes dánska televízia TV2 s odvolaním sa na ministra obrany Troelsa Poulsena. Dar bude pozostávať z 30 tankov Leopard 1 a 15 modernizovaných tankov T-72. Pri nákupe týchto tankov bude Kodaň spolupracovať s ďalšími krajinami, povedal Poulsen.

Dánsky minister obrany sa dnes na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku zúčastňuje na schôdzke krajín, ktoré zbrojno podporujú Ukrajinu. Skupinu tvorí asi päť desiatok krajín a na jej čele stojí USA. Pravidelné stretnutia skupina využíva na koordináciu vojenskej pomoci a tiež na ohlasovanie nových zbrojných dodávok.

11:14 Na trhovisko v ukrajinskej Kosťantynivke v Doneckej oblasti 6. septembra zrejme omylom dopadla ukrajinská raketa vypálená komplexom Buk.

Čítajte viac Raketu, ktorá v Kosťantynivke zabila 17 civilistov, vypálili zrejme Ukrajinci

11:10 Severná Kórea v utorok oznámila, že vodca krajiny Kim Čong-un sa vrátil do vlasti z cesty do Ruska, počas ktorej prehĺbil vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. TASR správu prevzala z agentúry AP.

AP vo svojej správe píše, že oficiálna severokórejská tlačová agentúra KCNA neuviedla veľa podrobností o šesťdňovej ceste, ktorá bola Kimovou najdlhšou zahraničnou cestou od jeho prevzatia moci koncom roka 2011. KCNA však konštatovala, že Kim počas návštevy prehĺbil „súdružské a priateľské vzťahy“ s prezidentom Vladimirom Putinom.

Čítajte aj Rusko bojuje 'svätú vojnu', tvrdí Kim Čong-un. Diktátor sľubuje Putinovi oddanosť

11:05 Žaloba Ukrajiny ohľadom slovenského zákazu dovozu ukrajinského obilia nie je postavená na právnom základe, povedal dnes novinárom slovenský minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš. Kyjev podľa pondelkového oznámenia podal u Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sťažnosť proti Slovensku, Poľsku a Maďarsku kvôli ich rozhodnutiu pokračovať v embargu na dovoz ukrajinského obilia.

„Prekvapilo ma to. Určite tá žaloba nemá právny základ, pretože nekontrolovaným spôsobom voziť potravinu do členského štátu zrejme nie je argument,“ povedal Bíreš.

Podľa Bíreša povinnosťou Slovenska je chrániť vlastný trh. Slovensko je v produkcii obilia plne sebestačné a časť produkcie krajina vyváža.

Čítajte aj Ukrajina zažalovala Slovensko, Maďarsko a Poľsko za zákazy dovozu agroproduktov

10:50 Ukrajina v utorok oznámila, že nákladná loď s naloženým ukrajinským obilím opustila čiernomorský prístav Čornomorsk napriek vyhrážaniu Ruska, že za možný vojenský terč bude pokladať aj civilné plavidlá. TASR prevzala správy z tlačových agentúr AFP a Reuters.

Loď s obilím vyplávala z Čornomorska prvýkrát od júla, keď stroskotala obilná dohoda sprostredkovaná OSN a Tureckom, ktorá zaručovala aj počas vojny bezpečný prevoz obilia z ukrajinských prístavov cez Čierne more. Rusko po odstúpení od dohody, ktorá umožňovala bezpečnú prepravu obilia z troch ukrajinských prístavov, zosilnilo útoky na prístavnú infraštruktúru.

Moskva zverejnila varovanie týkajúce sa civilných plavidiel po júlovom odstúpení od obilnej dohody. Kyjev však vytvoril námorný koridor, ktorý už využilo niekoľko nákladných lodí.

„Plavidlo Resilient Africa (Odolná Afrika) s 3000 tonami pšenice opustilo prístav Čornomorsk a smeruje k prielivu Bospor,“ uviedol na Facebooku ukrajinský vicepremiér a minister pre infraštruktúru Olexandr Kurakov. Čornomorsk sa nachádza v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Minister spresnil, že loď vplávala do ukrajinského prístavu Čornomorsk pred niekoľkými týždňami práve cez novovytvorený koridor, spolu s ďalším plavidlom, ktoré podľa Kurakova čoskoro vypláva do Egypta.

10:40 Druhý pochod na Moskvu po vzore žoldnierskej Vagnerovej skupiny sa síce s najväčšou pravdepodobnosťou neuskutoční, ale v Rusku sa chystá ďalšia vzbura, ktorá povedie k roztriešteniu Ruskej federácie. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov. Ukrajina podľa neho vie, kto povedie vzburu a akým spôsobom sa udeje.

Čítajte viac V Rusku sa chystá ďalšia vzbura, ktorá rozbije krajinu. Kyjev vie, kto ju povedie

10:30 V bulharskom čiernomorskom letovisku Tjulenovo našli dron s výbušninou. Ministerstvo obrany vyslalo na miesto zvláštnu jednotku, aby bezpilotné lietadlo skontrolovala a deaktivovala, napísala dnes agentúra Reuters. Podľa agentúry AFP nebolo možné zbraň prepraviť, a vojaci ju preto zničili na mieste.

Čítajte viac Zatúlaný nebezpečný dron z ukrajinského frontu na území ďalšej krajiny NATO. Na miesto vyslali vojakov

10:02 Generálny štáb ukrajinskej armády uviedol, že v pondelok Rusko opäť na Ukrajinu útočilo dronmi Šáhíd 136/131. Ukrajinská protivzdušná obrana zničila všetkých 17 riadených striel s plochou dráhou letu a 18 z 24 šáhídov, ktoré Rusko na Ukrajinu odpálilo. Počas pondelka sa podľa štábu odohralo 35 bojových stretov medzi oboma armádami a viac ako 70 obcí v Charkovskej, Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti sa ocitlo pod delostreleckou paľbou.

V noci na dnešok údajne ukrajinské systémy zostrelili 27 dronov v južných, centrálnych a západných oblastiach Ukrajiny z celkových 30. Informácie tohto druhu nemožno nezávisle overiť.

Južne od Bachmutu ukrajinská obrana podľa ukrajinského velenia úspešne odrazila ruské útoky pri dedine Kliščijivka. Neúspešný bol podľa neho aj ruský pokus o opätovné získanie stratených pozícií v Andrijivke. V smere na Marjinku sa Rusi údajne pokúsili o ofenzívne akcie, ale bez úspechu. To isté platí v smere na Melitopol o pokusoch o znovuzískanie pozícií v Robotyne v Záporožskej oblasti.

9:32 Ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov a čínsky minister zahraničných vecí Wang I sa zhodli, že konflikt na Ukrajine musí byť riešený za účasti Ruska. Rokovali aj o krokoch USA voči Číne a Rusku. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

„Obe strany podrobne rokovali o súčasnom stave záležitostí na Ukrajine a pripomenuli márnosť pokusov vyriešiť túto krízu bez toho, aby sa brali do úvahy záujmy Ruska, a najmä bez účasti Ruska,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení.

Ruský rezort diplomacie dodal, že obaja vyjadrili názorovú blízkosť i v spojitosti s krokmi USA v medzinárodnom priestore vrátane krokov Washingtonu namierených voči Rusku a Číne.

Čítajte viac Čína „zabrala“ ruský ostrov. Putin neurobí nič, myslí si expert

Čína sa v spojitosti s konfliktom na Ukrajine usiluje zaujať neutrálny postoj, Moskve však poskytuje dôležitú diplomatickú a finančnú podporu, konštatuje AFP. Medzinárodná izolácia Pekingu sa však prehlbuje.

Wang I na niekoľkodňovú návštevu Moskvy pricestoval v pondelok z Malty, kde rokoval s poradcom prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom.

8:44 Skupina hospodársky silných krajín G7 vyzvala Čínu, aby naliehala na Rusko, aby zastavilo svoju agresívnu vojnu a okamžite, úplne a bezpodmienečne stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny.

Zhodli sa na tom ministri zahraničných vecí G7 na stretnutí popri zasadnutí 78. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Oznámil to japonský rezort diplomacie, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

V spoločnom stanovisku ministri privítali účasť Číny na mierovom summite v saudskoarabskej Džidde a vyzvali Peking, aby naďalej podporoval spravodlivý a trvalý mier, a to aj prostredníctvom priameho dialógu s Ukrajinou.

Šéfovia diplomacie priamo nemenovali žiadne krajiny, ale uviedli, že „zopakovali výzvu tretím stranám, aby zastavili akúkoľvek pomoc poskytovanú ruskej útočnej vojne, inak budú čeliť vážnym následkom“.

8:11 Minister obrany Spojených štátov Lloyd Austin dnes organizuje na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku ďalšie stretnutie krajín, ktoré zbrojne podporujú Ukrajinu v jej boji proti ruskej invázii.

Skupinu tvorí asi päť desiatok krajín a na jej čele stoja USA. Pravidelné stretnutia skupina využíva na koordináciu vojenskej pomoci a tiež na ohlásenie nových zbrojných dodávok.

Nemecké médiá očakávajú, či sa témou rokovania nestanú strely s plochou dráhou letu Taurus, o ktorých odovzdaní Ukrajine doteraz Berlín nerozhodol ao ktoré sa Kyjev usiluje. Nemecký minister obrany Boris Pistorius však prítomný nebude kvôli ochoreniu covidom-19. Hlavnou obavou, kvôli ktorej podľa médií kancelár Olaf Scholz zatiaľ otáľa, je to, že by Ukrajinci týmito strelami útočili na ruské územie a nielen na okupované oblasti. Podľa magazínu Der Spiegel ale spolková vláda skúma možnosti, ako programovanie cieľov obmedziť.

Nemecko aj napriek váhavým postojom na začiatku invázie patrí po USA k najväčším zbrojným podporovateľom Ukrajiny. Doteraz jej poskytlo okrem iného moderné tanky Leopard 2A6 či pokročilé systémy protivzdušnej obrany Iris-T SLM.

7:15 Bezpečnostná situácia Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne sa mierne zlepšila. Vyhlásil to šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi, ktorého dnes citovala ruská agentúra RIA Novosti. MAAE podľa Grossiho nezaznamenala žiadne ostreľovanie najväčšej európskej atómovej elektrárne. Situácia však zostáva veľmi citlivá, dodal Grossi.

„Pozorovali sme isté zlepšenie, ale situácia zostáva veľmi krehká,“ povedal šéf agentúry dohliadajúci na bezpečnosť jadrových podnikov.

Rusko elektráreň obsadilo krátko po začiatku minuloročnej invázie na Ukrajinu a teraz cez ňu prakticky vedie frontová línia. Rusko a Ukrajina sa v minulosti navzájom vinili z ostreľovania tohto zariadenia a z jadrového terorizmu. MAAE sa na mieste snaží zaviesť bezpečnostné mechanizmy, ktoré by predišli nehodám.

Grossi povedal, že sa chce tento týždeň stretnúť na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku s predstaviteľmi Ukrajiny aj Ruska, aby s nimi prebral bezpečnosť elektrárne a jej okolia.

6:45 Po ruskom útoku dronmi na Ľvov na západe Ukrajiny tamojší starosta Andrij Sadovyj informoval, že pri ataku utrpela zranenia jedna osoba. Gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj priblížil, že spod sutín vo Ľvove boli vytiahnutí dvaja ľudia, muž a žena. Podľa jeho slov žena podľa prvotných informácii neutrpela zranenia, muž je vo vážnom stave". Dodal, že hrozba útoku pominula a poďakoval ukrajinskej armáde.

Podľa AFP začali drony na mesto útočiť vo viacerých vlnách približne o 4.30 miestneho času. Ukrajinské vzdušné sily na Telegrame napísali, že hrozba útoku dronov v Ľvovskej oblasti pretrváva. „Protivzdušná obrana operuje,“ dodali.

Mesto Ľvov leží neďaleko ukrajinsko-poľských hraníc. V súčasnej situácii je vnímané ako jedno z najbezpečnejších ukrajinských miest, v uplynulom období však čelilo viacerým útokom, píše AFP.

6:00 Ukrajinské mestá boli podľa miestnych úradov v noci na utorok opäť pod paľbou ruských striel a dronov. Ruský raketový útok zasiahol v pondelok večer priemyselnú zónu Charkova, výbuchy zneli v noci aj v Ľvove na západe krajiny. Na komunikačnej platforme Telegram to uviedli predstavitelia miestnych samospráv. Ukrajinská agentúra Ukrinform s odvolaním sa na armádu napísala, že tiež niektoré oblasti na východe a juhu krajiny čelili novým dronovým útokom. Ruská strana uviedla, že protivzdušná obrana zneškodnila tri vzdušné ciele v Belgorodskej oblasti. 2000.

„Máme informácie o zásahu priemyselnej zóny vo štvrti Cholodnohirskyj,“ uviedol starosta Charkova Ihor Terechov bez ďalších podrobností o škodách či obetiach. Ďalšie zdroje na telegrame hovoria o explóziách v tomto druhom najväčšom ukrajinskom meste.

Explózie sú hlásené aj zo Ľvova, kde podľa miestnych činiteľov protivzdušnú obranu zamestnávali bezpilotné lietadlá. Starosta Andrij Sadovyj uviedol, že po jednom z útokov vzplála priemyselná hala.

Podľa ukrajinskej agentúry bol tiež v rade miest na juhu a východe krajiny vyhlásený letecký poplach a boli zaznamenané útoky dronov štartujúcich z ruského Primorsko-Achtarsku.

Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov na telegrame oznámil, že boli v regióne zneškodnené tri vzdušné objekty. Po útoku podľa neho zostali škody na elektrickej rozvodnej sieti, nie obeti na životoch.

5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok so svojou ženou Olenou pricestoval do Spojených štátov. Na úvod návštevy sa v newyorskej nemocnici stretol so zranenými ukrajinskými vojakmi, v utorok ho čaká vystúpenie pred svetovými lídrami na Valnom zhromaždení OSN. Republikánsky predseda americkej Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy krátko pred príletom Zelenského oznámil, že s ním tento týždeň stretne.

Demokratický prezident Joe Biden by mal Zelenského prijať vo štvrtok v Bielom dome a očakáva sa, že sa ukrajinský vodca pri svojom pobyte vo Washingtone stretne s predstaviteľmi Kongresu z oboch politických strán, uviedol minulý týždeň Biely dom.

„Olena a ja sme prišli do Spojených štátov na týždňové zasadnutie Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni a na návštevu Washingtonu,“ napísal Zelenskyj. Dodal, že sa zúčastní na Valnom zhromaždení, summite o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja a zasadnutí Bezpečnostnej rady, ako aj rade dôležitých bilaterálnych rokovaní.

Ukrajina podľa Zelenského tento týždeň predloží členským štátom OSN konkrétny návrh, ako posilniť zásady územnej celistvosti a zlepšiť schopnosť OSN zmariť a zastaviť vojenskú agresiu.

Zelenskyj v pondelok po príchode do New Yorku navrhol, aby členovia Organizácie Spojených národov porozmýšľali, či Rusko stále patrí do štruktúr OSN, uviedla agentúra AP.

„Pre nás je veľmi dôležité, že všetky naše slová, naše posolstvá, si vypočujú naši partneri. A otázka, či je v OSN stále miesto pre ruských teroristov, nie je pre mňa. Myslím, že je to otázka pre všetkých členov OSN,“ povedal Zelenskyj po tom, čo navštívil zranených ukrajinských vojakov, ktorí sa zotavujú v nemocnici v New Yorku.

Zelenskyj pricestoval do New Yorku na Valné zhromaždenie OSN, v utorok by mal vystúpiť v rámci všeobecnej rozpravy. V stredu má diskutovať na rokovaní Bezpečnostnej rady (BR) OSN o situácii na Ukrajine. Rusko je jedným z piatich stálych členov BR OSN a očakáva sa, že šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov na stredajšom stretnutí vystúpi s príhovorom.

Na otázku, či zostane v miestnosti a vypočuje si príhovor šéfa ruskej diplomacie, Zelenskyj odpovedal: „Naozaj neviem, ako to bude.“

Agentúra AP pripomenula, že ukrajinský prezident ešte pred inváziou Ruska, ktoré je ako člen BR OSN poverené udržiavaním medzinárodného mieru a bezpečnosti, v roku 2021 uviedol, že OSN je „superhrdina na dôchodku, ktorý už dávno zabudol, aký skvelý bol kedysi“.

Zelenskyj tiež potvrdil, že sa stretne s Bidenom, vedúcimi predstaviteľmi Kongresu USA, vedením armády, americkými podnikateľmi, novinármi a členmi ukrajinskej komunity. Hneď po pristátí v New Yorku Zelenskyj odišiel priamo z letiska do univerzitnej nemocnice na Staten Islande, kde sa liečia ukrajinskí vojaci s amputáciami.

Americký Kongres v súčasnosti prerokúva poskytnutie ďalšej vojenskej a humanitárnej pomoci Ruskom napadanej Ukrajine vo výške až 21 miliárd dolárov. Spojené štáty doteraz Kyjevu na obranu pred ruskou agresiou poskytli pomoc vo výške 43,7 miliardy dolárov.

Kongres je v otázke poskytnutia ďalšej pomoci Ukrajine čoraz viac rozdelený. Biden sa usiluje o poskytnutie 13 miliárd dolárov dodatočnej vojenskej pomoci a osem miliárd dolárov na humanitárnu podporu Ukrajiny. Niektorí republikánski zákonodarcovia však presadzujú rozsiahle škrty vo federálnych výdavkoch a časť z nich sa snaží zastaviť finančnú pomoc Ukrajine. Kongres navyše do konca mesiaca potrebuje schváliť zákony potrebné na fungovanie vlády po 30. septembri.