Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 574 dní
- Kamikadze dron útočil na letisko v Soči
- Poľsko zastavilo dodávky svojich zbraní Ukrajine
- Putinov poslanec predložil zákon o pričlenení bývalých krajín ZSSR opäť pod vládu Moskvy
- Duda: Poraziť Rusko je jediná záruka mieru. Žiadny kompromis neexistuje
- Ruské drony v noci zaútočili na ukrajinskú ropnú rafinériu v Kremenčuku
- Letovisko v Soči otriasli výbuchy a horí sklad s palivom, útočil zrejme dron
Čítajte viac 573. deň: Za vojnu na Ukrajine je zodpovedné len Rusko, vyhlásil Biden v OSN
22:00 Poľsko zastavilo dodávky svojich zbraní Ukrajine, oznámil v stredu premiér Mateusz Morawiecki. K tomuto kroku došlo v súvislosti so spormi medzi Varšavou a Kyjevom o dovoz ukrajinského obilia do Poľska.
Čítajte viac Spor medzi Varšavou a Kyjevom má dohru. Poľsko zastavilo dodávky zbraní Ukrajine
21:10 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obraňoval právo veta svojej krajiny v Bezpečnostnej rade OSN ako „legitímny nástroj“ medzinárodných vzťahov, informuje TASR podľa agentúry AFP. „Použitie práva veta je absolútne legitímny nástroj stanovený v Charte (OSN),“ povedal Lavrov po tom, čo na pôde bezpečnostnej rady vystúpil s prejavom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý vyzval na odobratie práva veta Rusku.
Ukrajinský prezident vyzval na udelenie právomoci Valnému zhromaždeniu OSN prekonať právo veta Ruska. „Je nemožné zastaviť vojnu, pretože všetko úsilie agresor vetuje,“ vyhlásil Zelenskyj.
Ako dodal, „žiaľ, toto miesto v bezpečnostnej rade, ktoré Rusko okupuje nelegálne“, obsadili „klamári, ktorých úlohou je ospravedlňovať agresiu a genocídu“ vykonávanú Ruskom na Ukrajine, citoval Zelenského britský denník The Guardian.
20:06 Ukrajinské špeciálne jednotky možno stoja za viacerými dronovými útokmi a tiež pozemnou vojenskou operáciou namierenou proti milíciám podporovanými ruskou žoldnierskou Vagnerovou skupinou v Sudáne. Útoky sa odohrali v blízkosti hlavného mesta Chartúm. TASR o tom informuje v stredu na základe informácií od stanice CNN.
Za útokmi a vojenskou operáciou nie je sudánska armáda, povedal pre CNN nemenovaný zdroj z ukrajinskej armády. Na otázku, či ich vykonala ukrajinská armáda, odpovedal, že ich „pravdepodobne vykonali ukrajinské špeciálne jednotky“. Vojenská operácia bola namierená proti polovojenskému zoskupeniu Sily rýchlej podpory (RSF), ktoré dlhodobo bojuje so sudánskou armádou o ovládnutie krajiny.
CNN sa nepodarilo nezávisle preukázať, že Ukrajina sa do operácie skutočne zapojila. Na videonahrávke z útokov, ktoré stanica získala, sú však drony, ktoré majú charakteristické znaky tých, ktoré používa Ukrajina. Dva komerčne dostupné drony s ukrajinským nápisom na ovládači boli podľa stanice súčasťou najmenej ôsmich útokov. Experti tiež hovoria, že použitá taktika útoku bezpilotných lietadiel je pre Sudán aj okolitý región veľmi nezvyčajná.
Ukrajina sa k útokom oficiálne neprihlásila. Predstaviteľ sudánskej armády povedal, že „nemá vedomosť o ukrajinských útokoch v Sudáne“ a nemyslí si, že za tieto útoky je zodpovedný Kyjev. Niekoľko predstaviteľov USA takisto vyjadrilo počudovanie nad tvrdením, že útoky vykonala Ukrajina.
Útoky Ukrajiny v Sudáne by znamenali dramatické rozšírenie frontu v rusko-ukrajinskej vojne. Okrem niekoľkých útokov ukrajinskými bezpilotnými lietadlami na ruskom území sa protiútoky Ukrajiny sústreďujú na okupované oblasti svojho štátu na východe a juhu.
19:30 Minulý rok bolo vo svete zaznamenaných najviac úmrtí súvisiacich s konfliktmi od roku 1994. Výrazne k tomu prispela ruská invázia na Ukrajinu, ktorá prebieha už viac než 570 dní. Vo všeobecnej rozprave 78. zasadnutia Valného zhromaždenia (VZ) OSN v New Yorku to v stredu vyhlásila slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Valné zhromaždenie vyzvala, aby sa sústredilo na primárny účel OSN, ktorým je obnova mieru.
Čítajte viac Čaputová prejav v OSN venovala kritike ruskej agresie i ochrane klímy
18:27 Do bojov na Ukrajine sa zapojil mobilný salvový raketomet Přemysl, na ktorý sa Česi zložili vo verejnej zbierke projektu Darček pre Putina. Celkom naň vybrali 50 miliónov českých korún (približne dva milióny eur), súčasťou dodávky bolo aj 365 rakiet.
RM-70 je mobilná reaktívna delostrelecká zbraň, ktorá bola súčasťou výzbroje československej armády od začiatku 70. rokov. Pred odoslaním na Ukrajinu prešiel raketomet generálnou opravou. Umožňuje páliť salvami, ale aj jednotlivo. Zbraň je umiestnená na podvozku Tatry 813, jej maximálny dostrel je 20 kilometrov.
Samotný raketomet stál 17 miliónov korún, jedna raketa vyšla približne na 88 tisíc korún. Česi sa naň vyzbierali v polovici mája tohto roka. Do finále sa dostáva aj prvá slovenská zbierka tohto projektu, v ktorej je možné prispieť na odmínovací systém Božena. Z plánovanej sumy približne 651.000 eur už chýba len približne 20 000 eur.
Darček pre Putina vyberá financie na obranu Ukrajiny pred ruskou agresiou od jari 2022. Nákup zbraní koordinuje české ministerstvo obrany a veľvyslanectvo Ukrajiny v ČR.
Iniciatíve sa už podarilo vyzbierať financie na tank, 15 vozidiel systému protivzdušnej obrany Viktor, tri vojenské drony, 100 civilných dronov, množstvo munície a ďalší materiál pre vojakov. Celkovo už občania prispeli sumou 585.182.416 korún (takmer 24 miliónov eur).
18:15 Podporovať Ukrajinu dodávkami zbraní v jej obrane proti ruskej invázii a sankcionovať Rusko znamená podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského brániť Chartu OSN. Zelenskyj to vyhlásil na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, kde bol okrem iného prítomný aj zástupca Ruska Vasilij Nebenzja, a navrhol zmeny v jej fungovaní.
V súlade s Chartou OSN je podľa Zelenského ukrajinský mierový plán, ktorý zahŕňa podmienku stiahnutia ruských vojsk za v roku 1991 medzinárodne uznané ukrajinské hranice. Teda tiež z polostrova Krym, ktorý Rusko protiprávne anektovalo už v roku 2014.
Rezolúcie rady teraz môže vetovať ktorýkoľvek z piatich jej stálych členov. Jedným z nich je Ruská federácia, ktorá pred vyše rokom a pol napadla susednú Ukrajinu a rozpútala tak najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. Nástroj veta tak podľa Zelenského vedie radu do patových situácií.
Prezident Ukrajiny preto teraz navrhol, aby bolo možné veto stáleho člena BR OSN prehlasovať dvojtretinovou „globálnou kvalifikovanou väčšinou“ Valného zhromaždenia OSN. Vyzval tiež na rovnejšie zastúpenie svetových krajín v rade.
17:50 Ukrajinské sily ráno pri Sevastopole na anektovanom Krymskom polostrove zasiahli veliteľské stanovište ruskej Čiernomorskej flotily. Uviedla to podľa agentúry Reuters ukrajinská armáda.
Ukrajinská armáda o údere informovala bez ďalších podrobností. Uviedla iba, že útok bol úspešný. Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov predtým podľa Unian potvrdil, že Ukrajina na Kryme vykonala raketový útok. Bez ďalších detailov uviedol, že ukrajinské sily na Kryme útočia na ruskú vojenskú techniku.
16:35 Ukrajinská rozviedka má informácie, že Rusko vykonáva prieskumné aktivity na ukrajinskej energetickej infraštruktúre. Ako referuje web epravda.com.ua, povedal to hovorca obranného spravodajstva Andrij Jusov vo vysielaní národnej televízie.
„Nepriateľ vykonáva spravodajské opatrenia týkajúce sa energetickej infraštruktúry a hrozí opakovanie teroristických útokov,“ povedal Jusov.
Zdôraznil, že tempo výroby raketových zbraní Rusom neumožňuje doplniť existujúce zásoby. „Plány sú jedna vec, ako sa tieto plány realizujú, je už druhá vec. Nedarí sa im plniť zadané úlohy,“ dodal.
Jusov pripomenul najmasovejší útok Rusov v minulom roku, keď bolo vypálených 120 rakiet s tým, že nepriateľ momentálne nemá také rezervy na takú intenzitu a počet útokov.
Čítajte aj Rusko chystá teroristický útok na jadrovú elektráreň, tvrdí Zelenskyj. Podľa Kremľa klame
Ukrajina sa zároveň podľa neho na takýto scenár intenzívne pripravuje. „Bohužiaľ, nemôžeme si myslieť, že teroristický štát sa vzdá praxe teroristických útokov. A musíme to brať vážne,“ zakončil Jusov.
16:10 Ruskom okupovaný polostrov Krym dnes opäť čelil vzdušným útokom. Šéf správneho strediska Sevastopolu Michail Razvožajev informoval najprv o dronových útokoch, neskôr spresnil, že na polostrov zaútočili rakety. Podľa neho sa ruským silám podarilo útoky odraziť. Na sociálnych sieťach sa šírili snímky mohutného stĺpu dymu medzi Sevastopolom a mestom Inkerman, v miestach, kde sa zrejme nachádza sklad ropy ruskej Čiernomorskej flotily, uviedla agentúra Unian.
Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov dnes podľa Unian potvrdil, že Ukrajina na Kryme vykonala raketový útok. Bez ďalších detailov uviedol, že ukrajinské sily na Kryme útočia na ruskú vojenskú techniku.
Informačné kanály na platforme Telegram podľa serveru Ukrajinska pravda okrem toho písali o výbuchoch pri letisku Belbek pri Sevastopole a o útoku raketou Storm Shadow britskej výroby na miesto pobytu ruských jednotiek v dedine Verchnosadove, taktiež neďaleko Sevastopolu.
16:05 Séria výbuchov hlásených v stredu na okupovanom polostrove Krym bola dielom ukrajinských síl. Ako referuje spravodajský web CNN, potvrdilo to ukrajinské obranné spravodajstvo.
„Môžeme potvrdiť, že to boli akcie ukrajinských bezpečnostných a obranných síl proti vojenským cieľom okupantov,“ uviedol hovorca obranného spravodajstva Andrij Jusov vo vysielaní národnej televízie.
„Plánovaná práca ukrajinských bezpečnostných a obranných síl pokračuje, samozrejme, na vojenských objektoch okupantov a útočníkov na dočasne okupovaných územiach, vrátane ukrajinského Krymu. Podrobnosti čoskoro zverejní generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl,“ dodal Jusov.
Podľa neho je deokupácia Krymu konečným cieľom. „V tejto fáze by sa pozície nepriateľa mali oslabiť. Krym je stále využívaný ako logistický uzol okrem iného na presun nepriateľských síl a prostriedkov do iných častí frontu. Na zničenie tohto logistického uzla sa používajú a realizujú určité operácie – na mori, na zemi a vo vzduchu,“ skonštatoval Jusov.
15:50 Poľské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ukrajinského veľvyslanca a vyjadrilo dôrazný protest proti výrokom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, oznámili dnes tlačové agentúry. Zelenskyj „európskym priateľom“ kvôli predĺženiu zákazu dovozu ukrajinského obilia vyčítal predstieranie solidarity a nepriame napomáhanie Moskve.
Čítajte viac Tvrdé slová Zelenského na pôde OSN. "Európskym priateľom" vytkol nepriame napomáhanie Moskve
15:05 Ukrajinský parlament dnes schválil zmeny v zákone o priznávaní majetku úradníkov navrhnuté prezidentom Volodymyrom Zelenským. Po úprave zákona bude mať verejnosť prístup k majetkovým priznaniam verejných činiteľov a bude mať možnosť zistiť, aký majetok nadobudli v čase vojny, informovala agentúra Unian.
Zelenskyj tento mesiac vetoval pôvodné znenie zákona o majetkovom priznaní a vrátil ho parlamentu na prepracovanie. Stalo sa tak potom, ho k tomu vyzvali Ukrajinci prostredníctvom petície. Občanom bojujúcej krajiny vadilo, že podľa pôvodného znenia zákona by mala verejnosť prístup k údajom v priznaniach až o rok.
Verejní činitelia museli na Ukrajine podávať majetkové priznania od roku 2016, avšak vlani bola z bezpečnostných dôvodov v súvislosti s ruskou inváziou táto povinnosť zrušená a priznávať majetok bolo dobrovoľné; informácie neboli navyše verejné.
Povinnosť podávať priznania opätovne zavádza novoschválený zákon. Opätovné zavedenie majetkových priznaní označil Medzinárodný menový fond (MMF) za jednu z niekoľkých podmienok pre vyplatenie časti z balíka na podporu Ukrajiny, ktorý má hodnotu 15,6 miliardy dolárov (asi 351,6 miliardy korún).
Čítajte aj Rusko chce meniť zákon. Za vlastizradu a diskreditáciu armády plánuje odoberať občianstvo
14:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval amerického exprezidenta Donalda Trumpa, aby sa verejne podelil o svoje mierové plány na ukončenie vojny medzi Ukrajinou a Ruskom. Ako referuje spravodajský web CNN, vopred však Trumpa varoval, že akýkoľvek mierový plán, podľa ktorého by sa Ukrajina mala vzdať územia, bude neprijateľný.
„Teraz môže verejne zdieľať svoju myšlienku, nestrácať čas, nestratiť ľudí a povedať: ‚Môj spôsob je zastaviť vojnu, celú túto tragédiu a ruskú agresiu‘. A povedať, ako to vidí on, ako vytlačiť Rusov z našej krajiny. Inak neprezentuje globálnu myšlienku mieru. Takže ak je to o odovzdaní časti nášho územia Putinovi, tak to nie je mierový spôsob,“ povedal Zelenskyj pre CNN.
Trump pred dvomi mesiacmi povedal, že ak ho opäť zvolia za amerického prezidenta, bude schopný nastoliť mier medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom tvrdí, že „dohodu bude mať hotovú za jeden deň“.
Čítajte aj Keby bol Trump prezidentom, žiadna vojna na Ukrajine by podľa Orbána nebola
14:30 Nórsko plánuje prijať rozhodnutie o obmedzení vstupu osobných áut s ruskými evidenčnými číslami na svoje územie. Pre nórsku vysielaciu spoločnosť NRK to povedal štátny tajomník nórskeho ministerstva zahraničných vecí Eivind Vad Petersson. „Nórsko, rovnako ako Fínsko, uplatní reštrikcie pre vstup áut registrovaných v Rusku. V súčasnosti študujeme, ako to urobiť, a čoskoro prídeme s efektívnymi opatreniami," vyjadril sa štátny tajomník. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Nórsko nie je členom Európskej únie, ale dodržiava väčšinu sankcií, ktoré Únia uvalila na Rusko pre jeho otvorenú vojnu proti Ukrajine.
14:25 Ruský prezident Vladimir Putin v stredu uviedol, že prijal pozvanie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na návštevu Číny v októbri. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním na ruské médiá.
Putin to oznámil na stretnutí s čínskym ministrom zahraničných vecí Wang Im v Petrohrade.
Ruský prezident naposledy navštívil Čínu v roku 2022, keď sa zúčastnil na otváracom ceremoniáli zimných olympijských hier v Pekingu.
Foto: TASR/AP, Pavel Byrkin
14:00 Bulharská vláda schválila dočasné zastavenie dovozu slnečnicových semien z Ukrajiny. Ako v stredu informoval bulharský premiér Nikolaj Denkov, reagovala tým na protesty poľnohospodárov a bude podporovať miestnu produkciu farmárov. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.
Ilija Prodanov, zástupca farmárov, ktorí protestujú od pondelka 18. septembra, v stredu pre televíznu stanicu bTV potvrdil, že dohodu s vládou dosiahli v predchádzajúci večer.
Dovoz ukrajinských semien do Bulharska bude zastavený dovtedy, kým sa obe krajiny nedohodnú na zodpovedajúcich dovozných kvótach.
13:05 Ruský prezident Vladimir Putin bude v stredu v Petrohrade rokovať s čínskym ministrom zahraničných vecí Wang Im. Oznámil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Wang I sa v pondelok stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Obaja sa zhodli, že konflikt na Ukrajine musí byť riešený za účasti Ruska. Tiež vyjadrili názorovú blízkosť i v spojitosti s krokmi USA v medzinárodnom priestore vrátane krokov Washingtonu namierených voči Rusku a Číne, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Wang I na štvordňovú návštevu Moskvy pricestoval v pondelok z Malty, kde rokoval s poradcom prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom.
Čítajte aj Čína „zabrala“ ruský ostrov. Putin neurobí nič, myslí si expert
12:55 Na štáb švédskej televíznej stanice TV4 zaútočil ruský dron, keď novinári pracovali neďaleko frontovej línie na juhovýchode Ukrajiny, informovali v stredu členovia štábu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.
Reportér Johan Fredriksson a videoreportér Daniel Zdolsek neutrpeli žiadne zranenia pri incidente, ktorý sa stal v utorok len niekoľko kilometrov od frontovej línie na okraji zničenej Kachovskej priehrady, uviedla v stredu televízia na svojej webovej stránke.
Menej vážne zranenia však podľa webu utrpel ich producent a dvaja ukrajinskí policajti, ktorí novinárov sprevádzali. Úplne zničené bolo auto a kamerová technika štábu. Konanie miestnych policajtov pravdepodobne zachránilo životy, napísala švédska televízia TV4.
„Tentoraz sme mali šťastie. Ruská raketa, ktorú dron zhodil, zasiahla naše auto presne do kufra. Počuli sme to. Našťastie, v aute nikto nebol,“ uviedol Fredriksson. „Presne toto práve teraz zažívajú milióny ľudí na Ukrajine: neustále ohrozenie života,“ dodal reportér.
12:33 Ukrajinské jednotky chcú do začiatku zimy urobiť zásadný prielom v rámci svojej protiofenzívy. Ako referuje news.sky.com, povedala to poslankyňa ukrajinského parlamentu Kira Rudiková.
Podľa nej ukrajinské sily robia „všetko“, aby prelomili ruské línie. „Máme už len mesiac a pol. Počas zimy sa bude bojovať veľmi ťažko,“ povedala a dodala: „Takže došlo k určitým ziskom smerom k Bachmutu a vieme, že tieto zisky boli za obrovskú cenu.“
Rudiková vraví, že takmer 80 % ukrajinských rodín má niekoho, kto bojuje na fronte, alebo poznajú niekoho, kto je na fronte. „Pre nás je protiofenzíva veľmi osobná,“ podotkla.
Mesto Bachmut ovládané Ruskom sa stalo kľúčovým „posvätným miestom“ vojny na Ukrajine. V máji sa ho po mesiacoch vysiľujúcich bojov zmocnili žoldnieri z Vagnerovej skupiny.
12:24 Poľsko by mohlo rozšíriť zákaz dovozu ukrajinského obilia aj na ďalšiu ukrajinskú poľnohospodársku produkciu, varoval ukrajinské úrady poľský premiér Mateusz Morawiecki. Ukrajinu vyzval, aby prestala stupňovať napätie, ktoré vzniklo pre spor o dovoz ukrajinského obilia, informovala dnes poľská televízia Polsat.
Embargo na dovoz ukrajinského obilia Poľsku, Slovensku, Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku povolila zaviesť tento rok v máji Európska komisia, zákaz sa skončil minulý piatok. Varšava však odmietla obmedzenia zrušiť. Krok ostro kritizoval Kyjev, ktorý zároveň uviedol, že na Poľsko, ako aj na Slovensko a Maďarsko, kvôli tomu podal žalobu u Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
„Varujem ukrajinské úrady, pretože ak budú konflikt týmto spôsobom eskalovať, pridáme k zákazu dovozu do Poľska aj ďalšie produkty,“ uviedol Morawiecki. Podľa televízie Polsat narážal na varovanie Kyjeva, že by Ukrajina v odvetnom kroku mohla zaviesť zákaz dovozu zeleniny a ovocia z Poľska.
Čítajte aj Kyjev ustupuje. Po vyhrážkach so žalobou na Slovensko prišiel s prekvapivým vyhlásením
„Pre Ukrajinu sme toho urobili veľa, a preto očakávame, že sa bude stavať k našim záujmom s pochopením,“ uviedol tiež Morawiecki. Poľsko patrí k výrazným podporovateľom Ukrajiny, ktorá sa už vyše roka a pol bráni ruskej invázii. Embargo zdôvodňuje snahou ochrániť vlastných poľnohospodárov, ktorí by inak podľa Varšavy museli konkurovať lacnej produkcii z Ukrajiny.
12:10 Vo Voronežskej oblasti na juhozápade Ruska sa počas cvičného letu zrútil ruský stíhací bombardér Su-34. S odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany o tom informovala v stredu ruská agentúra Interfax, od ktorej agentúra DPA správu prevzala.
Stroj bol bez zbraní a zrútil sa v neobývanej oblasti. Dvojčlenná posádka lietadla sa podľa ministerstva katapultovala. Ani jeden z dvojice pilotov neutrpel zranenia.
„Príčinou havárie môže byť technická porucha,“ uviedlo ministerstvo obrany, ďalšie informácie neposkytlo.
12:05 V ruskom parlamente sa objavil ďalší kontroverzný zákon, tentoraz sa však bytostne dotýka krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Poslanec Jevgenij Fjodorov vo svojom zákone hovorí, že Rusko by malo obnoviť hranice bývalého ZSSR. Podľa neho tieto krajiny sa od Moskvy oddelili nelegálne, protiústavne a preto sú permanentne nestabilné.
Čítajte aj Putinov poslanec navrhuje obnovenie sovietskeho impéria. Bývalé krajiny ZSSR chce späť pod vládu Moskvy
11:55 Na sociálnych sieťach koluje fotografia, na ktorej bývalý britský premiér Boris Johnson hajluje so zdvihnutou pravicou počas návštevy ukrajinského mesta Ľvov. Fotografia však bola zmanipulovaná, na pôvodnej snímke má Johnson obe ruky pozdĺž tela. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Čítajte viac HOAX: Bývalý britský premiér Boris Johnson nehajloval, ide o fotomontáž
11:22 Západná podpora Ukrajine pri jej obrane pred Ruskom má globálne významné dôsledky. V rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN to povedal poľský prezident Andrzej Duda a vyzval podporovateľov Kyjeva, aby zostali neochvejní.
„Musíme sa uistiť, že Rusko nie je schopné legálne násilím posunúť hranice v Európe,“ povedal Duda a dodal: „Toto je záruka mieru v budúcnosti aj pre Spojené štáty.“
Kompromisné riešenie podľa Dudu neexistuje, čím podporil postoj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Rusko možno zastaviť, len ak bude porazené, a bude porazené, keď Ukrajina vytlačí ruskú armádu z okupovaných území, vďaka pomoci Spojených štátov, vďaka pomoci Západu a keď znovu získa kontrolu nad svojimi medzinárodne uznávanými hranicami. Až potom budeme môcť povedať, že ruský imperializmus bol skutočne porazený,“ povedal Duda.
Poľsko je od ruskej invázie spojencom Ukrajiny, prichýlilo viac ako milión ukrajinských utečencov a je lídrom v naliehaní na partnerov v Organizácii Severoatlantickej zmluvy, aby Kyjevu posielali viac vojenských zásob.
Čítajte aj Malo by NATO vytiahnuť na Rusko jadrovú hrozbu? Poľský generál si myslí, že áno
10:35 Vzťahy medzi Ruskom a Iránom dosiahli novú úroveň a obe krajiny aj napriek odporu Západu plánujú rad aktivít. Podľa agentúry Interfax to dnes vyhlásil ruský minister obrany Sergej Šojgu, ktorý je na návšteve v Teheráne.
„Naším cieľom je realizovať celý rad plánovaných aktivít, napriek odporu Spojených štátov a ich západných spojencov,“ povedal podľa agentúry Interfax Šojgu pri rokovaní so svojím iránskym náprotivkom Mohammadom Rezom Aštíaním. „Ukazuje sa, že sankčný tlak na Rusko a Irán je márny. Rusko-iránske vzťahy dosiahli novú úroveň,“ dodal.
Šojgu pricestoval do Teheránu v utorok. Podľa ruského ministerstva obrany je cieľom návštevy rozvoj vojenských vzťahov, ktoré obe krajiny prehlbujú od vlaňajšieho začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
10:06 Záchranári evakuovali 12-člennú posádku nákladnej lode v Čiernom mori, na palube ktorej nastal výbuch. Informovala o tom v stredu stanica CNN s odvolaním sa na rumunské úrady.
Rumunská námorná záchranná agentúra (MRCC) uviedla, že posádku plavidla Seama registrovaného pod vlajkou Toga evakuovali a previezli na lekárske ošetrenie do prístavného mesta Sulina v ústí Dunaja pri hranici s Ukrajinou. K výbuchu došlo približne 40 kilometrov od pobrežia.
Podľa predbežných informácií výbuch nastal v strojovni. Posádka sa domnieva, že loď narazila na námornú mínu, rumunské úrady však uviedli, že príčina explózie zatiaľ nie je známa.
9:35 V ruskom čiernomorskom letovisku Soči horelo v sklade palív a mazív neďaleko tamojšieho letiska. Starosta mesta Alexej Kopajgorodskij neskôr informoval o uhasení ohňa. Príčiny incidentu, ktorý si nevyžiadal žiadnych zranených, sa vyšetrujú, uviedla ruská štátna agentúra TASS. Podľa telegramového kanála Baza požiar spôsobil útok bezpilotného lietadla, ktorý udrel štýlom kamikadze.
Spravodajský kanál Mash predtým napísal, že miestni obyvatelia počuli skoro ráno zvuk explózie. Portál Baza neskôr zverejnil video, ktoré podľa neho zachytáva okamih úderu bezpilotného lietadla. Kto stroj vyslal, nezmieňuje. Ruské úrady zatiaľ informáciu o útoku dronu nepotvrdili.
Krasnodarský gubernátor Veniamin Kondraťjev ráno oznámil, že v meste horí sklad s palivom, podľa starostu Kopajgorodského vzplanula nádrž s naftou. Incident sa podľa nich vyšetruje. Kondraťjev však potvrdil, že horelo v tej časti Soči, kde sa nachádza aj letisko. To podľa agentúry TASS funguje normálne.
8:14 Ruské drony v noci zaútočili na ropnú rafinériu v meste Kremenčuk v Poltavskej oblasti v strednej časti Ukrajiny, na mieste vypukol požiar. Uviedol to gubernátor Poltavskej oblasti Dmytro Lunin, informuje agentúra Reuters.
Prevádzka rafinérie bola dočasne pozastavená, napísal Lunin v príspevku na platforme Telegram. Dodal, že miestne úrady zatiaľ nehlásili zranených či obete.
„Rusi v noci opakovane zaútočili na Poltavskú oblasť. Náš systém protivzdušnej obrany odviedol proti nepriateľským bezpilotným lietadlám dobrú prácu,“ priblížil Lunin.
Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila v noci na stredu 17 z 24 útočiacich ruských dronov, uviedla ukrajinská armáda.
Ropná rafinéria v meste Kremenčuk je najväčšia na Ukrajine a od začiatku ruskej invázie vlani vo februári čelila viacerým útokom, pripomína Reuters.
Rusko druhú noc po sebe útočilo aj na okres Nikopol v Dnepropetrovskej oblasti, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na tamojšieho gubernátora Serhija Lysaka. Podľa jeho slov útok poškodil päť domov, dve autá a elektrické vedenie, zranenia zatiaľ neboli hlásené.
7:39 Ukrajinská armáda odmietla prevziať desať nemeckých tankov Leopard 1A5, pretože nevyhnutne potrebovali opravu. Zistil to nemecký týždenník Der Spiegel. Odborníci nemeckého ministerstva obrany došli k záveru, že tieto tanky boli také opotrebované po výcviku ukrajinských vojakov v Nemecku, že potrebovali opraviť.
Čítajte viac Ukrajina odmietla prevziať desať Leopardov, potrebovali nutne opravu
7:16 V ruskom čiernomorskom letovisku Soči vypukol požiar neďaleko letiska. Uviedla to dnes ráno ruská tlačová agentúra RIA Novosti. Podľa nej príčiny požiaru nie sú známe. Krasnodarský gubernátor Veniamin Kondraťjev uviedol, že v meste horí sklad s palivom, napísala agentúra Reuters.
„Príčiny incidentu sa vyšetrujú,“ uviedol na sociálnej sieti telegram Kondraťjev, ktorý potvrdil, že horí v tej časti Soči, kde sa nachádza aj letisko.
Spravodajský kanál Mash na sociálnej sieti telegram uviedol, že z miesta stúpa silný dym. Podľa tohto zdroja pred vznikom požiaru boli v okolí počuť výbuchy.
Letovisko Soči sa nachádza v ruskom Krasnodarskom kraji. V meste sa v uplynulých týždňoch uskutočnilo niekoľko zahraničných rokovaní ruského prezidenta Vladimíra Putina okrem iného s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom či bieloruským vodcom Alexandrom Lukašenkom.
5:55 Ukrajina sa v boji proti ruským inváznym silám môže spoľahnúť na dlhodobú podporu spojencov, ktorí sa zamerajú na posilnenie protivzdušnej obrany a na dodávky delostreleckej munície. Taký je výsledok utorkového rokovania štátov podporujúcich Ukrajinu na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku.
Americký minister obrany Lloyd Austin na stretnutí oznámil, že Ukrajina už čoskoro dostane sľúbené americké tanky M1 Abrams a že USA na svojom území pomôžu s výcvikom ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16.
„Protivzdušná obrana zostáva naďalej tým, čo Ukrajina najviac potrebuje, aby mohla chrániť obyvateľstvo ďaleko za frontom,“ upozornil Austin. Svojich kolegov preto na rokovaní vyzval, aby znovu preverili vo vojenských skladoch možnosti toho, čo môžu Ukrajine odovzdať.
Ukrajine v utorok prisľúbili pomoc okrem iného Poľsko, ktoré poskytne odmínovacie zariadenia, a Švédsko, ktoré podľa Austina dodá muníciu a náhradné dielce za 300 miliónov dolárov. Nemecko už v pondelok ohlásilo nový zbrojný balíček vrátane munície, obrnených vozidiel, zimného oblečenia a generátorov v hodnote 400 miliónov eur. O strelách s plochou dráhou letu Taurus, o ktoré má Ukrajina rovnako záujem, nemecká vláda ešte nerozhodla. Strely podľa Berlína neboli témou tohto rokovania.
Česko podpísalo s Dánskom a Holandskom dokument o financovaní odovzdania českých zbraní na Ukrajinu. „Konkrétne pôjde o dodávky ďalších tankov, húfníc, ručných zbraní, bojových vozidiel pechoty, kapacít protivzdušnej obrany a prostriedkov elektronického boja či munície od firiem nášho obranného priemyslu,“ povedal námestník českej ministerky obrany Daniel Blažkovec.
Čítajte viac Česi dodajú Ukrajine mocný arzenál, medzi nimi aj tanky a húfnice. Zaplatí to Dánsko a Holandsko
Austin na rokovaní povedal, že kontaktná skupina približne 50 štátov dodávajúcich zbrane na Ukrajinu už Kyjevu poskytla obrannú pomoc za viac ako 76 miliárd dolárov. Povedal tiež, že Ukrajinci a ukrajinská armáda zvádzajú tvrdé boje s ruskými jednotkami a že sa im darí stále postupovať.
Predseda zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl Mark Milley povedal, že boj Ukrajiny nie je zďaleka na konci a že ukrajinská armáda potrebuje podporu pred nadchádzajúcou zimou. Dodal, že ukrajinským vojakom sa doteraz podarilo oslobodiť 54 percent územia, ktoré Rusko obsadilo.