Aktuálne má Ukrajina dostatok delostreleckej munície a v tomto ohľade má dokonca na niektorých úsekoch frontu prevahu nad ruským delostrelectvom. „Bez toho by nebola ofenzíva,“ povedal jeden z ukrajinských veliteľov. Situácia sa v tomto smere ešte zlepšuje, k čomu očividne pomohli aj dodávky kazetovej munície. Len za prvé dva týždne septembra vystrelila ukrajinská strana viac delostreleckých granátov ako za celý mesiac jún.
Slovenská samohybná húfnica Zuzana 2 kalibru 155 mm
Čoho však má extrémny nedostatok, sú strely pre mínomety. Ukrajina dostala zo Západu mínomety kalibru 81 mm a 120 mm vrátane ich samohybných verzií. S muníciou je to však komplikovanejšie. Minulý mesiac obnovila jedna ukrajinská firma v spolupráci s dvomi štátmi NATO výrobu mínometných granátov, no do konca augusta ich stihla dodať len niečo viac ako 600. To pri intenzívnom bojovom nasadení nepokryje ani dennú spotrebu jednej batérie.
„Od začiatku invázie niektoré naše výrobné závody na východe krajiny obsadil nepriateľ. Našli sme spôsob, ako obnoviť výrobný cyklus na nových miestach,“ povedal riaditeľ spoločnosti Ukrainian Armor Vladyslav Belbas. Firma chce dodávať tisícky kusov munície ukrajinským ozbrojeným silám. Nejde len o mínometné granáty kalibru 120 mm, ale aj 60 mm a tiež starší „sovietsky“ kaliber 82 mm.
Firma tiež vyrába delostrelecké granáty kalibru 122 mm pre staršie zbrane sovietskeho pôvodu. Munícia pre nové zbrane začína prúdiť vo väčšom množstve zo Západu. Ten doposiaľ dodal 237 ťahaných a 335 samohybných húfnic kalibru 155 mm. Ďalšie desiatky týchto zbraní sú na ceste vrátane 14 samohybných húfnic Zuzana 2, ktoré sa pre Ukrajinu vyrábajú na Slovensku. Desať Zuzán už bolo dodaných. V najbližších dňoch by malo doraziť aj osem švédskych húfnic Archer.
Okrem toho dostala Ukrajina okolo 400 ťahaných húfnic kalibrov 105 mm, 122 mm a 152 mm a približne 100 samohybných húfnic kalibru 122 mm a 152 mm. Dokopy ide o 1 100 hlavní, ktoré výrazne pomohli okresať počiatočnú prevahu ruského delostrelectva. Napriek všetkému je základnou nevyhnutnosťou ich maskovanie. Keď totiž Rusi prišli o prevahu v delostrelectve, začali vo väčšom počte používať drony na odhaľovanie a ničenie ukrajinskej artilérie.
Odhalenie protivníka je základ pre obe strany. „Keď ich odhalíme, zničíme ich,“ hovorí veliteľ ukrajinskej delostreleckej jednotky. Najlepšou ochranou proti dronom je podľa neho kamufláž. „Radšej by som mal ťahanú húfnicu M777, s ktorou sa ťažšie manévruje, ako vynikajúcu, no veľkú samohybnú húfnicu,“ dodal dôstojník s tým, že M777 sa oveľa ľahšie maskuje. „Ak niečo vidíte a je to v dosahu vašich zbraní, môžete to zničiť,“ vyhlásil.
Okrem maskovania sa venoval aj presnosti. Tá podľa neho nezávisí až tak od použitej zbrane, ako od kompetentnosti jednotky. A tá sa môže výrazne líšiť. V roku 2014 sa delostrelecké schopnosti v ukrajinských ozbrojených silách takmer vytratili. Do roku 2022 sa však opäť zlepšili. Po začatí plnej invázie sa k delostrelectvu dostali mnohí mladí regrúti z IT a manažérskych pozícií. Tí sa väčšinou dostali na poddôstojnícke posty a velia jednotlivým delám či batériám. Nabíjanie a streľba z dela je totiž záležitosťou výcviku, riadenie streľby je však kľúčom k účinnosti artilérie. Noví ľudia začali zavádzať inovácie a využívať nové technológie. Do dnešného dňa vznikajú v ukrajinskom delostrelectve inovácie na najnižšej úrovni a ak sa osvedčia, posúvajú sa vyššie a velenie ich zavádza aj v ďalších jednotkách.
Jedným z takýchto nových delostrelcov je aj bývalý novinár Petro Ševčenko. Ten sa dostal k jednotke vyzbrojenej samohybnými húfnicami PzH 2000. „Aby ste sa vyhli dronom, musíte sa naučiť vybrať si pozície v nenápadnej oblasti, dobre sa maskovať a naučiť sa strieľať najmä v noci,“ povedal pre portál IWPR. „Drony počujete. Je to neprirodzený zvuk. Ak nejaký počujete, radšej sa nehýbte, kým úplne nezmizne,“ dodal. Po tom, čo veliteľ dostane súradnice cieľa, húfnice vyjdú z úkrytu, zaujmú palebné postavenie, vystrelia a okamžite zas odídu.
Otázka kompetencií sa prejavila aj pri jednej obsluhe húfnice M777, o ktorej už dávnejšie písal nemecký denník Bild. Táto posádka totiž vymenila hlaveň štyrikrát, kým vystrelila dokopy 6-tisíc granátov. To znamená, že hlaveň menili po 1 500 výstreloch, kým výrobca odporúča po 2 500 výstreloch. Obsluha si totiž všimla, že presnosť výstrelov sa znižuje skôr, ako sa čakalo. Výrobca zjavne nerátal s takým intenzívnym používaním. V americkej armáde sa hlaveň húfnice po pár výstreloch nechá vychladnúť. To sa však nedá, ak potrebujete zastaviť sériu ruských protiútokov.
Rýchlo a zbesilo: Slovenská húfnica Zuzana 2 na fronte na UkrajineIná posádka by to možno neriešila a strieľala ďalej podľa predpisov. Táto však vymieňala hlaveň skôr a presnosť si tak udržala. Okrem intenzívneho používania môže problém spôsobovať aj používanie munície z rôznych štátov. Tá je síce rovnakého kalibru 155 mm, ale v detailoch sa môže líšiť a to sa tiež podpisuje na životnosti dela. Ďalej to ale svedčí aj o tom, že Ukrajina nemá núdzu o náhradné hlavne.
Problémy sa objavili aj pri iných zbraniach. Na nemeckých samohybných húfniciach PzH 2000 sa napríklad prehrievali displeje systémov riadenia streľby. Francúzske húfnice CAESAR sa zas občas náhodne zablokovali a odmietli vystreliť muníciu v zásobníku. Podobný problém mal aj nemecký protilietadlový tank Gepard, ktorého systém nevedel rozoznať 35 mm muníciu nórskej výroby. Všetky tieto problémy sa však podarilo neskôr vyriešiť.