Guterres svojím prejavom na Summite klimatických ambícií narážal na „hrozné horúčavy“ a „bezprecedentné požiare“ zhoršované emisiami skleníkových plynov. Zároveň však zdôraznil, že budúcnosť zatiaľ nie je daná, takže je možné ju zmeniť, ak sa podarí udržať globálne otepľovanie na úrovni 1,5 stupňa Celzia, čo je cieľ stanovený parížskou klimatickou dohodou z roku 2015.
Lesné požiare zachvátili od začiatku roka rozsiahle územia po celom svete, najmä však v Kanade, Spojených štátoch, Grécku či Turecku. V Kanade podľa tamojších úradov stále vyčíňajú desiatky požiarov, pričom podľa portálu Canadian Geographic tam zhorelo už vyše 15,2 milióna hektárov porastov, čo je viac než trojnásobok rozlohy Slovenska. Požiare v Grécku si toto leto vyžiadali najmenej 26 životov. Väčšinu z obetí tam predstavovali migranti, ktorí uviazli v lese neďaleko hranice s Tureckom.
Klimatická zmena nezintenzívňuje výhradne len lesné požiare, no zvyšuje aj frekvenciu výskytu a intenzitu hurikánov a tajfúnov, ktoré následne pustošia pobrežia silným vetrom a záplavami, aké nedávno zasiahli napríklad Hongkong, Bulharsko, Turecko, či Grécko. Vedci varujú, že so stúpajúcou teplotou planéty budú takéto výkyvy počasia stále častejšie a intenzívnejšie.
Čítajte viac Severná pologuľa má za sebou najteplejšie leto v histórii
Prezidentka: Krízu musíme vyriešiť my
Aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová vystúpila na Summite klimatických ambícií. Vo svojom prejave prezentovala kroky na ochranu klímy a znižovanie emisií, ktoré už teraz Slovensko podniká.
„85 percent našej elektriny sa už teraz vyrába s nulovými emisiami a zaväzujeme sa k zvýšeniu tohto podielu na 90 percent do roku 2027,“ cituje z jej krátkeho vystúpenia TASR.
Prezidentka SR ďalej rovnako – ako už vo svojom skoršom stredajšom prejave na VZ OSN – uviedla, že SR zníži do roku 2030 produkované emisie oproti roku 1990 až o 55 percent. Slovensko podľa nej v nasledujúcich siedmich rokoch použije päť percent svojho HDP na dekarbonizáciu ekonomiky a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov.
„Už v tomto roku prestávame používať uhlie ako zdroj na výrobu elektriny a do troch rokov ho prestaneme používať aj na vykurovanie,“ povedala. Dodala, že v regiónoch, kde sa ťaží uhlie, vzniknú nové pracovné miesta bez využívania fosílnych palív.
Existenčná kríza
Slovensko podľa prezidentkiných slov bude naďalej podporovať tých, ktorí sú čo sa týka klimatickej krízy najzraniteľnejší. Čaputová podotkla, že od prijatia parížskej klimatickej dohody z roku 2015 vzrástol príspevok Slovenska do tzv. zeleného financovania takmer päťnásobne. Dodala, že v rokoch 2024–2027 poskytne Slovensko do tzv. zeleného klimatického fondu ďalších 2,2 milióna eur.
SR tiež podľa jej slov bude pokračovať v začleňovaní klimatických do projektov svojej rozvojovej pomoci. „Sme v tom všetci spoločne, nie len vlády, ale aj súkromný sektor a ďalšie zainteresované strany,“ povedala slovenská prezidentka.
Čítajte viac Tornáda u nás budú čoraz častejšie. Klimatické zmeny pocítime aj na jeseň, hovorí klimatológ
„V prípade klimatickej krízy nebojujeme s vonkajšou hrozbou. Nie je to meteorit rútiaci sa k Zemi. Je to existenčná kríza, ktorú sme vytvorili a ktorú len my sami musíme vyriešiť,“ dodala.
„Som hrdá, že spomedzi všetkých štátov sveta bolo Slovensko vybrané medzi 34 tých, ktoré mali príležitosť zúčastniť sa aj na Summite klimatických ambícií. Je to ocenenie krokov, ktoré už teraz ako krajina robíme pre ochranu klímy a znižovanie emisií,“ napísala po svojom stredajšom vystúpení Čaputová v príspevku na Facebooku.