Na zozname je aj firma Versor so sídlom na Slovensku a slovenský občan Ašot Mkrtyčev, informovalo juhokórejské ministerstvo zahraničia. Druhou slovenskou spoločnosťou na sankčnom zozname Južnej Kórey je Glocom, píše agentúra Jonhap. Na Mkrtyčeva uvalilo sankcie tento rok na jar aj americké ministerstvo financií, v auguste ho na svoj sankčný zoznam zaradila aj Británia.
Sankcie reagujú na nelegálne aktivity KĽDR, ktoré ohrozujú svetové spoločenstvo a mier a stabilitu na Kórejskom polostrove, uviedla juhokórejská diplomacia vo vyhlásení. Opatrenie Soulu nasledovalo po nedávnom stretnutí vodcu KĽDR Kim Čong-una a ruského prezidenta Vladimira Putina, ktoré vyvolalo obavy z ich vojenskej spolupráce.
Čítajte viac Slovenská zbrojárska firma je na sankčnom zozname USA aj Ruska
Do zoznamu sankcií bol pridaný aj severokórejský minister obrany Kang Son-nam a bývalý náčelník generálneho štábu Severokórejskej ľudovej armády Pak Su-il. Na sankčný zoznam boli zaradení za podiel na rozvoji severokórejského jadrového a raketového programu, oznámilo juhokórejské ministerstvo.
Štyria ľudia a dve firmy sa na zozname ocitli kvôli severokórejským zbrojným obchodom s Ruskom a ďalšími krajinami. Patrí medzi ne aj slovenská firma Versor s.r.o. a jej výkonný riaditeľ Ašot Mkrtyčev. Americké ministerstvo financií na Mkrtyčeva v marci uvalilo sankcie za to, že sa podľa neho pokúsil sprostredkovať predaj severokórejských zbraní Rusku.
Mkrtyčev údajne koncom roka 2022 a začiatkom tohto roku spolupracoval so zástupcami KĽDR, od ktorých sa mal pokúsiť získať okolo 20 druhov zbraní a munície a tie neskôr predať Rusku výmenou za „komerčné lietadlá, suroviny a ďalší tovar“ pre Severnú Kóreu.
Rusko bolo podľa informácií amerického ministerstva pripravené dohodu uzavrieť a prijatými zbraňami a muníciou nahradiť vybavenie, ktoré stratilo v bojoch na Ukrajine, písali na jar zahraničné médiá.
Ašot Mkrtyčev je slovenský občan azerbajdžanského pôvodu. V minulosti sa venoval obchodu so zbraňami a figuroval v niekoľkých trestných stíhaniach. Podľa informácií denníka Plus jeden deň prišiel na Slovensko roku 1995, občianstvo získal roku 1999 sobášom. Býval v Snine a v meste bol známy tým, že chodil v bielych oblekoch a vozil sa na bielych luxusných autách.
Do pozornosti médií sa dostal roku 2002, keď bol obžalovaný z objednávky vraždy podnikateľa Františka Galandu, ktorý bol konkurentom Mkrtyčeva v obchode so zbraňami a s vojenským materiálom. Okresný súd v Prešove ho trikrát odsúdil na dvadsaťročný pobyt za mrežami, krajský súd rozhodnutia zrušil a vrátil kauzu na nižší súd. Podnikateľ nebol v tejto veci dodnes právoplatne odsúdený.
Istý čas však aj tak strávil za mrežami. Počas vyšetrovacej väzby sa Mkrtyčev dopustil ďalšieho trestného činu – marenia spravodlivosti. Keď ho dozorcovia v júni 2008 viedli do eskortnej miestnosti, na chodbe súdu stojacemu vyšetrovateľovi Úradu boja proti organizovanej kriminalite, ktorý svedčil proti nemu v prípade vraždy, sa vyhrážal podrezaním. Za to ho právoplatne odsúdili na tri roky väzenia. Po odpykaní dvoch tretín trestu sa roku 2010 dostal na slobodu.
Po prepustení mal pred médiami povedať, že sa naďalej plánuje venovať obchodovaniu so zbraňami a chce rozbehnúť výrobu obrnených transportérov. Mkrtyčev oprávnenie na obchodovanie so zbraňami a s vojenským materiálom mal. Vydali mu ho ministerstvá obrany a hospodárstva roku 2002 napriek tomu, že už bol v tom čase stíhaný za organizovanie zločineckej skupiny a rozsiahle ekonomické podvody.
V marci, keď ho USA pridali na zoznam OFAC, už však popieral, že by mal niečo spoločné s obchodovaním so zbraňami. „Z Ruska do Kórey chcem doviezť múku, pšenicu, čokoládu, nejaké konzervy. So zbraňami neobchodujem. Nemám na to ani firmu, ani licenciu. Som z toho prekvapený,“ uviedol Mkrtyčev pre televíziu Markíza. Kontroverzný podnikateľ už dlhší nebýva na Slovensku a častejšie sa zdržiava v Moskve, Číne či v krajinách Blízkeho východu.
Ruský minister obrany Šojgu po boku Kim Čong-una na prehliadke zbraní v KĽDR.
Severokórejský diktáror Kim Čong-un minulý týždeň navštívil Rusko, kde sa stretol s prezidentom Vladimirom Putinom či s ministrom obrany Sergejom Šojguom. Podľa severokórejských médií bolo predmetom rokovaní okrem iného posilnenie vojenskej spolupráce medzi oboma krajinami.
Západ pred Kimovou cestou do Ruska vyjadril obavy ohľadom zbrojného spojenectva Moskvy a Pchjongjangu, hlavne v kontexte možnej ruskej pomoci KĽDR s vyslaním špionážneho satelitu do vesmíru a severokórejskej zbrojnej podpory Moskvy, ktorá od vlaňajšieho februára vedie vojnu proti Ukrajine.
Čítajte viac Štát zaostáva vo vymáhaní sankcií voči Rusku. Spoločný koordinačný orgán mešká