576. deň: Biden sľúbil Zelenskému strely ATACMS, majú dolet 300 kilometrov

Čítajte viac 575. deň: Zelenskyj poďakoval Bidenovi za pomoc v boji proti "ruskému teroru"

23:30 Poľský premiér Mateusz Morawiecki odkázal ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, aby neurážal Poľsko a jeho obyvateľov. Reagoval tak na Zelenského vyjadrenia na Valnom zhromaždení

Čítajte viac Morawiecki odkazuje Zelenskému, aby neurážal Poľsko

rganizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku.

22:21 Kanada pošle Ukrajine v nasledujúcich troch rokoch dodatočnú vojenskú pomoc vo výške 650 miliónov kanadských dolárov, čo je okolo 454 miliónov eur. Povedal to pred vystúpením ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v kanadskom parlamente šéf kanadskej vlády Justin Trudeau. Podľa neho bude súčasťou pomoci aj asistencia pre bojové lietadlá F-16, píše agentúra Reuters. Zelenskyj pred zákonodarcami zopakoval, že Rusko musí prehrať vojnu proti Ukrajine.

„Moskva musí raz a navždy prehrať a prehrá,“ povedal Zelenskyj v kanadskom parlamente. V zasadacej sále ho privítali ovácie a členovia parlamentu jeho prejavy niekoľkokrát prerušili potleskom. Poďakoval za kanadskú vojenskú i ekonomickú pomoc, ktorá podľa ukrajinského prezidenta pomohla napríklad obmedziť závislosť jeho krajiny od jadrových technológií a paliva.

„Moskva sa snaží ovládnuť Ukrajinu a využíva na to všetky dostupné prostriedky vrátane genocídy,“ uviedol Zelenskyj.„Ďakujem ti Kanada,“ povedal vo francúzštine, menšinovom kanadskom jazyku, Zelenskyj. „Spravodlivosť nie je pre Kanadu prázdne slovo. Nikdy nesadnete na nenávisť a nepriateľstvo, vždy stojíte na svetlej strane dejín,“ uviedol ukrajinský prezident.

Zelenskyj dnes navštívil Ottawu, kde rokoval s premiérom Trudeauom, a má v pláne tiež stretnutie s miestnou ukrajinskou komunitou. Tú niekoľkokrát spomenul aj vo svojom príhovore v parlamente.

21:49 Česká republika v súčasnosti rokuje so Švédskom o možnom výcviku ukrajinských pilotov na používanie stíhačiek Gripen vyrábaných švédskou firmou Saab. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyjadrenie českej ministersky obrany Jany Černochovej pre stanicu Českého rozhlasu Radio Prague International. Česko má eskadru štrnástich bojových lietadiel Gripen.

Na jar a začiatkom leta tohto roka vo vojenskom výcvikovom priestore Libavá v ČR cvičili približne 2-tisíc ukrajinských vojakov. Podľa rozhodnutia českej vlády chce krajina do konca tohto roka vycvičiť zhruba 4-tisíc príslušníkov ukrajinskej armády.

19:50 Piatkový podvečerný ruský raketový útok na ukrajinské mesto Kremenčuk v Poltavskej oblasti si vyžiadal život jedného človeka. Ako referuje web news.sky.com s odvolaním sa na gubernátora oblasti Dmytra Lunina na Telegrame, zranených je najmenej 15 ľudí vrátane dieťaťa.

„Nepriateľ podnikol raketové útoky na Kremenčuk. Jednu raketu zostrelili systémy protivzdušnej obrany. Žiaľ, zasiahnutá bola civilná infraštruktúra. Podľa predbežných informácií sú tam mŕtvi a zranení,“ informoval Lunin.

18:46 Rusko v roku 2024 zvýši svoje výdavky na obranu o závratných približne 7,5 bilióna rubľov. To by znamenalo nárast o viac ako 25 percent. Ako referuje web news.sky.com, v piatkovom prejave tieto plány potvrdil ruský premiér Michail Mišustin.

Vládne rozpočtové plány naznačujú, že výdavky sa zvýšia na 36,6 bilióna rubľov z 29,1 bilióna rubľov. Rusko tento rok použilo tretinu svojich verejných výdavkov na obranu.

18:00 Prezident Joe Biden sľúbil svojmu ukrajinskému náprotivku Volodymyrovi Zelenskému, že Spojené štáty pošlú Ukrajine malý počet taktických balistických striel ATACMS, ktoré majú dolet okolo 300 kilometrov, uviedla televízia NBC News s odvolaním sa na troch informovaných amerických činiteľov a jedného úradníka z Kongresu. Kedy Biden poskytnutie striel ATACMS Kyjevu oficiálne oznámi, nie je jasné. Zelenskyj navštívil amerického prezidenta v Bielom dome vo štvrtok.

Čítajte viac Po dodaní amerických rakiet ATACMS Ukrajine bude pod paľbou celý Krym

17:00 Cesta Ukrajiny do Európskej únie nebude jednoduchá, keďže je vo vojnovom stave, pričom musí vykonať ešte viacero reforiem. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

„V súčasnosti by Ukrajina ako člen Európskej únie bola jediná krajina, ktorá by bola čistým príjemcom,“ poznamenal Borrell v rozhovore pre The Guardian. Dodal, že členstvo Ukrajiny bude zároveň podľa Borrella znamenať koniec toho, čo nazval „ospalou siestou“ ohľadom rozširovania EÚ.

„Dlhé roky bola akási slepá ulička a nič sa nedialo. Ukrajina vytvorila novú dynamiku,“ povedal Borrell.

Ukrajinská vicepremiérka pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová uviedla, že Ukrajina nesplní do októbra stopercentne všetkých sedem kritérií Európskej komisie, ale rokovania o pristúpení sa ešte len začnú. Tiež vyjadrila presvedčenie, že Ukrajina bude skutočne pripravená na členstvo v EÚ v najbližších dvoch rokoch a na vstup do NATO ešte skôr.

16:45 Ruské okupačné úrady na ukrajinskom polostrove Krym v piatok uviedli, že miestni poskytovatelia internetu sa stali terčom bezprecedentného kybernetického útoku. Tento útok nasleduje po úderoch na sídlo ruskej Čiernomorskej flotily v krymskom prístavnom meste Sevastopoľ. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyjadrenie poradcu „hlavy Krymu" Olega Kryčkova na komunikačnej platforme Telegram.

„Bezprecedentný kybernetický útok na poskytovateľov internetu na Kryme. Pozorujeme výpadky internetu na polostrove. Všetky služby pracujú na neutralizácii tejto hrozby," napísal Kryčkov.

Útok na poskytovateľov internetu na Kryme hlásili po tom, ako Ruskom dosadený „gubernátor" Sevastopoľa Michail Razvožajev uviedol, že sídlo ruskej Čiernomorskej flotily zasiahol raketový úder. Trosky po útoku na sídlo flotily údajne boli rozhádzané na vzdialenosť stoviek metrov a na miesto smerovalo veľké množstvo sanitiek.

16:40 Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Peter Mišík sa 22. septembra 2023 v Bukurešti stretol so štátnou tajomníčkou Ministerstva zahraničných vecí Rumunska Danielou Grigore Gitmanovou. Rokovali o situácii na Ukrajine, bezpečnostnom rozmere vzájomnej spolupráce, rozširovaní a budúcnosti EÚ či o migrácii.

„Obe naše krajiny susedia so štátom, kde prebieha vojna. Našu spoluprácu preto posilňujeme aj o bezpečnostný rozmer. Rumunsko, rovnako ako aj Slovensko, má jasno v tom, že Rusko je agresorom a napadnutej Ukrajine poskytuje širokú pomoc. Vážim si, že v zahraničnopo­litických otázkach hovoríme jedným jazykom,“ uviedol štátny tajomník. Ocenil aj zlepšujúcu sa úroveň vzťahov, ktorú potvrdilo niekoľko návštev na vysokej úrovni.

Čítajte aj NATO verzus Rusko v Rumunsku? Od článku 5 ku koncu sveta je dlhá cesta

P. Mišík tajomníčku Gitmanovú uistil, že Slovensko podporuje rumunské snahy vstúpiť do schengenskej zóny aj do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Pripomenul, že Rumunsko je pre Slovensko najvýznamnejším obchodným partnerom v juhovýchodnej Európe s potenciálom prehĺbiť obchodnú spoluprácu v oblastiach ako jadrová energetika, výskum, digitalizácia či kyberbezpečnosť.

16:25 Ruskú Čiernomorskú flotilu čakajú dve možnosti – buď dobrovoľná alebo nútená likvidácia. Ako referuje web Ukrajinská pravda, po piatkovom ukrajinskom raketovom útoku na veliteľstvo flotily v Sevastopoli na okupovanom Kryme to povedal tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov.

Čítajte viac Danilov: Po odpálení veliteľstva má ruská Čiernomorská flotila len dve možnosti

15:42 Jeden vojak je nezvestný po piatkovom ukrajinskom raketovom útoku na budovu veliteľstva ruskej Čiernomorskej flotily v meste Sevastopol na okupovanom polostrove Krym. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany, informuje agentúra AFP.

Ministerstvo pritom pôvodne informovalo o jednom mŕtvom, no informáciu neskôr opravilo s tým, že jeden vojak je nezvestný.

15:15 Žije. Aspoň vo svojich čudných videách. Čečenský vládca dal o sebe znova vedieť.

Čítajte viac Kadyrov sa stále nepriznal, že je mŕtvy

15:13 Jeden 25-ročný muž zomrel a ďalší civilista utrpel zranenia pri piatkovom rannom ruskom útoku na mesto Cherson na juhu Ukrajiny. Uviedol to šéf vojenskej administratívy mesta Roman Mročko. Podľa jeho vyjadrenia mladý muž o život prišiel, keď útok ruských síl zasiahol obytné budovy. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Správu o tom, že ruský útok v Chersone zabil 25-ročného muža neskôr potvrdil aj šéf vojenskej administratívy Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin. Ďalší civilista bol podľa neho zranený. Dodal, že v dôsledku ruských úderov vypukol požiar obytnej budovy a garáže.

14:50 Ukrajina sa rozhodla odložiť vytvorenie registra oligarchov do konca vojny s Ruskom. Ako referuje web Ukrajinská pravda, spomenutý register má byť podľa najnovšej vyhlášky z 19. septembra spustený a zostavený tri mesiace po ukončení, resp. zrušení stanného práva.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal 30. júna minulého roka dekrét o zriadení registra oligarchov. Zákon zavádza právnu definíciu oligarchu a vyžaduje, aby úradníci deklarovali kontakty s oligarchami. Zakazuje tiež oligarchom financovať politické strany, politické reklamy či demonštrácie a vylučuje ich z privatizácie štátneho majetku.

Čítajte aj Na Ukrajine prebieha tvrdá 'očista'. Zelenskyj varuje: Vlastizrada a korupcia sú neodpustiteľné

Aby bol človek uznaný za oligarchu, musí spĺňať aspoň tri zo štyroch kritérií: priama účasť na politických aktivitách, značný vplyv na médiá, plynúce výhody z monopolov uznaných protimonopolnými úradmi a vlastníctvo majetku presahujúceho 2,2 miliardy hrivien, s výnimkou mediálneho majetku.

14:40 V Rusku odsúdili v piatok na osemročný trest odňatia slobody politického aktivistu Richarda Rouza. Dôvodom boli príspevky na sociálnych sieťach, v ktorých kritizoval vojenskú operáciu Moskvy na Ukrajine. Výšku trestu pre agentúru AFP potvrdil hovorca vojenského súdu v Jekaterinburgu.

Rouza (38) zadržali vlani v apríli. Podľa ľudskoprávnej organizácie OVD-Info k tomu došlo po tom, ako na sociálnych sieťach opätovne zverejnil video obviňujúce ruské ozbrojené sily z týrania obyvateľov ukrajinského mesta Buča, ktoré okupovali niekoľko týždňov.

Ruské úrady ho obvinili zo šírenia dezinformácií. Následne ho však stíhali v súvislosti s terorizmom, keďže objavili, že v istom príspevku vyzýval na zabitie ruského prezidenta Vladimira Putina s cieľom ukončiť tak nepriateľské akcie voči Ukrajine.

Čítajte aj Kritika Putina je v Rusku neodpustiteľná. Takýto osud čakal jeho oponentov

14:30 Šéf rezortu obrany Martin Sklenár rokoval v Mníchove o možnostiach servisu tankov Leopard priamo na Slovensku. Minister dnes navštívil spoločnosť Krauss-Maffei Wegmann (KMW), ktorá je výrobcom delostreleckej, kolesovej a pásovej obrnenej techniky vrátane tankov Leopard 1 a 2. Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva obrany (MO) SR s tým, že Sklenár s predstaviteľmi spoločnosti rokoval primárne o príležitostiach na rozvoj existujúcej spolupráce.

„Po tom, čo sme s Nemeckom a KMW popracovali na opravách ukrajinskej techniky v Michalovciach, sa nám otvárajú možnosti na ďalšiu spoluprácu, investície a pracovné miesta na východnom Slovensku,“ uviedol Sklenár s tým, že diskusiu zamerali najmä na možnosť realizácie mimovojskových opráv tankov Leopard 2A4, ktoré majú Ozbrojené sily SR, priamo na Slovensku. „Opravy by sa mohli realizovať v spolupráci so štátnou akciovou spoločnosťou Konštrukta – Defence, ktorá by tak získala novú spôsobilosť na servis a opravu týchto tankov," vysvetlil rezort obrany. Sklenár informoval, že v diskutujú s nemeckými partnermi aj o možnostiach rozšírenia opráv na ďalšiu ťažkú techniku poškodenú v boji na Ukrajine. „Z kapacitných dôvodov servisného centra v Michalovciach sa javí ako najlepšie presunúť a centralizovať opravy práve v priestoroch spoločnosti Konštrukta, pričom rozsah opráv na technike bude podľa predpokladov rovnaký ako doteraz,“ uzavrel Sklenár.

14:25 Pri dnešnom raketovom útoku ukrajinských síl na veliteľstvo Čiernomorskej flotily na Kryme zomrel jeden vojak, oznámilo podľa agentúry TASS ruské ministerstvo obrany. Hasiči bojujú s požiarom, ktorý v budove vznikol, uviedol gubernátor mesta Michail Razvožajev, podľa ktorého sa ľuďom v okolí nič nestalo. Podľa ruského ministerstva obrany zostrelila ruská protivzdušná obrana päť rakiet, ktoré mierili na Sevastopol. Rusko protiprávne anektovalo ukrajinský Krym v roku 2014. Kyjev zatiaľ útok nepotvrdil.

Ukrajinská agentúra Unian upozornila, že na sociálnych sieťach sa popri správach o útoku na Sevastopol šíria tiež informácie o zaktivovaní protivzdušnej obrany pri letisku Belbek na ukrajinskom polostrove Krym a o hlasných zvukoch v miestach, kde sú ruské vojenské posádky na základni Saky a Hvardijske. Poradca šéfa ruskej správy Oleg Krjučkov potom podľa TASS informoval o zostrelení rakety pri krymskom meste Bachčisaraj.

14:14 Eskalácia sporu o obilie a oznámenie o zastavení dodávok poľských zbraní Ukrajine vyvolalo pozornosť v celom svete. O tom, či to nie je len búrka v pohári vody, sme sa porozprávali s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom.

Čítajte viac Generál Macko: Spor o obilie ukazuje, že integrácia Ukrajiny do EÚ nebude ľahká

13:43 Spor Poľska s Ukrajinou týkajúci sa dovozu ukrajinského obilia vzťahy medzi týmito krajinami výrazne nepoškodí, povedal dnes podľa agentúry Reuters poľský prezident Andrzej Duda v snahe znížiť napätie medzi Varšavou a Kyjevom.

Poľsko sa minulý týždeň rozhodlo predĺžiť zákaz dovozu ukrajinského obilia. Vec zhoršila vzťahy Ukrajiny s jeho západným susedom, ktorý bol doteraz považovaný za jedného z najväčších spojencov Kyjeva počas vyše roka a pol trvajúcej ruskej invázie.

„Nemám pochybnosti, že spor o dodávky ukrajinského obilia na poľský trh je úplným zlomkom celých poľsko-ukrajinských vzťahov,“ povedal Duda. „Nemyslím si, že by na ne mohol mať výrazný dopad, vec musíme vyriešiť medzi sebou,“ uviedol tiež Duda.

Čítajte aj Zbohom poľským zbraniam? Moskva sa zo sporu Kyjeva s Varšavou teší predčasne

13:40 Kremeľ v piatok vyhlásil, že nevyhnutne muselo dôjsť k narastaniu napätia medzi Kyjevom a jeho európskymi spojencami. Moskva tak reagovala na spor Ukrajiny a Poľska okolo vývozu ukrajinského obilia a ďalších agrokomodít. TASR prevzala správy z tlačovej agentúry AFP a z portálu britskej televízie Sky News.

„Medzi Varšavou a Kyjevom sú určité trenice. Predpovedáme, že tieto trenice medzi Varšavou a Kyjevom sa zosilnia. Časom narastú aj trenice medzi Kyjevom a ďalší európskymi hlavnými mestami. Toto je nevyhnutné,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

13:35 Ukrajinské sily sa chystajú na oslobodenie Bachmutu v Doneckej oblasti a ďalších dvoch Rusmi okupovaných miest. Ako referuje spravodajský web CNN, v rozhovore s americkými novinármi vo Washingtone to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Bachmut obsadíme. Myslím si, že oslobodíme ďalšie dve mestá,“ povedal Zelenskyj, ale odmietol pomenovať mestá, ktoré sa obrancovia chystajú oslobodiť. „Nepoviem vám, aké mestá, prepáčte. A taký máme plán. Veľmi, veľmi obsiahly plán,“ dodal.

Zelenskyj tiež povedal, že Ukrajina neustúpi vo svojej protiofenzíve. Podľa neho ruský vodca dúfa v upokojenie bojov, aby mohol obnoviť svoju armádu. „Viem, čo Putin chce. Potrebuje pauzu, pretože naozaj stratil ľudí, profesionálnu armádu… Sú mŕtvi,“ skonštatoval Zelenskyj.

13:25 Príslušníci pluku Azov sa stali symbolom ukrajinského odporu pre ich húževnatú obranu oceliarne Azovstaľ v meste Mariupoľ v prvých troch mesiacoch vojny. Boje južne od bachmutského frontu sú zaujímavé ešte z jednej aspektu. Najťažšie boje vedie 3. zvláštna útočná brigáda, ktorá sa zrodila zo zvyšku práporu Azov. Jednotka známa krajne pravicovou scénou a severskou symbolikou, sa preslávila mohutným a húževnatým odporom v oceliarni Azovstaľ.

Čítajte aj Pluk Azov vracia tvrdý úder. Rusi pociťujú ich pomstu za peklo v Mariupole

13:05 Ukrajinské sily podnikli raketový útok na sídlo Čiernomorskej flotily v Sevastopole na Krymskom polostrove, uviedol dnes na komunikačnej platforme Telegram gubernátor mesta Michail Razvožajev. O možných obetiach alebo škodách zatiaľ neinformoval. V ďalšom príspevku občanov Sevastopolu varoval, že hrozí ďalší útok, a vyzval ich, aby sa schovali do krytov. K sídlu Čiernomorskej flotily podľa telegramových informačných kanálov medzičasom dorazilo najmenej desať sanitiek, uviedol portál Meduza. V médiách sa tiež šíria videozáznamy hustého dymu, ktoré údajne zachytávajú dnešný útok. Sevastopoľ leží na ukrajinskom polostrove Krym, ktorý od roku 2014 Rusko okupuje.

K sídlu Čiernomorskej flotily podľa telegramových informačných kanálov medzičasom dorazilo najmenej desať sanitiek, uviedol portál Meduza. Na telegrame sa tiež šíria videozáznamy hustého dymu, ktoré údajne zachytávajú dnešný útok, aj fotografie poškodeného sídla flotily.

„Na miesto sa vydali operatívne služby. Informácie o ranených sa spresňujú. Prosím o zachovanie pokoja. Nezverejňujte fotografie ani videá,“ napísal Razvožajev k útoku na sídlo flotily. Asi o štvrť hodiny neskôr informoval o nebezpečenstve ďalšieho útoku a zverejnil tiež inštrukcie, čo robiť pri vzdušnom poplachu.

12:30 Poľsko bude pokračovať vo svojej podpore Ukrajiny, uviedol v piatok poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau v rozhovore pre portál politico.eu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.

„Čím silnejšie je Poľsko, tým viac vie pomôcť Ukrajine,“ uviedol Rau.

Poľsko je od začiatku ruskej invázie jedným z najvernejších spojencov Ukrajiny. Vzťahy medzi oboma krajinami sa však vyostrili po predĺžení zákazu dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov do Poľska, Maďarska a na Slovensko. Ukrajina následne podala sťažnosť na pôde Svetovej obchodnej organizácie.

„Budeme aj naďalej pomáhať Ukrajine, no musíme pomáhať aj našim farmárom… Chceli by sme, aby z vojny vzišiel silný ukrajinský štát s pulzujúcou ekonomikou a nehovoríme to do vetra. Potvrdzujeme to našim konaním,“ uviedol Rau.

12:00 Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v piatok vyhlásil, že Rusko opäť spustilo systematickú operáciu vzdušných útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ale ukrajinská protivzdušná obrana je na tento nápor lepšie pripravená než vlani. Rusi začali „energetický teror“ už pred zimou, dodal Šmyhaľ. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Počas minuloročnej zimy Rusko opakovane útočilo na energetickú sústavu Ukrajiny, takže milióny obyvateľov boli dlhodobo bez elektriny, vykurovania a vody.

„Chápeme to tak, že energetický teror v tejto vykurovacej sezóne sa už začal,“ povedal Šmyhaľ na ekonomickom fóre v Kyjeve. Deň predtým ruské sily vypálili na Ukrajinu vyše 40 striel s plochou dráhou letu.

„Vidíme to na prvých útokoch na regionálne elektrické stanice za posledné dva týždne,“ dodal ukrajinský premiér a spomenul aj útoky na zariadenia pre produkciu paliva a na sklady.

Čítajte aj Zima nevyšla a tak Putin stavil na naťahovanie vojny. Cieľom celá Ukrajina

Útoky ruských síl minulú zimu donútili Ukrajinu posilniť svoju protivzdušnú obranu a pomohli jej s tým vojenskí spojenci na Západe.

„Sme oveľa lepšie pripravení a silnejší, než sme boli vlani. Je isté, že zima bude ťažká,“ dodal Šmyhaľ. „Ale vieme, čo nepriateľ pripravuje a aké hrozby a problémy nás všetkých čakajú,“ dodal.

11:45 Ukrajina a Spojené štáty sa dohodli na spoločnej výrobe zbraní. Povedal to prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom nočnom videoodkaze po návšteve Spojených štátov, ktorá podľa neho priniesla niekoľko dôležitých výsledkov. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda.

„Máme dlhodobú dohodu, že budeme spolupracovať, aby sme zabezpečili, že Ukrajina bude vyrábať potrebné zbrane spolu so Spojenými štátmi. Toto je nová úroveň našej jednoty,“ uviedol Zelenskyj. Spoločná výroba v obrannom sektore so Spojenými štátmi je podľa jeho slov historickou záležitosťou. „Nová priemyselná základňa, nové pracovné miesta pre oba naše národy. Ukrajina bude schopná vyrábať najmä systémy protivzdušnej obrany,“ pokračoval. Ako tiež uviedol, Ukrajina sa pripravuje na vytvorenie „nového obranného ekosystému“ so Spojenými štátmi na výrobu zbraní s cieľom „ďalšieho spoločného posilnenia slobody a ochrany života“.

Ukrajinský minister pre strategický priemysel Oleksandr Kamyšyn podľa Zelenského podpísal dohody o spolupráci s tromi kľúčovými asociáciami. Na Ukrajine pôsobí viac ako 2000 amerických obranných spoločností.

Spojené štáty a Ukrajina podpísali aj memorandum o energetickej spolupráci. Washington tiež oznámil nový balík pomoci Ukrajine.

11:30 Medzinárodný výbor na ochranu novinárov (CPJ) vyzýva české úrady, aby konali, po tom, čo dve ruské opozičné novinárky žijúce v Prahe dostali rad vyhrážok. České úrady by podľa CPJ mali bezodkladne vyšetriť vyhrážky, ktoré dostal ruský opozičný a investigatívny portál istories.media (Važnyje jistotii) a ktoré sa týkali novinárok Alesji Marochovskej a Iriny Dolininovej.

Marochovská a Dolininová žijú v Prahe rovnako ako takmer celá redakcia portálu Važnyje jistotii, poznamenal CPJ. Do Česka sa spolupracovníci portálu presunuli po vlaňajšej ruskej invázii na Ukrajinu kvôli prísnym ruským zákonom, ktoré krátko po začiatku invázie výrazne obmedzili slobodu médií.

Výhražné správy na adresu dvoch menovaných novinárok, ktoré boli zaslané portálu, obsahovali aj názvy ulíc, kde obe ženy bývajú, aj podrobnosti o ich cestovných plánoch. V jednej sa písalo aj o psovi jednej z nich.

„Aby hnidy z ulíc [názvy ulíc] nemohli v pokoji spať!“ znela napríklad jedna z vyhrážok. „Buďte si istí, že sa pred nami nikde neschováte. Vieme, že tá vaša šmejdka utiekla ako vystrašená krysa, nájdeme ju inde. Nemá kam ísť a bude sa musieť spovedať za každú lož a za každú diabolskú vec, čo povedala… Nájdeme ju, kdekoľvek bude venčiť svojho sípajúceho psa,“ stálo v ďalšej výhražnej správe. Jedna z novinárok má naozaj psa s dýchacími ťažkosťami.

10:40 Severokórejský vodca Kim Čong-un nariadil bližšie nešpecifikované kroky na ďalšie rozvíjanie vzťahov s Ruskom. Štátna tlačová agentúra KCNA v piatok informovala, že počas stredajšieho stretnutia politbyra nariadil, aby sa vykonala práca na ďalšom rozvoji rusko-severokórejských vzťahov na „novej vysokej úrovni v praktickej fáze“ a aby sa upevnil „úspech“ jeho nedávnej cesty do Ruska. Kim pritom zdôraznil potrebu rozšírenia bilaterálnej spolupráce vo všetkých oblastiach, čím „výrazne prispel k podpore blahobytu ľudí v oboch krajinách“, uviedla agentúra.

Kim bol na ruskom Ďalekom východe minulý týždeň, pričom sa stretol s tamojším vodcom Vladimirom Putinom a navštívil tamojšie kľúčové vojenské a technologické zariadenia. Obaja navrhli, že budú spolupracovať v otázkach obrany, ale neuviedli žiadne podrobnosti, čo spôsobilo znepokojenie Južnej Kórey, Spojených štátov a ich spojencov.

Čítajte aj Rusko bojuje 'svätú vojnu', tvrdí Kim Čong-un. Diktátor sľubuje Putinovi oddanosť

Odborníci predpokladajú, že Severná Kórea a Rusko pravdepodobne diskutovali o dohodách o transfere zbraní a ďalších opatreniach. Krajiny to podľa nich myslia vážne s prudkým posilňovaním svojich väzieb, zatiaľ čo sú zapojené do konfrontácií so Západom. Pozorovatelia tvrdia, že Kim by mohol dodávať muníciu na doplnenie Putinových vyčerpaných zásob zbraní, aby podporil jeho vojnové úsilie na Ukrajine výmenou za získanie sofistikovaných zbrojných technológií a ekonomickej pomoci.

10:15 Litva sa ponúkla, že sprostredkuje rozhovory medzi Poľskom a Ukrajinou po tom, čo Varšava oznámila, že prestane posielať Kyjevu zbrane. Jej prezident Gitanas Nausėda na sociálnej sieti X, skôr známej ako Twitter, napísal, že jeho krajina by mohla pomôcť prezidentom Andrzejovi Dudovi a Volodymyrovi Zelenskému „vyriešiť súčasné napätie“. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Všetky problémy sa dajú vyriešiť otvoreným dialógom. Litva je pripravená pomôcť,“ vyjadril sa Nausėda v príspevku.

Poľsko rozhodnutie zastaviť posielanie zbraní na Ukrajinu odôvodnilo budovaním vlastných obranných kapacít. Je to pritom veľkým zvratom, ktorý ohrozuje strategické vzťahy Európy s Ukrajinou, keďže vedie protiofenzívu proti Rusku. Rozhodnutie tiež prišlo po mesiacoch napätia v súvislosti s dočasným zákazom dovozu ukrajinského obilia do niekoľkých krajín Európskej únie.

10:01 Rusko bolo terčom kritiky na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN i v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN) a jeho medzinárodná izolácia z dôvodu vojny na Ukrajine pokračuje. Uviedla to vo štvrtok nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.

„Moskva bola terčom jasnej kritiky za svoje pretrvávajúce porušovanie Charty OSN,“ povedala ministerka pre DPA počas 78. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. „Rusko je izolované,“ uviedla a dodala, že aj africké, latinskoamerické a ázijské krajiny zaujali voči Rusku kritický postoj, keď sa pokúsilo spochybniť dôležité vyhlásenia o udržateľnom rozvoji a globálnom zdraví.

Čítajte aj Mongolsko sa otáča Rusku a Číne chrbtom. Partnerstvá nachádza v západných krajinách

Baerbocková sa vo štvrtok vyjadrila aj na mimoriadnom zasadnutí BR OSN k situácii v Náhornom Karabachu, kde miestni Arméni v súčasnosti čelia útokom zo strany Azerbajdžanu.

9:50 Z ukrajinského čiernomorského prístavu Čornomorsk vyplávala loď Aroyat prevážajúca obilie do Egypta. Uviedol to ukrajinský vicepremiér Oleksandr Kubrakov a potvrdzujú to dáta z monitoringu pohybu plavidiel po moriach Marine Traffic. Ukrajina vytvorila v Čiernom mori vlastný koridor na prepravu obilia po tom, čo Rusko v júli odstúpilo od čiernomorských obilných dohôd.

Veľkoobjemové lode Resilient Africa a Aroyat, plávajúce pod vlajkou Palau, zakotvili v Čornomorsk minulú sobotu a mali odplávať po naložení pšenice pre Afriku a Áziu. Resilient Africa z ukrajinského prístavu vyplávala v utorok s 3000 tonami pšenice na palube a už dorazila do prístavu v Istanbule. Aroyat mieri do prístavu v egyptskej Alexandrii a podľa Kubrakova vezie 17 600 pšenice.

Išlo o prvé dve plavidlá, ktoré do prístavov v Odesskej oblasti vplávali od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bez toho, aby pri tom využili koridor ustanovený takzvanými obilnými dohodami. Rusko od nich tento rok v júli zhruba po roku odstúpilo a varovalo, že bude lode plávajúce do ukrajinských prístavov pokladať za vojenské ciele.

9:26 Americký Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) vďaka geolokácii potvrdil, že sa Ukrajincom s ich obrnenými vozidlami podarilo preniknúť v Záporožskej oblasti za poslednú, teda tretiu ruskú obrannú líniu, upozornili na to Novinky.cz.

„Ukrajinské obrnené vozidlá sa už nachádzajú za poslednou ruskou obrannou líniou, cez ktorú ukrajinské sily v Záporožskej oblasti aktuálne prenikajú, ale ISW ešte nemôže vyhodnotiť, či ukrajinské sily plne prelomili túto ruskú obrannú líniu,“ uviedol Inštitút pre štúdium vojny vo svojom štvrtkovom hodnotení stavu na bojisku.

Aj denník The Wall Street Journal informoval 21. septembra s odvolaním sa na nemenovaného ukrajinského dôstojníka pôsobiaceho v mieste, že ukrajinské sily prelomili hlavnú ruskú obrannú líniu.

„Geolokované zábery zverejnené 21. septembra naznačujú, že ukrajinské obrnené vozidlá postupujú južne od ruských protitankových zákopov a prekážok v podobe dračích zubov, ktoré sú súčasťou trojvrstvovej obrany Verbového,“ napísal Inštitút.

To, že Ukrajinci prelomili takzvanú Surovikinovu líniu podľa BBC potvrdzujú satelitné snímky. Podľa Britov je to prvýkrát, kedy bola pozorovaná prítomnosť ukrajinských síl s obrnenými vozidlami za ruskou trojvrstvovou obranou. Podľa twitterového účtu analytika Georgea Barrosa sa za dračími zubami pohybovali ukrajinské (obrnené vozidlá západnej výroby) Strykery a Mardery. Barros tvrdí, že sa pripravujú na ďalší útok.

Dodal, že sila prelomu nie je jasná a nemožno ani vylúčiť, že ide len o prienik pri prieskume. „Nie je jasné, či Ukrajinci držia tieto pozície,“ dodal.

ISW napriek tomu vyvodzujú z prítomnosti ukrajinských obrnených vozidiel významné zistenia: „Ukrajinci zaistili prielom cez prvé dve línie tak, aby mohli úspešne používať vozidlá v tomto prelome. Ukrajinci zrejme natoľko potlačili ruské delostrelectvo a prekonali ďalšie protitankové systémy v oblasti, že môžu vyslať vozidlá vpred.“

Ďalšie geolokované zábery z 20. a 21. septembra navyše potvrdili, že ukrajinské sily postúpili aj západne a juhozápadne od Verbového, čo znamená, že prielom je širší. Wall Street Journal napísal, že Ukrajinci postúpili aj k okraju Novoprokopivky, ale ISW nenašiel dôkazy, ktoré by to potvrdzovali.

8:34 Čínska vláda vo štvrtok počas všeobecnej rozpravy 78. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN opätovne žiadala ukončenie bojových operácií na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správ agentúry DPA.

„Ukončenie nepriateľských činov a obnovenie mierových rokovaní sú jedinou možnosťou, ako vyriešiť ukrajinskú krízu,“ uviedol vo štvrtok čínsky viceprezident Chan Čeng počas zasadnutia VZ OSN v New Yorku. Peking podľa jeho slov podporuje všetky iniciatívy, ktoré sú priaznivé pre mierové riešenie ukrajinskej krízy a chce naďalej zohrávať konštruktívnu ú­lohu.

Čítajte viac Čína „zabrala“ ruský ostrov. Putin neurobí nič, myslí si expert

Čína je dôležitým partnerom Ruska. V spojitosti s vojnou na Ukrajine oficiálne zaujíma neutrálny postoj, susednej krajine (Rusko) však poskytuje podporu.

Chan potvrdil nároky komunistickej Číny voči Taiwane, ktorá bude pokračovať v úsilí o nenásilné zjednotenie tohto ostrova s Čínou. Taiwan s približne 23 miliónmi obyvateľov má od roku 1949 vlastnú vládu. Peking ho však v rámci politiky jednej Číny považuje za súčasť svojho územia a pakovane pohrozil, že je pripravený použiť na obnovenie kontroly nad týmto ostrovom aj vojenskú silu.

8:02 Najmenej 13 ľudí utrpelo vo štvrtok večer zranenia pri ruských útokoch na mesto Kurachovo v Doneckej oblasti na východnej Ukrajine. Dnes o tom s odvolaním sa na tamojšie úrady informuje agentúra Reuters.

Šéf správy v Kurachove Roman Padun dnes skoro ráno povedal, že Rusi podnikli proti mestu dva útoky. Zasiahli obytné domy a vypukol požiar. Spod trosiek záchranári vytiahli jedného muža, ďalší ľudia už tam nie sú. Padun neuviedol, aké zbrane ruská armáda na útok použila.

Kurachove leží na západ od Donecka neďaleko Marjinky, ktorú ovládajú ukrajinské sily, ale na ktorú Rusi mnoho mesiacov útočia.

Terčom ruského ostreľovania z ťažkého delostrelectva bol v noci na dnešok aj Nikopoľský okres v Dnepropetrovskej oblasti, informoval podľa RBK-Ukrajina šéf regionálnej správy Serhij Lysak. Nikto neutrpel zranenia, vznikli zato škody na piatich súkromných domoch, štyroch hospodárskych stavbách, plynovode a elektrickom vedení.

V dedine Zelenivka v Chersonskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny zomrela 63-ročná žena v troskách domu zasiahnutého ruským delostrelectvom, uviedol na telegrame šéf vojenskej správy Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin. Južné velenie ukrajinskej armády informovalo, že pri ruskom raketovom útoku boli zasiahnuté rekreačné objekty na juhozápad od Odesy. Informácie o zranených nie sú.

7:39 Poľská Gazeta.pl píše, že v dobách komunizmu vznikali letiskové úseky ciest ako súčasť obrannej infraštruktúry krajiny. Existovalo ich dvadsať.

Čítajte viac Route 604: Poľská armáda ide po 20 rokoch cvičiť na diaľnici. Prídu MiGy i F-16

7:13 Časť povolaných do zbrane sa dostala do „mlynčeka na mäso“ pri mestách Svätove a Kreminna v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde museli ruské sily rýchlo reagovať na ukrajinský prielom.

Čítajte viac Potrava pre delá. Životnosť ruských mobilizovaných? Ani nie päť mesiacov

6:57 Viac než 20 000 osôb bolo v Rusku od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu zatknutých za účasť na mierumilovných protestoch, vyhlásila expertka Organizácie spojených národov (OSN) Marijana Kacarovová počas diskusie o situácii v Rusku na pôde Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) v Ženeve.

Kacarovová ďalej uviedla, že proti zatknutým bolov Rusku vznesených 600 obvinení za „protivojnové aktivity“. Pripomenula prípad Olega Orlova z ruskej mimovládnej neziskovej organizácie na ochranu ľudských práv Memorial, ktorá minulý rok získala Nobelovu cenu za mier. Orlov je jedným z obvinených a hrozí mu 15 rokov za mrežami.

Rada minulý rok vymenovala Kacarovovú za osobitnú vyslankyňu pre ľudské práva v Rusku, Moskva však jej mandát neuznáva a neumožňuje jej vstup do krajiny.

Ruská vláda Kacarovovej prejav, ktorý vo štvrtok predniesla rade, nekomentovala, za čo ju kritizovala nemecká ambasádorka Katharina Staschová. Pripomenula, že Rusko sa snaží opätovne získať členstvo v Rade OSN pre ľudské práva, ktorého bolo nútené sa vzdať minulý rok po tom, ako vojensky zaútočilo na Ukrajinu. „Ak mám byť úprimná, nemyslím si, že je Rusko už spôsobilé opätovne sa stať členom tejto rady,“ dodala Staschová.

6:33 Po návšteve Spojených štátov pricestoval v noci piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na neohlásenú návštevu Kanady, informujú agentúry AFP, DPA a AP.

Kanadská vláda vo štvrtok večer miestneho času uviedla, že Zelenského prijme v hlavnom meste Ottawa kanadský premiér Justin Trudeau. Ukrajinský prezident tiež v piatok s prejavom vystúpi aj v tamojšom parlamente.

Zelenskyj do Kanady pricestoval zo Spojených štátov, kde sa stretol s predstaviteľmi Kongresu i americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Ide o prvú návštevu Zelenského v Kanade o začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, pripomína AFP. Predtým v kanadskom parlamente vystúpil virtuálne.

Ukrajinského prezidenta bude aj počas návštevy sprevádzať manželka Olena Zelenská, píše DPA. Prijatím návštevy z Kyjeva chce krajina zdôrazniť pretrvávajúcu podporu pre Ukrajinu v obrannej vojne proti Rusku, uvádza sa vo vyhlásení vlády v Ottawe.

Čítajte viac Zelenskyj chcel vystúpiť v Kongrese. Je vyťažený, odbil ho republikán McCarthy a jeho žiadosť zamietol

Kanada od začiatku ruskej invázie poskytla Ukrajine podľa vlastných údajov viac než 8,9 miliardy kanadských dolárov (6,2 miliardy eur); zhruba jednu pätinu z tejto sumy tvorí vojenská pomoc.

5:55 Prvé americké tanky Abrams budú dodané na Ukrajinu už na budúci týždeň, povedal po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským jeho americký náprotivok Joe Biden. Predtým sa Zelenskyj stretol s americkými zákonodarcami a navštívil Pentagon. Informovala o tom agentúra Reuters.

Biden uviedol, že mieru stojí v ceste iba Rusko, ktoré namiesto snahy konflikt ukončiť zháňa ďalšie zbrane v Iráne a Severnej Kórei. Pripomenul, že Moskva použije zimu proti Ukrajine ako zbraň. Štátnici sa dohodli na tom, že USA Ukrajine pomôže pred zimou posilnil jej protivzdušnú obranu. „Sme s vami a zostaneme s vami,“ povedal Biden Zelenskému a zaviazal sa podporovať protikorupčné reformy.

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok uviedol, že „schválil ďalšiu tranžu bezpečnostnej pomoci pre Ukrajinu“, ktorú Pentagón ohodnotil na 325 miliónov dolárov, uviedla agentúra AFP.

Najnovší balík vojenskej pomoci pre Kyjev zahŕňa rakety protivzdušnej obrany, muníciu pre presné raketomety HIMARS, protitankové zbrane a delostrelecké náboje. Neobsahuje však taktické balistické strely dlhého doletu ATACMS, o ktoré Kyjev dlhodobo žiada.

Biden nový balík pomoci ohlásil v čase návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo Washingtone. Zelenskyj sa Bidenovi v Bielom dome predtým poďakoval za pomoc zo strany USA pri boji Kyjeva proti „ruskému teroru“.

Najnovší balík obsahuje tiež kazetovú muníciu kalibru 155 milimetrov, ktorej dodanie Ukrajine Washington prvýkrát schválil v júli tohto roka napriek obavám z ohrozenia civilistov.

Ukrajina podľa Washingtonu uistila Spojené štáty, že bude minimalizovať riziko, ktoré tieto zbrane predstavujú pre civilistov. Kyjev okrem iného ubezpečil, že nebude túto muníciu používať v obývaných oblastiach.

Taktické rakety ATACMS, o ktoré Ukrajina dlhodobo žiada, majú dosah 300 kilometrov a môžu byť odpaľované z raketometov MLRS alebo HIMARS. Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan vo štvrtok uviedol, že Spojené štáty tieto rakety Ukrajine zatiaľ nedodajú.

Biden vo štvrtok tiež oznámil, že prvé americké tanky typu M1 Abrams budú Ukrajine dodané v priebehu budúceho týždňa.

Chystaný balík vojenskej pomoci Ukrajine už skôr spomenul aj bezpečnostný poradca Bieleho domu Jake Sullivan. Súčasťou pomoci podľa neho budú systémy protivzdušnej obrany a ďalšia vojenská technika, ktorá by mala Kyjevu pomôcť pred tuhou zimou.