Ten preskúmal informácie o 3000 zosnulých Rusoch povolaných do zbrane na základe mobilizačného zákona z vlaňajšieho septembra, o ktorých smrti sa informovalo v otvorených zdrojoch. Portál podotkol, že údaj 3000 mŕtvych nezodpovedá skutočnému počtu obetí v radoch mobilizovaných, ktorý bude zrejme vyšší. Rusko o počte padlých vojakov už mnoho mesiacov neinformovalo. Dohromady ruská armáda podľa tvrdenia Moskvy povolala do zbrane asi 300-tisíc ľudí.
Medzi mŕtvymi je aj 23-ročný Vadim Bulatov z ruskej Čeľabinskej oblasti, ktorý zomrel 8. októbra, deväť dní po tom, čo bol povolaný do zbrane. Predtým zavolal rodine, aby jej povedal, že jeho jednotka ide k Chersonu na juhu Ukrajiny. „Chápete, zomrel v prednej línii. Nemal výcvik. Ani sa nerozkukal a už bol tam,“ povedal jeho brat.
Len štyria takmer rok
Takáto rýchla smrť nebola podľa investigatívneho portálu medzi mobilizovanými ničím výnimočným. Každý piaty na jeho zozname padlých nestrávil na fronte ani dva mesiace. V priemere zomreli ľudia na zozname zhruba po štyroch mesiacoch a dvoch týždňoch. Na tomto zozname zomrelých sú potom len štyria mobilizovaní, ktorí na fronte vydržali vyše 11 mesiacov.
Na rýchlosť, s akou mobilizovaní muži umierali, mala negatívny vplyv aj intenzita bojov na jeseň roku 2022, mienia analytici investigatívnej organizácie Conflict Intelligence Team. Časť povolaných do zbrane sa totiž podľa nej dostala do „mlynčeka na mäso“ pri mestách Svätove a Kreminna v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde museli ruské sily rýchlo reagovať na ukrajinský prielom.
Mobilizácia podľa portálu najviac dopadla na mužov starších ako 30 rokov. Viac ako polovici na zozname padlých bolo medzi 30 a 45 rokmi. Najstaršiemu padlému na zozname bolo 62 rokov.
Čítajte viac V Rusku prvý raz odsúdili ženu za to, že sa vyhla mobilizácii. Tehotenstvo ju neospravedlňuje