Tiež Európska komisia oznámila, že zmobilizuje 500 000 eur dodatočnej humanitárnej pomoci na podporu osôb postihnutých eskaláciou nepriateľských akcií v Náhornom Karabachu.
Medzitým v Jerevane opäť protestujú ľudia proti spôsobu, akým arménska vláda reaguje na krízu v Náhornom Karabachu. Tú v utorok vyostrila rozsiahla vojenská operácia Azerbajdžanu, po ktorej sa arménske sily v oblasti vzdali.
Neveľké skupiny demonštrantov v piatok v Jerevane podľa agentúry AFP zablokovali ulice a hrozili, že prerušia stretnutie kabinetu premiéra Nikola Pašinjana. Podľa ruskej agentúry RIA Novosti sa pokúsili preraziť policajný kordón pri budove vlády.
Čítajte viac Arméni prišli o Karabach. Prídu Rusi o Arménsko?
Protestujúci okrem iného požadujú, aby vláda pomohla Arménom žijúcim v Náhornom Karabachu s evakuáciami, a žiadajú tiež demisiu premiéra. Podľa AFP polícia zadržala jedného z organizátorov demonštrácií, opozičného predstaviteľa Andranika Tevanjana.
Čítajte viac Expert: V Karabachu stále platí princíp oko za oko
Pašinjan vo štvrtok povedal, že vláda podnikla prípravy na prijatie zhruba 40 000 rodín z Náhorného Karabachu, ale že politiku vysídlenia Arménov z tejto oblasti nepodporuje. Ľudia v Náhornom Karabachu by podľa Pašinjana mali mať možnosť zostať v bezpečí vo svojich domovoch.
Potenciálnemu odchodu Arménov z Náhorného Karabachu bráni skutočnosť, že Azerbajdžan už od decembra blokuje Lačinský koridor, jedinú pozemnú spojnicu oblasti s Arménskom. Za prekážku evakuácií to vo štvrtok označil aj Pašinjan.
Čítajte viac Vzdajú sa Arméni Karabachu? Odstrihnú sa od Moskvy?
Úrady neuznanej karabašskej republiky v stredu ani nie po 24 hodinách bojov s azerbajdžanskými silami súhlasili s návrhom prímeria a zložili zbrane. Jerevan sa do vyjednávania prímeria navrhnutého ruskou misiou nijako nezapojil, zdôraznil v ten istý deň Pašinjan. Počas štvrtkového telefonátu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dal arménsky premiér najavo, že si neželá ďalšiu eskaláciu konfliktu.
Náhorný Karabach je formálne súčasťou Azerbajdžanu, ale vo vojne, ktorá sa skončila v roku 1994, ho ovládli arménski separatisti. Odvtedy ho de facto spravovali Arméni, aj keď jeho časť v roku 2020 dobyl počas šesťtýždňových bojov Azerbajdžan.