577. deň: Ukrajinci pri Verbovom postupujú hlbšie za ruské línie, pri Kliščijivke odrazili útoky okupantov

Čítajte viac 576. deň: Biden sľúbil Zelenskému strely ATACMS, majú dolet 300 kilometrov

21:22 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že presadzovaný ukrajinský mierový plán ani najnovšie návrhy OSN na oživenie čiernomorskej obilnej dohody „nie sú realistické“. Súčasne obvinil Západ, že na Ukrajine vedie priamo vojnu proti Rusku, a označil ho za „ríšu klamstiev“. Informovali o tom tlačové agentúry.

„Je to úplne neuskutočniteľné,“ povedal Lavrov podľa agentúry Reuters na adresu desaťbodového plánu, ktorý presadzuje Kyjev. „Toto nie je možné realizovať. Nie je to realistické a každý to chápe, ale zároveň hovoria, že je to jediný základ na rokovanie.“ Dodal, že pokiaľ Kyjev a jeho západní spojenci budú na tomto postoji trvať, konflikt sa rozhodne na bojisku.

Šéf ruskej diplomacie ďalej uviedol, že Moskva odstúpila od čiernomorskej obilnej dohody preto, že neboli splnené sľuby dané Rusku – vrátane zrušenia sankcií proti ruskej banke a jej opätovného začlenenia do globálneho systému SWIFT. Najnovšie návrhy OSN o oživení koridoru na prepravu ukrajinských poľnohospodárskych produktov podľa neho nie sú realistické.

„Vysvetlili sme generálnemu tajomníkovi (OSN), že jeho návrhy nebudú fungovať. Neodmietame ich. Sú jednoducho nerealistické. Nedá sa uviesť do praxe,“ povedal Lavrov.

Lavrov na tlačovej konferencii podľa agentúry AFP znovu obvinil západné krajiny, že na Ukrajine „priamo bojujú“ proti Rusku. „Hovorte si tomu, ako chcete, ale oni proti nám bojujú, bojujú proti nám priamo. Hovorí sa tomu hybridná vojna, ale to nič nemení na skutočnosti,“ povedal s odkazom na finančnú pomoc Kyjevu, dodávky zbraní na Ukrajinu a údajných „žoldnierov“ zo západných krajín.

Lavrov zároveň obvinil Západ z neokoloniálneho myslenia, keď sa podľa neho snaží získať podporu takzvaného globálneho Juhu pre vojnu na Ukrajine. Namiesto toho šéf ruskej diplomacie hovoril o „globálnej väčšine“, ktorú Západ, ktorý označil za „ríšu klamstiev“, oklamal.

**20:02 Ukrajinská agentúra Unian s odkazom na generálny štáb ukrajinskej armády uviedol, že ruské okupačné jednotky sa v smere na Bachmut neúspešne pokúsili obnoviť stratené pozície pri obci Kliščijivka v Doneckej oblasti. Obec len začiatkom tohto týždňa dobyla ukrajinská armáda.

Kyjev tiež uviedol, že armáda po prerazení poslednej tretej obrannej línie Rusov pokračuje v postupe na juhu a východe. „Najmä v oblasti obce Verbove v Záporožskej oblasti v súčasnosti obranné sily vytláčajú Rusov z ich okupovaných pozícií a upevňujú sa na nových hraniciach,“ informovalo velenie armády.

Ako informoval generálny štáb, súčasná operačná situácia na východe a juhu Ukrajiny je naďalej zložitá. Ozbrojené sily Ukrajiny úspešne odrazili za sobotu dovedna deväť ruských útokov.

19:17 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa pri spiatočnej ceste z Kanady a USA zastavil v Poľsku, kde vyznamenal dvoch dobrovoľníkov. S predstaviteľmi poľskej vlády podľa dostupných informácií nerokoval, uviedol server Onet.pl. Tento týždeň vzrástlo napätie medzi Varšavou a Kyjevom okrem iného kvôli sporu o export ukrajinského obilia a zákaz jeho dovozu do Poľska.

Zelenskyj obvykle používa Poľsko ako tranzitnú krajinu pri svojich cestách do zahraničia. Práve z poľských letísk obvykle odlieta do zahraničia.

Pri spiatočnej ceste z USA a Kanady dnes Zelenskyj v Lubline vyznamenal dvoch poľských dobrovoľníkov, ktorí sa angažujú v poskytovaní humanitárnej pomoci Ukrajine. „Ďakujem Poľsku za neoceniteľnú pomoc a solidaritu, ktorá pomáha brániť slobodu celej Európy,“ uviedol v príspevku na sociálnej sieti X.

Podľa serveru Onet.pl sa ale ukrajinský prezident nestretol s poľskými vládnymi politikmi. Poľsko od začiatku vojny patrí k popredným podporovateľom napadnutej krajiny, v poslednom týždni však medzi Kyjevom a Varšavou prudko vzrástlo napätie. Zelenskyj pri svojom príhovore na Valnom zhromaždení OSN tento týždeň kritizoval obmedzovanie vývozu ukrajinského obilia po pozemnej ceste. Nikoho síce priamo nespomenul, poľská vláda, ktorá zákaz dovozu ukrajinského obilia predĺžila, vytiahla Zelenského slova na seba. V piatok poľský premiér Mateusz Morawiecki odkázal v reakcii na vystúpenie v OSN Zelenskému, aby neurážal Poliakov.

Čítajte viac Morawiecki odkazuje Zelenskému, aby neurážal Poľsko

18:18 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretol so šéfom sudánskej armády a hlavou sudánskej Rady suverenity generálom Abdalom Fattáhom Burhánom, s ktorým rokoval o ozbrojených skupinách financovaných Ruskom, informuje agentúra Reuters.

Zelenskyj priblížil, že stretnutie sa uskutočnilo na írskom letisku Shannon, pričom nebolo vopred naplánované. Burhán je od vojenského prevratu z roku 2021 považovaný za de facto vládcu Sudánu

„Hovorili sme o našich spoločných výzvach, a to aktivitách nelegálnych ozbrojených skupín financovaných Ruskom,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

Zároveň poďakoval Sudánu, ktorý je v súčasnosti zmietaný občianskou vojnou, za podporu Ukrajiny.

Ruská žoldnierska Vagnerova skupina, ktorá počas invázie Ruska pôsobila aj na Ukrajine, je podľa západných diplomatov a médií prítomná aj v Sudáne, čo však vagnerovci popierajú.

Televízia CNN pritom v stredu s odvolaním sa nemenovaný zdroj z ukrajinskej armády informovala, že ukrajinské špeciálne jednotky možno stoja za viacerými dronovými útokmi a tiež pozemnou vojenskou operáciou namierenou proti milíciám podporovaným Vagnerovou skupinou v Sudáne. Vojenská operácia bola údajne namierená proti sudánskemu polovojenskému zoskupeniu Sily rýchlej podpory (RSF), ktoré už niekoľko mesiacov bojuje so sudánskou armádou vedenou Burhánom o ovládnutie krajiny.

17:14 Britskí predstavitelia počas ostatných 18 mesiacov uprostred ruskej agresie voči Ukrajine niekoľkokrát rokovali s kľúčovými predstaviteľmi Kremľa o globálnej bezpečnosti. Ako referuje web eurointegrati­on.com.ua s odvolaním sa na britský portál inews.co.uk, tieto tajné stretnutia sa konali napríklad vo Viedni či New Yorku a boli súčasťou londýnskeho zákulisného diplomatického úsilia.

Rozhovory s Rusmi sa týkali predovšetkým bezpečnostných otázok, ktoré súviseli so Spojeným kráľovstvom i medzinárodným spoločenstvom, a zahŕňali témy ako nedostatok obilia a jadrová bezpečnosť. Ako uviedol nemenovaný britský diplomat, ktorý sa zúčastnil na niektorých z týchto rozhovorov, Británia neviedla aktívne mierové rokovania zamerané na diplomatické ukončenie vojny na Ukrajine.

Čítajte viac Londýn zmenil pravidlá hry. Kyjevu dodal rakety s doletom až 250 kilometrov

„Sme v kontakte a veríme, že je veľmi dôležité udržiavať otvorený dialóg počas vojny na Ukrajine… V žiadnom prípade nedelíme krajinu a nerobíme mierové dohody v mene nikoho, ale je nevyhnutné zachovať otvorenú túto kontaktnú líniu,“ povedal.

Zástupca britského ministerstva zahraničných vecí webu inews.co.uk potvrdil, že stretnutia s ruskými predstaviteľmi sa uskutočnili, ale len vtedy, keď boli považované za „absolútne nevyhnutné“. Odmietol taktiež akékoľvek tvrdenia, že tieto diskusie mali slúžiť ako rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, pričom takéto tvrdenia označil za „nepravdepodobné a nepresné“.

16:10 V Nemecku dostalo od začiatku vojny na Ukrajine azyl 90 zbehov a tých, ktorí odmietajú vojenskú službu z Ruska. Nemecké úrady dostali celkovo zhruba 3 500 žiadostí o azyl od týchto osôb, píše dnes server Rnd.de. Podľa ľavicovej opozície sú úrady pri vyhodnocovaní žiadostí príliš prísne.

Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF) serveru Rnd.de povedal, že dostal zhruba 3 500 žiadostí o azyl, ktoré podali ruskí zbehovia a odopierači vojenskej služby. Azyl úrad pridelil v 90 prípadoch. Celkovo vyriešil 1 500 žiadostí. U väčšiny z nich však žiadosť postúpil inej členskej krajine, kde si ruskí žiadatelia mali podľa úniových pravidiel o azyl požiadať.

BAMF podľa svojho vyhlásenia nedávno revidoval svoje pravidlá pre udeľovanie azylu a v hodnotení žiadostí rozlišuje medzi dezertérmi a odopieračmi služby v armáde. Zbehovia aj naďalej budú dostávať medzinárodnú ochranu. Pri odpieračoch služby však musia byť naplnené aj niektoré ďalšie požiadavky, napríklad perzekúcie zo strany štátu. Podľa vyhlásenia samotného úradu je tak menej pravdepodobné, že odpierači služby splnia požiadavky na získanie azylu ako dezertéri.

15:35 Rusko plánuje zvýšiť v budúcom roku rozpočtové výdavky o viac než štvrtinu, uviedol koncom tohto týždňa ruský premiér Michail Mišustin. V Rusku sa na budúci rok konajú prezidentské voľby a očakáva sa, že Moskva pred ich konaním výrazne zvýši výdavky na obranu a v sociálnej oblasti.

Čítajte viac Predvlani necelé tri percentá, budúci rok už 6 % HDP. Putin tlačí do obrany bilióny

15:06 Nórska polícia zatkla niekdajšieho vysoko postaveného člena žoldnierskej Wagnerovej skupiny Andreja Medvedeva z pokusu o nelegálne prekročenie hraníc späť do Ruska po tom, čo začiatkom tohto roka požiadal o azyl v Nórsku. Ako referuje web Sky News, v sobotu to potvrdil Medvedevov právnik.

Medvedev, ktorému sa v januári podarilo ujsť z Ruska cez arktickú hranicu s Nórskom, porozprával o svojom úteku pod paľbou ruských stráží. Podelil sa taktiež o svoje skúsenosti zo služby vo Wagnerovej skupine počas bojov na Ukrajine.

Čítajte viac Zajatcovi odrezali hlavu ruskí žoldnieri, tvrdí prebehlík

Nórska polícia v piatok neskoro večer vydala vyhlásenie, v ktorom naznačuje zatknutie muža vo veku približne 20 rokov za pokus o nezákonné prekročenie ruských hraníc, pričom nezverejnila jeho totožnosť. Miestny policajt vo Finnmarku odmietol poskytnúť podrobnosti o zatknutej osobe.

Právnik Medvedeva v Nórsku Brynjulf Risnes uviedol, že zatknutie jeho klienta vyplynulo z nedorozumenia. „Bol tam hore, aby zistil, či dokáže nájsť miesto, kadiaľ v januári prešiel do Nórska. Zastavili ho, keď sedel v taxíku. Nikdy nebol blízko hraníc… Nikdy nebolo jeho úmyslom prekročiť hranice do Ruska,“ povedal Risnes.

**14:36 Z proruských predstaviteľov alebo médií ako prvý o piatkovom ukrajinskom útoku na veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily v Sevastopole, pri ktorom zomrelo najmenej deväť ľudí, informoval Moskvou dosadený gubernátor Sevastopoľu Michail Razvožajev, následne aj ruské ministerstvo obrany. Moskva najprv uviedla, že pri raketovom údere zomrel jeden vojak, neskôr však oznámila, že tento človek je nezvestný. Následne útok potvrdila ukrajinská armáda. Ruský rezort obrany zároveň uvádzal, že protivzdušná obrana zlikvidovala päť rakiet.

Poradca šéfa ruskej správy polostrova Oleg Krjučkov medzitým podľa agentúry Reuters informoval o kybernetickom útoku na poskytovateľa internetových služieb na polostrove, ktorý viedol k narušeniam internetového spojenia.

Stanica BBC si na svojom ruskojazyčnom webe všíma to, že v ruských hlavných večerných správach nebola o útoku na veliteľstvo Čiernomorskej flotily žiadna zmienka. Vo zvyšnom čase médiá incident zmienili niekoľkokrát a krátko. V hlavnom večernom vysielacom čase troch kľúčových ruských kanálov sa pozornosť sústredila na správy z frontu na Ukrajine, západné dodávky zbraní Kyjevu, situáciu v Náhornom Karabachu, protesty v Jerevane a ďalej na výstavbu jadrovej elektrárne v Maďarsku, opisuje BBC.

13:20 Generál pripustil, že na to, aby bola protiofenzíva úspešná, musia ukrajinské sily dosiahnuť aspoň mesto Tokmak. „Tokmak je minimálny cieľ,“ povedal. „Celkovým cieľom je dostať sa k našim štátnym hraniciam,“ dodal pre CNN.

Čítajte viac Smer Tokmak, zima nás nezastaví. Šéf ukrajinskej protiofenzívy na juhu verí vo veľký prielom

13:02 Ukrajinské ozbrojené sily prelomili ruskú obrannú líniu pri obci Verbove v Záporožskej oblasti na juhovýchode krajiny, povedal stanici CNN Oleksandr Tarnavskyj, ktorý velí ukrajinskej protiofenzíve na juhu krajiny. Generál zároveň predpovedal väčší prielom v budúcnosti. CNN poznamenala, že Moskvou dosadení predstavitelia okupovanej oblasti podávajú iný obraz bojov a tvrdenia jednotlivých strán nebolo možné overiť. Analýza dostupných videozáznamov však naznačuje, že niektoré ukrajinské jednotky skutočne prekročili dôležitú vrstvu ruskej obrany pri Verbovom, podotkla stanica.

„Na ľavom krídle (pri Verbovom) sme prerazili a pokračujeme v ďalšom postupe,“ povedal Tarnavskyj americkej spravodajskej stanici v rozhovore, v ktorom zároveň pripustil, že jeho jednotky postupujú pomalšie, než sa predpokladalo. „Nie tak rýchlo, ako sa očakávalo, nie ako vo filmoch o druhej svetovej vojne. Hlavná vec je nestratiť túto iniciatívu,“ dodal Tarnavskyj.

Ukrajinská armáda pred niekoľkými týždňami uviedla, že dobyla dedinu Robotyne a postupuje na východ k obci Novoprokopivka. Verbove sa nachádza niekoľko kilometrov východne od Robotyne.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) už vo štvrtok napísal, že ukrajinské obrnené vozidlá operujú za poslednou líniou ruskej obrannej vrstvy v západnej časti Záporožskej oblasti. Ukrajinské ozbrojené sily podľa neho v súčasnej dobe prenikajú touto obrannou líniou, hoci analytici inštitútu zatiaľ nie sú schopní posúdiť, či Ukrajinci ruskú obranu už úplne prelomili.

12:00 Budapešť sa domnieva, že ďalší balík sankcií Európskej únie voči Rusku nie je potrebný. Vyhlásil to minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó v rozhovore pre ruskú štátnu agentúru TASS.

Čítajte viac Szijjártó polichotil Kremľu: Netreba ďalšie sankcie voči Rusku, viac škodia Európe

11:19 Pri piatkovom ukrajinskom raketovom útoku na veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily v Sevastopoli na okupovanom Kryme boli použité britské rakety Storm Shadow. Ako referuje web Kyiv Independent, pre Sky News to potvrdili predstavitelia ukrajinského letectva.

Útok poškodil budovu veliteľstva, pričom podľa ukrajinskej rozviedky prišlo o život najmenej deväť ľudí a ďalších 16 utrpelo zranenia. Šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov uviedol, že sú medzi nimi aj ruskí generáli.

Spojené kráľovstvo dodalo svoje rakety dlhého doletu Ukrajine v máji, čím poskytlo ukrajinským silám nástroj na zásahy hlboko v tyle Rusov. Storm Shadow je nízko pozorovateľná raketa dlhého doletu odpaľovaná zo vzduchu a jej dolet presahuje 250 kilometrov.

10:50 Ukrajinskej armáda sa veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily v Sevastopole podarilo raketou dlhého doletu Storm Shadow počas porady jej velenia. Zomrelo najmenej deväť ľudí, ďalších 16 ich bolo zranených, povedal už skôr šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov. Medzi ranenými sú podľa neho aj generáli.

Budanov zároveň nepotvrdil špekulácie o údajnom úmrtí veliteľa flotily admirála Viktora Sokolova. HUR vraj o jeho stave nemá informácie. K bilancii obetí útoku poznamenal, že v nej nie sú zahrnutí radoví vojaci, ktorí nie sú členmi velenia flotily a slúžili napríklad ako stráž. Ich počet sa zisťuje, vyhlásil Budanov.

Na otázku, akú úlohu pri plánovaní úderu hrali partizáni a miestni obyvatelia, Budanov odvetil, že rozviedka zhromažďuje údaje zo všetkých zdrojov. „Spravodajské zdroje patria k tým hlavným,“ povedal ukrajinskej službe Hlasu Ameriky. Šéf HUR zároveň nechcel odpovedať na otázku, či Ukrajinci pri útoku použili rakety západnej výroby.

Server Ukrajinska pravda medzitým upozornil na oznámenie tlačového oddelenia ukrajinských síl pre špeciálne operácie, ktoré na platforme Telegram napísalo, že ich práca umožnila zasiahnuť veliteľstvo flotily počas stretnutia jej velenia. Svoje údaje vraj odovzdali ukrajinskému letectvu, aby mohlo udrieť. „Podrobnosti operácie budú známe, keď to bude možné,“ stojí v príspevku, kde ukrajinské sily pre špeciálne operácie zároveň uvádzajú, že si útok vyžiadal desiatky mŕtvych a zranených členov okupačných síl, vrátane velenia flotily.

09:58 Po včerajšom útoku na velenie ruskej čiernomorskej flotily aj dnes dopoludnia úrady na Kryme varovali pred hrozbou vzdušného útoku na Sevastopoľ. Podľa agentúry TASS sa tak stalo hneď dvakrát. Moskvou dosadený gubernátor Sevastopoľu Michail Razvožajev medzitým s odvolaním sa na predbežné údaje na platforme Telegram informoval o dopade trosiek rakety. O škodách alebo ranených sa nezmieňuje.

Server Krym.Realii, ktorý je jedným z projektov rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL), dnes zverejnil satelitné snímky spoločnosti Planet Labs zachytávajúce následky vzdušného útoku na veliteľstvo flotily, z ktorých je zrejmé zničenie budovy jej sídla. Dym a poškodenie objektu je viditeľné aj z vesmíru, poznamenal portál.

9:04 Ukrajinský raketový útok na veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily v Sevastopole na okupovanom Kryme si vyžiadal najmenej deväť mŕtvych a 16 zranených. Ako referuje" web Ukrajinská pravda .{target:_blan­k}":[https://www.pravda.com.ua/…/23/7421065/] s odvolaním sa na šéfa ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyryla Budanova, sú medzi nimi aj ruskí generáli.

Sevastopoľ, kde sídli ruská Čiernomorská flotila, je jedným z najväčších miest na polostrove Krym, ktorý v roku 2014 ilegálne anektovali ruské sily. Po piatkovom raketovom útoku boli trosky „rozptýlené na stovky metrov“, pričom na miesto útoku smerovalo veľké množstvo sanitiek.

Podľa Budanova môže byť počet obetí vyšší. „Veliteľ skupiny, generálplukovník (Alexander) Romančuk je medzi zranenými a je vo vážnom stave. Náčelník štábu generálporučík (Oleg) Cekov je v bezvedomí. Počet zranených obyčajných vojakov, ktorí nie sú zamestnancami, sa stále zisťuje. Toto sú vojaci v službe, ochranka a tak ďalej – nie sú zahrnutí v zozname, ktorý som vám povedal,“ poznamenal Budanov.

Spomenutý Romančuk je veliteľom ruských síl na záporožskom fronte a v tomto roku ho povýšili do hodnosti generálplukovníka. Generálporučík Oleg Cekov je veliteľom 200. samostatnej gardovej motostreleckej brigády pobrežných síl Severnej flotily ruského námorníctva. Budanov zároveň nepotvrdil správy o údajnej smrti admirála Viktora Sokolova, veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily.

8:39 Ukrajinskí hackeri sa dostali do databázy ruského systému rezervovania leteniek Sirena-trevel. Získali tak prístup k údajom o 3,4 miliardy telefónnych čísel a 664 miliónoch letov aj s osobnými údajmi cestujúcich, napísal server BBC News s odvolaním sa na tvrdenia hackerského spoločenstva KibOrg na sociálnych sieťach.

„Teraz bude ľahšie vyhľadať informácie o Rusoch, vrátane tých, čo radi lietajú za rodinou (opozičného vodcu Alexeja) Navaľného,“ tvrdí KibOrg v narážke na sledovanie opozičného lídra tajnou službou v čase, keď ho na Sibíri otrávili bojovou látkou. Kritik Kremľa sa z otravy vyliečil v Nemecku, no hneď po návrate do vlasti ho zatkli a uväznili.

O získaní údajov z rokov 2007 až 2023 informoval tiež portál Važnyje jistotii, pôsobiaci z pražského exilu, ktorý zverejnil aj snímku obrazovky s údajmi z „nabúranej“ databázy. Hackeri sa podľa portálu nechystajú celú databázu sprístupniť, ale zvažujú možnosť predaja údajov, alebo ich odovzdanie ukrajinským ozbrojeným silám, prípadne možnosť podeliť sa o údaje s investigatívnymi novinármi.

Sirena-Trevel je nástupkyňou sovietskeho systému rezervácie leteniek Sirena.

6:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyzval Kanadu, aby vytrvala vo svojej podpore Kyjeva až do víťazného konca ukrajinskej obrannej vojny proti ruskej agresii. Informovala o tom agentúra AP.

Zelenskyj priletel do hlavného mesta Kanady po stretnutí s americkým prezidentom Joe Bidenom.

„Moskva musí raz a navždy prehrať. A aj prehrá,“ ukrajinský prezident vyhlásil vo svojom príhovore v kanadskom parlamente.

Dodal, že Kanada stála v predchádzajúcich vojnách na „správnej strane histórie“ a jej pomoc pomohla v tomto konflikte zachrániť tisícky životov.

Takisto poďakoval Kanaďanom za ich finančnú podporu a za to, že ukrajinským utečencom umožnili cítiť sa v ich krajine ako doma. Počas prejavu mu poslanci viackrát zatlieskali v stoji.

„Ukrajina vám ďakuje,“ Zelenskyj povedal pri návšteve úradu premiéra Justina Trudeaua, pred svojím prejavom v kanadskom parlamente. „Pomáhate nám na bojisku, finančne a humanitárne… zostaňte s nami až do nášho víťazstva.“

Trudeau prisľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému počas jeho návštevy Kanady v nasledujúcich troch rokoch pomoc pre Ukrajinu v hodnote presahujúcej 450 miliónov eur, uvádzajú denník the Guardian a agentúra AP.

Kanadský premiér prisľúbil Ukrajine dlhodobú viacročnú stabilnú podporu vrátane financií na nákup 50 obrnených vozidiel. Prisľúbil tiež vyslanie inštruktorov pre pilotov stíhačiek F-16 a servisného personálu, aby Ukrajina dokázala maximálne využiť darované stíhačky, ktoré jej v prisľúbilo dodať i Dánsko, Holandsko a Nórsko.

Prezident Zelenskyj navštívil Kanadu po stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom vo Washingtone a na pôde jej parlamentu od poslancov a zákonodarcov niekoľkokrát zožal potlesk v stoji. Ide o prvú Zelenského návštevu Kanady od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

Ukrajinské jednotky namáhavo dobýjajú späť územie, ktoré za posledný rok získala ruská armáda. Postup a územné zisky ukrajinskej armády počas nasledujúceho mesiaca, ešte predtým ako dážď premení zem na bahno, môžu zohrať kritickú úlohu pri získavaní ďalšej zahraničnej podpory. Ukrajina totiž musí čeliť vlne odporu financovania jej jednotiek zo strany amerických Republikánov vedených Donaldom Trumpom, ale aj neistote v dodávkach poľských zbraní, ktorú spôsobili vyhlásenia poľského premiéra, ktorý tak eskaloval spor okolo zákazu dovozu ukrajinského obilia do Poľska. Prísľub ďalej vojenskej a finančnej pomoci zo strany Kanady je preto pre úspech Ukrajiny veľmi dôležitý.

6:05 Ministri zahraničných vecí Spojených štátov, Južnej Kórey a Japonska plánujú podniknúť rázne opatrenia, aby zabránili možnej dohode o dodávke zbraní medzi Ruskom a Severnou Kóreou, uviedla v sobotu kórejská agentúra Jonhap.

Šéf juhokórejskej diplomacie Park Čin sa spolu s japonskou ministerkou Joko Kamikawaovou a americkým náprotivkom Antony Blinkenom stretli v piatok v New Yorku, pričom kľúčovou témou rokovaní bola pravdepodobná vojenská spolupráca medzi Ruskom a KĽDR.

Stretnutie medzi severokórejským vodcom Kim Čong-unom a ruským prezidentom Vladimírom Putinom začiatkom septembra vyvolalo obavy z možnej dohody o dodávkach zbraní medzi oboma štátmi.

Kim má totižto záujem o spoluprácu s Ruskom v oblasti vesmírnych technológií s cieľom skonštruovať špionážne satelity, zatiaľ čo Putin sa snaží získať muníciu od KDĽR.

Ministri USA, Južnej Kórey a Japonska vyjadrili hlboké znepokojenie nad situáciou a zdôraznili, že prípadná vojenská spolupráca Moskvy a Pchjongjangu by bola v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, za ktoré hlasovalo samotné Rusko.