O prielome sa začalo hovoriť koncom minulého týždňa v súvislosti so zábermi, ktoré zachytávali ukrajinskú obrnenú techniku južne od hlavnej línie ruského opevnenia pri obci Verbove. Konkrétne išlo o nemecké pásové stroje Marder a americké kolesové vozidlá Stryker. Tieto typy používa ukrajinská 82. brigáda.
Tzv. Surovikinovu líniu tvorí protitanková priekopa, betónové prekážky a, samozrejme, zákopy a mínové polia. Ide o dva podobné pásy opevnení, ktoré sa práve pri Verbovom približujú tesne k sebe. Preto je práve toto miesto ideálne na ich prekonanie. Ukrajinská obrnená technika teraz operuje za touto líniou. Na prvý pohľad ide o jasný prielom, ktorý potvrdili aj ukrajinské ozbrojené sily. Tie sú inak veľmi skúpe na slovo a striktne dodržiavajú informačné embargo.
Veliteľ skupiny vojsk Tavria generál Oleksandr Tarnavskyj, ktorý má na starosti ukrajinskú protiofenzívu na juhu, pre stanicu CNN uviedol, že ukrajinské ozbrojené sily prelomili ruskú obrannú líniu na ľavom krídle pri obci Verbove. Potvrdil tak to, čo ukazovali spomínané zábery obrnenej techniky. Problém je v tom, že tieto vozidlá sa objavili v oblasti, v ktorej ukrajinská pechota operuje už od konca augusta. Nedokazujú teda žiadny nový prielom, ale iba stupňovanie ukrajinského tlaku na tomto mieste. V podstate ide o rovnaký metodický postup, aký Ukrajinci trpezlivo vykonávajú už tri mesiace. Nekoná sa žiadny prielom v zmysle diery vo frontovej línii, cez ktorú sa valia vojská bez odporu.
Na oslobodenie Verbového a ďalší postup totiž najprv treba dobyť niekoľko nízkych kopcov severne od dediny. Tie v prevažne rovinatej oblasti poskytujú výhľad do diaľky a teda prehľad o situácii na bojisku. Kopce však stále držia Rusi a už dlho sa o ne vedú tuhé boje. Aj v nedeľu boli silno ostreľované. Bez ich obsadenia je akýkoľvek postup pri Verbovom silno limitovaný. Rusi z kopcov ho totiž hneď zbadajú a môžu naň reagovať.
Posilnenie delostrelectva
O intenzite bojov a tiež o tom, že Ukrajinci svoj postup myslia vážne, svedčí niekoľko ďalších vecí. Vo výbežku pod obcou Robotyne pôsobí päť ukrajinských brigád. Dve útočia priamo na juh, jedna im kryje krídlo smerom na východ k Verbovému a ďalšia kryje druhé krídlo smerom na západ. Piata brigáda útočí ešte viac na západ na Kopani. Týchto päť brigád donedávna podporovala jedna delostrelecká brigáda, ktorá si dokázala vybojovať prevahu nad ruskou artilériou. Teraz tam Ukrajinci presunuli aj druhú delostreleckú brigádu.
Obe pôsobia mimo dostrel ruského delostrelectva. Hrozbou pre ne tak sú len ruské drony prípadne letectvo s navádzanými kĺzavými bombami. Preto sa musia dobre maskovať a po streľbe presúvať. Tieto dve brigády však ničia nielen ruské pozície na fronte, ale aj zásobovanie v tyle vrátane nákladných vozidiel. A to je druhá vec, ktorá sa v posledných dňoch začína prejavovať. Rusi na zaplátanie kolabujúcich línií presunuli do oblasti Robotyne – Verbove elitné výsadkové jednotky. A ich príslušníci sa na sociálnych sieťach čoraz viac sťažujú na to, že ich zabíja ostreľovanie, ale aj na nedostatok základných vecí ako je munícia či pitná voda. Každé zničené vozidlo so zásobami znamená menší prídel pre vojakov na fronte.
Generál Tarnavskyj však povedal aj ďalšiu vec, ktorá je ešte nezvyčajnejšia. Predpovedal ďalší postup. „Najväčší prielom v rámci tejto protiofenzívy ešte len príde. Myslím, že sa to stane po dobytí Tokmaku,“ povedal pre CNN. Nezvyčajné je to preto, že ukrajinské ozbrojené sily nehovoria ani o tom, čo sa práve deje, nieto ešte o tom, čo plánujú. Preto sa na toto vyhlásenie treba pozerať opatrne.
Za Surovikinovou líniou sa už žiadny súvislý pás opevnení nenachádza. Rusi síce intenzívne kopú nové zákopy a kladú nové mínové polia, ale silno opevnené sú najmä jednotlivé mestá a dediny, nie línie medzi nimi. A práve Tokmak patrí k najsilnejšie opevneným bodom. Leží totiž na hlavnej ceste z obce Robotyne smerom na juhozápad do Melitopoľa. Je to logická trasa ukrajinského postupu a Tarnavskyj to možno povedal preto, aby znervóznil ruských vojakov a podkopal ich morálku.
Čítajte viac Smer Tokmak, zima nás nezastaví. Šéf ukrajinskej protiofenzívy na juhu verí vo veľký prielom
Lenže západní spojenci už od druhej svetovej vojny takéto silno opevnené miesta radšej obchádzajú vždy, keď môžu. Obrancovia sú z nich potom nútení buď ustúpiť bez boja alebo ostať v obkľúčení. Na francúzskom pobreží sa napríklad Nemci bránili v niekoľkých opevnených prístavoch od vylodenia v Normandii až do kapitulácie v máji 1945. Československí vojaci na západnom fronte takto obliehali prístav Dunkerque.
Ale späť do súčasnosti na Ukrajinu. Jej velitelia absolvovali západné vojenské školy a nepochybne sú si vedomí, že je lepšie neplytvať životmi vojakov na dobýjanie miest, ktoré sa dajú obísť. Južne od obce Robotyne leží ďalšia silno opevnená dedina Očeretuvate. Smerom na juhovýchod však takéto silno opevnené miesta nie sú a mohla by sa tam otvoriť cesta na prístav Berďansk. Dosiahnutie pobrežia a rozdelenie ruských vojsk na dve časti je pritom hlavným cieľom ukrajinskej protiofenzívy.
Tarnavskyj sa tak môže úmyselne snažiť zmiasť ruské velenie, aby presunulo posledné sily k Tokmaku a on udrie úplne niekde inde. Vlani to vyšlo pri Chersone, kde Ukrajinci tiež dlho ohlasovali protiofenzívu a napokon ju tam aj začali. Rusi tam podľa očakávania presunuli najsilnejšie jednotky a opevnili sa. Vzápätí však Ukrajinci prekvapujúco udreli v Charkovskej oblasti, kde Rusi ponechali len slabú obranu. Mesto Cherson napokon Ukrajinci oslobodili tiež, ale až ako posledné. Mimochodom, tejto operácii v Chersonskej oblasti vlani tiež velil Tarnavskyj.
Dve možnosti
Obe možnosti sú rovnako pravdepodobné. V prospech tej prvej, teda brnkania na nervy vojakov v Tokmaku, hovorí to, že Rusku po nasadení výsadkových jednotiek pri obci Robotyne nezostali žiadne významné zálohy a Tarnavskyj to musí vedieť. Sebelepšie opevnenia sú nanič, ak ich nemá kto brániť.
Zároveň si však Tarnavskyj uvedomuje aj náročnosť útoku proti silnému opevneniu. Vyplýva to tiež z jeho rozhovoru pre CNN. Hoci v ňom hovorí o prielome, jedným dychom priznáva, že postup je pomalý, pretože Rusi vytvorili prekážky prakticky všade. Križovatky ciest sú smrtiacimi pascami, pretože sa dajú ostreľovať z viacerých strán. V každom lesnom páse medzi poliami sú zakopaní ruskí vojaci a medzi týmito pásmi sú mínové polia. Týmto všetkým sa na ceste do Tokmaku treba prehrýzť.
Tým sa dostávame naspäť k nasadeniu ďalšej ukrajinskej delostreleckej brigády na úseku Robotyne – Verbove. Pretože práve delostrelectvo je tou zbraňou, ktorá dokáže najúčinnejšie eliminovať takéto obranné postavenia. A na hlavnom smere postupu sa teraz počet ukrajinských húfnic zdvojnásobil.
Účinky artilérie boli zaznamenané na videu presne pred týždňom v okolí Andrijivky južne od Bachmutu. Ukrajinskí vojaci na drastických záberoch postupujú miestom, ktoré bolo kedysi tiež úzkym pásom lesa. Vľavo i vpravo je vidno polia. Tam, kde boli stromy, sú však už len pahýle roztrhané na franforce. Zem a vegetácia na nej sú čierne a spálené. Všade naokolo ležia už len mŕtvoly ruských vojakov. Toto je cena, ktorú platia za spomaľovanie ukrajinského postupu.