Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 581 dní
- Zelenskyj avizoval ďalšie akcie proti Rusku
- Nemecká prokuratúra začala vyšetrovať možný vojnový zločin ruských jednotiek v Hostomeli
- USA a Británia pomáhali Ukrajine pri útoku na Sevastopol, tvrdí Moskva
- Ukrajinská armáda napreduje v smeroch na Bachmut a Melitopoľ
- V ruských jednotkách narastajú etnické konflikty. Klesá ich súdržnosť
- Clintonová: Vladimir, sám si za to môžeš. Len vďaka nemu, je NATO silnejšie
- Prvé stíhačky F-16 Ukrajine dodá Holandsko v roku 2024. Amsterdam vysiela Kyjevu aj Moskve signál
- Litva darovala Kyjevu vybavenie pre elektronický boj pre potreby námorníctva
Ukrajinská armáda obce Kliščijivka a Andrijivka ležiacich južne od Bachmutu oslobodila len začiatkom septembra.
Čítajte viac 580. deň: Ruská flotila slabne. Ukrajinské útoky sú stále viac ničivejšie a koordinovanejšie
22:35 Ukrajina vyzvala sudcov Medzinárodného súdneho dvora (ICJ), aby zamietli námietky Ruska a začali prejednávať jadro sporu, ktorý sa týka ruského zdôvodňovania invázie na Ukrajinu údajnou genocídou. Právny zástupca Ukrajiny Harold Koh uviedol, že by súd mal stanoviť termíny vypočúvania o merite veci. Informovala o tom agentúra Reuters. Podľa Moskvy by sa kauzou súdny dvor nemal vôbec zaoberať a minulý týždeň vyzvala na zamietnutie ukrajinskej žaloby.
Rusko uviedlo údajnú genocídu proti ruskojazyčnému obyvateľstvu na východe Ukrajiny ako jeden z dôvodov pre svoj vlaňajší vpád na Ukrajinu. Kyjev to odmieta a Rusko viní, že sa snaží ospravedlniť svoju vojenskú agresiu v rozpore s Dohovorom OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948, ktorú obe strany podpísali.
„Súd by mal bezodkladne zamietnuť predbežné námietky Ruska a naplánovať vypočutie vo veci samotnej,“ uviedol Koh. Dodal tiež, že ICJ by mal odmietnuť tvrdenie Ruska, že súd nemá jurisdikciu, pretože ústrednou otázkou sporu nie je údajná genocída, ale použitie sily, píše Reuters. „Môže mocný štát neprávom obviniť svojho suseda z genocídy (a) potom použiť protiprávnu silu na zabitie jeho občanov, devastáciu ich vlasti a destabilizáciu svetového právneho poriadku, a to všetko pod zámienkou prevencie a potrestania genocídy?“ pýtal sa v Haagu Koh.
22:30 Veľvyslanec Ruska na Kube Viktor Koronelli sa ako prvý ruský predstaviteľ vyjadril k obvineniam, že skupina z jeho krajiny láka kubánskych mužov na službu v ruskej armáde. Moskva a Havana podľa neho o týchto obvineniach komunikujú.
Na opakovanú otázku CNN, ako je možné, že stovky Kubáncov bojujú za Rusko na Ukrajine, ruský veľvyslanec odpovedal, že obe krajiny o tejto téme komunikujú. „Príslušné orgány Ruska aj Kuby pracujú a sú v kontakte,“ povedal veľvyslanec a dodal, že „nevie, koľko Kubáncov je v Rusku“.
Čítajte viac Odišli do Ruska ako robotníci, skončili na ukrajinskom fronte. Kubánski pašeráci verbujú do ruskej armády
Kuba začiatkom septembra informovala, že zadržala 17 ľudí spojených so zločineckou sieťou obchodníkov s ľuďmi, ktorá láka kubánskych mužov na službu v ruskej armáde. Medzi zatknutými sú traja ľudia, ktorí mali mužov verbovať, a 14 Kubánci, ktorí plánovali bojovať za Rusko na Ukrajine.
Nie je jasné, ako verbovanie prebiehalo. Dvaja Kubánci však pre AFP povedali, že im ponúkli prácu na stavbe pre ruskú armádu, za ktorú im prisľúbili tamojšie občianstvo a plat 2000 dolárov.
Kuba čelí najhoršej hospodárskej kríze za posledné desaťročia. Rusko má silné politické väzby s týmto komunistickým štátom a je jednou z hlavných destinácii kubánskych migrantov utekajúcich pred ekonomickou stagnáciou.
21:35 Berlín privítal rozhodnutie neutrálneho Švajčiarska otvoriť cestu k spätnému predaju niektorých tankov Leopard II nemeckej výroby. Bern tak pomôže obnoviť zásoby vyčerpané v dôsledku pomoci Ukrajine.
Nemecko vo februári požiadalo Švajčiarsko, aby zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall predalo späť časť z 96 tankov Leopard II. V súlade so švajčiarskymi zákonmi o neutralite Berlín ubezpečil Bern, že zbrane zostanú v Nemecku alebo u jeho spojencov v NATO či v EÚ a nepôjdu do Kyjeva.
„Sme veľmi šťastní a vďační za toto rozhodnutie,“ povedal pre švajčiarske médiá nemecký veľvyslanec Michael Flügger. „Potrebujeme tieto tanky; vyplnia medzery u nás a našich európskych partnerov,“ dodal diplomat.
Švajčiarsky parlament v utorok schválil vyradenie 25 tankov Leopard II, čím sa otvorila cesta k ich predaju do Nemecka. Verejná mienka vo Švajčiarsku je v otázke dodávok zbraní na Ukrajinu hlboko rozdelená. Blokovanie reexportu Bernom niektoré krajiny pobúrilo.
Žiadosti Nemecka, Dánska a Španielska, aby mohli na Ukrajinu poslať zbrane švajčiarskej výroby, Bern nepovolil. Odvolal sa na neutralitu, ktorá bráni priamym alebo nepriamym zásielkam zbraní pre bojujúce strany vo vojnových konfliktoch.
Ak Bern neupraví svoj zákon o vojenskom materiáli, nákup švajčiarskych zbraní by sa mohol skomplikovať, tvrdí Flügger.
21:00 Väznený ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj bude premiestnený na samotku pre údajnú „nenapraviteľnosť“. „Najprísnejší možný trest“ v samotke bude trvať 12 mesiacov, uviedol v stredu Navaľného účet na platforme Telegram.
Navaľnému súd v Moskve v utorok zamietol odvolanie proti 19 rokom väzenia za extrémizmus. Zároveň sa od sudcu dozvedel, že ho premiestnia na samotku (ruská skratka EPKT) ako najprísnejšiu formu izolácie pre jeho „nenapraviteľnosť“.
„Cítim sa ako vyčerpaná rocková hviezda na pokraji depresie. Keď už dosiahla na vrchol hitparád a nemá sa o čo ďalej snažiť,“ uviedol Navaľnyj v príspevku na Telegrame prostredníctvom svojich právnikov. „Na druhej strane som nedoletel na vrchol, ale spadol som na dno. A tam, ako viete, vám vždy môžu odspodu zaklopať,“ dodal.
20:50 Iránske samovražedné drony použité pri viac ako 600 útokoch Ruska proti Ukrajine obsahujú súčiastky vyrobené v Európe. Vyplýva to z tajného dokumentu, ktorý Kyjev poslal svojim spojencom so žiadosťou o útok ďalekonosnými raketami, ktoré by zničili zariadenia na ich výrobu v Rusku, Iráne a Sýrii.
Správa adresovaná vládam krajín skupiny G7 z augusta obsahuje zoznam 52 súčiastok vyrábaných západnými spoločnosťami v dronoch Šáhid-131 a 57 v dronoch Šáhid-136. Oba typy majú dolet 2000 kilometrov s rýchlosťou 180 kilometrov za hodinu.
„Výrobcami súčiastok sú spoločnosti s hlavnými sídlami v USA, Švajčiarsku, Holandsku, Nemecku, Kanade, Japonsku a Poľsku,“ uvádza správa, ktorý získal denník The Guardian. Dodáva, že Irán výrobu rozšíril do prevádzky v Sýrii zásobujúcej ruský prístav Novorossijsk. Vyrábajú sa aj v meste Jelabuga pri rieke Kama v Tatársku. Presunom výroby sa Irán snaží dištancovať od dodávania zbraní Rusku. Stále mu však dodáva súčiastky.
Jedno z riešení navrhované Kyjevom je zničenie potvrdených i potenciálnych výrobných tovární. Útoky „môžu vykonať ozbrojené sily Ukrajiny v prípade, že im partneri dodajú potrebné prostriedky“, uvádza správa.
Spoločnosti uvedené v správe sa od dodávok súčiastok dištancovali a ich použitie v dronoch Šáhid odsúdili. Priznali, že je prakticky nemožné sledovať ich použitie počas celého životného cyklu. Správa z dodávok neobviňuje žiadnu zo spoločností. Uvádza, že „výrobcovia iránskych dronov sa prispôsobili (sankciám) a používajú najdostupnejšie súčiastky, ktorých dodávky sú prakticky nekontrolované“.
„Takmer všetok import (súčiastok) do Iránu smeroval z Turecka, Indie, Kazachstanu, Uzbekistanu, Vietnamu alebo Kostariky,“ uvádza správa s odvolaním na informácie v colných vyhláseniach.
18:20 Rusko buduje novú železnicu, ktorá má spojiť okupované ukrajinské mestá Mariupoľ, Volnovacha a Doneck s ruským územím. Poradca legitímneho starostu Mariupoľa Petro Andriuščenko uviedol, že Rusi „začali s výstavbou železničného mosta pri obci Hranitne cez rieku Kalmius. Ak bude úspešná, umožní to napojenie existujúcej linky Mariupoľ-Volnovacha priamo na ruské mestá Taganrog a Rostov nad Donom." Informuje o tom web CNN.
Andriuščenko dodal, že ak túto železnicu dokončia, umožní to prepravu vojenských a civilných zásob na okupované územia na juhu Ukrajiny bez spoliehania sa na Krymský most. Tento most spájajúci polostrov Krym z ruskou pevninou bol v uplynulých mesiacoch čoraz viac terčom útokov ukrajinských síl, ktoré sa snažia odrezať zásobovacie trasy na polostrov.
17:45 Americké ministerstvo spravodlivosti zintenzívnilo vyšetrovanie dvoch veľkých švajčiarskych bánk, Credit Suisse Group a UBS Group AG, pre podozrenia z porušenia legislatívy, ktoré umožnilo ruským klientom vyhnúť sa sankciám. Referuje o tom web epravda.com.ua.
„To, čo sa začalo ako séria predvolaní zaslaných niekoľkým bankám začiatkom tohto roka, sa zmenilo na rozsiahle vyšetrovanie,“ uviedli nemenované zdroje. Vyšetrovanie je však stále v počiatočnom štádiu a môže, ale nemusí dospieť k obvineniu.
Americké ministerstvo spravodlivosti požiadalo o informácie o tom, ako banky za ostatných niekoľko rokov nakladali s účtami sankcionovaných zákazníkov, ale zatiaľ nepožiadalo o rozhovory s vedúcimi pracovníkmi alebo zamestnancami, uviedol jeden zo zdrojov.
16:48 Bulharsko poskytne Ukrajine defektné strely do systémov protivzdušnej obrany S-300, odhlasoval dnes podľa serveru BNR bulharský parlament. Samotné systémy S-300 ale Bulharsko Kyjevu nepošle. Ukrajina si bude musieť chybnú muníciu opraviť, napísala ruská agentúra TASS s odvolaním sa na vyjadrenie lídra bulharskej proruskej strany Obroda Kostadina Kostadinova. Poslanci jeho strany dnes hlasovali proti poskytnutiu vojenskej pomoci Ukrajine.
Pôjde o muníciu, ktorú bulharské sily nepoužívajú a ktorú sa Bulharsku nepodarilo opraviť. „Táto malá vojenská pomoc žiadnym spôsobom neohrozí pripravenosť bulharskej armády,“ poznamenal podľa serveru BNR poslanec za stranu Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) Christo Gadžev.
Čítajte aj "Toto nie je konflikt, ale vojna." Zelenskyj sa počas návštevy Sofie pochytil s prezidentom Radevom
Bulharsko, ktoré je členom Európskej únie a tiež Severoatlantickej aliancie, posiela na Ukrajinu množstvo munície od začiatku ruskej invázie vlani vo februári, robilo tak ale hlavne cez sprostredkovateľov. Server Euractiv predtým napísal, že Bulharsko poskytuje Kyjevu najmä starú muníciu, ktorá je však stále použiteľná. Bulharská armáda je jednou z mála v rámci NATO, ktorá má stále veľké zásoby munície do starých sovietskych zbraní, ktoré Ukrajina vo veľkom používa.
16:25 Česká vláda v stredu schválila nákup 24 amerických nadzvukových lietadiel F-35. Prvé stroje pre Česko budú hotové v roku 2029.
Čítajte viac Generačná investícia. Česi za 150 miliárd kúpia americké stíhačky F-35. Fiala: V NATO štandard
16:05 Poľsko zostáva otvorené ukrajinskému návrhu, podľa ktorého by vznikol systém udeľovania licencií na dovoz obilnín. V stredu to vyhlásil poľský minister poľnohospodárstva Robert Telus, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Kyjev navrhol vydávanie licencií vývozcom obilia, kukurice, repky a slnečnice podľa potrieb poľskej strany, uviedol minister Telus po videokonferencii so svojím ukrajinským náprotivkom. „Návrh budeme musieť ešte preskúmať, ale na prvý pohľad vyzerá dobre,“ dodal.
Vývoz ukrajinských obilnín má cez EÚ smerovať najmä do Afriky a na Stredný východ, pretože tradičnú čiernomorskú cestu blokujú ruské útoky.
Čítajte aj Generál Macko: Spor o obilie ukazuje, že integrácia Ukrajiny do EÚ nebude ľahká
16:00 Kremeľ v stredu uviedol, že ukrajinský veterán ocenený v kanadskom parlamente minulý týždeň by mal byť postavený pred súd. Počas druhej svetovej vojny totiž bojoval na strane nemeckých nacistov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Škandál s 98-ročným prisťahovalcom z Ukrajiny Jaroslavom Hunkom sa odohral počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v kanadskom parlamente.
Hunku pozval predseda Dolnej snemovne Anthony Rota a v príhovore ho označil za hrdinu. Vyzdvihol ho ako veterána druhej svetovej vojny, ktorý bojoval „za ukrajinskú nezávislosť proti Rusom“. Prítomní poslanci a hostia v parlamente na Rotove slová reagovali búrlivým potleskom.
Rota sa v pondelok za svoje konanie a slová ospravedlnil a v utorok odstúpil z funkcie.
Čítajte aj Zelenskyj aj Trudeau tlieskali veteránovi, ktorý bojoval na strane nacistov. Židovská komunita bola šokovaná
15:50 Bývalí bojovníci ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny už sú zase na fronte na východe Ukrajiny, uviedol dnes server Ukrajinska pravda. Odvolal sa pritom na vyjadrenia predstaviteľa východného zoskupenia ukrajinských síl Ilju Jevlaša. S odvolaním sa na nemenovaného ukrajinského operátora dronov o tom napísala tiež americká CNN.
Podľa Jevlaša ide o vagnerovcov, ktorí predtým pobývali na území Bieloruska, kam sa presunuli po nevydarenom júnovom puči svojho šéfa Jevgenija Prigožina. Časť z nich podpísala kontrakt s ruským ministerstvom obrany a presunula sa na Ukrajinu, kde Rusko vedie už 19 mesiacov inváziu, zatiaľ čo ďalší sa vydali do Afriky.
„Kvôli strate svojho šéfa Jevgenija Prigožina už nie sú takou hrozbou ako predtým, napríklad pred rokom,“ uviedol Jevlaš. Prigožin zomrel v auguste pri páde svojho súkromného lietadla. Niektorí vagnerovci podľa Jevlaša pôsobia ako inštruktori, ďalší vstúpili do obvyklých bojových jednotiek.
Čítajte aj Odhalili pomník vagnerovcom. Ten ukázal, že pri Bachmute ich zomrelo 25-tisíc
Návrat vagnerovcov do Bachmutu na východnej Ukrajine spomenul vo svojom článku o ukrajinskej ofenzíve na východe tiež web stanice CNN. „Áno, vagnerovci sú tu tiež. Vrátili sa, rýchlo zmenili veliteľa a sú späť,“ citoval vyjadrenie ukrajinského operátora, ktorého vymenoval len pomocou jeho prezývky.
15:35 Ukrajinské úrady v stredu oznámili, že evakuovali všetky deti z niekoľkých miest a obcí v blízkosti frontovej línie v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
„Splnili sme úlohu stanovenú ukrajinskou vládou… a evakuovali sme všetky deti a ich rodiny“ z piatich obcí v Záporoží, uviedol zástupca vedúceho oblasti Jevhen Myronenko.
Miestne médiá s odvolaním sa na regionálnych predstaviteľov informovali, že z miest presunuli celkovo 59 detí.
Evakuácia sa týkala piatich lokalít – Huľajpole, Stepnohirsk, Preobraženka, Jehorivka a Novopavlivka – a úrady ich ohlásili už v auguste z dôvodu „zložitej“ bezpečnostnej situácie.
15:05 Litva darovala Kyjevu vybavenie pre elektronický boj pre potreby ukrajinského námorníctva. Litovské námorníctvo v utorok ukrajinským kolegom odovzdalo radarové zariadenia, aby im pomohlo monitorovať námorné oblasti. Pomoc Litva poskytla na žiadosť Ukrajiny. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
„Táto podpora zvýši schopnosť Ukrajiny monitorovať more a lepšie chápať situáciu… Je to dôležité pre ochranu jej výsostných vôd a bezpečnosť jej občanov," konštatoval litovský minister obrany Arvydas Anušauskas.
Litva plánuje poskytnúť Ukrajine v rokoch 2024 až 2026 pomoc v hodnote 200 miliónov eur.
Čítajte aj Litva: Západ by mal pri dodávke zbraní na Ukrajinu prekročiť "červené čiary"
13:45 Veliteľ tavrijskej operatívno-strategickej skupiny síl Oleksandr Tarnavskyj naznačil, že z frontu čoskoro prídu dobré správy. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.
„Tavrijský smer. Budú dobré správy. Naši vojaci neustále postupujú a ničia Rusov,“ uviedol Tarnavskyj na Telegrame a pridal aj video z útoku dronu na ruskú techniku.
Tarnavskyj pred niekoľkými dňami v rozhovore pre CNN vyjadril očakávanie, že v Záporožskej oblasti čoskoro nastane výraznejší postup ukrajinských vojakov.
„Verím, že áno (nastane veľký prielom),“ povedal Tarnavskyj pre CNN, hoci vraví, že jeho jednotky postupovali pomalšie, než sa očakávalo. „Myslím si, že sa to stane po Tokmaku. Momentálne sa (Rusi) spoliehajú na hĺbku svojej tamojšej obrannej línie,“ dodal Tarnavskyj.
13:25 Nemecká Spolková generálna prokuratúra vyšetruje možný vojnový zločin, ktorého sa ruské jednotky mali dopustiť na kyjevskom predmestí Hostomeľ. Prvé vyšetrovanie týkajúce sa konkrétnej osoby sa podľa hovorkyne prokuratúry so sídlom v meste Karlsruhe začalo v polovici júla, informovala v stredu agentúra DPA.
Vyšetrovanie prebieha v súvislosti s obvineniami, že v Hostomeli strieľali ruské jednotky na civilistov a spôsobili im zranenia. Medzi zranenými je aj jedna osoba s nemeckým občianstvom.
„Zatiaľ máme prvotné podozrenie zo spáchania vojnového zločinu,“ spresnila prokuratúra, ktorá je v kontakte s ukrajinskými orgánmi činnými v trestnom konaní.
Čítajte aj Zelenskyj: V Haagu má byť iný Vladimir. Trváme na zriadení tribunálu za ruskú agresiu
13:05 Ukrajina si v nedeľu v Deň obrancov Ukrajiny uctí chvíľou ticha svojich padlých vojakov. Ako informuje web news.sky.com, bude to prvá oslava štátneho sviatku v jeho novom termíne, a to 1. októbra.
„Stáva sa, že ticho dokáže povedať viac ako akékoľvek slová. Všetci, ktorí bojujú za krajinu. Všetci, ktorí dodávajú Ukrajine silu. Všetci, ktorí položili život pre Ukrajinu. A túto nedeľu sa po prvý raz celá Ukrajina na minútu zastaví, aby si v tichosti uctila činy našich ľudí, ktorí zomreli pri obrane nášho štátu a Ukrajincov,“ napísal na Facebooku ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Deň obrancov Ukrajiny sa predtým konal 14. októbra, no nedávno ho posunuli na o dva týždne skorší termín tak, ako to spravili taktiež v prípade Vianoc. Ukrajinci dosiaľ oslavovali Vianoce 7. januára, no v snahe o odklonenie sa od ruskej pravoslávnej cirkvi naklonenej Putinovi ich presunuli na 25. decembra.
12:20 Ukrajina vykonala minulotýždňový útok na veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily v Sevastopole na anektovanom ukrajinskom polostrove Krym v úzkej koordinácii s tajnými službami Spojených štátov a Veľkej Británie. Na stredajšom brífingu to podľa agentúry AFP uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
„Niet najmenších pochýb o tom, že útok bol vopred naplánovaný s využitím prostriedkov západných spravodajských služieb, satelitného vybavenia NATO a prieskumných lietadiel,“ povedala Zacharovová.
Krymský polostrov, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu častým cieľom ukrajinských útokov. Tieto útoky v poslednom čase zosilneli vzhľadom na prísľub Ukrajiny, že Krym získa späť.
11:55 Ukrajinská armáda pokračuje v ofenzíve v smere na Bachmut na východe krajiny a v smere na Melitopoľ na juhu. Uviedol to v stredu ukrajinský generálny štáb. „Ukrajinské sily naďalej podnikajú ofenzívne operácie v melitopoľskom smere a … v bachmutskom smere a spôsobujú okupačnej armáde straty na ľuďoch a technike a vyčerpávajú nepriateľa pozdĺž celej frontovej línie," konštatoval generálny štáb. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Ukrajinský generál Oleksandr Tarnavskyj, ktorý je veliteľom síl v Doneckej a Zaporižžskej oblasti, minulý týždeň povedal, že ukrajinskí vojaci prelomili ruské línie pri dedine Verbove v Záporožskej oblasti. Generál ocenil úspech pri obci Verbove, ale zároveň poznamenal, že skutočným prielomom na južnom fronte bude oslobodenie mesta Tokmak, čo je podľa neho „minimálnym cieľom" terajšej protiofenzívy.
10:30 Etnické napätie medzi Osetmi a ruskou armádou spôsobuje roztržky v ruskom 42. gardovom motostreleckom pluku, ktorý sa bráni proti ukrajinskej protiofenzíve v Záporožskej oblasti. Uvádza to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), na ktorý sa odvoláva spravodajský portál Ukrajinská pravda.
Čítajte viac 'Myslel som, že proti nacistom bojujeme, sú však medzi nami'. V ruských jednotkách narastajú etnické konflikty
Vojenskí analytici predpokladajú, že etnické napätie v ruských jednotkách na frontovej línii a v ich zázemí v okupovanej časti Zaporižžskej oblasti môže ohroziť integritu ruskej obrany a súdržnosť jednotiek v dôsledku nedávnych ukrajinských ziskov v tejto oblasti.
10:05 Holandsko plánuje dodať Ukrajine prvé stíhačky F-16 v roku 2024. Ako informuje spravodajský portál Ukrajinská pravda, holandská ministerka obrany Kajsa Ollongren v rozhovore pre televíziu MSNBC povedala, že načasovanie dodávky závisí od toho, ako dlho bude trvať výcvik pilotov a ďalších pracovníkov. To bude podľa nej od šesť do osem mesiacov, čo je, ako poznamenala, oveľa menej času, ako Holandsko trávi výcvikom svojich pilotov.
Dodávky stíhačiek F-16 podľa Ollongren umožňuje to, že Holandsko prechádza na stroje F-35. To isté podľa jej slov platí pre Dánsko a Nórsko. Ministerka tiež povedala, že sa snažia čo najrýchlejšie vybudovať výcvikové centrum v Rumunsku.
Hlavnou vecou podľa Ollongren je, že Holandsko svojimi krokmi vysiela signál nielen Kyjevu, ale aj Moskve a Kremľu.
9:45 Nová sústredená ruská ofenzíva na Ukrajine je v súčasnosti podľa odhadov britských vojenských expertov menej pravdepodobná, uviedlo v stredu britské ministerstvo obrany. Podľa neho to vyplýva zo skutočnosti, že Rusko už teraz nasadzuje na frontovú líniu časti jednotiek, ktoré doposiaľ neboli nasadené do bojov.
Čítajte viac Rusi aktuálne nemajú prostriedky na veľký útok. Do problematických úsekov posielajú neskúsených
9:27 Slovenský minister školstva Daniel Bútora navštívil pred pár dňami Kyjev, kde s ukrajinským rezortným partnerom Oxenom Lysovým podpísal dodatok k dohode o spolupráci medzi oboma ministerstvami. TASR o tom v stredu informoval odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Cieľom cesty bol rozvoj a podpora slovensko-ukrajinskej spolupráce v oblasti vzdelávania a rozvoj kontaktov pre dlhodobejšiu spoluprácu medzi Slovenskom a Ukrajinou.
V Hostomeli pri Kyjeve si Bútora spolu so štátnym tajomníkom Slavomírom Partilom prezreli školu, zničenú ruskými vojskami v prvých dňoch ruskej invázie. V neďalekej Irpini zase hostitelia ukázali slovenskej delegácii škôlku, ktorú sa po ruskom bombardovaní podarilo aj s pomocou medzinárodnej pomoci obnoviť.
8:37 Ukrajina podľa jej prezidenta podnikne ďalšie „akcie“ proti ruskému „teroristickému štátu“. Informuje o tom spravodajský portál Sky News. Vo svojom večernom prejave Volodymyr Zelenskyj poznamenal, že Kyjev jasne vidí, „ktoré smery tlaku na Rusko treba posilniť, aby sa zabránilo rastu jeho teroristických schopností“.
Sankcie voči Rusku nie sú podľa Zelenského dostatočné pre zastavenie jeho agresie proti Ukrajine. „Sankcie nestačia. Pribudnú aj naše vlastné ukrajinské akcie proti teroristickému štátu. Kým bude pokračovať ruská agresia, Rusko musí cítiť svoje straty,“ vyhlásil prezident.
6:42 Bývalá ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová v utorok vo Washingtone vyhlásila, že rozširovanie aliancie NATO, ku ktorému došlo po vpáde ruskej armády na Ukrajinu, je dôsledkom rozhodnutí ruského prezidenta Vladimira Putina.
Čítajte viac Ľutujem, Vladimir, ale sám si si na vine. Putin si za rozšírenie NATO môže sám, odkázala Clintonová
5:55 Bieloruský minister zahraničných vecí Siarhej Alejnik si nevie predstaviť alternatívu k politickému a diplomatickému riešeniu konfliktu na Ukrajine, ale ani zapojenie Bieloruska do vojny proti Ukrajine po boku ruských ozbrojených síl. Vyplýva to z rozhovoru, ktorý Alejnik poskytol agentúre AP.
Uviedol v ňom tiež, že za nepredstaviteľnú považuje i situáciu, že by Rusko Bielorusku nariadilo použitie taktických jadrových zbraní nedávno rozmiestnených na bieloruskom území.
„Nevidím takúto možnosť, pretože ide primárne o obranný nástroj,“ uviedol na margo rakiet Alejnik, zároveň však nevylúčil ich použitie v prípade napadnutia Bieloruska. Dôvodom ich rozmiestnenia na území Bieloruska je podľa Alejnika „veľmi veľká militarizácia“ oblastí pozdĺž bieloruských hraníc.
Bielorusko je strategickým partnerom Ruskej federácie. Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko Kremľu na začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajine umožňoval využívať na presun vojenských síl aj územie svojej krajiny. Odmietol však aktívne zapojenie bieloruských ozbrojených síl do tohto vojnového konfliktu.
Alejnik spochybnil vyhlásenia niektorých politických oponentov, že Bielorusko pre vzťahy s Ruskom mieri do medzinárodnej izolácie. Odvolal sa pritom na 40 stretnutí, ktoré absolvoval počas svojej päťdňovej návštevy Valného zhromaždenia OSN, ktorých cieľom bolo budovanie ekonomických vzťahov zamerané najmä na zaistenie dodávok potravín a strojných zariadení. Bielorusko podľa jeho slov buduje a upevňuje vzťahy nielen s africkými krajinami, ale aj s Čínou.
Alejnik sa počas rozpravy na pôde VZ OSN krátko vyjadril aj k vojne na Ukrajine. Vyhlásil síce, že vidieť utrpenie Ukrajiny je veľmi bolestivé, zároveň však Západ obvinil, že dodávkami zbraní Ukrajine toto utrpenie predlžuje.
Podľa Alejnika nikto nevie povedať, ako dlho vojna na Ukrajine potrvá. Pripomenul, že v Bielorusku sa vlani konali tri kolá rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, počas ktorých sa „začínali rodiť náznaky mierovej zmluvy“. Z neúspechu rokovaní Alejnik obvinil Ukrajinu a „možno aj ďalších“ hráčov nepriamo zapojených do konfliktu. Deklaroval však, že Bielorusko bude pokračovať v snahách o obnovenie mieru na Ukrajine.
AP pripomenula, že Lukašenkov režim je ostro kritizovaný za prenasledovanie politických oponentov a aktivistov za ľudské práva.
Alejnik na otázku k tejto téme povedal, že „(Bielorusko) nemá politických väzňov.“ Všetky zadržiavané osoby sú podľa neho vo väzbe za zločiny preukázané súdom.