Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 582 dní
- Rusko opäť ‚vzkriesilo‘ admirála, vyjadril sa k Čiernomorskej flotile. Niečo na tom nesedí
- NATO vyrobí viac zbraní pre Ukrajinu, povedala americká veľvyslankyňa
- Kanadský premiér sa verejne ospravedlnil, po vzdaní holdu veteránovi z Ukrajiny. Bola to chyba, nepoznali sme kontext
- Nie je čas na únavu v podpore Ukrajiny, povedal šéf slovenskej diplomacie
- Vagnerovci na rýchlo zmenili veliteľa a vrátili sa na front. Podľa Ukrajincov už neznamenajú veľkú hrozbu
- Ukrajina: Rusko spáchalo najmenej 534 deliktov voči ukrajinským pamiatkam
- USA uvalili sankcie na firmy, ktoré prispievajú k výrobe dronov v Iráne
- Ukrajina: Pri „masívnom“ ruskom útoku zostrelili najmenej 30 dronov
- Slovenský odmínovač Božena odchádza na Ukrajinu vďaka tisíckam darcov
- Stoltenberg je nečakane v Kyjeve, Ukrajina podľa neho v protiofenzíve postupuje a jej budúcnosť je v NATO
- Putin sa stretol s Kadyrovom
Ukrajinská armáda obce Kliščijivka a Andrijivka ležiacich južne od Bachmutu oslobodila len začiatkom septembra.
Čítajte viac 581. deň: Nastane veľký prielom, ničíme nepriateľa, tvrdí veliteľ Tarnavskyj. Rusi sa spoliehajú na jedno
23:45 Členské štáty Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) požiadali vo štvrtok Rusko o okamžité stiahnutie sa z obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na juhovýchode Ukrajiny.
Ruskí vojaci sa musia stiahnuť a zariadenie sa musí opäť dostať pod ukrajinskú kontrolu, uvádza sa v rezolúcii, ktorú vo štvrtok večer prijali vo Viedni na výročnej Generálnej konferencii MAAE.
V rezolúcii je okrem iného zakotvená aj požiadavka, aby pozorovatelia MAAE, ktorí sa trvalo nachádzajú v ZAES, mali slobodný prístup do všetkých častí tohto zariadenia. Doposiaľ týmto pozorovateľom nebol umožnený prístup na strechy viacerých reaktorov, pripomína DPA.
Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi nedávno vyjadril znepokojenie v súvislosti s obmedzenou technickou údržbou a ruskou vojenskou prítomnosťou v ZAES, ktorá je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Opakovane tiež v súvislosti s bojovými operáciami v okolí tohto zariadenia, ktoré sa nachádza neďaleko frontovej línie, varoval pred závažnou jadrovou haváriou.
Rezolúciu vo štvrtok schválilo dovedna 69 členských štátov MAAE. Šesť krajín vrátane Ruska, Číny a Iránu hlasovali proti a 32 sa hlasovania zdržalo, medzi nimi Pakistan a Juhoafrická republika (JAR).
22:35 Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev vo štvrtok na návšteve Nemecka vyhlásil, že jeho krajina nebude Rusku pomáhať obchádzať západné sankcie uvalené za vojnu proti Ukrajine. Šíria sa totiž podozrenia, že Moskva stále dostáva životne dôležitý tovar cez stredoázijské krajiny.
„Kazachstan jednoznačne vyhlásil, že bude dodržiavať sankčný režim,“ povedal Tokajev po rozhovoroch s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne.
„Máme kontakty s príslušnými organizáciami, aby sme boli v súlade so sankčným režimom, a myslím si, že nemecká strana by nemala mať obavy z prípadných krokov, ktorými by sme obchádzali tento sankčný režim,“ dodal kazašský líder.
22:00 Poľská armáda odmietla ako „falošné“ tvrdenia Bieloruska, že poľský vrtuľník vo štvrtok narušil vzdušný priestor tejto susednej krajiny. Obvinenie Minska prišlo v období, keď je medzi oboma štátmi silné napätie zapríčinené vojnou na Ukrajine.
Bielorusko predtým oznámilo, že poľský vrtuľník vo štvrtok narušil jeho vzdušný priestor.
21:30 Ruský prezident Vladimir Putin v Moskve rokoval s líbyjským poľným maršalom Chalífou Haftarom. Informoval o tom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Veliteľ Líbyjskej národnej armády (LNA), ktorá ovláda východ Líbye, sa s Putinom zišiel naposledy v roku 2019, napísala agentúra AFP. Moskva udržiava s Haftarom blízke vzťahy a v radoch LNA dlho bojovali aj žoldnieri z ruskej súkromnej Vagnerovej skupiny.
21:05 Tri ženy zomreli vo štvrtok pri ruskom delostreleckom útoku, ktorý zasiahol obytnú štvrť v meste Cherson na juhu Ukrajiny. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje ukrajinského ministra vnútra Ihora Klymenka. Podľa jeho slov o život prišli tri civilistky, ktoré boli v čase bombardovania na ulici. „Ľudia každý deň žijú pod nepriateľskou paľbou," uviedol šéf ukrajinského rezortu vnútra.
21:00 Až 98 percent mladých Ukrajincov vo veku od 16 do 35 rokov žijúcich na Ukrajine je presvedčených o tom, že ich krajina zvíťazí vo vojne, ktorú vlani vo februári rozpútalo Rusko. V rámci mladých Ukrajincov v tom istom veku žijúcich v súčasnosti v Poľsku je o víťazstve Ukrajiny presvedčených 97 percent oslovených. Vyplýva to z prieskumu, ktorý spoločne uskutočnili ukrajinské sociologické agentúry Rating a Info Sapiens. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Medzi mladými Ukrajincami žijúcimi vo svojej krajine je 89 percent respondentov optimistických v otázke budúcnosti ich štátu. Medzi ukrajinskou mládežou, ktorá teraz žije v Poľsku, je v súvislosti s budúcnosťou ich krajiny optimistických 81 percent oslovených. Na obnove Ukrajiny sa chce podieľať 79 percent mladých ľudí, ktorí zostali doma, a 83 percent tých, ktorí pre vojnu odišli do Poľska.
Sociologická agentúra Info Sapiens v prieskume v priebehu júna a júla oslovila 1 417 mladých ľudí na Ukrajine a agentúra Rating 100 mladých Ukrajincov nachádzajúcich sa v Poľsku.
20:55 Rusko vo štvrtok ohlásilo plány na zvýšenie vojenských výdavkov v budúcom roku o takmer 70 percent. Vyplýva to z dokumentu zverejneného ministerstvom financií.
Moskva vojnu na Ukrajine označuje ako „špeciálnu vojenskú operáciu“ a tvrdí, že voči Rusku je vedená hybridná vojna. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov z jej rozpútania opakovane obviňuje Západ a výrazné zvýšenie rozpočtu označil za „absolútne nevyhnutné“.
Podľa plánov ruskej vlády sa výdavky na rezort obrany medziročne zvýšia o 68 percent na takmer 10,8 bilióna rubľov (vyše 105,8 miliardy eur).
Ak bude tento rozpočet skutočne zvýšený v uvádzanej miere, podľa výpočtov agentúry AFP dosiahne trojnásobok spojených výdavkov určených na vzdelávanie, ochranu životného prostredia a zdravotníctvo.
19:55 Kyjev navštívil francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu, ktorý s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským hovoril o možnej spoločnej výrobe zbraní.
„S vašimi ministrami som preberal konkrétne to, ako vám môže pomôcť francúzsky priemysel. V tejto práci budeme samozrejme pokračovať,“ povedal Lecornu na videu, ktoré Zelenskyj zverejnil na svojom telegramovom účte. Podľa agentúry AFP ministra na Ukrajine sprevádzajú predstavitelia francúzskych zbrojárskych firiem, medzi ktorými nechýbajú napríklad zástupcovia firmy Nexter, ktorá vyrába samohybné húfnice Caesar, ktoré ukrajinská armáda od Paríža už dostala. Zastúpená je aj spoločnosť SME Delair, ktorá v lete na Ukrajinu dodala 150 prieskumných dronov.
Ukrajinský minister obrany Rustom Umerov po stretnutí s Lecornuom povedal, že krajiny plánujú spoločnú výrobu zbraní na ukrajinskom území. „Doteraz sme dovážali, teraz sa snažíme umiestniť výrobu na Ukrajine a dúfame, že po vojne budeme schopní zbrane vyvážať,“ citovala Umerova agentúra AFP.
19:45 Bielorusko oznámilo, že poľský vrtuľník vo štvrtok narušil jeho vzdušný priestor. Oznam prišiel v období, keď je medzi oboma krajinami silné napätie zapríčinené vojnou na Ukrajine.
„Približne o 15.20 h (14.20 h SELČ) stroj preletel nad hranicou Bieloruskej republiky,“ uviedlo ministerstvo obrany a dodalo, že vrtuľník letel vo vzdušnom priestore Bieloruska 1,5 kilometra.
„O 16.22 h (15.22 h SELČ) vrtuľník znova narušil štátnu hranicu,“ uvádza sa v bieloruskom oznámení.
Ministerstvo obrany napísalo, že k vrtuľníku vyslalo lietadlo, ale ďalšie podrobnosti neposkytlo.
Bielorusko opakovane obvinilo Poľsko, členský štát Európskej únie, z narušenia svojho vzdušného priestoru. Varšava tieto obvinenia odmieta.
19:25 Raketa, ktorá vlani v novembri spôsobila smrť dvoch ľudí v poľskej obci Przewodów, bola zablúdená ukrajinská protivzdušná strela, potvrdil poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro. Minister Rádiu Lublin vo štvrtok povedal, že vyšetrovanie prokuratúry „kategoricky“ určilo, že raketu, ktorá 15. novembra zasiahla poľské obilné zariadenie v pohraničí, odpálila Ukrajina. „Bola to Sovietmi vyrobená raketa, ale patrila ukrajinskej armáde,“ cituje ministra spravodajský portál Kyiv Independent.
O výsledkoch vyšetrovania už dva dni pred oficiálnym potvrdením informovali noviny Rzeczpospolita. Podľa nich vyšetrovatelia dospeli k záveru, že ukrajinská protivzdušná obrana vystrelila dve rakety S-300, ktoré majú dolet 75 – 90 kilometrov, v snahe zmariť masívny ruský raketový útok. Jedna z týchto striel zasiahla svoj cieľ, druhá však údajne preletela do Poľska. Pre neznámy dôvod sa neaktivoval jej samodeštrukčný mechanizmus, čo viedlo k smrteľnej nehode.
Ziobro sa posťažoval, že ukrajinská strana dostatočne nespolupracovala počas vyšetrovania. Zároveň pripomenul, že poľskí prokurátori pomáhajú Ukrajine pri vyšetrovaní ruských vojnových zločinov.
Kyjev poprel, že by incident spôsobila ukrajinská raketa ale potvrdil, že jeho sily sa v danom čase v blízkosti pokúsili zneškodniť ruskú raketu.
18:45 Ruské protikremeľské milície Légia sloboda Ruska vyhlásili, že realizujú bojové operácie na teritóriu ruskej Belgorodskej oblasti na západe krajiny. „Všetkým oznamujeme, že naše skupiny momentálne bojujú na území Belgorodskej oblasti," uviedli tieto milície vo štvrtok na komunikačnej platforme Telegram. Milície dodali, že medzi ich bojovníkmi nie sú nijaké obete a Légia sloboda Ruska postupuje podľa plánu. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Protikremeľské ozbrojené organizácie Ruský dobrovoľnícky zbor a Légia sloboda Ruska v máji tohto roka ohlásili „oslobodenie" niekoľkých obcí v Belgorodskej oblasti. Rovnako v máji však uviedli, že svoju bojovú a politickú misiu v Belgorodskej oblasti ukončili.
17:30 Štáty EÚ sa zhodli na predĺžení dočasnej ochrany Ukrajincov v Európskej únii. Mechanizmus by sa mal predĺžiť do 4. marca 2025. Informovala o tom vo svojom vyhlásení Rada Európskej únie. Dočasná ochrana umožňuje ľuďom, ktorí utiekli pred ruskou agresiou, prístup k verejnému zdravotnému poisteniu, vzdelaniu či na pracovný trh.
„Európska únia bude podporovať ukrajinský ľud tak dlho, ako to bude potrebné. Predĺženie dočasnej ochrany ponúka istotu pre viac ako štyri milióny utečencov, ktorí našli bezpečné útočisko v EÚ,“ uviedol španielsky minister vnútra Fernando Gómez, ktorého krajina teraz dvadsaťsedmičke predsedá.
EÚ v marci 2022, krátko po napadnutí Ukrajiny, aktivovala smernicu o prechodnej ochrane. Núdzový mechanizmus môže spustiť pri mimoriadnom nápore utečencov. Tí tak môžu dostať čo najrýchlejšie a bez byrokratických prieťahov ochranný status. Mechanizmus EÚ pôvodne platil na jeden rok, najskôr bol predĺžený do 4. marca 2024, teraz bol predĺžený o ďalší rok.
16:30 Švédi môžu byť radi, že maďarský parlament nehlasuje o ich vstupe do Severoatlantickej aliancie teraz. Vyhlásil to vo štvrtok šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás, ktorý podľa servera hang.hu dodal, že vláda nestiahla návrh ratifikácie vstupu Švédska do NATO. Ďalej poznamenal, že „dnes je vo frakcii malá ochota o tom hlasovať“, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Na novinársku otázku, či by Budapešť súhlasila s rozšírením NATO o Švédsko v prípade, ak by tak urobilo Turecko, Gulyás reagoval slovami: „Otázkou je, či to Švédi vôbec chcú.“ Podotkol, že Štokholm v poslednom čase urobil všetko pre to, aby zničili vzťah a dôveru medzi Švédskom a Maďarskom.
Čítajte aj Orbán tvrdí, že Európa sa militarizuje. Švédsko do NATO? Nič nás k tomu nenúti
16:10 Kým Ukrajina má silnú podporu od všetkých spojencov v NATO i mnohých ďalších krajinách, pozícia Ruska na svetovej scéne oslabila. Moskva je odrezaná od medzinárodných summitov a nezostalo jej nič iné, len pokiaľ ide o zbrane, hľadať podporu pri režimoch ako je Irán a Severná Kórea, povedal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.
Šéf NATO zdôraznil, že spojenci poskytujú Ukrajine aj naďalej vojenské vybavenie a systémy, ktoré im pomáhajú inváziu zastaviť. Ide okrem iného o moderné tanky, sofistikované raketové systémy, systémy protivzdušnej obrany, ale aj o výcvik pilotov lietadiel F-16.
„Čím bude Ukrajina silnejšia, tým sa priblížime k ukončeniu ruskej agresie,“ povedal Stoltenberg. „Rusko by mohlo zložiť zbrane a ukončiť túto vojnu už dnes, Ukrajina túto možnosť nemá. Ukrajinská kapitulácia by neznamenala mier, ale brutálnu ruskú okupáciu. Mier za každú cenu by nebol žiadny mier,“ dodal šéf NATO a podporil desaťbodový mierový plán prezidenta Zelenského.
Foto: SITA/AP
Generálny tajomník NATO dorazil na Ukrajinu už po piaty raz vo svojej funkcii, druhýkrát od ruskej invázie začatej vlani vo februári.
15:25 Ruský prezident Vladimir Putin sa dnes stretol s čečenským vodcom Ramzanom Kadyrovom, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na reportéra štátnej televízie. Stretnutie sa uskutočnilo tri dni po tom, ako Kadyrov vyhlásil, že je hrdý na svojho 15-ročného syna, ktorý zbil väzňa obvineného zo spálenia koránu. Putin sa dnes okrem iného vyjadril k voľbám, ktoré Moskva usporiadala v ukrajinských oblastiach, ktoré okupuje. Predstavujú podľa neho krok k „plnému vstupu“ do Ruska.
Krátky videoklip, ktorý zverejnil televízny reportér Pavel Zarubin na svojom účte na telegrame, ukázal, ako si Putin a Kadyrov vymieňajú úvodné poznámky bez toho, aby sa zmienili o incidente s bitím väzňa. Putin vyhlásil, že v Čečensku panuje „pozitívna dynamika“, a to predovšetkým vďaka Kadyrovovi a jeho ľuďom. Ukázal, ako mu Kadyrov odovzdáva nejaké papiere zo spisu.
Štyridsaťšesťročný Kadyrov vládne Čečensku tvrdou rukou od roku 2007, keď sa stal prezidentom. Putin mu poskytol štedré finančné prostriedky na obnovu prevažne moslimského regiónu, ktorý bol spustošený v dvoch vojnách po rozpade Sovietskeho zväzu, keď sa pokúsil vymaniť z kontroly Moskvy.
15:00 Pyrotechnici moldavskej polície vo štvrtok zneškodnili výbušninu pochádzajúcu zrejme zo strely, ktorej úlomky sa našli pri brehu rybníka neďaleko mesta Anenii Noi vzdialeného od hranice s Ukrajinou necelých 40 kilometrov.
Informovala o tom vo štvrtok britská stanica BBC a moldavské médiá, ktoré zverejnili aj videozáznam z likvidácie výbušniny nájdenej v jazere, odkiaľ bola odčerpaná časť vody. Typ rakety a jej pôvod je predmetom vyšetrovania.
Moldavské ministerstvo vnútra v súvislosti s nálezom ubezpečilo miestnych obyvateľov, že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Úlomky strely sa našli na odľahlom mieste — prvé domy sú vo vzdialenosti jedného kilometra od zóny, ktorú polícia uzavrela.
Ako sumarizovala BBC, od konca februára minulého roku, keď Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine, ide o najmenej šiesty prípad dopadu trosiek rakety na územie Moldavska.
14:45 Volodymyr Zelenskyj požiadal krajiny NATO o poskytnutie viacerých protilietadlových systémov, ktoré by podľa neho čelili ruským útokom na energetickú infraštruktúru krajiny.
NATO má podľa Stoltenberga teraz uzavreté rámcové zmluvy so zbrojárskymi spoločnosťami v hodnote 2,4 miliardy eur, pokiaľ ide o dodávky kľúčovej munície. Ako šéf NATO dodal, tieto zmluvy umožnia členským štátom NATO doplniť ich vyčerpané zásoby a zároveň naďalej poskytovať toľko potrebnú muníciu Ukrajine.
Pokiaľ ide o vstup Ukrajiny do NATO tak, podľa ukrajinského prezidenta je vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie len otázkou času. „Robíme všetko pre to, aby sme sa k tomuto momentu priblížili,“ povedal.
14:20 Stupňovanie sporu medzi Kyjevom a Varšavou okolo vývozu ukrajinského obilia škodí obom stranám. Povedal to ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v rámci rozhovoru, ktorý bol zverejnený vo štvrtok. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Poľsko v septembri predĺžilo platnosť embarga na dovoz obilia z Ukrajiny, čo viedlo k diplomatickému sporu s Kyjevom, pripomína AFP.
„Poľsku sme vyslali jasné signály o našom odhodlaní dosiahnuť konštruktívne riešenie tejto situácie. Túto vojnu o obilie nepotrebujeme a nepotrebuje ju ani Poľsko,“ povedal Kuleba v rozhovore pre agentúru Interfax Ukrajina.
Upozornil, že spor sa môže ešte prehĺbiť, pretože pred októbrovými parlamentnými voľbami v Poľsku silnejú emócie. Poliaci pristúpia k volebným urnám 15. októbra.
Poľská populistická pravicová vláda má silnú podporu v poľnohospodárskych oblastiach krajiny a zákaz dovozu ukrajinského obilia propaguje pred voľbami ako opatrenie na ochranu poľských farmárov.
Čítajte aj Zelenskyj sa oboril na susedov pre obilie. Poliaci mu odkázali, že môžu stratiť chuť podporovať Ukrajinu
Celá záležitosť sa podľa Kulebových slov nakoniec vyrieši. Upozornil však na možné dlhodobé následky súčasnej napätej situácie. „Skutočnosť, že tvrdenia o nevďačnosti Ukrajiny a Ukrajincov sú zasadené do hláv Poliakov, môže mať mimoriadne negatívne následky na bezpečnosť,“ povedal.
Vyjadrenia o údajnej nevďačnosti označil za absolútnu lož. „Ukrajina je veľmi úprimne a hlboko vďačná Poliakom a poľskej vláde,“ pripomenul.
14:10 Slovenský odmínovací robot Božena 5 odošlú na Ukrajinu. Vo verejnej zbierke sa vďaka vyše 7300 darcom podarilo na jeho výrobu vyzbierať cieľovú sumu 650.000 eur. Informovala o tom vo štvrtok iniciatíva Mier Ukrajine.
„Výrobca nám potvrdil, že Božena bude vyrobená v priebehu decembra. O dátume jej prevozu na Ukrajinu sa rozhodne do konca roka. Isté je, že s odmínovaním chersonských polí sa začne najneskôr na jar nasledujúceho roku,“ uviedol iniciátor zbierky Dodo Dobrík.
Čítajte aj Nahliadli sme do fabriky, kde vzniká „darček pre Putina“
Vyzbieraná suma zahŕňa výrobu samotného stroja, ako aj potrebné príslušenstvo, dopravenie do chersonskej oblasti na Ukrajine, balistické prvky ochrany a výcvik operátorov.
Za zbierkou, ktorá bola spustená v máji, stojí iniciatíva Darček pre Putina a jej partneri – iniciatíva Mier Ukrajine, Kto pomôže Ukrajine, Post Bellum i ďalší.
13:35 Rusko vo štvrtok upozornilo, že prípadné rozhodnutie Arménska podpísať Rímsky štatút zriaďujúci Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý na jar tohto roku vydal zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s nelegálnymi deportáciami ukrajinských detí, by vnímalo ako „mimoriadne nepriateľský krok“.
„Rozhodnutia takéhoto druhu sú z nášho pohľadu mimoriadne nepriateľské,“ vyhlásil podľa agentúry AFP hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Reagoval na to, že legislatívny výbor arménskeho parlamentu vo štvrtok schválil návrh zákona o ratifikácii Rímskeho štatútu ICC. Dokument bol zaradený do programu najbližšej schôdze arménskeho parlamentu, ktorá sa začne 3. októbra.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan opakovane avizoval, že Jerevan ratifikuje Rímsky štatút v plnom rozsahu. Pašinjan pritom upozorňoval, že ratifikácia tohto dokumentu nemá žiadnu súvislosť so vzťahmi medzi Arménskom a Ruskom, ale súvisí s bezpečnosťou Arménska.
Čítajte aj Arméni prišli o Karabach. Prídu Rusi o Arménsko?
Medzi Jerevanom a Moskvou stúpa napätie v súvislosti s konaním kontingentu ruských jednotiek v Arménmi obývanom odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach, ktorý minulý týždeň po krátkej tzv. protiteroristikej operácii ovládol Azerbajdžan.
13:10 Ukrajinské sily naďalej postupujú vo svojej protiofenzíve, každý meter, ktorý Ukrajinci získajú, Rusi strácajú. Na neohlásenej návšteve Kyjeva to dnes povedal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.
„Budúcnosť Ukrajiny je v NATO,“ povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Dodal, že aliancia bude stáť na strane Kyjeva tak dlho, ako to bude potrebné.
Ukrajinské sily „postupne získavajú pôdu pod nohami“, uviedol šéf NATO. Ako dodal, kým Ukrajinci bojujú za svoje rodiny a za slobodu, Rusi za „imperiálne bludy“ Moskvy.
Pokiaľ ide o členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii, Ukrajina je podľa Stoltenberga „teraz bližšie k NATO, ako kedy bola“. Už v lete vznikla okrem iného Rada NATO-Ukrajina, jej prvé zasadnutie sa uskutočnilo na summite NATO vo Vilniuse 12. júla.
12:45 Viktor Sokolov, admirál Čiernomorskej flotily, predstúpil v stredu pred novinárov, pri príležitostí odovzdania cien futbalovému tímu, ktorí vyhrali armádny šampionát. Respektíve ruské média tieto zábery zverejnili 27. septembra. Jeho vyjadrenia pred kamerou sú však časovo nesúladné a víťazný tím FK Čiernomorec sa s medailami pochválil na sociálnych sieťach 19. septembra. Ukrajinské špeciálne sily skoršie uviedli, že Sokolov prišiel o život pri útoku na veliteľstvo flotily v Sevastopole.
Čítajte viac Rusko opäť 'vzkriesilo' admirála, vyjadril sa k Čiernomorskej flotile. Niečo na tom nesedí
11:55 Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) má v úmysle zvýšiť svoju produkciu munície pre Ukrajinu a členské krajiny aliancie, ktoré dodali značnú časť svojich zásob Kyjevu. Ako referuje Hlas Ameriky, povedala to americká veľvyslankyňa pri NATO Julianne Smithová.
Počas virtuálneho fóra Winning the War, Winning the Peace organizovaného Centrom pre analýzu európskej politiky (CEPA) Smithová oznámila, že niektoré druhy zbraní a munície sú nedostatkové, keďže spojenci NATO poskytli Ukrajine všetko, čo mohli.
Aliancia preto podľa jej slov pristúpila k akčnému plánu obrannej výroby, ktorého cieľom bude zvýšiť výrobu a zamerať sa na nedostatok munície, a to nielen pre Ukrajincov, ale aj pre niektorých spojencov NATO.
Americká veľvyslankyňa zdôraznila, že NATO pracuje na posilnení väzieb so súkromným sektorom, aby sa pokúsila urýchliť výrobné linky obranných produktov.
Smithová zároveň podotkla, že žiadny zo spojencov nenavrhol, aby bola pomoc Ukrajine znížená, a že podpora Ukrajiny zo strany všetkých 31 členov NATO je „pevná a neutíchajúca“.
10:45 Kanadský premiér Justin Trudeau sa v stredu verejne ospravedlnil po tom, čo boli poslanci kanadského parlamentu nedopatrením vyzvaní, aby vzdali hold vojnovému veteránovi, ktorý bol členom obávanej nacistickej divízie Waffen SS. Informovala o tom agentúra DPA.
Škandál s 98-ročným prisťahovalcom z Ukrajiny Jaroslavom Hunkom sa odohral počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v kanadskom parlamente. Trudeau vo svojom ospravedlnení zdôraznil skutočnosť, že poslanci nemali o uvedenom veteránovi dostatok informácií.
„Bola to chyba, ktorá hlboko zahanbila parlament i Kanadu. Všetci, ktorí sme v tejto komore v piatok boli, ľutujeme, že sme stáli a tlieskali napriek tomu, že sme nepoznali kontext,“ povedal kanadský premiér.
„Týmto spôsobom sme sa veľmi dotkli pamiatky miliónov ľudí, ktorí zomreli pri holokauste,“ dodal s tým, že to bolo tiež „nesmierne, nesmierne bolestivé“ pre ľudí, ktorí boli počas druhej svetovej vojny prenasledovaní nacistickým režimom.
Čítajte aj Šéf kanadskej snemovne končí po pozvaní niekdajšieho člena nacistickej jednotky
„Chcem tiež zopakovať, ako hlboko Kanada ľutuje situáciu, do akej sa dostal (ukrajinský) prezident (Volodymyr) Zelenskyj a jeho delegácia,“ podotkol ďalej Trudeau.
„Je mimoriadne znepokojujúce, keď si uvedomujeme skutočnosť, že táto zásadná chyba je politicky zneužívaná Ruskom a jeho podporovateľmi na šírenie falošnej propagandy o tom, za čo Ukrajina bojuje,“ dodal.
10:15 Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský sa v stredu zúčastnil na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín skupiny Central 5 (C5) vo Viedni. Stretnutiu dominovala pokračujúca ruská agresia proti Ukrajine. Minister Wlachovský v tejto súvislosti zdôraznil, že v súčasnosti nie je čas na únavu z poskytovania pomoci Ukrajine.
TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
"Cena za prípadný neúspech v legitímnej obrane Ukrajiny a jej boji za slobodu by bola oveľa vyššia, ako cena našej súčasnej podpory suseda, ktorý je obeťou vojenskej agresie Ruska,“ uviedol Wlachovský vo Viedni.
Na schôdzke sa diskutovalo aj o výzvach spojených s nelegálnou migráciou či rozširovaním EÚ, ale aj o situácii v regióne západného Balkánu či o energetickej bezpečnosti, diverzifikácii energetických zdrojov a znižovaní závislosti na ruských fosílnych palivách.
„Potrebujeme sa posunúť v integračnom procese krajín západného Balkánu a stabilizovať tento región, rovnako ako nám záleží na pokroku nových kandidátskych krajín, ktorými sú Ukrajina a Moldavsko. Samozrejme, hodnotenie pokroku sa odvíja od plnenia dohodnutých kritérií,“ povedal Wlachovský.
10:10 Bývalí bojovníci ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny už sú zase na fronte na východe Ukrajiny, uviedol dnes server Ukrajinska pravda. Odvolal sa pritom na vyjadrenia predstaviteľa východného zoskupenia ukrajinských síl Ilju Jevlaša.
Čítajte viac Vagnerovci sú späť v Bachmute s novým veliteľom. Nie sú už taká hrozba, tvrdia Ukrajinci
9:55 Britský minister obrany Grant Shapps vo štvrtok počas návštevy Kyjeva potvrdil pokračujúcu podporu Ukrajiny v jej boji proti ruskej vojenskej agresii. Rokoval aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. TASR správu prevzala z agentúry DPA a Zelenského správy na sociálnej sieti X.
Shapps vyjadril neochvejnú podporu Spojeného kráľovstva Ukrajine, ktorá sa v súčasnosti usiluje získať späť svoje územia okupované Ruskom.
„Budeme neúnavne pracovať s cieľom spojiť našich partnerov, aby sme pomohli Ukrajine poraziť nelegálnu inváziu (ruského prezidenta Vladimira) Putina,“ uviedol Shapps.
Zelenskyj sa Británii poďakoval za finančnú, humanitárnu a vojenskú pomoc vrátane poskytnutia striel dlhého doletu. „Rokovali sme aj o ďalšom prehĺbení spolupráce a o krokoch na posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny,“ dodal prezident.
9:40 Rusko sa od anexie Krymského polostrova z roku 2014 dopustilo už prinajmenšom 534 trestných činov voči ukrajinskému kultúrnemu dedičstvu. Na tlačovej konferencii v Kyjeve to v stredu uviedla Elmira Ablialimovová, projektová manažérka ukrajinského Krymského inštitútu strategických štúdií. TASR správu prevzala z webstránky stanice CNN.
Uvedené trestné činy podľa jej slov zahŕňali „privlastnenie si pamiatok kultúrneho dedičstva, zneužitie kultúrneho majetku na vojenské účely, presun kultúrneho majetku z okupovaných území, rabovanie múzeí, nelegálne archeologické práce, úpravy a rekonštrukcia pamiatok a dekontextualizáciu historických miest“.
8:28 Najmenej traja ruskí provojnoví novinári dostali v uplynulých dňoch prasacie hlavy. TASR o tom informuje na základe správ denníka The Guardian a portálu televízie Sky News, ktoré sa odvolávajú na ruské médiá.
Adresátmi hláv boli Timofej Sergejcev, ktorý minulý rok publikoval článok vyzývajúci na vraždenie ukrajinských civilistov, vojenský expert Konstantin Sivkov a fotoreportér ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS Michail Tereščenko. Všetci traja už predtým uviedli, že sa im neznáme osoby telefonicky alebo poštou vyhrážali fyzickou likvidáciou.
7:41 Spojené štáty uvalili sankcie na niekoľko spoločností v Iráne, Číne, Turecku a Spojených arabských emirátoch, ktoré podľa Washingtonu prispievajú k rozvoju programu vývoja a výroby bezpilotných lietadiel v Iráne.
Ako vo štvrtok uviedla britská stanica BBC, Spojené štáty odhadujú, že od júla Irán poskytol Rusku viac ako 400 bezpilotných lietadiel typu Šáhid-131, Šáhid-136 a Modžáhid, ktoré boli nasadené vo vojne na Ukrajine.
„Bezpilotné lietadlá iránskej výroby zostávajú kľúčovým nástrojom Ruska na Ukrajine,“ citovala CNN námestníka ministra financií pre boj proti terorizmu Briana Nelsona, ktorý zdôraznil, že drony sa používajú na útoky na civilistov, civilné ciele a infraštruktúru.
7:40 Ukrajinská armáda uviedla, že Rusko v noci na štvrtok podniklo „masívny“ dronový útok a ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť viac než 30 ruských bezpilotných lietadiel. Informovala o tom agentúra AFP.
Hovorkyňa veliteľstva južného zoskupenia ukrajinských síl Natalija Humeňuková spresnila, že ruské drony boli zostrelené nad pobrežnými oblasťami pri Čiernom mori i hlbšie na ukrajinskej pevnine.
„Protivzdušná obrana pracovala takmer na celom južnom smere – v Odeskej a Mykolajivskej oblasti. Tiež oveľa viac smerom na sever – nepriateľ zameral svoje útoky na strednú časť Ukrajiny,“ dodala s tým, že dôsledky „masívneho“ dronového útoku sa ešte objasňujú.
6:20 Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov vymenoval v stredu svojich troch nových námestníkov. Pred vyše týždňom došlo na ministerstve obrany k hromadnému prepúšťaniu, pričom Umerov následne tvrdil, že rezort prechádza „reštartom“. Mali by ho podľa neho pocítiť predovšetkým ukrajinskí vojaci.
„Hlavnou prioritou nových členov tímu sú naši vojaci, ich život, zdravie a dôstojnosť,“ uviedol Umerov.
Za nových námestníkov s rôznymi kompetenciami vymenoval Jurijho Džygyra, Nataliju Kalmykovovú a Katerynu Černohorenkovú. Džygyr bol v minulosti námestníkom ukrajinského ministra financií a v posledných troch rokoch spolupracoval so Svetovou bankou, pričom otázky týkajúce sa financií bude mať na starosti aj teraz na ministerstve obrany. Kalmykovová sa bude zapodievať oblasťou sociálneho a Černohorenková zase digitálneho rozvoja.
Samotný Umerov je vo funkcii ministra obrany krátko. Na tomto poste vystriedal Olexija Reznikova, ktorého odvolanie ohlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom septembra, pričom tento krok vtedy zdôvodnil potrebou „nových prístupov“ rezortu a iných foriem interakcie s armádou a spoločnosťou ako celkom.
Po Reznikovi z rezortu odvolali aj šiestich námestníkov vrátane Hanny Maľarovej. K zmenám vo vedení ministerstva došlo po viacerých korupčných škandáloch, približuje CNN. Maľarová pravidelne poskytovala verejnosti aktuálne informácie o vývoji bojov v krajine, ale nedávno čelila kritike po tom, čo predčasne oznámila oslobodenie dediny v Doneckej oblasti ukrajinskou armádou. Kabinet, naopak, ponechal vo funkcii prvého námestníka Oleksandra Pavľuka.