GLOBSEC vo svojej štúdii pracoval s tromi scenármi – s úplným víťazstvom Ruska, so zamrznutým konfliktom a s úplným víťazstvom Ukrajiny. Ide o najširšie scenár, medzi nimi je viacero možných situácií a kombinácií, ale pre potreby analýzy bolo potrebné vybrať len niekoľko výrazne odlišných možností.
Kým sa na jednotlivé scenáre pozrieme bližšie, je možné zhrnúť, že víťazstvo Ukrajiny sa krajinám strednej Európy výrazne oplatí. Podporou Ukrajiny pomáhame sami sebe a mali by sme v tom pokračovať, pretože aj zamrznutý konflikt bude mať na stredoeurópsky región veľmi negatívny vplyv. Po skončení vojny bude rekonštrukcia Ukrajiny generačnou príležitosťou, ktorú by Slovensko a jeho firmy mali využiť.
Analýza sa zaoberá štyrmi krajinami, ktoré s Ukrajinou priamo susedia – Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom. Skúmané efekty sa však premietajú aj na celý širší región, nielen na priamych susedov. Napríklad v prípade zahraničných investícií by investori posudzovali celú oblasť ako nebezpečnú.
1. scenár: Víťazstvo Ruska
V tomto prípade by došlo k úplnej vojenskej porážke Ukrajiny. Rusko by ju buď úplne ovládlo, alebo by v Kyjeve nastolilo nejaký svoj bábkový režim. Tak či onak, mali by sme ruského agresora priamo na svojich hraniciach, čo by sa na Slovensku prejavilo veľmi nepriaznivo. Treba podotknúť, že v súčasnej situácii je táto možnosť podľa autorov štúdie veľmi nepravdepodobná.
Čítajte viac Ukrajina musí zvíťaziť. Budeme sa mať lepšie
Ekonomická daň za víťazstvo Ruska na Ukrajine by bola pre strednú Európu katastrofálna. Slovensko, Poľsko, Maďarsko a Rumunsko doteraz poskytli Kyjevu pomoc v celkovej hodnote približne 5,2 miliardy eur – a to za rok a pol od začiatku ruskej agresie. V prípade víťazstva Moskvy by náklady tejto štvorice stúpli na 44,2 miliardy eur ročne. To je 8,5-násobne vyššia suma, ktorú by sme navyše museli platiť každý rok!
Konkrétne Slovensko by čelilo ročným nákladom vo výške 3,5 miliardy eur, a to predovšetkým v dôsledku zvýšených vojenských výdavkov, nižších priamych zahraničných investícií a vyšších nákladov na obsluhu štátneho dlhu. V porovnaní s tým, čo sme doteraz Ukrajine poskytli, by nás ruské víťazstvo stálo päťnásobok – a to ročne. „Tento scenár je nielen drahý, ale aj extréme nebezpečný,“ povedal bezpečnostný analytik Daniel Hošták. Prítomnosť ruských (alebo proruských) vojsk na hraniciach Slovenska by si vyžadovala posilnenie našej obrany a tiež vyššiu pohotovosť a hliadkovanie vojsk na našom území.
„Jeden z najpresvedčivejších argumentov vyplýva z rastu nákladov spojených s pripravenosťou krajín strednej Európy na obranu svojich území. Víťazstvo Ruska by nás prinútilo obraňovať sa pred nepriateľskými silami, ktoré by mohli priamo susediť s našou krajinou. Zároveň, ak by sa vojna priblížila k našim hraniciam, zahraniční investori – kľúčoví pre náš hospodársky rast – by obmedzili svoje investície, zatiaľ čo trhy by boli ochotné regiónu požičiavať iba za značne vyššie úroky, ako je tomu dnes. Byť štátom v prvej línii v prípade, že sa Ukrajina dostane do područia Ruska, teda nie je lacné ani lukratívne,“ skonštatoval prezident GLOBSEC-u Róbert Vass.
2. scenár: Zamrznutý konflikt
Mnohí si myslia, že prímerie a ukončenie bojov na súčasnej línii by bolo najvhodnejšie a že by sa tým pre nás nič nemenilo. Nie je to pravda. Zamrznutý konflikt sa môže kedykoľvek opäť rozhorieť (ako sme videli najnovšie v Náhornom Karabachu) a to znamená veľkú dávku nestability, ktorá sa prejavuje aj v ekonomickej oblasti. Takýto scenár by Slovensko stál dvojnásobok pomoci, ktorú sme doteraz poskytli Ukrajine. A opäť ide o ročné náklady. Znamená to, že dlho do budúcna by sme v prípade takejto neistoty každý rok doplácali sumou okolo 1,5 miliardy eur.
„Podpora, ktorú štáty strednej a východnej Európy poskytujú Ukrajine, sa bežne uvádza bez analýzy výhod, ktoré tieto štáty výmenou za podporu dostávajú. V dôsledku toho sa niektorí ľudia domnievajú, že štáty strednej Európy by na tom boli lepšie, keby Ukrajinu vôbec nepodporovali. Z čisto ekonomického hľadiska je však toto presvedčenie hlboko mylné. V skutočnosti, ak by Rusko vyhralo, stredoeurópske krajiny by boli chudobnejšie, ich sociálne systémy slabšie a viac ľudí by bolo bez práce,“ uviedol autor správy Ján Mykhalchyk Hradický.
Víťazstvom Ruska, hoci nie úplným, by bol aj zamrznutý konflikt. Ukrajina by totiž s nevyriešenou územnou situáciou nemohla vstúpiť ani do EÚ ani do NATO. Nestabilita by sa prenášala ďalej do Európy a to Kremľu vyhovuje. Žiaľ, takýto scenár vývoja sa momentálne javí najpravdepodobnejšie.
3. scenár: Víťazstvo Ukrajiny
Z ekonomického hľadiska by išlo o najoptimistickejší scenár. Slovensko doposiaľ poskytlo Ukrajine finančnú, humanitárnu a vojenskú pomoc vo výške 700 miliónov eur. Je to suma, ktorú evidujú renomované západné inštitúcie a ide o súčet všetkého, čo sme Ukrajine poslali. Na druhej strane, v tejto cifre nie je zohľadnené to, čo Slovensko dostalo výmenou za túto pomoc. Napríklad tanky Leopard 2, ktoré Ozbrojené sily SR dostali výmenou za vozidlá BVP-1 odovzdané Kyjevu. V skutočnosti je teda táto pomoc v mnohých ohľadoch pre Slovensko výhodná sama o sebe. V prípade ruského víťazstva by tak bol ekonomický dopad na SR ešte vyšší, ako uvádza štúdia GLOBSEC-u.
Víťazstvo Ukrajiny by prinieslo aj viaceré benefity, ktoré sa nedajú vyjadriť číselne. Znížila by sa napríklad migrácia, klesla by potreba prítomnosti vojakov NATO na území Slovenska a slovenské firmy by dostali príležitosť podieľať sa na obnove Ukrajiny.