Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 583 dní
- ISW: Rusi zredukovali ofenzívne operácie v Charkovskej a Luhanskej oblasti
- Rusko hlási zostrelenie 11 ukrajinských dronov, jeden zničil elektrickú rozvodňu
- Zelenskyj: Ukrajina si zaslúži byť členskou krajinou NATO
- Putin rokoval s bývalým veliteľom wagnerovcov o vzniku dobrovoľníckych jednotiek
- Pri ruskom ostreľovaní boli zabité tri ženy Chersone a ďalší dvaja ľudia v Doneckej oblasti

22:45 Maďarský premiér Viktor Orbán podľa agentúry AP spochybnil možnosť, že by Európska únia v dohľadnej dobe začala rokovania o vstupe Ukrajiny do dvadsaťsedmičky. Uviedol, že je nereálne začať prístupový proces s krajinou, ktorá je vo vojne. Štáty EÚ majú v decembri rozhodnúť, či umožnia Ukrajine začať prístupové rozhovory, čo by si vyžadovalo jednomyseľnú podporu všetkých 27 členov; Maďarsko podľa diplomatov môže byť prekážkou, poznamenala agentúra Reuters.
„Nemôžeme sa vyhnúť otázke – keď budeme na jeseň v Bruseli rokovať o budúcnosti Ukrajiny – či môžeme naozaj vážne uvažovať o členstve krajiny, o začatí prístupových rozhovorov s krajinou, ktorá je vo vojne,“ povedal Orbán v štátnom rozhlase. Ukrajina, ktorá sa už 19 mesiacov bráni ruskej vojenskej agresii, získala štatút kandidátskej krajiny spolu s Moldavskom v minulom roku.
„Nevieme, aké veľké je územie tejto krajiny, pretože vojna stále pokračuje, nevieme, koľko má obyvateľov, pretože utekajú. Prijať do EÚ krajinu bez toho, aby sme poznali jej parametre, to by bolo bezprecedentné,“ predniesol Orbán s poznámkou, že štátnici si v Bruseli budú musieť „odpovedať na zložité otázky“, kým sa dostanú k rozhodnutiu o začatí prístupových rokovaní.
„Vnímame pozitívne, že si maďarský premiér robí starosti ohľadom vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Informujeme, že Ukrajina nezmenila svoje územie v rámci medzinárodne uznaných hraníc,“ reagoval na Facebooku hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia Oleh Nikolenko.
20:30 Britská vláda v piatok oznámila, že uvalí nové sankcie na približne desať popredných predstaviteľov Ruska a tamojšiu ústrednú volebnú komisiu (CIK) v súvislosti s voľbami, ktoré Moskva zorganizovala v Ruskom okupovaných oblastiach Ukrajiny a na anektovanom Krymskom polostrove.
Sankcie sú cielené na 11 fyzických i právnických osôb vrátane volebnej komisie, ktoré podľa Londýna „konali priamo s cieľom rozvrátiť Ukrajinu a ohroziť jej územnú celistvosť“.
Medzi sankcionovanými je aj jedna z najvyšších predstaviteľov CIK Natalia Budarinová, Moskvou dosadený šéf samosprávy Chersonskej oblasti Andrej Alexejenko, ako aj šéfka oblastnej volebnej komisie Marina Zacharovová.
Všetkým z dotknutých sa zmrazuje ich majetok v zahraničí a zavádzajú sa cestovné obmedzenia.
19:00 Nórsko sa pridáva ku krajinám Európskej únie (EÚ) a od pondelka začne uplatňovať zákaz vstupu osobných áut s ruskými evidenčnými číslami. Ministerka zahraničia Anniken Huitfeldt uviedla, že jej krajina „stojí spolu so spojencami a rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi v reakciách proti brutálnej útočnej vojne zo strany Ruska“.
Nórsko je členom Severoatlantickej aliancie (NATO), ale nie EÚ, a s Ruskom má 198 kilometrov dlhú hranicu.
Zákaz znamená, že osobné autá registrované v Rusku s deviatimi alebo menej miestami na sedenie sa už nebudú môcť dostať do Nórska. Autobusy a minivany s desiatimi a viac miestami budú môcť naďalej prekročiť hranicu v Storskogu, jedinom priechode medzi Nórskom a Ruskom.
Výnimku budú mať diplomatické vozidlá, autá nórskych občanov a ich príbuzných s trvalým pobytom v Rusku aj humanitárne prípady, ako akútna choroba, úmrtie alebo pohreb v rodine.
18:25 Nemecké vzdušné sily sa budú koncom tohto roka opäť podieľať na ochrane východného krídla Severoatlantickej aliancie (NATO). V novembri do Pobaltia vyšlú dve stíhačky Eurofighter.
Nemeckí piloti spolu so španielskymi kolegami budú monitorovať vzdušný priestor Estónska, Lotyšska a Litvy, ktoré susedia s Ruskom. Tieto krajiny nedisponujú vlastnými stíhacími lietadlami a sú odkázané na pomoc od NATO.
V budúcom roku sa nemecké vojenské letectvo znovu vráti do pobaltských krajín, ktoré bude chrániť od marca do novembra. Vzhľadom na renováciu estónskej leteckej základne Ämari sa očakáva, že sa ochrana vzdušného priestoru Pobaltia bude dočasne vykonávať z Lotyšska. Nemecko tam svoje jednotky vyšle už v polovici januára v súvislosti s prípravou misie.
Od marca do júla 2024 umiestnia nemecké vzdušné sily na Ämari aj radarové zariadenie. Do strediska Karmelava v Litve zároveň vyšlú výcvikový personál.
Koncom novembra taktiež umiestnia tri stíhačky Eurofighter aj do Rumunska ako súčasť misie posilnenia ochrany juhu. Nemecké sily budú paralelne pokračovať v ochrane vzdušného priestoru Slovenska. Túto úlohu prevzali v septembri.
16:40 Rumunsko presúva prostriedky protivzdušnej obrany bližšie k dedinám na brehu Dunaja pri hraniciach s Ukrajinou po tom, ako na jeho územie opakovane dopadli časti zrejme ruských dronov. S odvolaním sa na dva nemenované zdroje z oblasti obrany to uviedla agentúra Reuters. Podľa jej informácií Rumunsko v prihraničnom regióne tiež navýšilo počet armádnych pozorovacích stanovíšť a hliadok.
Časti dronov na svojom území Rumunsko našlo v čase, keď Rusko pravidelne podniká dronové útoky na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru na Dunaji. Rusko útočí okrem iného na prístavy Izmajil a Reni, ktoré ležia hneď oproti Rumunsku na druhom brehu Dunaja.

Rumunské úrady zatiaľ informovali o náleze častí dronov podobných tým, ktoré používa ruská armáda, spolu trikrát. Podľa známych informácií sa doteraz nestalo, aby do rumunského vzdušného priestoru vleteli plne funkčné ruské drony alebo bezpilotné lietadlá nesúce výbušniny, oznámili agentúre Reuters jej zdroje. Nie je však vylúčené, že v budúcnosti sa tak nedopatrením stane, upozornili.
16:30 Produkcia plynu zo strany ruského koncernu Gazprom klesla v 1. polroku takmer o štvrtinu a výrazný pokles zaznamenali aj dodávky suroviny na domáci i zahraničné trhy. Informovala o tom agentúra Reuters.

16:00 Švajčiarsko pošle 100 miliónov frankov (vyše 103 miliónov eur) na odstránenie mín a nevybuchnutej munície na Ukrajine. Informovala o tom dnes agentúra AFP. Svojich vlastných vojenských expertov kvôli neutralite Švajčiarsko tejto východoeurópskej krajine poskytnúť nemôže. Podľa odhadov, ktoré cituje švajčiarska vláda, sa míny a nebezpečná munícia nachádzajú zhruba na tretine ukrajinského územia.
„Odstránenie mín je pre Ukrajinu úplne naliehavou prioritou a jeden z predpokladov pre rekonštrukciu krajiny,“ uviedla švajčiarska vláda.
Nebezpečné výbušné systémy sa podľa odhadov švajčiarskej vlády nachádzajú na 174.000 kilometroch štvorcových ukrajinského územia, čo je viac ako dvojnásobok rozlohy Českej republiky. Protipechotné a protitankové míny sú veľmi používanou zbraňou na Ukrajine po začiatku ruskej agresie vo februári minulého roka.

Veľmi dôležité je pre Kyjev odstrániť míny a muníciu z polí. Práve poľnohospodári patria spoločne s deťmi k častým obetiam výbuchov mín či munície.
15:45 Nová veľvyslankyňa Maďarska v Minsku Zita Ilona Bencsiková odovzdala vo štvrtok poverovacie listiny bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi. Píše o tom v piatok internetové vydanie denníka Népszava, ktoré pripomína, že Maďarsko je prvým členským štátom Európskej únie, ktoré od potláčania opozičných protestov Lukašenkovým režimom v roku 2020 vyslalo do Bieloruska veľvyslanca, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Lukašenko pri tejto príležitosti uviedol, že Maďarsko je starým a spoľahlivým priateľom Bieloruska, s ktorým vzťahy prešli skúškou časom a sú založené na pragmatických a vzájomne sa rešpektujúcich základoch. „Sme pripravení pokračovať v dialógu s Maďarskom s cieľom deeskalovať napätie v regióne,“ dodal prezident.
Akt odovzdania poverovacích listín podľa nepszava.hu zo strany Maďarska nepriamo znamená právne uznanie zvolenia Lukašenka za hlavu štátu, pričom voľby v Bielorusku spred troch rokov Európska únia nepovažuje za zákonné.

15:30 Kremeľ v piatok oznámil, že o budúcnosti ruského kontingentu, vyslaného v roku 2020 do Náhorného Karabachu, sa rozhodne v rámci diskusií medzi Ruskom a Azerbajdžanom.
Podľa agentúry AFP to v piatok na brífingu vyhlásil tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov v odpovedi na otázku, či ruské jednotky aj naďalej zostanú v regióne.
„Keďže misia je teraz na azerbajdžanskom území, bude to predmetom našej diskusie s azerbajdžanskou stranou,“ vysvetlil Peskov.

Ruské jednotky sú v Karabachu v súlade s trojstrannou azerbajdžansko-arménsko-ruskou dohodou z 10. novembra 2020. Kontingent bol rozmiestnený pozdĺž kontaktnej línie a pozdĺž tzv. Lačinského koridoru. Misia má 1960 príslušníkov.
14:30 Dron Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) vraj vo štvrtok vyradil z prevádzky moderný ruský radarový systém Kasta v Kurskej oblasti na západe Ruska. Pre" web Ukrajinská pravda .{target:_blank}":[https://www.pravda.com.ua/…/29/7421942/] to povedal zdroj z SBU. Dron podľa neho detegoval a zničil radarovú stanicu, ktorá sa nachádzala v obci Giri v Belovskom okrese.
„Ruská propaganda tvrdí, že tento radar dokáže odhaliť aj neviditeľné lietadlá vyrábané s využitím technológie stealth. Avšak nejako neodhalil dron SBU. Charakteristickou črtou tohto radaru bola jeho schopnosť identifikovať vzdušné objekty v extrémne malých výškach. Kľúčové slovo je – bola!", uviedol zdroj z SBU.
14:10 Ruský prezident Vladimír Putin sa stretol s čečenským vodcom Ramzanom Kadyrovom, uviedla agentúra Reuters s odkazom na reportéra štátnej televízie. Schôdzka sa uskutočnila tri dni po tom, čo Kadyrov vyhlásil, že je hrdý na svojho pätnásťročného syna, ktorý zbil väzňa obvineného zo spálenia koránu. Putin sa okrem iného vyjadril k voľbám, ktoré Moskva usporiadala v ukrajinských oblastiach, ktoré okupuje. Predstavujú podľa neho krok k „plnému vstupu“ do Ruska.

14:05 Ukrajinské bezpečnostné zložky majú dôkazy o zapojení ruských spravodajských služieb do výbuchu v muničnom sklade vo Vrběticách v roku 2014, kde boli uložené zbrane určené pre Ukrajinu. Dnes to s odvolaním sa na ukrajinských vyšetrovateľov a tajnú službu SBU napísala agentúra Ukrinform. Ruskí agenti podľa nich mali na svedomí aj explóziu skladu zbraní v meste Svätove v Luhanskej oblasti.
Poradkyňa šéfa ukrajinského Štátneho úradu pre vyšetrovanie (SBI) Teťjana Sapjanová uviedla, že ukrajinská strana obvinila niekoľkých príslušníkov ruských tajných služieb. Je medzi nimi niekdajší bodyguard ruského prezidenta Vladimira Putina Alexej Ďumin, ktorý v rokoch 2013 až 2015 viedol jednotky pre špeciálne operácie ruskej vojenskej rozviedky GRU, alebo napríklad veliteľ elitnej jednotky GRU 29155 Andrej Averjanov. Poradkyňa šéfa SBI uviedla, že Averjanov je v súčasnosti členom okruhu ľudí, ktorí majú najbližšie k Putinovi, a často je prítomný na oficiálnych akciách na najvyššej úrovni.

Ukrajinci obvinili viac ako 25 organizátorov a páchateľov sabotážnych akcií. Ide tiež o príslušníkov Averjanovej elitnej jednotky Anatolija Čepigu a Alexandra Miškina, ktorých českí vyšetrovatelia považujú za tvorcov vrbetických explózií. Sapjanová uviedla, že počas spoločného vyšetrovania s českými kolegami SBI dospela k záveru, že „to boli ruskí sabotéri, kto vyhodil do povetria vojenský sklad“ vo Vrbeticiach. Miškin a Čepiga v tejto operácii hrali dôležitú úlohu, dodala.
Podľa podobnej schémy ruskí agenti podľa Ukrajincov vykonali sabotáž vo vojenskom sklade v októbri 2015 vo Svätom, kde po explózii vznikol požiar, ktorý viedol k detonácii munície a zničeniu ďalšieho vojenského vybavenia. O život prišli traja vojaci a jeden civilista.

„Na verzii týkajúcej sa zapojenia tejto skupiny GRU do explózií v ďalších vojenských skladoch na Ukrajine a v zahraničí sa ďalej pracuje. Dnes sa dá s veľkou mierou pravdepodobnosti povedať, že väčšinu týchto explózií v skladoch na Ukrajine a v zahraničí mali na svedomí tieto jednotky GRU a ich komplici,“ uviedla Sapjanová.
13:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok navštívil lokalitu Babyn jar neďaleko Kyjeva, ktorá sa pred 82 rokmi stala prvým miestom systematického vyvražďovania európskych Židov nacistickým Nemeckom.
Ako informovala agentúra AFP, Zelenskyj, oblečený tradične v olivovozelenom, pri pamätníku obetiam zažal sviečku a v krátkom príhovore povedal, že Ukrajina „nikdy“ nezabudne na túto tragédiu spáchanú nacistickým Nemeckom.
Na pietnom akte boli prítomní aj rabíni z viacerých ukrajinských miest.
Okrem toho Zelenskyj zverejnil na sociálnych sieťach status, v ktorom uviedol: „Bez ohľadu na to, koľko rokov uplynulo, ľudstvo si bude pamätať životy, o ktoré ho pripravil nacizmus“. Zelenskyj, ktorý má židovský pôvod, dodal, že ľudstvo si tiež vždy „bude pamätať, že toto zlo bolo potrestané.“
13:25 V Rusku sa od 1. októbra začína každoročný jesenný odvod do armády. Generálny štáb ruskej armády však budúcich odvedencov ubezpečil, že nebudú nasadení vo vojne na Ukrajine. TASR správu prevzala v piatok z agentúry DPA.
Kontradmirál Vladimir Zemľanskij, ktorý má v generálnom štábe ruskej armády na starosti odvody, uviedol, že branci absolvujú 12-mesačnú základnú vojenskú službu, do vojnovej zóny však poslaní nebudú. Na Ukrajine je podľa neho k dispozícii dostatok dobrovoľníkov, ktorí vykonávajú vojenskú službu a „plnia príslušné úlohy“.
V Rusku sa odvod do armády koná dvakrát do roka. Generálny štáb uvádza, že muži by sa po absolvovaní vojenskej služby mali vrátiť domov. Takisto sa však môžu hlásiť do bojových operácii na Ukrajine, kde potom pôsobia na základe kontraktu.

Zemľanskij neuviedol, koľko brancov bude na jeseň povolaných. Zvyčajne ich je približne 120.000, píše DPA. Admirál však oznámil, že na jar bolo povolaných 147.000 mužov.
13:15 Britská vláda v piatok zaviedla sankcie voči predstaviteľom z nelegálne anektovaných ukrajinských regiónov – Záporožžskej, Chersonskej a Doneckej oblasti a polostrova Krym, pričom im zmrazila aktíva a uložila zákazy cestovania. Referuje o tom web news.sky.com.
Na sankčný zoznam pribudli taktiež ruský minister pre mimoriadne situácie Alexander Kurenkov a tajomníčka ruskej ústrednej volebnej komisie Natalia Budarinová.
Britský minister zahraničných vecí James Cleverly po tomto oznámení uviedol, že Spojené kráľovstvo „nikdy neuzná nároky Ruska na ukrajinské územia“. Tento krok je súčasťou širších sankcií Londýna voči Rusku.
13:03 Slovenské odmínovacie systémy Božena 5 sú v akcii v Chersonskej oblasti. Ukrajine sme zatiaľ poskytli štyri kusy, na piaty sa nedávno vyzbierali ľudia v rámci iniciatívy Darček pre Putina. Ukrajina je aktuálne najviac zamínovanou krajinou na svete.

12:25 Ruský vodca Vladimir Putin dal najväčšej talianskej banke Intesa Sanpaolo „zelenú“ na predaj jej aktív v Rusku. Ako referuje web news.sky.com, potvrdzuje to zmenu v prístupe Moskvy k predaju aktív. Zmenu umožnil minuloročný Putinov dekrét, ktorým získal právomoc schvaľovať konkrétne finančné transakcie.
Nedávne schválenie umožňuje banke Intesa predať všetky svoje akcie v Rusku, čo dáva nádej na hladší odchod z trhu aj iným bankám, ktoré čelia podobným problémom v dôsledku zložitých predpisov a západných sankcií.
Rusko je prísne voči zahraničným bankám, ktoré opúšťajú krajinu, takže krok Intesy by mohol otvoriť cestu pre ďalšie banky v podobnej situácii.
Pri uvalení sankcií na Rusko v minulom roku za jeho rozhodnutie napadnúť Ukrajinu západné krajiny zmrazili aktíva ruskej centrálnej banky v zahraničí v hodnote viac ako 300 miliárd dolárov.

11:50 S prijatím novej krajiny do Európskej únie musia súhlasiť všetky členské krajiny, pripomenul v piatok maďarský premiér Viktor Orbán v súvislosti s ambíciami Ukrajiny stať sa členom Únie. Dodal, že zatiaľ sa mu nezdá, že by za takýto krok hlasovali aj maďarskí poslanci, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„S týmito ambicióznymi plánmi by som bol opatrný,“ varoval Orbán v pravidelnom rozhovore pre rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió. Podľa jeho vyjadrenia je stále dôležitou otázkou, či sa oplatí rokovať o prijatí krajiny, ktorá je vo vojnovom stave.
„Z tohto dôvodu nepoznáme veľkosť jej územia a počet obyvateľov. Celý systém EÚ je založený na veľkosti územia a počtu obyvateľov danej krajiny a takto sa rozdeľujú zodpovednosť a zdroje,“ tvrdil Orbán.

11:40 Šéf Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim podľa portálu RBK Ukrajina na sieti Telegram napísal, že Rusi na Mykolajiv z Krymu podľa predbežných informácií odpálili dve rakety Iskander. Škody tieto strely však podľa neho nespôsobili, hlásené nie sú ani obete.
10:10 Rusko v noci na dnes podniklo raketový útok na Mykolajiv na juhu Ukrajiny a zasiahlo bližšie neurčený objekt infraštruktúry, uviedlo vedenie mesta. Pri štvrtkovom ruskom ostreľovaní boli zabité tri ženy v juhoukrajinskom meste Cherson a ďalší dvaja ľudia v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Ruské systémy protivzdušnej obrany potom v noci na dnes zničili nad Kurzkou a Kalužskou oblasťou 11 ukrajinských dronov, uviedlo ruské ministerstvo obrany.
Ukrajinská generálna prokuratúra vo štvrtok večer oznámila, že tri ženy boli zabité na ulici v Chersone. Mesto a jeho okolie na západnom brehu Dnepra vlani v novembri opustili ruské okupačné jednotky, ale ruské sily podľa tvrdení Ukrajincov oblasť často ostreľujú z ľavobrežných pozícií.
Z Doneckej oblasti prokuratúra hlási dvoch mŕtvych po ostreľovaní Krasnohorivky, ktorá leží západne od okupovaného Donecka a blízko mesta Marjinka. O tú stranu konfliktu dlho zvádzajú boje.
V Kosťantinivke západne od Bachmutu, ktorého ovládnutie Rusi ohlásili v máji, boli zranení traja ľudia, keď ruské sily vykonali dva vzdušné údery v priebehu jednej hodiny, uviedla prokuratúra. Informácie ale vo vojnových podmienkach nemožno bezprostredne nezávisle overiť.
9:28 Šéf Kremľa Vladimir Putin poveril bývalého náčelníka štábu žoldnierskej Vagnerovej skupiny, plukovníka vo výslužbe Andreja Troševa, aby dozeral na prípravu dobrovoľníckych bojových jednotiek na Ukrajine.

9:12 Ukrajinská armáda pokračuje v ofenzíve v blízkosti Bachmutu v Doneckej oblasti na východe krajiny a v západnej časti Záporožskej oblasti na juhu. Uviedol to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Jeho analytici zároveň konštatovali, že ruskí vojaci zredukovali tempo svojich miestnych útočných akcií na línii miest Kupiansk-Svatove-Kreminna v Charkovskej a Luhanskej oblasti. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Ruskí a ukrajinskí predstavitelia hlásia čoraz menej ruských pozemných útokov na východe Ukrajiny, čo naznačuje, že ukrajinská protiofenzíva významne oslabuje ruské útočné snahy, konštatuje ISW. Podľa minulých hodnotení inštitútu pritom ruské ofenzívne akcie na línii Kupiansk-Svatove-Kreminna mali za cieľ prilákať ukrajinských vojakov do tejto oblasti a odpútať ich od dôležitejších frontov.
8:42 Rusko vyhlásilo, že v noci na piatok zničilo nad západoruskými oblasťami jedenásť ukrajinských dronov. Jednému z nich sa podarilo zhodiť výbušniny na elektrickú rozvodňu, čo viedlo k prerušeniu dodávok elektriny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Ruské ministerstvo obrany v aplikácii Telegram spresnilo, že 10 týchto bezpilotných lietadiel bolo zničených nad Kurskou a jeden nad Kalužskou oblasťou.
Gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt uviedol, že tento región sa počas noci stal terčom masívneho útoku ukrajinských dronov. Jeden z nich zhodil dve výbušniny na elektrickú stanicu v obci Belaja, ktorá leží len necelých 25 kilometrov od hraníc s Ukrajinou.
„Na jednom z (elektrických) transformátorov vypukol požiar. Boli prerušené dodávky elektrickej energie do piatich usadlostí a jednej nemocnice. Na miesto vyrazili hasičské posádky,“ napísal Starovojt na Telegrame.
7:57 Ukrajina bola vo štvrtok zvolená do Rady guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) spolu s ďalšími desiatimi štátmi, uvádza sa vo vyhlásení MAAE citovanom britskou stanicou BBC.
Rada je jedným z dvoch riadiacich orgánov MAAE. Zaoberá sa finančnými záležitosťami, bezpečnostnými normami a vymenúva generálneho riaditeľa MAAE.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa následne vo svojom videopríhovore poďakoval štátom, ktoré podporili žiadosť Ukrajiny o členstvo v Rady guvernérov MAAE.
Uviedol, že zvolenie Ukrajiny podčiarkuje jej rolu na medzinárodnej scéne, ale poskytuje jej aj reálne príležitosti ovplyvňovať prijímanie rozhodnutí, ktoré sú záväzné pre všetkých členov MAAE a celé medzinárodné spoločenstvo.
6:40 Po návšteve generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga v Kyjeve opäť vyzval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na členstvo svojej krajiny v Severoatlantickej aliancii, informuje TASR podľa agentúry DPA.
„Ukrajina si zaslúži, aby sa stala členom NATO – a stane sa ním,“ uviedol Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore. „Pracujeme na tom, aby sme v súvislosti s členstvom v NATO dosiahli praktické pokroky,“ dodal.
Stoltenberg zavítal na vopred neohlásenú návštevu Ukrajiny už druhýkrát od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy vo februári 2022. Zelenskyj počas svojho stretnutia s generálnym tajomníkom NATO zdôraznil, že prijatie Ukrajiny do Aliancie je len otázkou času.

5:50 Admirál a veliteľ britských ozbrojených síl Tony Radakin naznačil, že možno bude potrebné „upraviť“ očakávania, čo môže Kyjev dosiahnuť v krátkodobom horizonte, keďže ukrajinská protiofenzíva nepriniesla rozhodujúci prielom, v ktorý mnohí dúfali začiatkom leta, uviedol britský denník The Times. Admirál varuje pred dlhou vojnou, píše britský denník.
Západ podľa Radakina podcenil silu ruskej obrannej línie a preto protiofenzíva ukrajinských jednotiek postupuje pomalým tempom. Vedie sa opotrebovávacia vojna, čo podľa admirála znamená, že je potrebné znížiť očakávania výsledkov ukrajinskej ofenzívy v krátkodobom horizonte. Uviedol však, že rozhoduje nielen vojenská sila, ale aj ekonomická. Vojaci vyhrávajú bitky, ale ekonomika a výdrž môžu vyhrať vojny, uviedol podľa The Times.
Začiatkom júla bol Radakin optimistickejší, keď odmietal obavy, že ukrajinská protiofenzíva je pomalá a očakával, že hlavný úder ešte len príde. Už v tom čase však poukázal na hustotu ruských mínových polí či chýbajúcu leteckú podporu, čo ofenzívu spomaľovalo. O ruskej armáde vtedy hovoril, že stratila takmer polovicu bojovej účinnosti a je taká slabá, že na protiofenzívu nemá silu.
Radakin vo štvrtok sprevádzal britského ministra obrany Granta Shappsa pri jeho návšteve Ukrajiny. Skonštatoval, že nedávne útoky na ruskú Čiernomorskú flotilu sú ďalším príkladom toho, ako Ukrajina preberá iniciatívu. Radakin tiež povedal, že ruský prezident Vladimir Putin stratil kontrolu nad vojnou, ktorú začal.
Návšteva Shappsa v Kyjeve bola prvou v pozícii ministra obrany, odkedy začiatkom tohto mesiaca nahradil predošlého ministra Bena Wallacea. V minulosti Ukrajinu už navštívil, vtedy však ešte vo funkcii ministra energetiky.
Radakin hovoril počas návštevy aj s hlavným veliteľom ukrajinskej ozbrojených síl Valerijom Zalužným.
„Povedal som mu o obranných a útočných akciách na fronte. Diskutovali sme o aktuálnych potrebách ukrajinskej armády. Samostatne som zdôraznil potrebu rozšírenia našej protivzdušnej obrany. Poďakoval som sa mu za túto návštevu a podporu v boji Ukrajiny proti ruskej agresii,“ napísal Zalužnyj na sociálnych sieťach.
5:48 Pri štvrtkovom ruskom ostreľovaní boli zabité tri ženy v juhoukrajinskom meste Cherson a ďalší dvaja ľudia v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Informovali o tom vo štvrtok večer podľa agentúry Reuters miestne úrady.
Ukrajinská generálna prokuratúra uviedla, že tri ženy boli zabité na ulici v Chersone. Mesto a jeho okolie na západnom brehu Dnepra vlani opustili okupačné ruské jednotky, ale ruské sily oblasť často ostreľujú z ľavobrežných pozícií.
Z Doneckej oblasti prokuratúra hlási dvoch mŕtvych po ostreľovaní Krasnohorivky, ktorá leží západne od Rusmi okupovaného Donecka a blízko mesta Marjinka. O tú strany konfliktu dlhodobo zvádzajú boje.
V Kosťantinivke, západne od Bachmutu, ktorého ovládnutie Rusi ohlásili v máji, boli zranení traja ľudia, keď ruské sily vykonali dva vzdušné údery v priebehu jednej hodiny, uviedla prokuratúra.
Reuters upozorňuje, že informácie nemožno nezávisle overiť.