584 deň: Zelenskyj chce mať z Ukrajiny jedného z najväčších výrobcov zbraní na svete

Čítajte viac 583. deň: Už žiadne nebezpečné drony. Rumunsko presúva k brehu Dunaja protivzdušnú obranu

20:29 Deväť ľudí utrpelo zranenia pri mohutnom požiari ropného potrubia v západoukrajinskej Ivano-Frankivskej oblasti. Dve deti a traja dospelí sú v kritickom stave, informovala oblastná gubernátorka Svitlana Onyščuková, ktorú citovala agentúra AFP.

Požiar bol dôsledkom poškodenia potrubia, ktorého príčina nebola bezprostredne známa. Podľa správ miestnych médií však v lokalite došlo k silnej explózii.

19:45 Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v sobotu neohlásene navštívil juhoukrajinské prístavné mesto Odesa, kde si prezrel historické budovy poškodené a zničené pri ruských útokoch.

„Toto je dobrý príklad toho, ako sa Rusko usiluje zničiť Ukrajinu,“ povedal Borrell stojac pred ruinami odeskej pravoslávnej katedrály, poškodenej 23. júla pri masívnom ruskom útoku, ktorý šéf diplomacie EÚ označil za „barbarský“.

Podľa Borrella je Odesa nádherným historickým mestom, ktoré by sa malo objavovať v správach ako dejisko bohatého kultúrneho života. „Namiesto toho sa toto mesto spomína v médiách ako častý cieľ Putinovej vojny. EÚ podporuje proces stabilizácie miest, ktoré postihla barbarská ruská deštrukcia,“ uviedol na záberoch nakrútených pred katedrálou.

17:07 Dvaja obyvatelia Ukrajiny čelia obvineniam, že schovávali ruský protilietadlový raketový systém a muníciu, ktorých hodnota dosiahla v prepočte vyše 800-tisíc dolárov. Informovala o tom v sobotu ukrajinská polícia.

Zbrane po sebe „zanechali ruskí vojaci počas nepriateľských akcií“ v blízkosti mesta Černihiv na severe Ukrajiny, uviedla polícia Kyjevskej oblasti.

Podozriví muži vo veku 38 a 45 rokov môžu byť za nelegálne ukrývanie zbraní, ktoré mali po nájdení odovzdať ukrajinským úradom, odsúdený až na sedem rokov väzenia, citovala políciu televízia Sky News.

16:14 Ruský exprezident a súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v sobotu naznačil, že Moskva by mohla anektovať ďalšie oblasti na Ukrajine. Vyjadril sa tak v deň výročia ruskej anexie štyroch oblastí na východe a juhu Ukrajiny, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Čítajte viac Medvedev: Rusko by mohlo anektovať ďalšie oblasti na Ukrajine

14:46 Africké krajiny majú záujem nielen o nákup ukrajinských zbraní, ale aj o umiestnenie ich výroby na svoje územie. Na prvom medzinárodnom fóre obranného priemyslu, ktoré sa v piatok uskutočnilo v Kyjeve, to podľa agentúry uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

„Afrika bola pred vypuknutím totálnej vojny jedným z najväčších trhov pre ukrajinské vojenské produkty,“ povedal Kuleba v panelovej diskusii, ktorá sa konala za zatvorenými dverami.

Afrika podľa Kulebu čaká na návrat ukrajinských firiem na svoje trhy, no zatiaľ tomu bráni agresia Ruska. Africké krajiny však majú záujem vyrábať ukrajinské zbrane a muníciu na svojom území.

„Z toho vyplýva, že africkí partneri vedia, že ukrajinské zbrane budú mimoriadne vysokej kvality, a berú nás ako partnerov,“ povedal Kuleba.

13:33 Minister obrany SR Martin Sklenár absolvoval v piatok 29. septembra v ukrajinskej metropole Kyjev okrem vystúpenia v paneli konferencie DFNC1 aj bilaterálne rokovania s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským, ako aj so svojím náprotivkom, ukrajinským ministrom obrany Rustemom Umerovom. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva obrany SR.

„Slovensko patrilo medzi prvé krajiny, ktoré vyjadrili jasnú podporu Ukrajine aj prostredníctvom náročných rozhodnutí o poskytnutí vojenskej pomoci, a to vrátane pre Ukrajinu významnej techniky, ktorá má v rukách ukrajinských obrancov schopnosť chrániť životy,“ pripomenul minister M. Sklenár na margo poďakovania, ktoré opakovane vyjadril prezident Zelenskyj.

Ako spresnil, ukrajinský prezident vyzdvihol všetku pomoc, menovite najmä dôležité rozhodnutie o poskytnutí 13 stíhacích lietadiel MiG-29 v čase, keď to Ukrajina urgentne potrebovala. Súčasťou diskusie boli aj možnosti ďalšej podpory vrátane oblastí s potenciálom zapojenia spoločností slovenského obranného priemyslu, najmä v odmínovaní, ale aj v ďalších oblastiach.

12:13 Rusko aj po vzbure žoldnierov z Vagnerovej skupiny naďalej vsádza na dobrovoľnícke zbory a súkromné armády, vyplýva z najnovších poznatkov britských tajných služieb. Uviedlo to v sobotu britské ministerstvo obrany, informuje agentúra DPA.

Ruský prezident Vladimir Putin totiž nedávno poveril niekdajšieho šéfa štábu vagnerovcov Andreja Troševa zostavením nových dobrovoľníckych zborov. Na schôdzke mal byť prítomný aj námestník ruského ministra obrany Junus-bek Jevkurov, ktorého predtým zachytili na návšteve afrických krajín, uvádza ministerstvo v najnovšom vyhlásení k vojne na Ukrajine.

Rusko je „pripravené využiť skúsenosti veteránov“, ktorých lojalita sa dá preukázať v oblastiach globálneho Juhu, avšak tentoraz už „zrejme s väčšou kontrolou z Kremľa,“ dodáva britský rezort obrany.

11:51 Ukrajina sa má stať jedným z najväčších výrobcov zbraní na svete. Na tento účel bude založená aliancia , ktorej základom je deklarácia doteraz podpísaná 13 zbrojárskymi firmami. Na otvorení prvého medzinárodného fóra obranného priemyslu v Kyjeve to v piatok povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informovali o tom agentúry DPA a AFP.

„Našou prvou úlohou je zvíťaziť v tejto vojne a vrátiť nášmu ľudu trvalý a hlavne spoľahlivý mier. Túto úlohu splníme. Vďaka našej spolupráci s vami, s väčšinou sveta,“ povedal Zelenskyj.

Prioritou je podľa Zelenského vytvorenie moderného obranného priemyslu. Rakety, drony a delostrelecké granáty sa budú vyrábať v spolupráci s poprednými spoločnosťami.

Väčšinu vojenskej techniky chce Ukrajina v budúcnosti vyrábať sama a na tento účel zriadi špeciálny fond. „Fond sa bude dopĺňať prostredníctvom dividend zo štátnych aktív a ziskov z predaja skonfiškovaných ruských aktív,“ povedal Zelenskyj.

Zdôraznil, že novozaložená aliancia bude rešpektovať a chrániť medzinárodné právo, ako aj bezpečnosť, a to nielen Ukrajiny, ale aj každého štátu na svete.

Na fóre v Kyjeve bolo zastúpených 252 zbrojárskych firiem z Nemecka, USA, Veľkej Británie, Francúzska, Turecka, Švédska, Českej republiky a z ázijských krajín, ako aj Austrálie.

9:56 Ukrajinské sily cez noc zostrelili 30 ruských dronov. Stroje Šáhid iránskej výroby podľa ich vyhlásenia vystrelili z okupovaného Krymu. Dvadsať bezpilotných lietadiel zostrelili vo Vinnyckej oblasti, šesť v Odeskej a štyri v Mykolajivskej oblasti. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda.

Sily tiež uviedli, že v dôsledku zásahu infraštruktúrneho zariadenia v obci Kalynivka vo Vinnyckej oblasti vypukol požiar. Miestne úrady prijali opatrenia na evakuáciu civilistov, no požiar sa podarilo dostať pod kontrolu a evakuácia napokon nebola potrebná.

9:40 Členská krajina NATO Rumunsko v sobotu informovalo o možnom narušení svojho vzdušného priestoru počas nočných dronových útokov Ruska na infraštruktúru na susednej Ukrajine, informovala agentúra AFP.

„Po objavení skupín dronov smerujúcich k ukrajinskému územiu blízko rumunských hraníc“ boli upozornení obyvatelia rumunských obcí Tulcea a Galati, uviedlo vo vyhlásení ministerstvo obrany v Bukurešti.

„Radarový sledovací systém… signalizoval možný neoprávnený vstup do štátneho vzdušného priestoru, pričom signál bol zistený na trase smerom na obec Galati,“ spresnil rumunský rezort obrany.

Ako dodal, doposiaľ nenašli žiadne objekty, ktoré mohli dopadnúť na rumunské územie, pátranie po nich však bude pokračovať v priebehu soboty.

6:29 Ruský prezident Vladimir Putin v noci na sobotu uviedol, že obyvatelia Ruskom okupovaných ukrajinských oblastí v nedávnych regionálnych voľbách vyjadrili túžbu byť súčasťou Ruska. Informuje o tom agentúra Reuters.

„Rovnako ako pred rokom v historických referendách ľudia opäť vyjadrili a potvrdili svoju vôľu byť s Ruskom a podporili svojich krajanov, ktorí svojou prácou a skutočnými činmi dokázali, že sú hodní dôvery ľudí,“ povedal Putin vo videoodkaze zverejnenom krátko po polnoci na výročie nezákonnej ruskej anexie štyroch ukrajinských oblastí.

Šéf Kremľa zopakoval svoj postoj, že ruská invázia na Ukrajinu zachránila ľudí pred nacionalistickými lídrami v Kyjeve, ktorí rozpútali „občiansku vojnu a teror proti tým, ktorí zmýšľajú inak“.

Putin vlani 30. septembra vyhlásil štyri ukrajinské regióny – Záporožskú, Chersonskú, Doneckú a Luhanskú oblasť – za súčasť územia Ruska. Väčšina medzinárodného spoločenstva tento krok neuznala ako legitímny, podľa Západu išlo o nezákonnú anexiu. Agentúra Reuters pripomenula, že ruské sily nemajú úplnú kontrolu ani nad jednou z týchto oblastí.

6:12 V stredoukrajin­skom meste Vinnycia v noci na sobotu bolo počuť niekoľko explózií, podľa miestnych úradov Rusko pri útoku zasiahlo zariadenie infraštruktúry. Rozsah škôd zatiaľ nie je známy. Informovala o tom agentúra Unian.

Protiletecký poplach vyhlásili aj juhoukrajinská Mykolajivská, Odeská a Chersonská či Čerkaská a Chmelnycká oblasť v centrálnej a západnej časti krajiny. Podľa ukrajinských médií ruská armáda vyslala nad územie bezpilotné lietadlá.

„Nepriateľ útočí zo vzduchu. Obranné sily a všetky služby v oblasti pracujú,“ napísal na Telegrame šéf správy Vinnyckej oblasti Serhij Borzov. Neskôr uviedol, že bolo zasiahnuté bližšie neurčené zariadenie infraštruktúry. Agentúra Reuters pripomenula, že ukrajinskí predstavitelia týmto termínom často označujú zariadenia v odvetví energetiky či priemyslu. Úrady v krajine tiež v čase útokov nezverejňujú bližšie informácie.

5:30 Severoatlantická aliancia sa bez ohľadu na výsledky slovenských volieb pravdepodobne zhodne s Bratislavou na poskytovaní ďalšej pomoci Ukrajine. V rozhovore s agentúrou Reuters to v piatok povedal šéf NATO Jens Stoltenberg.

„Nech budú mať na Slovensku akúkoľvek novú vládu, budeme aj naďalej spolu sedieť na stretnutiach NATO,“ povedal Stoltenberg. "Som presvedčený, že nájdeme spôsoby, ako (Ukrajine) naďalej poskytovať podporu – ako sme to robili po každých voľbách v aliancii od začiatku vojny.“

Podľa neho sa podarí vyriešiť aj nezhody medzi Poľskom a Ukrajinou, ktoré súvisia so zákazom dovozu ukrajinského obilia.

„Očakávam a som si istý, že Ukrajina a Poľsko nájdu spôsob, ako tieto záležitosti urovnať bez toho, aby to malo dopad na vojenskú podporu Ukrajiny,“ povedal Stoltenberg.

Varšava platila za jedného z najpevnejších spojencov Kyjeva, ktorý sa už rok as pol roka bráni proti vojenskému útoku zo strany Ruska. Vzťahy sú však v poslednom čase napätejšie pre spor o dovoz ukrajinského obilia, pretože poľská vláda zákaz exportu predĺžila. To neskôr ostro kritizoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a poľský premiér Mateusz Morawiecki vzápätí uviedol, že Poľsko už nebude Ukrajine dodávať novú výzbroj.