„Ak je toto tá obeť, ktorú musím priniesť pre dobro svojej rodiny, tak to podstúpim,“ povedal César, ktorý tento rok oslávil 19. narodeniny a ktorého pravé meno bolo zmenené kvôli obavám o jeho bezpečnosť.
„Môžete byť jadrový fyzik, a napriek tomu tu zomriete od hladu. So svojim súčasným platom si sotva môžem kúpiť základné veci, ako je toaletný papier alebo mlieko,“ povedal mladík. Dúfa, že mu v Rusku dovolia pracovať ako zdravotníkovi.
Správa o kubánskych bojovníkoch na Ukrajine preletela svetovou tlačou na začiatku septembra, keď kubánska vláda oznámila zatknutie 17 ľudí podozrivých z členstva v skupine pašerákov ľudí verbujúcich mladých mužov do ruskej armády. Oznámenie vyvolalo otázky týkajúce sa rozsahu spolupráce oboch spojencov z čias studenej vojny a ohľadom toho, či kubánska podpora Moskvy slabne.
Rozhovory s Kubáncami na Kube aj v Rusku odhaľujú iný uhol pohľadu, a to z perspektívy mladých mužov, ktorí považujú vstup do ruskej armády za svoju najlepšiu šancu na lepší život. Aj keď sa zdá, že nie všetci z nich vedeli, čomu sa upísali.
Jeden z regrútov, štyridsiatnik v ruskom meste Tula, ktorý vystupuje pod menom Pedro, povedal, že mu sľúbili prácu vodiča s prevozom „robotníkov a stavebného materiálu“. Po príchode do Ruska však dostal do ruky zbraň a nastúpil na vojenský výcvik. „Podpísali sme zmluvu s diablom. A diabol vám nerozdáva cukríky,“ povedal Pedro.
Havana na strane Moskvy
Hoci oficiálne zaujímala Havana k ruskej agresii na Ukrajine neutrálny postoj, netajila sa tým, že stojí na strane Moskvy. Režim je závislý od Ruska, získava od neho lacné pohonné hmoty a ďalšiu pomoc.
Na rozdiel od Severnej Kórey ale nemá okrem diplomatickej lojality na oplátku veľa čo ponúknuť. Kubánske ministerstvo zahraničia však po zásahu proti náborovej sieti prisľúbilo, že bude proti snahám zlákať Kubáncov do bojov v ruskej armáde „energicky“ postupovať. „Kuba nie je súčasťou konfliktu na Ukrajine,“ uviedla vtedy kubánska diplomacia.
Ruský prezident Vladimír Putin v novembri 2022 podpísal dekrét, podľa ktorého majú cudzinci bojujúci v ruskej armáde právo na zrýchlené udelenie občianstva. „Všetci dostaneme ruské občianstvo,“ napísal jeden z regrútov v textovej správe novinárom. Tento týždeň okolo 15 vojakov, z ktorých niektorí boli v Rusku len niekoľko mesiacov, dostalo od oblastného gubernátora osobne ruské pasy.
Rusko kvôli ťažkým stratám na Ukrajine potrebuje hlavne „potravu pre delá“, povedal Pavel Luzin z Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA). Väčšina regrútov z radov cudzincov podľa neho pochádza zo Strednej Ázie, afrických krajín, Sýrie a Afganistanu. „Bez znalosti jazyka, miestneho terénu a poriadneho výcviku pre moderné vedenie boja budú rýchlo zabití a hotovo,“ dodal Luzin.
Čítajte viac Potrava pre delá. Životnosť ruských mobilizovaných? Ani nie päť mesiacov
204-tisíc rubľov mesačne
Väčšina Kubáncov, ktorá denníku rozprávali o svojich skúsenostiach, sa k ruskej armáde prvýkrát pripojili koncom minulého roka, keď ktosi pod menom Jelena Šuvalovová začal na sociálnych sieťach zverejňovať príspevky cielené na Kubáncov, ktorí chceli odísť do zahraničia, alebo už boli v Rusku.
Šuvalovová vystupujúca na internete pod fotkou ženy v dlhej sukni pred autom ozdobeným kubánskou vlajkou a písmenom Z ponúkala ročnú zmluvu v ruskej armáde. Odmena sa skladala z jednorazového príspevku 195-tisíc rubľov (asi 1 872 eur) a následného mesačného platu 204-tisíc rubľov (1 959 eur).
Zo štyroch regrútov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v Rusku a ktorí sa s redaktormi podelili o svoje príbehy, traja uviedli, že prileteli tento rok v lete z Kuby. Doma pracovali v pohostinstve, v školstve a na stavbe. Jeden z nich uviedol, že má skúsenosti z profesionálnej armády. Ďalší dvaja mali za sebou dva roky štandardnej povinnej vojenskej služby.
Kubánci síce vedeli, že ich zamestná ruská armáda, ale boli uisťovaní, že budú pracovať ďaleko za frontovou líniou ako vodiči alebo robotníci na stavbe. „Kopať opevnenie alebo pomáhať s obnovou miest,“ povedala rozčúlene manželka jedného z regrútov.
Do Moskvy regrútov dopravilo lietadlo z kubánskeho letoviska Varadero. Pri odlete im nikto neopečiatkoval pasy a pri vstupe do Ruska mali v dokumentoch ako účel cesty uvedené „turistika“.
Po pristátí na letisku Šeremetievo nastúpili do autobusu a boli odvezení na miesto, ktoré jeden z regrútov opísal ako „prázdnu školskú budovu“, neďaleko mesta Riazaň, asi 200 kilometrov juhovýchodne od Moskvy.
Po lekárskej prehliadke a byrokracii niektorí z nich zostali pri tamojšej vojenskej jednotke, väčšina ale bola prevelená k 106. gardovej výsadkovej divízii so základňou v Tule, ktorú ruské velenie nasadilo do najprudších bojov na Ukrajine.
„Prišiel som, aby som svojim deťom zaistil lepší život, nie aby som zabíjal,“ odkázal z Tuly Pedro a rozplakal sa. „Nevystrelím ani jednu guľku,“ povedal.
Nie všetci Kubánci ale do ruskej armády vstúpili na základe falošných sľubov. Niekoľko Kubáncov uviedlo, že sú síce stále na domovskom ostrove, ale majú záujem narukovať. Ich dôvody boli hlavne ekonomické, nie politické. „Je to spôsob, ako sa dostať z Kuby. Nikto nechce nikoho zabíjať. Ale ani my sami nechceme zomrieť,“ uviedol jeden z regrútov z Tuly.
Čítajte viac Víťazstvo Ukrajiny vo vojne príde, povedal Zelenskyj