Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 588 dní
- Na ofenzívu majú Ukrajinci 6 až 8 týždňov, tvrdí Biely dom
- Rusko hlási zostrel desiatok ukrajinských dronov nad svojím územím
- Rusi si zostrelili najmodernejšiu stíhačku v arzenáli. Zrejme ju trafili pri Tokmaku
- Ruskú novinárku odsúdili na osem a pol roka väzenia, za nesúhlas s Putinovou vojnou
- Rusi sa snažili získať späť pozície pri Andrijivke, ale neuspeli. Armáda Ukrajiny postupuje na melitopoľskom a bachmutskom fronte
- NATO je slabé, zaútočíme, veril si Putin. Teraz jeho velitelia na juhu volia medzi ústupom a veľkými stratami
- Britský premiér Sunak vyzval na ďalšiu vojenskú pomoc Kyjevu
- Ukrajinské drony vraj zneškodnili ďalší ruský systém S-400 Triumf
Čítajte viac 587. deň: Zelenskyj na východnom fronte: Zvíťazíme. Šojgu: Oslabili sme ukrajinskú ofenzívu
18:03 Maďarský parlament nezaradil hlasovanie o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie ani do programu dvojdňovej schôdze, ktorá sa má uskutočniť na budúci týždeň. Upozornil na to v stredu server hvg.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Poslanci majú budúci pondelok a utorok diskutovať o viacerých návrhoch zákonov a o bilaterálnych dohodách, avšak ratifikácia vstupu Švédska do NATO v programe nie je.
Server podotýka, že vláda premiéra Viktora Orbána od leta minulého roka oficiálne podporuje vstup Švédska, pričom príslušný návrh zákona predložil kabinet pred 15 mesiacmi, no poslanecká skupina vládnej strany Fidesz sa stavia čoraz radikálnejšie proti schváleniu takéhoto kroku.
Orbán v parlamente 25. septembra vyhlásil, že neexistujú žiadne naliehavé okolnosti, ktoré by teraz nútili Maďarsko ratifikovať vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie. Podotkol, že vládnuca strana Fidesz má problémy so švédskym dokumentárnym filmom z roku 2019, ktorý spochybňuje demokraciu v Maďarsku.
Vstup Švédska do NATO neschválili iba Turecko a Maďarsko. Touto otázkou sa zaoberali v septembri aj poslanci parlamentných frakcií vládnych strán Fidesz-KDNP na výjazdovom zasadnutí v Ostrihome. Premietal sa na ňom desaťminútový švédsky dokument s kritickým obsahom k demokracii v Maďarsku, na ktorý poukázali viacerí členovia maďarského kabinetu.
16:55 Český premiér Petr Fiala a minister zahraničných vecí Jan Lipavský v stredu uviedli, že by Česko podľa nich malo mať opäť najvyššie diplomatické zastúpenie v Moskve. Prezident Petr Pavel však varoval, že by to ČR nepostavilo do dobrej pozície a od šéfa diplomacie chce počuť možné výhody, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Všeobecne som presvedčený, že ČR má v zahraničnej politike postupovať morálne zodpovedne, ale aj racionálne a má sa správať tak, aby to bolo v súlade so správaním sa spojencov a partnerov,“ povedal Fiala. V minulosti sa podľa neho mnohokrát ukázalo, že mať veľvyslanca v krajine, s ktorou Česko práve nemá najlepšie vzťahy, je výhodné. Ako príklad uviedol českú veľvyslankyňu v Sýrii či veľvyslanca v Bielorusku. „To je odpoveď na to, ako budeme postupovať v prípade veľvyslanca v Moskve,“ naznačil premiér.
Lipavský zdôraznil, že vzťahy medzi Českom a Ruskom sú aktuálne „veľmi zlé“. Dodal však, že mať veľvyslanca v Moskve je v záujme ČR.
16:45 Polícia v čečenskej metropole Groznyj odmietla začať trestné stíhanie za voči synovi čečenského vodcu Adamovi Kadyrovovi, ktorý nedávno brutálne zbil bezbranného muža vo vyšetrovacej väzbe. Zdôvodnila to tým, že Adam Kadyrov má 15 rokov, preto ako neplnoletá osoba nemôže niesť trestnú zodpovednosť, informovala agentúra DPA.
Upozornila na to, že podľa ruských zákonov sú za konanie detí zodpovední ich rodičia. Správy o začatí vyšetrovania voči Ramzanovi Kadyrovovi alebo jeho manželke však nateraz nie sú k dispozícii.
Obeťou útoku bol 19-ročný Rus Nikita Žuraveľ, ktorý je stíhaný na základe obvinenia z urážky citov veriacich. Tohto priestupku sa podľa vyšetrovateľov dopustil, keď pred hlavnou mešitou vo Volgograde podpáli výtlačok Koránu.
Žuraveľa zadržali 22. mája a o päť dní neskôr ho previezli do vyšetrovacej väzby v Groznom. V polovici augusta Žuraveľ informoval, že ho v cele predbežného zadržania zbil Adam Kadyrov.
Video so záznamom bitky vyvolalo v Rusku veľmi silné reakcie — ozvali sa nielen aktivisti bojujúci za dodržiavanie ľudských práv, ale aj pravicoví nacionalisti žiadajúci, aby bol Adam Kadyrov trestne stíhaný.
Čítajte aj Bojí sa Putin Kadyrova? Mláteniu ruského väzňa juniorom sa vyhli. Politológ v tom vidí problém
16:15 Viac ako 60 percent Američanov je naďalej za poskytovanie pomoci Ukrajine v boji proti ruskej agresii. Avšak pomoc Kyjevu viac schvaľujú stúpenci Demokratickej strany ako voliči republikánov. Vyplýva to z prieskumu americkej neziskovej organizácie Chicago Council on Global Affairs, ktorého výsledky zverejnili v stredu. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Pomoc ukrajinskej armáde schvaľuje 63 percent obyvateľov USA a ekonomickú pomoc 61 percent Američanov, čo je trochu menej ako zhruba pred rokom. V novembri minulého roka schvaľovalo dodávky zbraní Kyjevu 65 percent Američanov a s poskytovaním ekonomickej pomoci súhlasilo 66 percent obyvateľov krajiny. Výrazný je však rozdiel medzi stúpencami demokratov a republikánov. Za poskytovanie pomoci Ukrajine tak dlho, ako to bude nutné, aj keby to znamenalo vyššie ceny benzínu a potravín, je 62 percent voličov Demokratickej strany, ale iba 30 percent stúpencov republikánov.
Čítajte aj Austin: Čas nie je na strane Putina, nikdy nie je na strane diktátorov. 'Supertanky' Abrams sú na ceste
16:00 Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) dnes na Telegrame uviedla, že jej špeciálne jednotky Stuhna a Bratstvo sa vylodili na Kryme a zaútočili na Rusov. Kedy sa tak stalo, nespresnila. Správu sprevádzala videom, na ktorom sú v noci vidieť lode pri pobreží a potom vojaci v tme. Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov serveru Ukrajinska pravda povedal, že po splnení úlohy, keď Rusi prišli o mnoho inváznych vojakov, sa ukrajinské sily stiahli. Tiež ony majú vo svojich radoch určité straty, hoci nie sú také ako u Rusov, dodal Jusov.
Ukrajinská agentúra Unian v tejto súvislosti pripomenula, že ukrajinskí výsadkári podľa tvrdenia Kyjeva prenikli na mys Tarchankut na Kryme aj 24. augusta, v deň, keď si Ukrajina pripomínala vyhlásenie nezávislosti.
15:55 Ukrajina musí prekonať zimu bez toho, aby stratila svoju súčasnú iniciatívu na bojisku, kde čelí ruským jednotkám, ktoré vlani vo februári napadli Ukrajinu, povedal v rozhovore s talianskou stanicou Skytg24 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Vojna trvá už druhým rokom, ale podľa prezidenta Ukrajinci nestrácajú motiváciu pokračovať v protiofenzíve a usilovať sa o víťazstvo, aj keď sa stretávajú s nedostatkom zbraní.
„Je tu únava, ale sme motivovaní. Urobíme všetko pre víťazstvo nad nepriateľom, naša protiofenzíva bude pokračovať,“ vyhlásil Zelenskyj. Pripustil však, že ukrajinské sily čelia problémom a že protiofenzíva postupuje „krok za krokom“.
Ukrajina má podľa Zelenského nedostatok munície a protileteckých zbraní. Prezident vyjadril nádej, že práve možnosti posilnenia ukrajinskej protivzdušnej obrany bude môcť prerokovať s lídrami Európskej únie.
Ruské vzdušné útoky dlhodobo sužujú ukrajinské obyvateľstvo a vyčerpávajú ukrajinskú armádu, ktorá sa kvôli nim nemôže plne sústrediť na vytlačenie ruských vojsk z ukrajinského územia.
„Ďalšou výzvou pre naše obyvateľstvo a ukrajinskú armádu je zima. Musíme ju prekonať bez toho, aby sme stratili iniciatívu na bojisku,“ zdôraznil Zelenskyj.
15:50 Česká vláda schválila novú obrannú stratégiu krajiny. ČR sa podľa nej musí pripravovať na možnosť dlhej obrannej vojny s protivníkom, ktorý bude vybavený jadrovými zbraňami. V stredu to po rokovaní vlády uviedla česká ministerka obrany Jana Černochová, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Čítajte viac Česko sa pripravuje na obrannú vojnu. Chystá plán aj voči nepriateľovi s jadrovými zbraňami
15:30 Ruské víťazstvo vo vojne na Ukrajine by nás stálo deväťkrát viac. Uviedol to Úrad vlády SR na sociálnej sieti s tým, že podpora Ukrajiny je našou najlacnejšou možnosťou. Slovensko, Poľsko, Maďarsko a Rumunsko dali doteraz vo vojenskej aj nevojenskej pomoci Ukrajine viac ako päť miliárd eur. Ako ďalej tvrdí, po víťazstve Ruska by sme sa ocitli v susedstve agresívnej veľmoci a na vlastnú armádu by sme museli ročne vynaložiť o dve miliardy eur viac. Zároveň by sa z našej krajiny stal rizikový štát a prišli by sme o zahraničné investície v hodnote 900 miliónov eur ročne. Úrad vlády zároveň tvrdí, že integrácia Ukrajiny do Európskej únie a NATO by jej umožnila ekonomický rast, ktorý by pozitívne ovplyvnil aj našu krajinu.
„Okamžité upokojenie bojov a postupná cesta k zamrznutému konfliktu môže byť pre mnohých komfortným riešením, no ani pri tomto scenári benefity neprevyšujú potenciálne náklady," komentuje úrad vlády ďalšiu variantu. Vysvetľuje, že patová situácia na fronte by blokovala ekonomický rozvoj krajiny i jej susedov. Taktiež sa môže kedykoľvek vystupňovať do ozbrojenej konfrontácie.
15:15 Slovensko sa po voľbách v britskom denníku Financial Times zaradilo k Spojeným štátom. „Kongres USA v sobotu neskoro večer vynechal pomoc Ukrajine vo výške šesť miliárd dolárov z krátkodobého vládneho balíka financovania. V ten istý deň získal na Slovensku v parlamentných voľbách najviac hlasov Robert Fico, ktorý vyzval na ukončenie vojenskej podpory Kyjevu,“ napísali noviny.
Čítajte viac Fico, Musk či Trump. Teší sa už Putin, že sa podpora Západu pre Ukrajinu oslabí?
15:05 Rusi opäť posilnili ochranu nelegálne postaveného Krymského mosta, uviedol hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk. „Bezpečnosť Krymského mosta opäť posilnili, sú tam teraz štyri lode a päť člnov. Vrátili sa k takémuto posilnenému režimu, približne týždeň mali prestávku a teraz tam opäť majú do desať jednotiek," povedal Pletenčuk. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
V polovici septembra okupačné úrady na Kryme ohlásili obnovenie premávky na tom úseku mosta, ktorý bol zničený pri výbuchoch zo 17 júla. Ale potom most viackrát uzavreli, niekedy na hodinu, inokedy na celú noc.
14:15 Britský premiér Rishi Sunak v stredu vyzval západných spojencov, aby pokračovali v posielaní zbraní Ukrajine, ktorá bojuje proti invázii Ruska. TASR prevzala správy z tlačovej agentúry AFP a z portálu britskej televízie Sky News.
Sunak mal záverečný príhovor na konferencii Konzervatívnej strany v meste Manchester na severe Anglicka. Spojené kráľovstvo vedie svet pri poskytovaní pomoci Ukrajine, vyhlásil premiér Sunak s tým, aby jej zahraniční spojenci pomohli vyhrať vojnu.
„Boli sme prvou krajinou, ktorá poslala Kyjevu západné tanky. Potom nasledovalo vyše desať ďalších. Boli sme prvou krajinou, ktorá poslala Kyjevu zbrane s dlhým dostrelom – potom nasledovali Francúzsko a USA. Boli sme prvou krajinou, ktorá súhlasila s výcvikom ukrajinských pilotov, potom nasledovalo desať ďalších,“ vypočítaval Sunak.
„Našim spojencom hovorím: Ak dáme prezidentovi (Volodymyrovi) Zelenskému nástroje, Ukrajinci prácu dokončia. Sláva Ukrajine!“ dodal britský premiér.
Foto: TASR/AP, Andrew Matthews
14:00 Bezpilotné lietadlá Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) údajne zasiahli ruský systém protivzdušnej obrany S-400 Triumf v ruskej Belgorodskej oblasti. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na zdroj v SBU.
Na systém pri meste Belgorod zaútočili drony SBU v noci na 4. októbra. Cena takéhoto systému je podľa zdroja Ukrajinskej pravdy 1,2 miliardy dolárov.
„Toto je druhý systém Triumf, ktorý SBU zničila za uplynulý mesiac. Prvý bol v Jevpatoriji 14. septembra. Po takýchto ‘triumfálnych explóziách’ SBU radí Rusom, aby vymysleli systému nové meno,“ vyjadril sa zdroj.
Na videu na sociálnych sieťach od Rusov z lokality systému a jeho radaru počuť zhruba 20 výbuchov. V okolitých obciach v tom čase nastal výpadok elektriny.
Úrady v Belgorodskej a Brianskej oblasti, ktoré susedia s Ukrajinou, tvrdia, že v noci z utorka na stredu zničili vzdušné ciele, pričom si to nevyžiadalo škody ani obete.
13:25 Ruský prezident Vladimir Putin navštívi na budúci týždeň Kirgizsko, informovali v stredu úrady tejto stredoázijskej krajiny. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Putin neopustil Rusko od marca, kedy naňho Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v holandskom Haagu vydal zatykač za nezákonnú deportáciu ukrajinských detí do Ruska.
„Na pozvanie prezidenta Kirgizska Sadyra Žaparova 12. októbra uskutoční prezident Ruskej federácie oficiálnu návštevu našej krajiny,“ uviedla kirgizská tlačová agentúra Kabar s odvolaním sa na predstaviteľa prezidentskej kancelárie.
Putin má navštíviť ruskú leteckú základňu v meste Kant východne od hlavného mesta Biškek pri príležitosti 20. výročia jej otvorenia, informovali ruské médiá.
13:05 Český prezident ostro odsúdil ruskú agresiu proti Ukrajine, vyzdvihol európsku pomoc Kyjevu a apeloval na politikov, aby komunikovali s občanmi a nedávali priestor dezinformáciám. V prejave v Európskom parlamente opakovane odkázal na svojho predchodcu Václava Havla, ktorý by 5. októbra oslávil svoje narodeniny. Prejav, ktorý sa stretol s aplauzom v stoji, Pavel predniesol v angličtine, v úvode ale prehovoril po česky aj francúzsky.
Čítajte viac Musíme odolať únave z vojny, vyzval Pavel Európsky parlament. Pomenoval zlyhania EÚ
12:50 Ruský vodca Vladimir Putin minulý rok napadol Ukrajinu, pretože veril, že „Organizácia Severoatlantickej zmluvy je slabá“. V najnovšej aktualizácii správy o situácii na Ukrajine to uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
Podľa analytikov šéf Kremľa veril, že nastolenie proruskej vlády v Kyjive „bude úplne bezpečné a jednoduché". Cieľom Putina nebolo brániť Rusko pred hrozbami, na ktoré sa vyhováral, ale skôr „rozšíriť moc a vplyv Ruska, zlikvidovať ukrajinskú štátnosť a zničiť NATO“, uvádza ISW a dodáva, že týchto cieľov sa stále nevzdal.
Čítajte aj NATO je slabé, zaútočíme, veril si Putin. Teraz jeho velitelia na juhu volia medzi ústupom a veľkými stratami
Koncom roka 2021 podľa ISW Putin „presvedčil sám seba“, že Rusko má „možnosť bezpečne začať inváziu na Ukrajinu v plnom rozsahu, aby dosiahlo dva rôzne ciele naraz“, a to nastolenie ruskej kontroly nad Ukrajinou bez toho, aby čelil výraznému odporu Západu, a rozbitie jednoty NATO.
12:35 Stav ruských jednotiek pri Orichive v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny sa zrejme zhoršil natoľko, že sa znížila ich schopnosť podnikať protiútoky a brániť tak ukrajinskému postupu. Vo svojej najnovšej analýze bojov na Ukrajine to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Ukrajinská armáda vedie južne od Orichivu už niekoľko mesiacov protiofenzívu. Ruskí vojnoví blogeri podľa ISW navyše hovoria o tom, že ruskí velitelia čoraz častejšie stoja pred voľbou, či ustúpia, alebo či sa budú snažiť udržať pozície za cenu strát svojich vojakov.
Ukrajinská armáda vedie južne od Orichivu už niekoľko mesiacov protiofenzívu. Ruskí vojnoví blogeri podľa ISW navyše hovoria o tom, že ruskí velitelia čoraz častejšie stoja pred voľbou, či ustúpia, alebo či sa budú snažiť udržať pozície za cenu strát svojich vojakov.
Americkí analytici v tejto súvislosti poukázali na to, že ruský minister obrany Sergej Šojgu na nedávnej porade s ruským armádnym velením chválil určité jednotky pôsobiace v Záporožskej oblasti. Výber týchto jednotiek pritom pôsobil nezvyčajne. Podľa ISW to môže svedčiť o tom, že Šojgu sa snaží vyzdvihnúť tie jednotky, ktoré sa riadia príkazmi ruského velenia požadujúceho neustále protiútoky. Niektoré formácie, ktoré Šojgu chválil, podnikajú podľa pozorovania ISW protiútoky aj za cenu strát a cez svoj zrejme neutešený stav.
12:10 Traja ruskí vojaci zahynuli po bizarnej zrážke vlaku s protilietadlovým systémom Strela-10, oznámil ruský telegramový kanál ASTRA s tým, že ďalší dvaja vojaci utrpeli zranenie. Vozidlo s protilietadlovým systémom zišlo z neznámeho dôvodu z mosta, keď prechádzal v rámci vojenského konvoja. Po páde sa na koľajniciach zrazil s prechádzajúcim vlakom, napísal web s odvolaním sa na svoje zdroje.
Správu prináša portál Novinky.cz. Incident sa podľa kanála ASTRA stal pri mestách Jenakijeve a Vuhlehirsk na Rusmi okupovanom východe Ukrajiny, ktorý Moskva označuje za súčasť takzvanej Doneckej ľudovej republiky. Lokomotíva sa po náraze vykoľajila a poškodené sú aj koľaje, napísal spravodajský web.
Mŕtvi sú vojaci 74. samostatnej motorizovanej brigády menom Abaj Kultasjev z vojenskej jednotky číslo 58249 a Vitalij Paginjec a Kirill Gajčenko z vojenskej jednotky číslo 21005.
11:11 Ruské sily s vysokou pravdepodobnosťou minulý týždeň zostrelili na Ukrajine vlastnú stíhačku Suchoj Su-35. Dnes to na sociálnej sieti X uviedlo britské ministerstvo obrany, ktoré sa odvoláva na poznatky britskej vojenskej rozviedky. Su-35 je najmodernejšia stíhačka v arzenále ruskej armády.
Vlastné lietadlo ruskej sily zrejme zostrelili vo štvrtok pri Tokmaku na juhu Ukrajiny, asi 20 kilometrov od frontovej línie. Tokmak, okupovaný ruskou armádou, má podľa britského ministerstva silnú obranu vzhľadom na to, že v ňom pobýva velenie ruskej armády, ktoré odtiaľ riadia jednotky na južnom fronte.
Veliteľstvo zvyčajne chráni systémy protivzdušnej obrany v najvyššej pohotovosti, priblížilo ministerstvo okolnosti zostrelenia stíhačky.
10:50 Ruský súd v stredu odsúdil na osem a pol roka väzenia ruskú televíznu novinárku, ktorá sa zviditeľnila krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, keď protivojnovým odkazom narušila hlavné večerné spravodajstvo ruskej štátnej televízie. Marinu Ovsiannikovovú súdili v neprítomnosti. Uznali ju vinnou zo „šírenia vedome nepravdivých informácií o ruských ozbrojených silách“. Na svojej webstránke o tom informuje denník The Guardian s odvolaním sa na konto súdu na platforme Telegram.
Štyridsaťpäťročná Ovsiannikovová pred rokom utiekla s dcérou do nešpecifikovanej európskej krajiny, keď bola v domácom väzení. Jej právnik uviedol, že sa nemá za čo zodpovedať.
Ovsjannikovová v utorok večer zverejnila vyhlásenie, kde obvinenia označila za absurdné a politicky motivované. „Rozhodli sa mi dať demonštratívny výprask, pretože som sa nebála a nazvala veci ich pravými menami. Ruskú televíziu ako lživý propagandistický nástroj, vojnu vojnou a (prezidenta Vladimira) Putina vojnovým zločinom,“ napísala a odmietla označenie zradkyňa, ktorého sa jej podľa nej dostáva v Rusku. Označila sa za vlastenku. „Skutočným zradcom svojej krajiny je Putin a jeho najužší kruh. Stali sme sa vyvrheľmi. Celý svet beží dopredu míľovými krokmi, a Rusko sa na vŕzgajúcej káre valí dozadu, do priepasti, do hĺbky tmarenia, propagandy a marginality,“ dodala.
Ovsiannikovová pracovala v ruskom štátnom Prvom kanáli. Do pozornosti medzinárodných médií sa dostala protestom, keď vošla do štúdia s transparentom s protivojnovým odkazom. Na obrazovke sa objavila, keď hovorila moderátorka, pričom mala v rukách transparent s anglickým nápisom „nie vojne“ a odkazom, aby ľudia neverili ruskej propagande.
10:35 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 450 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 279 890, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o trinásť tankov, osemnásť obrnených bojových vozidiel pechoty, štyridsaťsedem delostreleckých systémov a jeden raketomet.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 4 745 tankov, 9 026 obrnených bojových vozidiel pechoty, 6 612 delostreleckých systémov a 802 raketometov.
10:30 Ukrajinské ozbrojené sily vôbec prvýkrát zverejnili video, na ktorom odpaľujú raketu S-200. Ide o starý protivzdušný systém, ktorý Ukrajinci po novom používajú v úlohe balistických rakiet proti pozemným cieľom.
Čítajte viac Ukrajinci ukázali, ako používajú staré rakety S-200 proti ruským cieľom
10:10 Ukrajinské obranné sily pokračujú v postupe na melitopoľskom a bachmutskom fronte. Čiastočné úspechy dosiahli v oblastiach západne od Robotyne v Záporožžskej oblasti a pri Kliščijivke a Andrijivke v Doneckej oblasti a upevnili svoje pozície. Napísal to v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb, informuje web Ukrajinská pravda.
Na bachmutskom fronte sa Rusi pokúšali naspäť získať stratené pozície pri Andrijivke, ale neuspeli. Ukrajinskí vojaci pokračujú v útočných operáciách južne od Bachmutu, spôsobujú Rusom straty na ľudskej sile a technike a konsolidujú svoje pozície, dodal generálny štáb.
10:07 Ruské úrady v stredu vykonajú celoštátny test systémov varovania verejnosti pred hroziacim nebezpečenstvom. V celej krajine budú spustené sirény a preruší sa televízne vysielanie, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Takýto test vykonali v Rusku prvýkrát v roku 2020 a je súčasťou novej iniciatívy, ktorá od 1. septembra od úradov vyžaduje robiť takýto test dvakrát ročne.
O 10.43 h moskovského času (9.43 SELČ) sa spustia sirény a ozve sa výzva „Všetci pozor!“, aby verejnosť videla, čo sa stane v prípade ozajstnej katastrofy.
8:22 Rusko v noci na dnes zostrelilo nad regiónmi hraničiacimi s Ukrajinou desiatky dronov, uviedlo v stredu ruské ministerstvo obrany. Ukrajinské sily sa okrem toho podľa ministerstva údajne pokúsili o výsadok na polostrove Krym. Podobné tvrdenia nemožno bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.
„Prostriedkami protivzdušnej obrany bolo zachytených a zničených 31 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad územím Belgorodskej, Brjanskej a Kurskej oblasti,“ uviedlo ruské ministerstvo na sociálnej sieti Telegram.
V Brjanskej oblasti sa navyše podľa tvrdenia jej gubernátora Alexandra Bogomaza na rovnakej sieti niekoľko okresov stalo terčom ostreľovania kazetovou muníciou. To sa podľa gubernátora zaobišlo bez zranení ľudí. Z útokov kazetovou muníciou obvinil Bogomaz Ukrajinu už v utorok.
Rusko tiež hlási zmarenie pokusu o výsadok ukrajinských síl na Kryme. „V severozápadnej časti Čierneho mora lietadlá ruských vzdušných síl prekazili pokus výsadkovej skupiny ukrajinských síl o prienik na územie Krymu zo smeru mysu Tarchankut na vojenskom člne a troch vodných skútroch,“ uviedlo ruské ministerstvo.
Ukrajinská agentúra Unian v tejto súvislosti pripomenula, že ukrajinskí výsadkári podľa tvrdenia Kyjeva prenikli na mys Tarchankut na Kryme aj 24. augusta, v deň keď si Ukrajina pripomínala vyhlásenie nezávislosti.
Ukrajina dnes obvinila Rusko z delostreleckého ostreľovania dediny Myrove v Dnepropetrovskej oblasti. Podľa oznámenia šéfa oblastnej správy Serhija Lysaka na facebooku boli v dedine poškodené dva rodinné domy, ale nikto neutrpel zranenia. (čtk, unian.info)
7:29 Uprostred ruín, ktoré zostali z oslobodenej ukrajinskej dediny Staromajorske v Doneckej oblasti, ukrajinskí vojaci nečakane narazili na raneného 60-ročného Hryhorija. Išlo o posledného obyvateľa dediny, cez ktorú sa prehnali boje. Hryhorij ani napriek svojim zraneniam nechcel opustiť domov a vojakom trvalo tri týždne, než ho presvedčili, že treba odísť do bezpečnejšej zóny.
Staromajorske sa ukrajinským vojakom podarilo oslobodiť v júli. Medzi vojakmi bol aj dobrovoľník, bývalý právnik, s prezývkou Advokát. Ten opísal, že keď sa vojaci blížili k jednému z napoly rozpadnutých domov v dedine, vôbec nečakali, že nájdu živého človeka. Na svoje prekvapenie ale v inak mŕtvej dedine narazili na Hryhorija.
Posledný obyvateľ Staromajorského vojakom povedal, že v dome žil so svojim starším bratom. Ten ale dobrovoľne odišiel spolu s ustupujúcimi ruskými oddielmi. Rusi pri ústupe ničili všetky domy, vrátane toho Hryhorijovho. Práve vtedy 60-ročný obyvateľ dediny utrpel zranenie – zasiahli ho úlomky granátu, ktorý vletel priamo do domu.
Ukrajinskí vojaci poskytli Hryhorijovi zdravotnú pomoc a prehovárali ho, aby obec opustil. Nakoniec po troch týždňoch ustúpil a nechal sa odniesť na nosidlách. (currenttime.tv, čtk)
7:18 Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v utorok predvolalo veľvyslanca Moldavska v Moskve Liliana Dariija, aby mu tlmočilo protest proti údajnej „politicky motivovanej perzekúcií“ ruskojazyčných médií v Moldavsku.
Kišiňov v polovici septembra vyhostil šéfa moldavskej pobočky ruskej štátnej tlačovej agentúry Sputnik, ktorú Moldavsko obviňuje zo šírenia ruskej propagandy a dezinformácií.
Moskva v tejto súvislosti uviedla, že ide o súčasť prebiehajúcej kampane, ktorá sa usiluje o perzekúciu ruských médií v Moldavsku. Bez uvedenia bližších detailov dodala, že istým ľuďom, ktorí sa podieľajú na obmedzovaní slobodného prejavu a práv ruských novinárov v Moldavsku, bude zakázaný vstup do Ruska.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa zvýšilo napätie medzi Moskvou a Kišiňovom. Súčasná moldavská vláda, naladená proeurópsky, odsúdila ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine, ako aj údajné sprisahanie Moskvy s cieľom zosadiť vládu v Kišiňove. (afp, tasr)
Čítajte aj Rusko má plány, ako zabrániť Moldavsku v prozápadnej orientácii
6:30 Na protiofenzívu majú Ukrajinci približne šesť až osem týždňov, kým sa nezhorší počasie tak, že viesť bojové operácie bude náročnejšie, uviedol podľa americkej televízie ABC News hovorca Bieleho domu John Kirby.
„Vieme, že protiofenzíva nezašla tak ďaleko alebo nešla tak rýchlo, ako by si želal Ukrajinci,“ povedal Kirby podľa ABC News. „Čas nie je našim priateľom,“ dodal.
Znížená podpora zo strany USA by podľa neho znamenala, že Ukrajina by sa nedokázala brániť a Rusko by opäť prevzalo iniciatívu v boji.
„Výpadok podpory na čo i len krátke časové obdobie môže znamenať veľký rozdiel na bojisku,“ povedal Kirby. Bez ďalšej pomoci od Kongresu by USA mohli pokračovať v poskytovaní financií Ukrajine na súčasnej úrovni len „zhruba niekoľko mesiacov“, povedal podľa ABC News. Presná dĺžka času by závisela od vývoja na bojisku v nasledujúcich týždňoch a od toho, ako sa budú vyvíjať potreby Ukrajiny, dodal.
Financovanie súvisí so situáciou v USA, keď počas víkendu americký Kongres nevyčlenil ďalšie miliardy dolárov na zbrane pre Kyjev kvôli sporom ohľadom nového amerického rozpočtu.
Podľa Bieleho domu zatiaľ americká vláda stále má peniaze na pokrývanie potrieb Ukrajincov na bojisku. Prezident USA Joe Biden telefonoval so spojencami a ubezpečoval ich, že pomoc USA bude pokračovať. Bidenova kancelária v stručnom vyhlásení informovala, že telefonátu sa zúčastnili lídri Británie, Francúzska, Japonska, Kanady, Nemecka, Poľska a Rumunska a tiež šéfovia NATO a inštitúcií Európskej únie.
Biden medzitým vo vyhlásení na sieti X opäť vyzval republikánsku väčšinu v Snemovni reprezentantov, aby neblokovala pridelenie ďalších financií na podporu Ukrajiny. USA sú kľúčovým spojencom krajiny napadnutej ruskou armádou a na rôzne formy pomoci od vlaňajšej invázie vyčlenili 113 miliárd dolárov. Teraz Biely dom požaduje ďalších 24 miliárd.
Akokoľvek sa zdá, že väčšina amerických zákonodarcov s dodatočnou podporou súhlasí, Kongres jej zatiaľ zelenú nedal. Cez víkend prijal iba uznesenie o financovaní federálnej vlády na nasledujúcich 45 dní, ktoré odvrátilo ochromenie úradov, však nezahŕňalo nový balík pre Ukrajinu. Otázka je súčasťou širších diskusií o novom rozpočte, ktoré sú tento rok obzvlášť zložité vzhľadom na to, že v Snemovni reprezentantov majú tesnú väčšinu republikáni, zatiaľ čo v Senáte je to naopak.
Hovorkyňa Bieleho domu na pondelkovom brífingu nechcela uviesť, v akom momente začne aktuálny vývoj vo Washingtone ovplyvňovať operácie ukrajinskej armády. Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan však v septembri povedal, že nové financie chce mať vláda k dispozícii k 1. októbru, aby mohla „zabezpečiť, že nenastane žiadne narušenie“ podpory krajiny napadnutej Ruskom.
Kirby v utorok uviedol, že vláda má dostatok prostriedkov na to, aby „uspokojovala ukrajinské potreby na bojisku ešte nejaký čas“. Uviedol, že „čas hrá proti nám“, a apeloval na Kongres slovami, že akýkoľvek výpadok financií by mohol mať na vývoj vojny zásadný dopad.
V Kongrese bol na konci septembra pri vyjednávaní o rozpočtovom provizóriu na stole návrh na zahrnutie šiestich miliárd na pomoc Kyjevu, líder republikánskej väčšiny Kevin McCarthy však nakoniec presadil verziu bez tejto položky. Členovia Demokratickej strany očakávali schválenie tohto bodu v samostatnom návrhu, ten sa ale zatiaľ neobjavil, zatiaľ čo kongresmanov zamestnávala nová kapitola sporov v Republikánskej strane v podobe pokusu o odvolanie McCarthyho z funkcie. To sa nakoniec aj stalo, prvýkrát v dejinách USA.
Čítajte viac Republikánski rebeli odvolali svojho šéfa Snemovne, prvýkrát v americkej histórii