Hovorí o tom, ako by európske krajiny mali riešiť migráciu a žiadosti o azyl v krízových situáciách, keď počas veľmi krátkej doby príde veľké množstvo utečencov. Česko a Slovensko sa podľa informácií ČTK pri hlasovaní zdržalo. Proti boli Poľsko a Maďarsko, ktoré predtým nesúhlasili ani s prijatím ďalších častí migračného paktu.
„Česká republika oceňuje, že návrh ďalej posilňuje ochranu vonkajších hraníc EÚ v krízových situáciách. Návrh sme si však predstavovali výrazne ambicióznejší predovšetkým v situáciách, keď sa migrácia využíva ako nástroj vydierania EÚ a jej členských štátov. Preto sa ČR zdržala,“ povedal novinárom k českému postoju nemenovaný vládny úradník.
K poslednej časti balíka malo dlho výhrady Nemecko, nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová ale na schôdzke ministrov vnútra minulý týždeň oznámila, že Berlín už nariadenie blokovať nebude. Následne sa ale text dokumentu nepáčil zase Taliansku, ktoré si zobralo čas na rozmyslenie.
Podľa informácií poľskej tlačovej agentúry PAP v stredu proti hlasovali len Varšava a Budapešť. Okrem Česka sa zdržalo ešte Slovensko a Rakúsko. Návrh tak získal potrebnú väčšinu hlasov.
Poľsko s Maďarskom odmietajú akýkoľvek návrh, ktorý by pre nich mohol znamenať nutnosť prijať utečencov z inej krajiny alebo im prispievať finančne. Poľský veľvyslanec pri EÚ Andrzej Sadoš podľa PAP vyzval španielske predsedníctvo, aby nechalo hlasovať len o takom návrhu, ktorý získa podporu všetkých krajín, avšak neuspel.
Odsúhlasený postoj tvorí základ rokovaní medzi španielskym predsedníctvom a Európskym parlamentom. „Dnes sme dosiahli obrovský krok vpred v zásadnej otázke pre budúcnosť EÚ. Vďaka dnešnej dohode sme teraz v lepšej pozícii pre dosiahnutie dohody o celom azylovom a migračnom pakte s Európskym parlamentom ešte do konca tohto semestra,“ uviedol španielsky minister vnútra Fernando Gómez. Balíček by sa mal prerokovať ešte v súčasnom zložení Európskeho parlamentu, teda do volieb, ktoré sa uskutočnia na budúci rok v júni.
Pokiaľ ide o núdzové opatrenia v krízových situáciách, posledná časť migračného balíka hovorí, že „členské štáty môžu byť v prípade krízy oprávnené uplatňovať osobitné pravidlá týkajúce sa azylového konania a konania o návrate“. Napríklad registrácia žiadosti o medzinárodnú ochranu by v tomto prípade mala byť dokončená najneskôr štyri týždne po jej podaní, čo „by malo zmierniť záťaž, ktorá je teraz na preťažených národných správach,“ uviedla vo svojom vyhlásení Rada EÚ. Žiadatelia o azyl často čakajú na nejaké rozhodnutie o svojom statuse aj dlhé mesiace.
Okrem toho posledná časť migračného balíka spomína aj solidaritu s krajinami, ktoré čelia krízovej situácii. Takýto štát „môže požiadať o solidárne príspevky od iných krajín EÚ“, píše sa ďalej vo vyhlásení. Tieto príspevky pritom môžu mať niekoľko foriem. Po prvé, ide o premiestnenie žiadateľa o azyl alebo osoby požívajúcej medzinárodnú ochranu z členského štátu v krízovej situácii do iného členského štátu. Po druhé, iný členský štát by mohol pomôcť štátu v kríze s posúdením žiadosti o azyl. Po tretie, dokument hovorí o „finančných príspevkoch alebo alternatívnych opatreniach solidarity“.
Ministri vnútra krajín EÚ dosiahli už na začiatku júna dohodu o dvoch problematických bodoch migračnej reformy. Proti vtedy hlasovali len Maďarsko a Poľsko. Namiesto záväzných kvót na prerozdeľovanie migrantov počítal už vtedy tento schválený návrh s takzvanou „povinnou solidaritou“. Krajiny si pritom môžu vybrať, či prijmú utečnecov, ďalšími variantmi má byť priamy finančný príspevok 20 000 eur za jedného migranta alebo iná pomoc, napríklad vyslanie expertov či materiálna podpora krajiny zaťaženej veľkým počtom prichádzajúcich.
Český minister vnútra Vít Rakúšan v júni povedal, že Česko si spolu s ďalšími štátmi prijímajúcimi utečencov z Ukrajiny vyrokovalo výnimku z povinnosti finančne pomáhať preťaženým juhoeurópskym štátom.
